Pestovanie skorej kapusty: Od semienka po bohatú úrodu

Kapusta, odborne ako kapusta hlávková (Brassica oleracea), je hlúbová zelenina z čeľade kapustovitých. Pod týmto druhom nájdeme hneď niekoľko poddruhov. Klasická hlávková kapusta je totiž botanicky blízko príbuzná aj s kalerábom, kelom, ružičkovým kelom a podobne. Kapusta je jednou z najstarších pestovaných zelenín. Kapusta je výživná zelenina, ktorá je základom mnohých tradičných jedál a je bohatá na vitamíny C, K, vlákninu a antioxidanty. Kapusta je jednou z najstarších a najuniverzálnejších plodín v záhradách. Kapusta je dvojročná rastlina, ktorá sa pestuje ako jednoročná. Kvitne až v druhom roku, ak chcete pestovať kapustu pre semená, je nutné využiť vyhrievaný skleník. V prvom roku si vytvorí mohutnú koreňovú sústavu a dužinatú stonku (hlúb). Listy sa vytvárajú husto nad sebou a vytvoria hlávku. Hlávka kapusty môže byť rôzneho tvaru od plochej až po guľovitú a podlhovastú. Čím sú listy v hlávke uložené bližšie k sebe, tým je ťažšia a kvalitnejšia. Na vonkajších listoch môžete pozorovať voskovitý povlak, ktorý bráni vyparovaniu vody. Tieto listy majú len ochrannú funkciu.

Kapustu môžeme rozdeliť ešte na niekoľko poddruhov. Tým prvým je kapusta hlávková, o ktorej je reč práve v našom článku. Hlávková kapusta je našou klasickou zeleninou, ktorá našla využitie v mnohých tradičných receptoch. Skoré odrody sú určené na priamu konzumáciu. Nie sú príliš vhodné na skladovanie. Ani letné odrody nie sú určené na skladovanie, ale na okamžitú spotrebu po zbere. Poloneskoré odrody kapusty sú vhodné na strúhanie, nakladanie aj zaváranie. Neskoré kultivary sú okrem iného vhodné aj na uskladnenie. Zvoľte si najvhodnejšiu odrodu a vypestujte si kapustu vo svojom záhone. Jednotlivé odrody sa môžu od seba odlišovať tvarom, farbou, časom vysievania a zberu. Rozdiely sú tiež v chuti a spôsobe skladovania. Podľa farby rozlišujeme červenú a bielu kapustu. Podľa času sadenia a zberu poznáme kapustu skorú, poloskorú, poloneskorú a neskorú.

Výber stanovišťa a príprava pôdy

Stanovište - miesto na pestovanie kapusty by malo byť slnečné a teplé. Hriadky na pestovanie skorej kapusty by mali byť na chránenom slnečnom stanovišti, ale s vlhkejšou pôdou bohatou na živiny. Kapusta znesie aj chladnejšie počasie, preto ju môžete pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Vyžaduje otvorenú a vzdušnú plochu a tiež dostatok vlahy, a to najmä v počiatočnej fáze a v poslednej tretine rastu. Pri nedostatočnej vlahe očakávajte menšiu úrodu a menší vzrast. Pre skoré odrody kapusty je vhodná záhrevnejšia pôda. Kapusta patrí medzi zeleninu prvej trate, čo znamená, že privíta pôdu vyhnojenú dobre vyzretým maštaľným hnojom alebo kompostom. Nevyužívajte však hriadky, na ktorých ste v predchádzajúcich troch či štyroch rokoch pestovali hlúboviny či použili zelené hnojenie rastlinami z čeľade kapustovitých. Pôdu pre kapustu pripravte už na jeseň zrýľovaním. Kapuste vyhovuje tiež jesenné hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom. Pestujte ju v I. trati. Môžete ju sadiť po strukovinách, koreňovej zelenine alebo šaláte. Kapusta je náročná na živiny a potrebuje pôdy s priepustnou ornicou hlbokou najlepšie 40 cm a viac. Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate. Pri orbe či rýľovaní treba do pôdy zapracovať aj maštaľný hnoj, aby sme na jar mali pre kapustu pripravenú vyhovujúcu pôdu s dostatkom živín. Kapusta obľubuje mierne kyslú až neutrálnu pôdu s pH medzi 6,0 až 7,0. Reakcia pôdy by sa mala pohybovať v hodnotách pH 6,5 až 7,5, čo predstavuje neutrálne až mierne zásadité pôdne prostredie.

Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s miernym podnebím a dostatkom vlahy. V Česku sa pestuje najviac v oblasti Haná, v Polabí, ale aj v Podkrušnohorí, na Slovensku v nížinách aj podhorských oblastiach. Trpí vysokými teplotami a tiež na chudobných, ľahko sa zhutňujúcich pôdach, vtedy zastavuje rast. Najlepšie rastie pri teplotách okolo 20 °C. Kapusta sa dá v domácich podmienkach pestovať takmer univerzálne, pretože aj menej vhodnú pôdu máme možnosť vyhnojiť a prispôsobiť podľa potreby. Lepšie tiež môžeme riešiť doplnkovú závlahu. Podľa oblasti a najmä letných teplôt volíme vhodné odrody. Skoré a letné odrody sa dajú pestovať aj na ľahších pôdach s potrebou závlahy 150 - 250 mm.

Hoci sa skorá kapusta nepestuje tak často ako neskoré odrody vhodné napríklad do sudov na kvasenie, na predpestovanie priesad ju môžete vysievať od konca januára do polovice februára. Na výsadbu na voľné hriadky budú priesady pripravené koncom marca až začiatkom apríla. Vybrať si môžete napríklad odrody ’Juna F1’ či ‘Sláva F1’. Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla. Skoré odrody, ktoré pestujete na priesady, budú už v tejto fáze potrebovať dostatok priestoru. Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte na nich malé jamky. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna. Dodržiavajte pritom vzdialenosť 0,5 m pre skoršie odrody, pre neskoré až 0,6 m.

Vysádzanie kapusty záleží hlavne na zvolenej odrode. Neskorú a poloneskorú kapustu môžeme priamo vysievať do záhona, zatiaľ čo skoré a letné odrody pestujeme z priesad predpestovaných v skleníku. Vysádzať môžeme buď sadenice, alebo vysievame semená v danom spone priamo do zeme. Ideálny spon výsadby priesad je 40 x 40 cm. Pre skoré odrody je to 25 cm od seba, s 30 cm medzi riadkami; letnú kapustu 38 cm od seba, s 30 cm medzi riadkami, jesennú kapustu 45 cm od seba, so 45 cm medzi riadkami; a zimnú kapustu 45 cm od seba, s 60 cm medzi riadkami. Rastliny sa v tomto bode môžu zdať malé, ale chcete, aby mali priestor na rast počas celej sezóny! Pri sadení je dôležité dobre zaliať rastlinku a prvé dni udržiavať pôdu vlhkú. Nezabudnite tiež na postupné navykanie priesad kapusty na vonkajšie podmienky. Poloskoré a poloneskoré odrody kapusty môžeme vysádzať priamo na záhon, prípadne do pareniska alebo skleníka. Najideálnejší čas je koncom apríla a začiatkom mája.

Kapusta na klíčenie nepotrebuje vysoké teploty ako plodová zelenina. Pri relatívne nízkej teplote 11 °C klíči približne 10 - 14 dní, avšak pri teplotách okolo 20 °C stačí na klíčenie 3 - 5 dní. Preto nám na výsev stačí bežné parenisko alebo skleník. Optimálna teplota na predpestovanie sadeníc je okolo 18 °C cez deň a 15 °C v noci. Predpestovanie sadeníc trvá približne 30 dní (pri skorých výsevoch, napríklad vo februári, trvá dlhšie, až 50 dní) a podľa miesta a termínu plánovanej výsadby potom volíme aj termín výsevu. Mladé rastlinky po vyklíčení by mali zvládnuť krátkodobo až -6° C, dobre otužené sadenice skorých a letných odrôd podobne okolo -7° C, poloneskoré a neskoré odrody s pevnejšími rastlinkami až -15° C. Priame výsevy sú vhodné pre poloskoré, poloneskoré a neskoré odrody.

Ak by sme si chceli zaistiť pravidelnú úrodu skorých odrôd pre priamu konzumáciu na šaláty, tak áno. Musíme pritom pamätať, že obdobie zberu je pri týchto odrodách pomerne krátke a väčšinou je potrebné hlávky pozberať v rozmedzí jedného týždňa.

Starostlivosť o kapustu

Kapusta spotrebuje pomerne dosť vody. Záhon teda musíme pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. Vlahu začneme obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať. Kapusta vyžaduje pravidelnú a dostatočnú zálievku, aby si udržala stálu vlhkosť v pôde. Pri nedostatku vody sa často objavuje nekróza vnútorných listov spojená s nedostatkom vápnika v pôde. Kapusta má rada dostatok vody. Najmä po výsadbe a v poslednej tretine vývoja je na vodu priam náročná. Pri vysokých teplotách zalievame obozretne, aby rastliny nezvädli a neuschli a intenzívnejšie môžeme zalievať pri poklese teplôt, keď kapusta rastie a lepšie profituje. Dostatok vody znamená cca 2,5 cm zrážok týždenne. Ak je vaša pôda piesčitá, je lepšie zalievať častejšie ako raz za týždeň. 2,5 cm vody namočí piesočnatú pôdu do hĺbky 25 cm, ťažkú hlinitú pôdu do 15 cm. Použite presádzačku, aby ste zistili, ako hlboko je pôda mokrá. Ak je to len 2 až 5 cm, nechajte vodu tiecť. Aplikovanie hrubej vrstvy mulču okolo základne každej rastliny pomôže regulovať vlhkosť pôdy.

Ak chcete byť čo najekologickejší a mať kapustu bez zbytočnej chémie, bohato vyživte pôdu v záhone maštaľným hnojom, a to ešte pred samotným výsevom. Ďalšou možnosťou je hnojenie liadkovými hnojivami, ktoré aplikujeme v 2 dávkach - 14 dní po výsadbe a pred tvorbou hlávok. Kapusta je náročná na živiny, preto je dôležité ju pravidelne prihnojovať. Pred výsadbou môžeš do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo. Prihnojovanie počas sezóny: Počas rastu môžeš kapustu prihnojovať tekutým organickým hnojivom alebo kompostovým čajom. Pokračujte v dodávaní dusíka rastúcim rastlinám, najmä keď sa začínajú tvoriť hlávky. Každých pár týždňov požite kompost, tekuté organické hnojivo alebo aplikujte domáce hnojivo, ako je napríklad čaj z kostihoja, ktorý sa vyrába tak, že listy kostihoja na niekoľko dní namočíte do vody, aby ste z nich dostali živiny. Kapusta potrebuje k vývoju pevnej buľvy dostatok dusíku. Hoštické NPK hnojivo s guánom - dusík, draslík a fosfor - je čisto prírodné hnojivo bez prídavku priemyselne vyrábaných zložiek. Je vhodné nielen pre univerzálne použitie v celej záhrade, ale hlavne aj pre zdravú výživu ovocia a zeleniny.

Častá plytká kultivácia burinu eliminuje skôr, ako sa stane problémom. Kultivujte len tak hlboko, aby ste odrezali burinu pod povrchom pôdy. Dávajte pozor, aby ste pri tom nepoškodili rastliny. Mulčovanie pokosenou trávou bez herbicídov, slamou bez buriny alebo iným organickým materiálom do hĺbky 8 až 10 cm môže pomôcť zabrániť rastu buriny, čím sa zníži potreba častej kultivácie.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Kapusta je často napádaná rôznymi škodcami, medzi ktoré patria kapustové mušky, vošky, slimáky a húsenice. Na odplašenie škodcov môžeš vedľa kapusty vysádzať bylinky, ako sú tymián, rozmarín alebo šalvia, ktoré pomáhajú odpudzovať kapustových škodcov. Kapusta môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako sú hniloba koreňov a múčnatka. Aby si tomu predišiel, zabezpeč dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a vyhni sa prepolievaniu pôdy. Rotácia plodín: Dôležitým opatrením pri pestovaní kapusty je rotácia plodín.

Poškodenie centrálneho bodu rastu, keď je rastlina malá, môže spôsobiť zlyhanie tvorby hlavy. Listy, ktoré sa už vytvorili, sa stanú tvrdými a hrubými a nevyvinú sa žiadne ďalšie listy. Nízke teploty, hrubé zaobchádzanie alebo hmyz môžu poškodiť mladé rastlinky, preto buďte opatrní pri manipulácii s nimi a pri práci okolo nich. Rastliny nevysádzajte skôr, ako sa počasie ustáli.

Partnerská výsadba

Partnerské vysádzanie je prastarý postup, ktorý funguje viacerými spôsobmi. Predovšetkým vytvára prospešný systém reciprocity medzi živými organizmami vo vašej záhrade. Táto prax pridáva rozmanitosť vášmu výnosu a chráni vaše plodiny. Niektoré partnerské rastliny odpudzujú hmyz, ktorý si môže chcieť pochutnať na blízkych rastlinách. Môžu tiež prilákať a odchytiť problémový hmyz, alebo prilákať užitočný hmyz. Dobrí spoločníci dokážu poskytnúť mikroživiny pôde a podporovať tak ostatné rastliny. Dobrý profil mikroživín pomáha iným rastlinám rásť a zlepšuje chuť okolitých plodín. Najlepším možným výsledkom spoločnej výsadby je, že podporuje biodiverzitu a následne zdravú záhradu. Pretože pestujete veľké množstvo zeleniny, bylín a kvetov, nevyčerpáte záhradný záhon.

Pestovanie partnerských rastlín poskytuje vašej záhrade prirodzenú kontrolu a rovnováhu, aby bol celý systém zdravý - bez toho, aby ste museli používať chemikálie. Príklady vhodných sprievodných rastlín pre kapustu zahŕňajú: Fazuľa, hrach - všetky druhy kapusty milujú trochu tieňa, najmä počas najteplejších častí dňa. Fazuľa a jej veľké listnaté liany, rovnako ako hrach, môžu pomôcť blokovať slnko, ak ich zasadíte na slnečnú stranu vašej záhrady. Borák lekársky - borák pomáha prilákať užitočný hmyz, ako sú včely a iné opeľovače. Brassica - iné druhy kapusty, ako je kel, brokolica, karfiol, ružičkový kel, mangold a iní členovia rodiny kapusty dobre rastú s kapustou, pretože majú rovnaké základné potreby. Zeler - špecifickým škodcom kapusty a iných druhov rodu Brassica je molica kapustová. Vôňa zeleru odrádza tento hmyz a zabraňuje mu likvidovať vašu úrodu. Nechtík - pomôže zbaviť sa komárov, molíc a háďatiek. Aromatické bylinky a kvety - rastliny ako harmanček, palina, pažítka, saturejka, koriander, rebríček, kôpor, mäta, tymian, yzop, žerucha, pelargónie, ruta, šalvia a oregano sú všetky veľmi prospešné sprievodné rastliny ku kapuste. Tieto rastliny odpudzujú hmyzích škodcov, priťahujú užitočný hmyz a opeľovače a dodávajú kapuste chuť živinami a vitamínmi, ako je vápnik a síra.

Dobré spoločenstvo pre kapustu sú zeler, kôpor, rumanček, repa či cibuľa. Nesaďte kapustu k rajčinám, jahodám a fazuli.

Zber a skladovanie

Čas zberu: Kapustu môžeš zbierať, keď hlávky dosiahnu plnú veľkosť a sú pevné na dotyk. V závislosti od odrody to môže byť 70-100 dní po výsadbe. U skorých odrôd môžeme prvé hlávky začať zbierať už na konci apríla, väčšinou však v priebehu mája. A kedy zbierať kapustu u zvyšných kultivarov? Poloneskoré odrody zostávajú vzhľadom na dobu výsadby v záhonoch o niečo dlhšie. Skoré a poloskoré odrody kapusty môžeme zbierať podľa potreby kuchyne. Neskoré jesenné odrody sa začínajú zbierať v septembri a ich zber trvá až do neskorej jesene.

Kapusta je pripravená na zber, keď je hlávka pevná a dosiahne požadovanú veľkosť. Termín zberu sa riadi vegetačným obdobím od výsadby. Štandardne prebieha zber odrezaním hlávky na poli, ale je možné tiež vytiahnutie aj s koreňovým balom na prípadné uskladnenie v pivnici. V prípade zdravého porastu môžeme nechať hlúby s koreňmi rozložiť v pôde alebo kompostovať, ale ak sme sa stretli s akoukoľvek chorobou, je lepšie ich odstránenie a likvidácia mimo pozemku a mimo kompostu.

Skladovanie: Kapustu môžeš uchovávať v chladnom a tmavom mieste, kde vydržia niekoľko týždňov až mesiacov. Vhodné je nechať hlávky pár dní na vzdušnom mieste a pod strechou, odstránenie rozložených spodných listov a následné opatrné uloženie v debničkách.

tags: #pestovanie #skorej #kapusty

Populárne príspevky:

• Symbolika obrovskej kytice
• Chov Aberdeen Angus
• Tradičné záhrady na Slovensku
• Kľúčový komponent elektrického systému
• Ako pestovať ruže