Pestovanie vojnovky belasej a voskovky väčšej
Mnohí milovníci záhradných kvetov neustále hľadajú niečo nové a zaujímavé. Na výstavách sa často objavujú rastliny, ktoré nie sú bežne v každej záhrade. Medzi také patria vojnovka belasá a voskovka väčšia.
Vojnovka belasá (Polemonium coeruleum)
Vojnovka belasá, po latinsky Polemonium coeruleum, je nádherná trvalka s krásnymi modrými kvetmi. Niekedy sa objavujú už v máji, ale zvyčajne až začiatkom júna a kvitnú celé leto. V Česku sa ľudovo nazýva antoníček.
Rozšírenie a prirodzený výskyt
Je rozšírená takmer v celej Európe, hlavne vo vyšších polohách. Vzácne rastie aj v našej prírode, kde ju môžete nájsť na vlhkých miestach pri močiaroch, na okrajoch lesov, pod stromami, ale tiež na rašeliniskách. Patrí medzi chránené druhy.
Charakteristika rastliny
- Je to mrazuvzdorná trvalka, ktorá tvorí trsy vysoké okolo 25 centimetrov.
- Z ružice listov vyrastajú duté hranaté kvetné stonky dlhé až 50 centimetrov, ktoré sa na konci mierne rozkonárujú.
- Kvety sú miskovité, majú päťzubý kalich, päťcípu korunu a päť tyčiniek s nápadnými žltými peľnicami.
- V priemere dosahujú okolo troch centimetrov.
- Najčastejšie sú nebovomodré.
Odrody
Existujú aj vyšľachtené odrody:
- Odroda ‘Alba’ má biele kvety.
- Odroda ‘Superbum’ má svetlofialové kvety.
Kvety vyrastajú buď na konci stoniek, alebo z pazúch listov a tvoria riedke strapcovité súkvetia dlhé asi 15 centimetrov. Dajú sa použiť aj ako rezané kvety do vázy.
Listy
Tmavozelené listy majú pri báze výrazné fialkasté žilkovanie. Sú nepárno perovito zložené, jednotlivé lístky majú vajcovitý až kopijovitý tvar. Pripomínajú listy valeriány lekárskej. Sú dekoratívne aj po odkvitnutí rastliny a vydržia zelené až do jesene. Existuje aj odroda s panašovanými zeleno-žltými listami s názvom ‘Blanjou’.
Kam ju vysadiť
K výhodám vojnovky patrí, že jej vyhovujú zatienené miesta, ktoré rozžiari svojimi kvetmi. Na slnečnom stanovišti dobre rastie len v prípade, ak je v pôde dostatok podzemnej vody. Sucho totiž vyslovene neznáša.
Hodí sa do väčších trvalkových záhonov, môžete ju vysadiť okolo chodníkov, dariť sa jej bude aj pod stromami či krami. Uprednostňuje kyslejšiu humóznu pôdu, preto ju môžete pestovať v blízkosti vresoviska rovnako ako pri jazierku alebo potôčiku s ďalšími vlhkomilnými rastlinami, ako je napríklad záružlie a žltohlav.
Rozmnožovanie
Rastlinu si môžete jednoducho rozmnožiť rozdelením väčšieho trsu. Najvhodnejšie obdobie je marec, prípadne jeseň. Ďalší spôsob rozmnožovania je semenami, ktoré treba vysiať v marci až v máji. Výsev udržiavajte stále vlhký. V dobrých podmienkach sa vojnovka rozširuje samovýsevom.
Liečivé vlastnosti
Tak ako mnohé iné rastliny rastúce vo voľnej prírode, aj vojnovka sa využívala v ľudovom liečiteľstve. Skoro na jar sa zberal koreň a počas leta kvitnúca vňať. Obsahujú hlavne silice a veľké množstvo saponínov. Sušená droga slúžila ako utišujúci prostriedok proti nervozite, používala sa na dobrý spánok, na hojenie žalúdočných vredov, pomáhala pri zápale priedušiek a pľúc.
Voskovka väčšia (Cerinthe major Purpurescens)
Voskovka väčšia, latinsky Cerinthe major Purpurescens, je veľmi krásna letnička, ideálna hlavne do skupinových výsadieb. Kvitne modrými a fialovými kvetmi a používa sa ako dekorácia do jesenných kytíc.
Charakteristika rastliny
- Dosahuje výšku max. 60 cm.
- Hodí sa na pestovanie aj v kvetináči na balkónoch.
- Kvitne modrými až fialovými kvetmi.
Návod na pestovanie voskovky väčšej
- Vysievame od marca do mája.
- Vyberáme slnečné stanovisko alebo polotieň.
- Ideálny spon je 30 x 40 cm a hĺbka výsevu 1 - 2 mm.
- Substrát udržujeme neustále vlhký.
- Klíčenie trvá 5 - 21 dní.
- Teplota by sa mala pohybovať okolo 21 stupňov Celzia.
Upozornenie
Voskovka je jedovatá. Vo výnimočných prípadoch sú niektoré druhy dokonca považované za prudko jedovaté.
Hoya (voskovka) - izbová rastlina
Obyčajná Hoya carnosa bez panašovania bola za komunizmu jednou z najobľúbenejších rastlín pre jej nenáročnosť a hlavne pre jej voňavé súkvetia. Hoye pochádzajú najmä z Ázie, no pár druhov môžeme nájsť aj v Austrálii. Patria do čeľade asclepiadaceae, po slovensky glejovkovité. Botanik Robert Brown ich pomenoval po svojom priateľovi, tiež botanikovi, Thomasovi Hoyovi.
Charakteristika a výskyt
V prírode rastú väčšinou ako epifyty na stromoch, no občas tvoria aj kríky alebo rastú medzi skalami. Ich liany môžu dosiahnuť dĺžku až 18 m.
Kultivary a listy
Mnoho kultivarov je panašovaných, tie pestujeme najmä pre ich ozdobný list.
- Hoya obovata var. kerii má listy v tvare srdiečok.
- Niektoré kultivary majú listy dokonca chlpaté.
- Hoya australis Lisa má panašované listy, spravidla na okrajoch zelené a v strede biele, mladé lístky majú často ružový nádych.
- Hoya Australis Lisa s oblými listami podobného sfarbenia alebo Hoya carnosa albomarginata má podlhovasté listy s bielym okrajom.
- Hoya compacta má zaujímavé stočené listy.
- Za zmienku určite stojí aj Hoya linearis, ktorá vytvára dlhé previsy. Listy má predĺžené a úzke.
Kvety
Okrem ozdobných listov stoja za zmienku aj zvláštne kvety voskoviek. Sú hviezdičkového tvaru, usporiadané v súkvetiach. Farbu majú bielu až ružovkastú s červeným stredom. Vďaka nektáru sú kvety lákadlom pre motýle, ktoré ich opeľujú, no často sú i potravou pre húsenice. Tiež ich opeľujú muchy a mravce. S mravcami majú niektoré hoye symbiotický vzťah.
Pestovanie hoyí
Voskovkám sa najlepšie darí na svetlom mieste. Väčšinu roka dobre zvládajú aj priame slnečné lúče, ale v lete je pre ne lepšie len rozptýlené svetlo. Nedostatok svetla by mal za následok nezdravú farbu listov. Môžeme ich vyväzovať do výšky na oporu, napríklad na machovú tyč alebo aj rôzne dekoratívne oporné tyče. Neznášajú dobre prievan, môžu naň reagovať zhadzovaním listov. Pestovanie hoyí je veľmi prospešné, pretože patria medzi rastliny, ktoré čistia vzduch v miestnostiach.
Zálievka a presádzanie
Hoyu polievame radšej menším množstvom vody. Vždy počkáme, kým vyschne vrchná vrstva substrátu a až potom polievame znova. Voskovka neznáša stáť vo vode, takže vždy radšej skontrolujeme, či dole v kvetináči nejaká voda nezostala. Hoya je citlivá na presádzanie, preto ju presádzame len keď je to nevyhnutné, ideálne na jar.
Hnojenie a rozmnožovanie
Hoyu hnojíme tekutým hnojivom na izbové rastliny od jari do jesene. Postupujeme podľa návodu na danom hnojive. Hoyu množíme stonkovými odrezkami na jar alebo začiatkom leta. Každý by mal mať aspoň 10 - 15 cm. Odrezok môžeme dať do vody alebo priamo do substrátu. Môžeme použiť substrát na výsev a množenie. Nie je jedovatá a je teda bezpečná do domácnosti s deťmi aj domácimi miláčikmi.
tags: #pestovanie #vojnovky #cerinthe #major