Kompletný sprievodca pestovaním tekvice: od semienka po spracovanie

Tekvica patrí medzi tradičné plodiny slovenských záhrad a je nielen dekoratívna a chutná, ale aj mimoriadne zdravá. Pochádza z Ameriky, kde bola jednou z najstarších úžitkových rastlín. Indiáni ju spracúvali v kuchyni, vyrábali z nej nádoby, hudobné nástroje a ďalšie predmety. V Európe sa udomácnila krátko po objavení Ameriky a odtiaľ sa dostala aj do Ázie.

Tekvice majú množstvo skvelých vlastností - sú nielen chutné a dajú sa upraviť na veľa spôsobov, ale tiež sa ľahko pestujú a plody sa po zbere dajú dlho skladovať. Bez preháňania sú multifunkčné. Sú potravinou, krmivom, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej, z niektorých druhov možno vyrábať nádobky alebo ich využívame ako dekoráciu. Pestovanie tekvice je skvelý spôsob, ako si zabezpečiť zásobu zdravých a chutných plodov. Prináša nielen radosť zo záhradníčenia, ale aj úsporu, keďže nemusíte kupovať balené produkty v obchode. Navyše, presne viete, čo jete - a to je v dnešnej dobe veľký benefit.

Typy tekvíc a ich využitie

Plody tekvíc nás dodnes uchvacujú rôznorodosťou tvarov, farieb aj veľkostí. Existuje množstvo odrôd tekvíc, ktoré sa delia do rôznych skupín. Mnohí sa pýtajú, prečo jesť tekvicové semienka. Odpoveď je jednoduchá - sú bohatým zdrojom horčíka, zinku, železa a nenasýtených mastných kyselín. Pomáhajú pri posilňovaní imunity, zlepšujú kvalitu spánku, podporujú zdravie srdca a prospievajú tráveniu. Okrem toho sa odporúčajú mužom na podporu zdravia prostaty a ženám v období menopauzy.

Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo)

Je najznámejší a najviac rozšírený druh z rodu tekvíc. Rastliny tohto druhu môžu byť buď popínavé, alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové. Do tejto skupiny patria obľúbené zelené a žlté cukety, patizóny, špagetová, olejová tekvica a menšie okrasné tekvičky. Zbierajú sa počas celého leta a najideálnejší moment zberu je, keď ešte nie sú úplne dozreté (výnimkou je olejová tekvica). Najchutnejšie sú mladé plody s mäkkými semenami. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť.

• Tekvica Hokkaido: Táto malá, oranžová tekvica je veľmi obľúbená v kuchyni vďaka svojej sladkej a orechovej chuti. Šupka je jedlá, takže ju nemusíte lúpať. Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha.
• Špagetová tekvica: Je známa pre svoje unikátne vlastnosti. Má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám a je často podávaná s omáčkou alebo ako príloha. Je tiež bohatá na mnoho vitamínov a minerálov, ako je vitamín C, vitamín B6, draslík a vápnik.
• Cuketa: Je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti. Cukety sa tiež často používajú v receptoch na moussaku, ratatouille, cestoviny alebo ako prísada do šalátov. Sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu. Navyše sú nízkokalorické, čo ich robí populárnym výberom pre zdravé stravovanie.
• Olejnatá tekvica (Cucurbita pepo var. oleifera): Pestuje sa hlavne pre semená, ktoré sú veľmi chutné a zdravé. Vyrába sa z nich aj vynikajúci olej. Zelenkasté semená sú bohaté na bielkoviny a viaceré liečebne pôsobiace látky. Biela hubovitá vodnatá dužina sa využíva ako krmivo alebo sa necháva ako organické hnojivo na poli. Tekvica olejnatá sa pestuje v kríčkovej aj ťahavej forme. Je to guľatá tekvica s hmotnosťou 3 až 5 kg, nejednotného zafarbenia - od oranžovej, zelenopásikavej až po škvrnitú.
• Okrasná tekvica: Je určitý typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu. Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie.

Tekvica muškátová (Cucurbita moschata)

Mnohí ju poznáte pod názvom maslová tekvica. Jej charakteristickým znakom je typický hruškovitý tvar. Jemná mäsitá dužina (v skorej zrelosti krémovobiela až svetložltá, v plnej jasnooranžová) ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien. Mladé plody sú vhodné na priamy konzum aj za surova, neskôr je výborná na pečenie a grilovanie. Je nenáročná na pestovanie.

Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima)

Vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‚Goliáš‘, ale i oranžové ‚Hokkaido‘, ku ktorému alternatívu zelenou šupkou predstavuje ‚Hokkori‘ a sivomodrou ‚Blue Kuri‘. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov.

Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia)

Je to jediný zo základných druhov tekvíc, ktoré v našich končinách nekonzumujeme. Zvyčajne sa využíva v záhradkárstve ako podnož na štepenie uhoriek a melónov, pretože má bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica.

Pestovanie tekvíc krok za krokom

Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Tekvice sú jednoročné rastliny s mohutným vzrastom. Korene má v pôde plytko rozložené, byľ má plazivú. Listy sú veľké so silnými stopkami a dlaňovitou čepeľou. Kvety sú rôznopohlavné, žlté. Plod je bobuľa. Býva rozličného tvaru a veľkosti, podľa variet a odrôd. Dužina je mäsitá, jemná a sú v nej ploché, olejnaté, dobre klíčivé semená. Väčšina koreňov sa nachádza pod povrchom a siaha do hĺbky asi 40 cm. Sú veľmi náročné na prísun vody aj vzduchu. Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu, stále primerane vlhkú. Vtedy dokážu za krátky čas prijať veľké množstvo živín.

Príprava pôdy a výsev

Tekvica má rada slnečné a chránené stanovište. Pozemok by mal byť ideálne orientovaný na juh. Tekvice sú vďačné za prvú trať, a pretože dobre reagujú na organický hnoj alebo dobre rozložený kompost, často sa pestujú len ako kompostový kryt, aby v lete toľko nevysychal. Pôda by mala byť humózna, bohatá na živiny a dobre priepustná. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Pred výsevom ju obohaťte o kompost alebo vyzretý hnoj. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2.

Výsev do pôdy

Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Semená sa vysievajú priamo do pôdy od polovice mája, keď už nehrozia mrazy. Na každé pripravené miesto vysaďte dve alebo tri semená do hĺbky 3 cm. Semená vysievajte do hĺbky 2-3 cm. V zemine vyhĺbte jamky, kam vysejete 2 až 3 semená. Odporúčaná vzdialenosť medzi rastlinami je aspoň 1,5 metra, pretože tekvica potrebuje veľa priestoru. Vysievajte ju preto na slnečné miesto vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 metra od seba, a to do hĺbky okolo 3 až 5 cm. Rozstupy závisia od odrody. Napríklad priesady veľkoplodých tekvíc vysádzame medzi radmi na vzdialenosť 150 až 200 cm a v riadku 80 až 100 cm. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť 50-70 cm, pretože okrasné tekvice majú tendenciu rásť do šírky a potrebujú dostatok miesta. Riadky by mali byť od seba vzdialené 1-1,5 m, aby sa zabezpečil priestor pre rast a tvorbu plodov. Prikryte ich plachtou alebo fóliou a po vyklíčení ich nechajte na mieste dva alebo viac týždňov.

Predpestovanie sadeníc

Semená tekvice môžete vysievať do pareniska alebo skleníka už v apríli. Semená tekvíc vysievajte od polovice do konca apríla do 7,5 cm kvetináčov naplnených univerzálnym kompostom. Ploché semienka vysievajte na bok, 1 cm hlboko. Kvetináče udržujte pri teplote 18-21 °C - môžete umiestniť na teplý, svetlý okenný parapet a prikryte priehľadným vreckom, aby sa v nich udržala vlhkosť. Sadenice sa dajú zo semena vypestovať aj na slnečnom mieste v interiéri. Vhodná teplota na klíčenie je 20-25 °C, pri nižších teplotách by semienka splesniveli. Predpestovanie je vhodné najmä v chladnejších oblastiach, približne s predstihom 4 týždňov, teda začiatkom apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Na konci mája - po posledných mrazoch, môžete vysadiť von. Sadenice následne vysádzame do záhona až po 15. máji, keď pominú posledné mrazy, alebo takzvane po troch zmrznutých. Pri výsadbe do záhona je dôležité dodržať spon 2 x 0,5 až 1 meter od seba, v závislosti od odrody. Pokiaľ chcete svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžete prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou. Veľmi kompaktné odrody kríkov môžete vysádzať aj do pestovateľských vriec alebo kvetináčov širokých aspoň 45 cm na slnečnom mieste. Uistite sa, že okolo nádoby je dostatok priestoru, aby sa zabezpečila dobrá cirkulácia vzduchu a aby rastliny mohli rozprestrieť svoje veľké listy.

Starostlivosť počas rastu

Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Tekvice sú teplomilné jednoročné rastliny s plazivými výhonkami a drsnými dlaňovitými listami. Sadenice pravidelne zalievajte a chráňte ich pred slimákami a ulitníkmi, najmä vo vlhkých podmienkach.

Zavlažovanie

Rastliny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich dní a v čase nasadzovania plodov. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Dôležité je udržiavať pôdu mierne vlhkú, ale nie premočenú. Zalieva sa ku koreňom, aby listy nezostali mokré a nešírili sa plesne. Priesady aj dospelé rastliny zavlažujeme podmokom vlažnou vodou, nie na listy. Prvú polovicu vegetácie charakterizuje rýchly rast asimilačnej plochy, čo si vyžaduje dobré zásobovanie vlahou. V druhej polovici a na konci vegetácie je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie.

Hnojenie

Veľmi prospešné je aj mulčovanie, ktoré udržuje vlhkosť a bráni prerastaniu buriny. Tekvicu môžete prihnojovať organickými hnojivami bohatými na draslík a fosfor. Mulčovanie slamou či trávou udrží pôdu vlhkú a bráni prerastaniu buriny. Náhradou okopávania je mulčovanie pôdy, ktoré potláča rast burín a chráni pôdnu vlahu. Ak chcete bohatšiu úrodu jadier, odporúča sa odstraňovať niektoré bočné výhonky a nechať rastlinu sústrediť energiu na plody. Ak chcete vypestovať veľké plody, obmedzte ich počet na dve alebo tri na rastlinu, ale pri obrovských tekviciach si nechajte len jednu a odstráňte všetky ostatné kvety alebo plody, ktoré sa začnú tvoriť.

Ochrana rastlín

Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. Ak tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto, aby sme zabránili nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Tekvice sa medzi sebou ľahko krížia a z ponechaných semien vyrastajú rôzne krížence, ktoré môžu mať horkastú chuť.

Spôsoby pestovania

Niektoré odrody sú bujne rastúce ťahavé rastliny, ktoré dorastajú do výšky niekoľkých metrov alebo sa dajú pestovať na oporách. Existujú aj krovité druhy, ktoré zostávajú pomerne kompaktné, hoci stále zaberajú aspoň meter štvorcový. Ak máte dostatok priestoru, môžete rastliny nechať rozprestrieť po zemi, ale ak potrebujete obmedziť ich šírenie, môžete stonky vyskladať do veľkého kruhu a vložiť krátke tyčky, ktoré ich budú držať na mieste. Tekvica sa oplatí pestovať spolu s kukuricou alebo fazuľou, ktoré jej poskytujú prirodzenú oporu a zlepšujú kvalitu pôdy. Americkí Indiáni vytvorili zaujímavé trojkombinačné samoživiteľské pestovanie. Podieľajú sa na ňom kukurica, fazuľa a tekvica. Na pozemku k vysiatej kukurici prisiali semená fazule, ktorá sa ťahala po kukurici ako po opore, a do medziradia kukuríc vysadili tekvicu, ktorú zasa kukurica ako vetrolam chránila pred vetrom. Fazuľa svojimi hľúzkovými baktériami na koreňoch, asimilujúcimi vzdušný dusík, zasa živila kukuricu aj tekvicu dusíkatými živinami.

Zber a skladovanie tekvíc

Tekvice zberáme v priebehu celého leta aj jesene, podľa toho, ako dozrievajú. Plody sa zbierajú na jeseň, keď stonky a listy začnú vädnúť a šupka plodu stvrdne. Dobrým indikátorom zrelosti je plne vyfarbená dužina a zasychajúca stopka. Posledná časť úrody, určená na skladovanie, sa zberá až po úplnom zaschnutí vňate. Vždy by sme ale mali zberať ešte pred príchodom mrazov. Pre okrasné tekvice platí, že sú pripravené na zber, keď plody dosiahnu svoju plnú farbu a tvrdosť. Plody by mali byť pevné, suché a s bohatými farbami. Zrelá tekvica je tvrdá, má sýtu farbu a drevnatú stopku. Ak sa do šupky už nedá spraviť otlačok nechtom a stopka plodu je tvrdá a suchá, okrasné tekvice sú pripravené na zber. Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin a pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov. Úrodu treba zberať za suchého, slnečného počasia.

Zber jadierok

Počas nasledovných týždňov sa rastliny zapájajú do súvislého porastu. V priebehu tohto obdobia sledujeme ich rast. Ako prvé zberáme tekvice hokkaido a začiatkom septembra začíname so zberom bezšupkových jadierok. Dozreté tekvice sa postupne začínajú nahŕňať nahŕňacím ramenom do radov. V radoch ich nechávame postáť ešte 2-3 dni, aby dužina vo vnútri plodu zmäkla a semienka sa od nej začali samovoľne oddeľovať. Nahrnuté tekvice si kombajn pomocou valca s bodákmi "ježko" odvedie cez podávací stôl do drtiču. Zdrtené tekvice idú do valca z perforovaného plechu, ktorý odstredivou silou oddeľuje jadierka od tekvíc. Jadierka sa odvádzajú do zásobníka. Rozdrtené tekvice zostávajú na poli ako hnojivo. Pomocou šneku sa semená premiestňujú do vlečky a putujú na firmu.

Spracovanie a skladovanie jadierok

Jadierka sa musia dôkladne premyť čistou vodou a potom sa premiestňujú na veľkoplošné sušičky. Jadierka sa sušia na veľkoplošných sušičkách horúcim vzduchom asi 8 hodín. Počas sušenia sa jadierka niekoľko krát premiešavajú miešadlom. Po usušení na jadierkach zostáva jemný povlak a preto sa musia prečistiť. Aby sme získali čo najvyššiu kvalitu výsledného produktu surových jadierok, vkladáme ich do optickej triedičky. Triedička pomocou optických snímačov rozpozná nesprávnu farbu semena a následne ich pomocou tlaku vzduchu vystreľuje preč do zberného kontajnera. Týmto spôsobom sa jadierka vytriedia na I. a II. triedu. Takto vyčistené jadierka skladujeme počas celého roka. Sušené semienka skladujte v uzatvorených nádobách, aby si zachovali čerstvosť. Skladujte ich v uzatvorených sklenených nádobách na tmavom a suchom mieste. Pražením získajú výraznejšiu chuť, no strácajú časť živín. Skvelou možnosťou je výroba domáceho tekvicového oleja, ktorý je cenený pre svoje nutričné vlastnosti aj typickú arómu.

Lisovanie tekvicového oleja

Existujú dva typy lisov, tlakový a šnekový. Ten tlakový lis sa používa najčastejšie ale touto technológiou sa jadierka zomelú, mierne posolia, hmota sa upraží a pridá sa voda. Následne sa táto hmota tlakom zlisuje. My sme ale hľadali cestu za zdravším lisovaním. Po pár mesiacoch sme našli ten pravý lis, ktorý lisoval surové jadierka... a mohli sme začať :-) . Začiatky boli ťažké pretože zákazníci poznali olej iba s orieškovou chuťou, nakoľko bol z pražených jadierok. Tekvicový olej z naturálnych jadierok je jemnejší, tmavo zelený, hustý a plný výživných látok. Jeho chuť je ako surové jadierka. Chceli sme ale vyhovieť každému zákazníkovi, tak sme tú tradičnú štajerskú metódu lisovania skúsili aj na našom šnekovom a podarilo sa.

Skladovanie plodov tekvíc

Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 ⁰C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba. Tekvice môžu zároveň poslúžiť aj k dekoratívnemu účelu, dajú sa pekne naaranžovať do koša alebo položiť medzi jesennú výsadbu do väčších kvetináčov. Zaobchádzame s nimi šetrne, aby sa nepomliaždili. Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb. Ideálne je skladovať ju na chladnom mieste pri teplote okolo 10 stupňov - výborné sú debny vystlané senom umiestnené na chladnom mieste. Zimné tekvice, pokiaľ sa zber uskutoční v správnom čase a dodržia potrebné opatrenia, vydržia uskladnené oveľa dlhšie ako letné. Letné tekvice v chladničke vydržia približne týždeň.

Zdravotné benefity tekvicových semienok

Tekvicové semienka netreba zvlášť predstavovať. Z výživového hľadiska sú tekvicové jadierka - so šupkou a bez nej - najhodnotnejšou časťou tekvice. Majú podobné zloženie ako orechy. Obsahujú 20 % bielkovín, 15 % sacharidov, 40 % tukov a 4 % vlákniny. Čo ich však robí mimoriadne cennými, to je cucurbitacín, ktorý zabraňuje zväčšovaniu prostaty, a cucurbitín, ktorý má protiparazitický účinok. Sú bohaté aj na vitamín E, na celú skupinu vitamínov B a kyselinu listovú, a teda aj B17, ktorý má protinádorový účinok. Okrem toho jadrá obsahujú minerály, ako sú horčík, vápnik, draslík, fosfor, železo, selén, mangán a najmä zinok, ktorý je dôležitý pre reprodukčné orgány a imunitný systém. Tekvicové semienka sú výživné, všestranné a pri správnej konzumácii bezpečné. Znižujú cholesterol a vplývajú na dobrý stav ciev. Využívajú sa aj proti vypadávaniu vlasov, miernia močové infekcie, pomáhajú pri klimakterických problémoch a tiež udržiavať zdravé kosti.

Ako jesť tekvicové semienka

Otázka ako jesť tekvicové semienka má viacero odpovedí. Môžete ich konzumovať surové, pražené alebo ako súčasť receptov. Výborne sa hodia do šalátov, polievok, pečiva, smoothie alebo ako zdravá desiata namiesto čipsov. Pre najvyšší obsah živín je však najlepšie jesť ich nepražené a nesolené. Jedlé sú však i kvety, buď surové ako ozdoba zeleninových šalátov, alebo vysmážané v cestíčku či naplnené plnkou a upečené. Treba z nich ale vždy odstrániť horký zelený kvetný kalich a s kvetom zaobchádzať opatrne, je totiž veľmi krehký. Aj keď majú semienka množstvo benefitov, pri nadmernej konzumácii môžu nastať problémy. Nežiaduce účinky tekvicových semienok zahŕňajú nadúvanie, tráviace ťažkosti či vyšší príjem kalórií, čo môže byť problém pri chudnutí. U niektorých ľudí sa môžu vyskytnúť aj alergické reakcie. Odporúčaná denná dávka je približne 30 gramov, čo zodpovedá malej hrsťke.

tags: #pestovanie #tekvice #na #sene

Populárne príspevky:

• Poniklec lúčny maďarský
• Kompletný sprievodca pestovaním marihuany vonku
• Starostlivosť o hrozno
• Pochopenie narcistickej poruchy osobnosti
• visiaca svadobná kytica z orchideí