Pestovanie ryže na Slovensku: Od historických pokusov po súčasné ambície v Trebišovskom okrese
Ryža, základná potravina pre viac ako 3 miliardy ľudí, má na ázijskom kontinente dlhú tradíciu. Hoci pestovanie ryže na Slovensku nie je bežné, možno vás prekvapí, že dopestovať sa dá aj na našom území. Vydajte sa s nami na virtuálny výlet do oblastí s ryžovými poľami a prečítajte si zaujímavosti o pestovaní tejto mimoriadne obľúbenej plodiny.
Historické pokusy o pestovanie ryže na Slovensku
Pestovanie ryže na území Slovenska nie je bežné, no v minulosti bolo na našom území zaznamenaných niekoľko pokusov. Historické pramene uvádzajú, že ryža sa na území Slovenska (okolie Ipľa a Poltáru) pestovala už v 16. storočí. V 17. storočí s ňou na naše územie dorazili aj Turci, ktorí priniesli so sebou nové poľnohospodárske techniky, vrátane zavlažovania. V niektorých oblastiach južného Slovenska, ktoré sa ocitli pod tureckou nadvládou, sa ryža v malom množstve pestovala. Nebola však nikdy významnou súčasťou miestneho hospodárstva. Išlo skôr o ojedinelé pokusy a po ústupe Turkov ryža z týchto oblastí takmer úplne zmizla. Slovenské podmienky neumožňovali jej rozšírenie.
Pestovanie ryže v 20. storočí
V 50. rokoch 20. storočia sa o pestovanie ryže na Slovensku poľnohospodári vážne pokúsili. V období po druhej svetovej vojne sa socialistické plánovanie zameralo na potravinovú sebestačnosť. Na juhu Slovenska, najmä pri Komárne a Štúrove, vznikli pokusné ryžové polia. Rieky Dunaj a Ipeľ poskytovali dostatok vody, čo bolo pre ryžu nevyhnutné. Výsadba sa sústredila na nížinaté, zaplaviteľné oblasti. Na tieto účely sa budovali zavlažovacie kanály a umelé ryžoviská.
Ďalšie ryžoviská boli v Ivanke pri Nitre, Želiezovciach, v Dedine Mládeže, Zlatnej na Ostrove a v Strede nad Bodrogom, Kráľovskom Chlmci. Prví sa do pestovania ryže pustili v Kolárove. V Dedine Mládeže dosiahli v roku 1950 úrodu 56 metrických centov z hektára.
V 50. rokoch rozšírili družstvá pestovanie na asi 6 000 ha ryžových polí s priemernými výnosmi 40-45 q/ha, pričom miestami dokonca dosiahli rekordnú úrodu až 79,5 q/ha. Najúspešnejší bol rok 1950 s priemernou hektárovou výnosnosťou 37,28 metrického centa. V nasledujúcich rokoch sa už nezopakovalo počasie, ktoré by ryži prialo. Napriek tomu, že v roku 1951 výnosy dosiahli priemerne 35,11 metráka na hektár, dvojnásobne ho prekročili v JRD Mýtne Ludany.
Výnosy však postupne klesali. Problémom boli klimatické podmienky - chladnejšie jarné mesiace a krátke leto. Navyše, pestovanie ryže si vyžaduje intenzívnu prácu, ktorá bola vo vtedy už mechanizovanom poľnohospodárstve náročná. Do začiatku 60. rokov pestovanie ryže na Slovensku postupne zaniklo. Pestovanie ryže bolo u nás nerentabilné a veľmi stratové, dovozová ryža bola podstatne lacnejšia.
Slovensko vysvetlené za 9 minút (história, geografia a kultúra)
Novodobé pokusy o pestovanie ryže na Slovensku
V súčasnosti sa objavujú nové snahy o oživenie pestovania ryže na Slovensku. Číňan Li Ting, ktorý žije na Slovensku 15 rokov, vyskúšal pri Humennom pestovať šesť odrôd ryže. Lány nevyužívaných pozemkov s močaristou pôdou okolo Trebišova ho inšpirovali na pestovanie ryže.
Li Ting vlastnoručne zasadil stovky sadeníc na poliach pri obci Topoľovka, a niektoré odrody sa ujali. Vypestoval nové sadenice v obci Somotor, kde mu miestny podnikateľ prenajal nevyužívané fóliovníky. Na sadenie tentoraz využije stroj. Aby boli výsledky čo najlepšie, prizval si učiteľov z Číny, ktorí priučia jeho i našincov pestovaniu ryže.
Li Ting z troch odrôd zozbieral úrodu a plánuje pokračovať v pestovaní aj v budúcnosti. Je presvedčený, že práve Slovensko je po Taliansku druhou krajinou, kde by sa v Európskej únii mohla pestovať ryža.
Li Ting očakáva z polročnej práce vysoký zisk. „Ak sa do vymlátenej slamy z ryže naočkuje ešte hliva ustricovitá, z trojhektárovej úrody ryže a predaja húb by sme mohli zarobiť 15-tisíc eur,“ vyratúva pestovateľ. Podľa neho sú ryžové polia aj šancou pre mnohých nezamestnaných Slovákov. „Naučíme to každého. Hocikto môže prísť do Somotora pozrieť sa, ako sa to robí,“ tvrdí Li Ting.
Podľa neho „súčasné nadmerné zrážky, vysoké spodné vody a zamokrené polia pšenici či kukurici škodia. Ryži to vyhovuje. Na druhej strane jej korene prečisťujú vodu,“ objasňuje výhody netradičného farmárčenia podnikavý Číňan. Okrem toho sa ryža môže ďalej spracovať, slama z nej je vhodná napríklad ako krmivo pre kone. Na svojich ryžových poliach plánuje zamestnať aj ďalších ľudí.
Podmienky a výzvy pestovania ryže
Ryža siata (lat. Oryza sativa L., 1753) je bylina z rodu ryža, čeľade lipnicovitých, pôvodom z tropickej a subtropickej juhovýchodnej Ázie, kde rastie v barinách. Dnes poznáme vyše 10 000 kultivarov ryže siatej. Pestovanie ryže je náročný proces, ktorý si vyžaduje teplé podnebie, dostatok vody a úrodnú pôdu.
Spôsoby pestovania ryže
Ryža sa pestuje troma hlavnými spôsobmi:
- Zaplavené ryžové polia: Táto metóda sa využíva v Ázii, Taliansku a Španielsku. Najviac sa ryže darí na tzv. ryžových poliach, ktoré vznikajú najmä popri riekach a vytvárajú sa umelými zavodňovacími kanálmi. Hoci výnosnosť je v porovnaní s horskými oblasťami omnoho vyššia, takýto spôsob pestovania si vyžaduje aj omnoho viac námahy. Za jednu z najúrodnejších oblastí je považované údolie rieky Mekong, kde je možné zbierať úrodu až trikrát do roka.
- Suché pestovanie ryže: Používa sa v oblastiach s nižším množstvom vody.
- Terasové ryžové polia: Typické pre Vietnam, Filipíny a Peru. Horské kultivary pestované na terasovitých políčkach (až do výšky 2 700 m n. m.) sú menej náročné na pestovanie, menej výnosné, ale chutnejšie. Na terasovitých políčkach sa ryža v Himalájach pestuje aj v polohách s výškou 3 000 metrov.
Špecialitou predovšetkým v juhovýchodnej Ázii je pestovanie ryže s akvakultúrou (rice aquaculture farming). Okrem samotného pestovania ryže sa na týchto poliach chovajú ryby, kraby a prípadne aj krevety, ktoré vytvárajú veľmi zaujímavé prírodné prostredie. Týmto spôsobom pestovania ryže sa darí účinne potláčať škodcov a tým dosiahnuť vyššiu úrodnosť.
Potreba vody a klimatické zmeny
Nie je náhodou, že najlepšie sa pestovaniu ryže darí práve na vodou zaplavených poliach. Bez dostatku vody to však nejde. Úspešné a najmä dlhodobo výnosné pestovanie ryže si vyžaduje veľa vody. Odhaduje sa, že na dopestovanie 1 kilogramu ryže je potrebných až 5 000 litrov vody. Medzi hlavné výzvy spojené s pestovaním ryže patrí nedostatok vody a klimatické zmeny. Drobní pestovatelia ryže naliehavo potrebujú lepšie vybavenie, skladovacie zariadenia a moderné poľnohospodárske metódy, aby zvýšili produktivitu a dokázali sa vyrovnať s dôsledkami klimatických zmien.
Spotreba a druhy ryže
Ryža je najdôležitejšou základnou potravinou na svete. Každý rok sa vyprodukuje a spotrebuje takmer 400 miliónov ton ryže. Ročná spotreba ryže celosvetovo stále stúpa a za posledné roky dosiahla hodnotu viac ako 500 miliónov ton. Medziročný nárast spotreby ryže dosahuje až 2,2 % a za uplynulých 10 rokov vzrástla celosvetová ročná spotreba ryže až o 16,4 %.
Podľa oficiálnych údajov FAOSTAT z roku 2019 sa najviac ryže dopestuje v Číne, a to až 211 miliónov ton. Nasleduje India a Indonézia. India je zároveň najväčším svetovým exportérom ryže.
Typy ryže
Vo svete existujú tisíce rôznych druhov ryže, ktoré sa od seba odlišujú nielen sfarbením a tvarovaním zŕn, ale aj nárokmi na pestovanie či následnou prípravou v kuchyni. U nás je najznámejšia biela ryža, ktorá ale svojmu sfarbeniu a vlastnostiam vďačí predovšetkým dodatočnému spracovaniu. Najmä v ázijských krajinách sa veľmi často využíva aj príjemne chrumkavá červená ryža alebo čierna ryža, ktorá je zas bohatá na antioxidanty a bielkoviny.
- Long-grain rice (dlhozrnná ryža): Má tvrdé, sklovité zrná, ktoré po uvarení ostávajú sypké a zrnité.
- Basmati rice (basmati ryža): Voňavá ryža zo severnej Indie, s mimoriadne dlhými a tenkými zrnami.
- Jasmine rice (jasmínová ryža): Thajská voňavá ryža, dlhozrnná s veľmi dlhými a tenkými zrnami.
- Arborio rice (arborio ryža): Talianska odroda guľatej ryže s veľkými zrnkami, ideálna na rizoto.
- Glutinous rice (lepkavá ryža): Japonská guľatá ryža s krátkymi, hrubými zrnami, ktorá sa po uvarení stáva lepkavou.
- Ribe ryža: Dlhozrnná odroda s užšími a pevnými zrnami, ktorá dobre odoláva vareniu a je vhodná na rizotá.
Slovensko vysvetlené za 9 minút (história, geografia a kultúra)
Alternatívy ryže a jej využitie
Okrem ryže existujú aj iné obilniny, ktoré sa dajú využiť v kuchyni podobným spôsobom. Jednou z nich je orzo, drobná cestovina, ktorá tvarom pripomína ryžu alebo jačmenné zrná. Výrobcovia ju pripravujú z kvalitnej tvrdej pšenice, konkrétne zo semoliny, ktorá jej dodáva typickú pevnosť a jemnú pšeničnú chuť. Orzo si obľúbili najmä v stredomorskej kuchyni.
Ryža nie je len potravina. V Ázii sa bežne používa aj ako priemyselná surovina a rovnako tak si svoje uplatnenie nachádza aj pri výrobe alkoholických nápojov a kozmetiky. Veľmi dobre sa dajú zužitkovať aj stonky tejto plodiny, a to najmä na výrobu oblečenia a ďalších doplnkov. Zaujímavosťou je aj ryžové mlieko, ktoré je výbornou alternatívou pre ľudí s intoleranciou na laktózu, lepok či cholesterol. Dá sa kúpiť v obchode alebo vyrobiť doma.
Mýtus o "plastovej ryži"
Už od roku 2011 sa na internete šíria zvesti o falšovaní ryže. Údajne toxická plastová ryža vyvážaná z Číny mala za lacný peniaz nasýtiť, respektíve oklamať ľudí v niektorých iných krajinách. Ako dôkazy sú však videá, kde vytvárajú z plastového odpadu ryžu. V skutočnosti sa však napriek mnohým fámam nepreukázalo, že by niekto vyrábal a umiestňoval na trh plastovú ryžu. Indonézska polícia potvrdila, že tvrdenia o plastovej ryži sú hoax. Európsky parlament sa problematikou zaoberal už v roku 2013, no napriek pretrvávajúcim fámam neexistujú žiadne dôkazy o prítomnosti plastovej ryže na trhu EÚ, a to aj vďaka prísnym kontrolám a regulačným opatreniam.
Budúcnosť pestovania ryže na Slovensku
Aj keď pestovanie ryže na Slovensku nie je bežné, súčasné snahy a skúsenosti naznačujú, že by mohlo mať potenciál. Priaznivé klimatické podmienky v niektorých oblastiach, inovatívny prístup pestovateľov a záujem o alternatívne plodiny môžu viesť k postupnému rozvoju pestovania ryže aj u nás.
tags: #pestovanie #ryze #trebisovksy #okres