Pestovanie uhoriek vo vyvýšených záhonoch: Sprievodca úspešnou úrodou
Kto si na svojej záhrade raz vypestuje svoje vlastné uhorky, iné už nikdy nebude chcieť. Čerstvá, doma vypestovaná zelenina má nezameniteľnú chuť oproti kupovaným. Ak túžite po čerstvých chrumkavých uhorkách priamo z vlastnej záhrady, tento článok je pre vás. Uhorky sú ideálne kandidátky pre začínajúcich pestovateľov zeleniny. Nevyžadujú veľa pozornosti a darí sa im dokonca aj na balkóne.

Prečo pestovať uhorky vo vyvýšených záhonoch?
Pestovanie poľnohospodárskych plodín vo vyvýšených záhonoch dnes patrí k najobľúbenejším spôsobom pestovania. Ide o moderný spôsob, ktorý so sebou prináša mnoho výhod. Vyvýšené záhony efektne pôsobia v každej záhrade, dajú sa použiť na terasách a na miestach, kde sa klasický záhon dá založiť len ťažko. Vyvýšené záhony tvoria do značnej miery autonómny ekosystém a pomáhajú regulovať dôležité aspekty: typ, vlhkosť a výživnosť pôdy. Okrem toho sú významnou bariérou pre burinu, škodcov i choroby.
Výhodou je aj to, že ich v jarných mesiacoch môžeme jednoducho premeniť na parenisko a teda aj na predpestovanie priesad tým, že ich prekryjeme sklom alebo igelitom. Ak už nehrozia mrazy, jednoducho záhon odkryjeme a pestujeme priesady priamo na mieste, kde sme ich vysiali, alebo sadenice presadíme na konečné stanovisko. Pôda v záhone sa udržuje jednoduchšie, pretože do záhonu nestúpame a tým ju neutláčame. Pri vyšších záhonoch je k rastlinám a pôde jednoduchší prístup, takže prácou v záhrade podstatne menej trpí chrbtica. Plodiny napáda menšie množstvo škodcov, pretože k nim majú ťažší prístup, napríklad slimáky. Proti krtom a hrabošom sa zase ochránime pridaním siete na dno záhona.
Ak vzájomne porovnáme výnosy zeleniny na plochých záhonoch, na nakopcovaných biohriadkach s úrodou na vysokých záhonoch, tak reálna skúsenosť nám potvrdí, že výška úrody pri týchto troch systémoch pestovania bude v pomere 1 : 2 : 3. Úroda z vyvýšeného záhona je teda až 3-násobne vyššia v porovnaní s tradičným plochým záhonom.
Typy uhoriek a ich výber
Väčšina z nás pozná len dva druhy uhoriek - tzv. nakladačky (nazývané aj uhorky poľné), ktoré majú menšie rozmery, výraznejšiu chuť a sú vhodné na zaváranie a tzv. šalátové uhorky (niekedy nazývané aj hadovky). Partenokarpické odrody sú také, ktoré nepotrebujú pre vývin plodu opelenie hmyzom. Zoženiete aj partenokarpické odrody uhoriek nakladačiek. Rodia skôr ako bežné odrody nakladačiek a sú taktiež odolnejšie voči plesniam. Nevýhodou partenokarpických odrôd je, že pri náhodnom opelení hmyzom rodia deformované plody (môžu mať napr. tvar hrušky).
Jedným z kritérií pri výbere odrody uhoriek je aj delenie na jemnoostné a hruboostné uhorky. Jemnoostné potrebujú viac tepla, zatiaľ čo hruboostné znášajú aj väčšie tepelné výkyvy a hodia sa preto do chladnejších oblastí. Mnohí pestovatelia sa obávajú horkosti uhoriek nakladačiek. Tá sa prejavuje iba pri priamej konzumácii, pri zaváraní a naložení do nálevu horkosť vymizne. Ak chcete nakladačky konzumovať aj čerstvé, vyberte si niektorú z tzv. geneticky nehorkých odrôd.
Obľúbené odrody uhoriek nakladačiek
- Regina F1: Hybrid hrubostennej uhorky, ktorá patrí k tým najobľúbenejším medzi záhradkármi. Plody sú vysokej kvality a prerastajú len veľmi pomaly. Je tolerantná voči plesni uhorkovej, rezistentná voči černi uhorkovej a CMV a tolerantná tiež voči antraknóze.
- Viola F1: Táto hrubostenná odroda sa vyznačuje vyšším výnosom ako Regina, považuje sa za vylepšenú Reginu. Je odolná voči chorobám a veľmi dobre znáša chlad, preto je vhodná aj do chladnejších oblastí.
- Jitka F1: Hrubostenná odroda, ktorá je geneticky nehorká a vysoko odolná voči chorobám. Je menej náročná na teplo, takže je vhodná aj do chladnejších oblastí. Plody sú kratšie a štíhle.
- Fatima F1: Tento hybrid jemnostennej uhorky má geneticky nehorký plod, ktorý je štíhly aj po prerastaní. Odroda je odolná voči černi uhorkovej, múčnatke uhorkovej aj plesni uhorkovej. Citlivá je na nedostatok vlahy a nízke teploty.
- Milena F1: Geneticky nehorká jemnostenná uhorka s mohutnou vňaťou a štíhlymi plodmi. Je citlivá na poklesy teplôt, preto je vhodnejšia na pestovanie v teplejších oblastiach.
- Karolina F1: Jemnostenná a veľmi výnosná hybridná odroda, ktorá má kvalitné a štíhle plody. Je odolná voči chorobám a vhodná skôr do teplých oblastí, keďže je citlivá na poklesy teplôt.
Šalátové uhorky a ich odrody
Šalátové uhorky nazývané tiež uhorky hadovky, sa vyznačujú veľkými plodmi. Uhorky šalátovky si pestovatelia zvyčajne vyberajú podľa toho, či ich chcú pestovať vonku na záhone, alebo v skleníku či fóliovníku. Na pestovanie šalátových uhoriek v skleníku sú vhodné partenokarpické odrody.
- Amanda F1: Skorá dlhá nepartenokarpická poľná šalátová uhorka, ktorá je geneticky nehorká. Plody sú dlhé od 23 do 28 cm a sú tmavozelené.
- Linda F1 Mix: Odolná, stredne neskorá poľná šalátovka s veľmi kvalitnými plodmi. Plody sú menšie, geneticky nehorké, štíhle a sýto tmavozelené. Odroda je veľmi odolná voči chladu a má schopnosť dobrej regenerácie. Odolná je aj voči chorobám.
- Minisprint F1: Odroda šalátovky určená na pestovanie do skleníka. Má krátke plody s dĺžkou najviac 17 cm. Plody sú nehorké, stredne zelené a lesklé.
- Orca F1: Partenokarpická šalátová uhorka, ktorej plody dosahujú až 50 cm.
- Tribute F1: Partenokarpická šalátová uhorka s dlhými plodmi, ktorý dĺžka je od 28 do 35 cm. Je geneticky nehorká a tmavozelená.
Ako sadiť uhorky vo vyvýšených záhonoch
Uhorky sú teplomilné rastliny a potrebujú teda dostatočne svetlé stanovisko, najlepšie v závetrí. Obľubujú stredne ťažkú teplú pôdu s bohatým obsahom živín. Ťažšiu pôdu môžete pred ich výsadbou odľahčiť zapracovaním piesku. Pôdu chudobnú na živiny zasa pripravíte na ich výsadbu zapracovaním hnoja alebo kompostu. Uhorky majú v pôde rady draslík, no chlór im príliš nesedí. Pôda, na ktorej chcete uhorky pestovať, by mala mať v ideálnom prípade pH medzi 6 a 7.

Príprava pôdy a sadeníc
Pred vysievaním sa z pôdy vytvoria hrobčeky so šírkou 1 m, ktoré majú výšku 10 až 15 cm. Pozdĺž nich vytvoríme jarček, ktorý je široký 20 až 30 cm, ktorý bude slúžiť na zavlažovanie uhoriek. Na jeseň obohaťte zeminu organickými látkami, čiže čerstvým maštaľným hnojom alebo vyzretým kompostom. Uhorky potrebujú nadštandardne veľa živín a humusu, ale aj dostatok kyslíka pre svoj podzemok. Vyžadujú si teda vyložene kyprý substrát a ten sa rýchlejšie prehrieva. Prevzdušnenie dosiahnete zapracovaním piesku.
Uhorky môžete sadiť z osiva, alebo si ich predpestovať v kelímku podobne ako napríklad papriky či paradajky. Kelímok by mal mať priemer aspoň 6 cm a mali by ste ho naplniť výživným substrátom, ktorý by mal byť iba mierne vlhký, aby semená nezačali hniť. Semienka uhoriek sa vysievajú do plastových či papierových kompostovateľných kvetináčov s priemerom asi 6 až 9 centimetrov. Skontrolujte, či majú kvetináče na dne dierku pre odtečenie prebytočnej vody po zálievke. Do kvetináčov dajte substrát na klíčenie a množenie a do každého kvetináča dajte jedno semienko uhorky.
Uhorky nepotrebujú pre klíčenie vysokú teplotu, stačí im 15 až 18 stupňov a po približne mesiaci sa môžete tešiť zo silných rastlín, vhodných na výsadbu na trvalé stanovisko. Dôležitý pojem, keď ide o uhorky, je tzv. partenokarpia. Partenokarpická odroda je taká, ktorá tvorí výhradne samičie kvety, samčie na rastline vôbec nenájdete. Výborne sa hodia na skleníkové pestovanie, kde by k opeľovaniu dochádzalo len sporadicky. Nepartenokarpické odrody sú vhodné na poľné pestovanie, kde má k ich kvetom lepší prístup hmyz. Ide o odolné odrody s vysokým výnosom. Dužina je mäkšia a vyvíjajú sa v nej semená.
Ako si vypestovať priesady uhoriek.
Výsadba semien alebo sadeníc
Podľa ľudovej pranostiky sa uhorky vysievajú na Marka, čo je 25. 4. Keďže tieto rastliny obľubujú teplo, orientujte sa radšej podľa aktuálnej teploty. Osivo uhoriek vychádza najlepšie pri teplote 10 - 15 °C a pri príliš chladnej pôde by klíčenie trvalo dlho, semená by dokonca mohli v pôde začať hniť. Pre uhorky nakladačky je júlová sejba priam ideálna. Týmto termínom si predĺžime aj dobu ich zberu.
Čas výsevu semien uhoriek závisí od toho, či chcete pestovať uhorky v skleníku alebo vonku v záhone či v parenisku. Vhodná doba pre výsev semien do pareniska alebo do skleníka je koncom apríla. Ak chcete sadiť uhorky zo semien priamo na záhon, odporúčame tak urobiť až v druhej polovici mája, respektíve po „zamrznutých“. Pre šírenie uhoriek poplazom nechajte medzi jednotlivými rastlinami medzery aspoň 20 centimetrov. Pri zakladaní bez opôr na vertikálny rast vysaďte iba jeden riadok a pokojne ho obklopte rýchlejšie napredujúcou zeleninou (kaleráb, reďkovka, mrkva, šalát, pažítka).
Pri vertikálnom pestovaní sa odporúča odstup semienok či sadeníc 50 cm, pričom siete alebo iné konštrukcie majú byť od seba vzdialené cca 150 cm. V tomto prípade postačí výsev jedného semienka do jamky, nevytvárame hniezda s viacerými kusmi. Semená najlepšie klíčia pri teplote okolo 20 °C. Pravdepodobnosť uspokojivej kvality aj kvantity úrody zvýšite vysádzaním plánt predpestovaných v chránených podmienkach. Vhodnejšie je semená založiť už v prvej polovici apríla do špeciálnych kontajnerov v interiéri, než ich siať po „troch zmrznutých“ v polovici mája priamo vonku.
Stavba vyvýšeného záhona
Vyvýšený záhon môže byť murovaný alebo tvorený drevenou guľatinou zatlčenou do zeme. Niektorí záhradkári pestujú uhorky v slame - t. j. pod rastliny nasypú cca 10 cm vrstvu slamy. Tá pomôže obmedziť tepelné výkyvy, stabilizuje vlhkosť a pomôže tiež optimálnej distribúcii oxidu uhličitého v pôde. Vyvýšené záhony z paliet sa stávajú čoraz obľúbenejšou voľbou medzi záhradkármi, ktorí hľadajú praktické, cenovo dostupné a ekologické riešenie pre svoju záhradu. Tieto záhony sú časovo nenáročné na stavbu, nevyžadujú veľkú investíciu a výborne sa hodia aj do mestských záhrad. Navyše, predstavujú udržateľný spôsob pestovania, pretože využívajú recyklovaný materiál.
Vysoké záhony podľa svojej konštrukcie a použitého materiálu môžu byť vytvorené z jednoduchého dreveného debnenia, ale takisto z rôzne veľkých vriec naplnených substrátom. Využiť sa dajú aj ovocné prepravky či palety, nepoužívané kuchynské a iné nádoby, veľkoobjemové plastové kompostéry. Za stredne vysoké mobilné záhony môžeme považovať debničky na kolieskach s rozmermi približne 120 × 80 × 50 cm. Vyvýšené záhony môžu mať aj vyššiu dekoratívnu hodnotu, keď sú vytvorené napríklad z drevenej guľatiny stĺpovito zatlčenej do zeme alebo vymurované z prírodného kameňa či tehál, prípadne z gabionov (drôtené pletivo vyplnené kameňmi).
Vyvýšený záhon má zvyčajne tvar obdĺžnika. Aby sme ho mohli pohodlne obrábať a ošetrovať, mal by byť prispôsobený našej výške. Obyčajne býva vysoký 60 až 70 cm a široký 130 až 150 cm, pričom jeho náplň siaha až do hĺbky 50 cm pod zem. Dobré je, keď je jedna kratšia strana rozoberateľná - kvôli plneniu aj vyvážaniu zrelého kompostu. Praktické je, ak okolo záhona položíme chodník, napríklad z betónových kociek. Najlacnejšie a najjednoduchšie záhony sa vyrábajú z dreva, pričom môžeme použiť staré odpadové drevo. Drevo je prírodný materiál a v pôde vydrží pomerne dlho aj keď naň pôsobia vonkajšie poveternostné vplyvy. Drevo môžete ošetriť ekologickým náterom na báze vody, ktoré zakúpite v špecializovaných predajniach. Výška záhonu si prispôsobte vašej postave, ideálne medzi 50-70 cm. Umiestnite záhon tak, aby ste mali k nemu prístup minimálne z 3 strán. Záhon podložte tehlami, čím predĺžite jeho životnosť. Pripravené miesto odporúčame vystlať hustým králičím pletivom, ktoré znemožní škodcom ohlodávať vašu úrodu. Nopová fólia zabráni prieniku vody a je vhodná na izoláciu záhonu z vnútornej strany.
Postup stavby vyvýšeného záhona z paliet
Vyvýšený záhon z paliet je jednoduché a efektívne riešenie pre každého, kto chce získať úrodnú a estetickú záhradu aj na menšom priestore. Vďaka lepšiemu prevzdušneniu pôdy a efektívnejšiemu odvodneniu sa zamedzuje premokreniu koreňov, čo pozitívne vplýva na rastliny. Pôda vo vyvýšených záhonoch sa navyše menej zhutňuje, preto má lepšiu štruktúru a úrodnosť. Pestovanie v týchto záhonoch zvyčajne vedie k lepšej úrode a zdravším rastlinám bez potreby chemických postrekov.
Potrebný materiál a náradie:
- Palety (4 kusy)
- Hobľované hranoly na spevnenie rohov
- Skrutky do dreva
- Píla
- Väčšia vŕtačka
- Vodováha
- Ochranná fólia alebo nopová fólia
- Montážna pištoľ (voliteľné)
- Akumulátorový skrutkovač
- Skrutky RAPITEC
- Exteriérový olej na drevo
Postup stavby:
- Vyberte vhodné miesto. Ideálne je slnečné stanovisko s rovnou pôdou, ktoré nebude vystavené prílišnému vetru. Miesto očistite od trávy, kameňov a buriny, aby ste zabezpečili čo najrovnejší podklad.
- Pripravte palety. Palety si najskôr prebrúste, zbavte tŕňov, prípadne poškodených častí a ošetrite exteriérovým olejom na drevo, aby ste predĺžili ich životnosť.
- Zostavte konštrukciu. Palety následne postavte do obdĺžnika a spojte pomocou skrutiek do dreva - odporúčame skrutky Rapitec pre pevné a rýchle spojenie.
- Vystlite vnútro fóliou. Akonáhle máte konštrukciu hotovú, vnútro záhona vysvetlite nopovou fóliou alebo geotextíliou, ktorá ochráni drevo pred vlhkosťou a rozkladom. Fóliu pripevnite zošívačkou alebo skrutkami s podložkami tak, aby kopírovala vnútorné steny záhona.
- Vrstvenie substrátu. Pre dosiahnutie čo najlepšieho výsledku je dôležité postupovať vrstvovo. V spodnej vrstve záhonu umiestnite hrubšie vetvy stromov alebo kríkov. Nasledujúca vrstva by mala obsahovať trávu, mačinu, listy stromov, nevyzretý kompost alebo bio odpad. Tieto materiály sa postupne začnú rozkladať a poskytnú vašim plodinám dôležité živiny. Potom pridajte vrstvu zrelého kompostu a následne zeminu. Je možné ich premiešať vopred, aby sa živiny rovnomerne rozložili. V prípade vyšších záhonov je vhodné spodnú polovicu vyplniť dreveným odpadom alebo štiepkou, čím ušetríte na objeme kvalitnej pôdy.

Vrstva substrátu:
| Vrstva | Materiál |
|---|---|
| Drenážna vrstva | Štrk, konáre, hrubé vetvy |
| Stredná vrstva | Tráva, mačina, listy, nevyzretý kompost, bio odpad |
| Vrchná vrstva | Zrelý kompost, kvalitná zemina |
Starostlivosť o uhorky vo vyvýšených záhonoch
Uhorky už máte zasadené a teraz je potrebné venovať im aj nejakú starostlivosť. Pravidelné staranie sa o rastliny vám zabezpečí bohatú a chutnú úrodu. Najväčším nepriateľom uhoriek je stres. Keď rastlina zažije stres, môže sa stať, že plody zhorknú, ale aj to, že uhorky nebudú odolné voči chorobám a škodcom. Ak chcete minimalizovať stres rastlín a dosiahnuť čo najlepšiu chuť plodov, máme pre vás niekoľko tipov, ako na to.
Zálievka a vlhkosť
Uhorky potrebujú veľa vlahy. Zabezpečte uhorkám dostatok vlahy: Pravidelné polievanie v správnej miere zabezpečí uhorkám dostatok vlahy, pričom najdôležitejšie je oň dbať v čase kvitnutia a dozrievania plodov. Ak je počas tohto obdobia rastlina vystavená stresu z nedostatku vody, prípadne z prílišnej vlhkosti, môže to zvýšiť horkú chuť jej plodov. Kľúčom k úspechu je dbať o to, aby bola pôda stále mierne vlhká. Teplota závlahovej vody by mala byť čo najbližšie teplote pôdy. Mali by ste ich preto polievať odstátou vodou, pretože čerstvá voda zo studne je zväčša príliš studená. Najvhodnejší čas na zavlažovanie uhoriek je teda ráno alebo večer, kedy sa teploty vyrovnávajú. Pôdu vo vyvýšenom záhone udržiavajte sústavne vlhkú, pre samotné uhorky určite. Zohľadňujte, že táto metóda pestovania napospol chce intenzívnejšiu zálievku - podľa možnosti podmokom, nie na listy. Zredukujete tým riziko vzniku plesní. Pozor na podmáčanie, ktoré hrozí, keďže podpovrchové vrstvy majú iný stupeň zadržiavania vlahy ako horné zložky. Špeciálna rada znie: nepoužívajte vyložene studenú vodu. Odstátou kropte ráno alebo večer, keď sú teplotné rozdiely menšie.
Mulčovanie a opora
Ak chcete zabezpečiť ideálnu vlhkosť pôdy, môžete tak urobiť pomocou mulčovania. Vďaka mulčovaniu sa nielen lepšie udržiava vlhkosť pôdy, ale tiež zabraňuje bujneniu buriny. Na mulčovanie môžete použiť napríklad slamu, ale obľube sa teší aj pestovanie uhoriek na sene. Mnohí pestovatelia vysievajú uhorky do záhonu, uhorka je však popínavá rastlina, a tak jej môžete zaobstarať zvislú mrežovú konštrukciu, po ktorej sa bude ťahať (napr. tzv. kari rohož určená do betónu). Okrem sietí môžete uhorky vyväzovať aj na napnutý špagát, uchytený o vrchnú časť konštrukcie. Viazanie uhoriek by malo začať hneď ako na rastlinách vyrastú tak 3 - 4 listy. Pod prvým listom rastlinu priviažte, ale nie napevno, aby nebola priškrtená. Takto pestované uhorky lepšie odolávajú plesniam, pretože ich listy po daždi rýchlejšie schnú. "Vertiko" systém prináša celý rad výhod, a preto je veľmi obľúbený. Hodí sa pre všetky skupiny uhoriek. Jednoduchý je aj zber, navyše nedochádza k znečisteniu plodov zeminou a ani k zbytočnému zmáčaniu listov pri zálievke.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Uhorky vysiate do zeme môžete ochrániť prikrytím bielou netkanou textíliou, ktorá udrží v pôde dostatok tepla aj pri prudších zmenách vonkajšej teploty. Uhorky nakladačky môžeme pestovať aj takzvaným „vertiko“ spôsobom. Pri ňom, po vzídení rastlín, pozdĺž riadkov osadíme oporné stĺpiky, na ktoré natiahneme sieť. Jej šírka by mala mať 1,4 m a dĺžka podľa potreby, najčastejšie 5 až 10 m. Na sieť sa rastlinky uhoriek prichytávajú úponkami. Výhodou tohto spôsobu pestovania je lepší prístup svetla a vzduchu k plodom aj listom, čím zabezpečíme lepšiu ochranu pred hubovými chorobami. Aj zber plodov je jednoduchší a plody sú čistejšie.

Najčastejšie choroby a škodcovia:
- Pleseň uhorková: vyvinie sa na listoch v dôsledku častého vlhčenia, najmä z dôvodu častého namáčania listov pri polievaní alebo pri dlhotrvajúcom daždivom počasí, alebo pri pestovaní v tieni. Prejavuje sa drobnými žltými škvrnami na listoch, ohraničených žilnatinou. Pod škvrnami sa na spodnej strane listov objaví sivohnedý nálet konídionosičov s tmavými výtrusmi. Listy zasiahnuté plesňou postupne zhnednú a uschnú spolu s celou vňaťou.
- Múčnatka uhorková: hubové ochorenie, pre ktoré sú typické biele listy - na nich, stonkách i kvetoch sa tvorí biely povlak. Napadnuté rastliny majú spomalený rast a rodia menej plodov. Múčnatke sa darí najmä v teplom a suchom počasí. Preventívnymi opatreniami sú vetranie skleníkov, dostatočná závlaha a vyrovnaná výživa rastlín.
- Molica skleníková: ľudovo nazývaná aj biela muška, ktorá je škodcom rýchlenej zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú tekutinu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia - čerňovky. Na zlikvidovanie molíc musíte urobiť v krátkych intervaloch cca 3 - 5 dní aspoň 3 ošetrenia s prestriedaním rôznych druhov prípravkov. Na odchyt molíc môžete použiť aj žlté lepové doštičky.
- Strapka západná: drobný štíhly hmyz s veľkosťou 1 - 3 mm a s dvoma pármi úzkych krídiel. Časti rastlín napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky a strácajú zelenú farbu. Prevenciou je inštalácia ochranných sietí na vetracie otvory v skleníkoch a odstraňovanie buriny, v ktorej sa strapky zvyknú zdržiavať.
- Slimáky a slizniaky: obľubujú vlhkosť a často sa skrývajú na vlhkých miestach s trvalým tieňom, kde aj prezimujú. Prevenciou pred ich výskytom je odstránenie zarastených a tienistých miest v záhrade, na ktorých sa drží vlhkosť. Taktiež môžete zvoliť opačnú taktiku a rozložiť na záhrade dosky či textílie, pod ktorými sa zhromaždia a následne ich môžete fyzicky zlikvidovať. Nalákajú ich aj poháre do polovice naplnené pivom a zapustené do pôdy po okraj.
- Vošky: najnebezpečnejšie škodce pre uhorky, pretože sa dokážu v krátkom čase extrémne premnožiť. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov uhorky a prenášajú taktiež rôzne vírusové choroby, ktoré znehodnocujú úrodu.
Zber a uskladnenie uhoriek
Čas dozrievania uhoriek je závislý od odrody, spôsobu jej pestovania a tiež počasia. Šalátové uhorky zbierajte, keď sú ešte krehké a nemajú vyvinuté semená, neskôr môžu začať horknúť alebo mať chuť podobnú tekviciam. Samozrejme, veľkosť plodov taktiež závisí od odrody. Nakladačky zbierajte tak, aby mali primeranú veľkosť na zaváranie (cca do 8 cm). Uhorky zberáme priebežne, hlavne nakladačky rastú neskutočne rýchlo. V ich prípade záhon kontrolujeme aj každý deň, ideálne každý druhý. Čerstvé uhorky môžete uskladniť pri teplote 7 - 10 °C, vtedy vydržia cca 2 - 3 týždne. Čerstvé uhorky sa dajú v bežnej izbovej teplote uchovať aj dlhšie ako týždeň, i keď majú tendenciu vädnúť.
Ako si vypestovať priesady uhoriek.
Kombinované pestovanie
V blízkosti uhoriek môžete pestovať hrach, fazuľu, zeler či hlávkový šalát. Naopak, neodporúča sa pestovať po blízku paradajky, reďkovky ani hlávkovú kapustu. Nezabúdajte na striedanie plodín vo vyvýšených záhonoch v trojročných cykloch: plodové (aj uhorky), koreňové a napokon kríčkové plus cibuľa s cesnakom.
Z južnej strany záhona som vysadila 5 semienok mini šalátoviek a pred ne riadok kôpru, ktorý by mal rovnako ako v predošlej kombinácii plniť okrem funkcie aromatického dochutenia jedál aj funkciu ochrannú, tentoraz pre uhorky. Zelená kríčková fazuľka robila uhorkám bariéru proti vetru zo severnej strany, pretože uhorky sú citlivé na „prievan“. Dočítala som sa, že fazuľke nevadí ani obmedzené množstvo slnečných lúčov a naozaj tieň, ktorý im neskôr uhorky robili vôbec neprekážal a struky rástli ako z vody. Po bokoch vyvýšeného záhona som vysadila riadky bielej cibule, ktoré sa striedali s riadkami, kde boli kombinované semienka cvikly a reďkoviek. Cvikla a cibuľa sú kamarátky, vzájomne sa podporujú a chránia, reďkovka vyrastie rýchlejšie ako oni a kým vyrastú, už bude dávno zjedená. Reďkovky vyrástli ako prvé a vyznačili riadky cibule a cvikly. Uhorky sa vyšplhali po sieti nahor a plody rástli ako z vody. Po vytiahnutí cibule mala aj dorastajúca cvikla dosť miesta. Neplánovane som dodatočne zo severnej strany medzi fazuľku dosadila 5 ks priesad cherry rajčín, ktoré som postupne ako rástli uväzovala na zadnú stranu opory pre uhorky. Na vyvýšený záhon s plochou 4x1m som použila: 5 ks uhoriek, jeden balíček semienok kôpru, 0,5 kg cibule, jeden balíček semienok reďkovky, dva balíčky semienok cvikly a jeden balíček semien fazuľky.

tags: #pestovanie #uhoriek #vo #vyvysenych #zahonoch
