Komplexný sprievodca pestovaním rastlín: Od semienka po úrodu

Každá záhradka, bez ohľadu na jej veľkosť, sa môže stať efektívnym a bohatým zdrojom úrody plnej vitamínov. Správne záhradkárčenie vyžaduje dôkladný výsadbový plán s dodržaním niekoľkých základných pravidiel. Takýto plán vám pomôže rozčleniť záhradu a naplánovať si, čo, kam a kedy vysadiť, vďaka čomu môžete využiť jej potenciál naplno a dopestujete oveľa viac úrody.

Pestovanie zeleniny je skvelá možnosť, ako si obohatiť vlastný jedálny lístok o potraviny tej najvyššej kvality. Ak s pestovaním zeleniny ešte len začíname a chceme sa stať úspešnými, mali by sme vziať do úvahy, že každá skupina zeleniny vyžaduje trochu iné podmienky.

Základné pravidlá pre pestovanie zeleniny

Pravidlo č. 1: Striedanie plodín

Prvé pravidlo, ktorého by ste sa mali držať, je nepestovať rovnaké druhy plodín viacero rokov na tom istom mieste. V opačnom prípade hrozí vyčerpanie pôdy, nízka úrodnosť a zvyšuje sa aj šanca na napadnutie škodcami a chorobami. V každom prípade by sme mali každý rok pestovať jedlé cibuľoviny na inom záhone.

Pravidlo č. 2: Rozdelenie plodín podľa náročnosti na živiny (plodiny prvej, druhej a tretej trate)

Počuli ste už označenie „plodiny prvej, druhej či tretej trate“, a čudovali sa, čo to vlastne znamená? Ide o označenia, ktoré slúžia na odlíšenie počtu rokov, ktoré ubehli od posledného organického hnojenia záhona. Toto rozdelenie hrá dôležitú úlohu pri plánovaní budúcoročnej výsadby, pretože rôzne druhy zeleniny majú totiž odlišné nároky na množstvo živín v pôde.

Na jeseň, skôr ako sa pustíte do hnojenia, si rozdeľte záhradu na tri časti, ktoré budete v priebehu rokov postupne hnojiť - vždy jednu časť v jeden rok. Získate tak tri rôzne vyživené pôdy, na ktorých môžete pestovať zeleninu z príslušnej skupiny.

Na čerstvo vyhnojenom záhone potom naplánujte výsadbu plodín prvej trate. O rok na to, na tom istom záhone, môžete pestovať plodiny druhej trate. Nakoniec, v tretí rok, zasaďte na hriadku nenáročné plodiny tretej trate.

Plodová zelenina patrí do skupiny zeleniny prvej trate, je teda veľmi náročná na živiny. Jedlé cibuľoviny sú pravým opakom plodovej zeleniny, nedarí sa im totiž v silne a čerstvo vyhnojenej pôde. Oveľa lepšie znášajú hnojenie dobre rozloženým kompostom alebo minerálnymi hnojivami.

Pravidlo č. 3: Susedské vzťahy medzi plodinami

Pri plánovaní sadenia nezabudnite prihliadať na susedské vzťahy medzi plodinami. Niektoré druhy zeleniny sa navzájom podporujú a chránia pred škodcami, zatiaľ čo iným dvojiciam sa vedľa seba veľmi nedarí.

• Napríklad, hrach dobre znáša mrkvu, uhorky, reďkovky a fazuľu, ale neznáša rajčiny a jahody.
• Podobne, bazalka zlepšuje chuť rajčín, no s karfiolom si paradajky nerozumejú.

Na zeleninu, ktorá bude na záhonoch rásť niekoľko rokov bez vášho výrazného zásahu, vyčleňte v záhrade špeciálnu hriadku. Patrí sem napríklad pažítka, rebarbora, špargľa či chren. Pri plánovaní myslite na to, že do ich blízkosti by ste mali vysadiť len priateľské druhy, teda zeleninu, s ktorou sa dobre znášajú. Po niekoľkých rokoch, v závislosti od druhu, bude potrebné aj takýto záhon prekopať a pohnojiť.

Šesť zákonov rastu rastlín pre zlepšenie pestovateľských výsledkov

Ak chcete výrazne zlepšiť vaše pestovateľské výsledky, majte na pamäti týchto šesť zákonov rastu rastlín, ktoré výrazne zlepšia vaše úspechy v pestovaní v každej situácii, v akejkoľvek pôde a v takmer akejkoľvek klíme. Rast a vývin rastliny závisí od všetkých šiestich zákonov. Vysokú produkciu vždy najviac brzdí zákon, ktorý je vzhľadom k optimálnej potrebe rastliny v minime alebo ktorý je najviac vzdialený od optima.

1. Fotosyntéza: Je najdôležitejší biochemický proces pre život na Zemi. Je proces, pri ktorom rastliny premieňajú svetlo, vodu a oxid uhličitý na cukry a kyslík.
2. Teplota: Proti extrémnym teplotným výkyvom a pre udržanie optimálnej teploty môžeme použiť dodatočnú ochranu a rastliny ochrániť prekrytím napríklad.
3. Voda: Rastliny sú tvorené viac ako 80% z vody.
4. Živiny: Našťastie sa o tieto prvky nemusíme starať, pretože rastliny si ich berú zo vzduchu a vody.
5. Ochrana pred škodcami a chorobami: Rastliny pred hmyzom najlepšie ochránite, keď budete udržiavať bez burín široké chodníky a úzke záhony po obvode. Proti zvieratám používajte účinné zábrany.
6. Svetlo: Svetlo je základným zdrojom energie pre všetky rastliny a je nevyhnutné pre fotosyntézu.

Špecifické podmienky pre pestovanie vybraných druhov zeleniny

Plodová zelenina (uhorky, papriky, paradajky, baklažány, tekvice, cukety, patizóny)

• Svetlo a teplota: Uhorky, papriky, paradajky i baklažány patria medzi druhy náročné na svetlo, priamy úpal vo vysokých horúčavách však pre ne môže byť nebezpečný. Týmto plodinám sa bude dariť v teplej časti záhrady, v parenisku, prípadne mnohým odrodám na to určeným aj v skleníku či vo fóliovníku. Na južnej strane je vhodné zľahka ich pritieniť. Tekvice a cukety všeobecne znesú aj mierne pritienenie.
• Živiny a zálievka: Plodová zelenina vyžaduje predovšetkým vysoký obsah živín v pôde a výdatnú rovnomernú zálievku. Silné rastliny sú aj oveľa odolnejšie proti škodcom.
• Predpestovanie: Papriky, paradajky, baklažány aj uhorky sa vždy oplatí predpestovať, priamy výsev sa odporúča iba pri uhorkách nakladačkách. V apríli si už predpestujeme aj tekvice, cukety alebo patizóny.
• Špecifické problémy: Paradajky sú obzvlášť náchylné na pleseň zemiakovú. Nedostatok vápnika sa prejavuje veľkými čiernymi prepadnutými škvrnami na spodnej strane plodov. Rastliny je vhodné ošetriť aj preventívne postrekom z bylinných výluhov alebo prostriedkom na prírodnej báze.

Jedlé cibuľoviny (cibuľa, pór, cesnak)

• Stanovište a pôda: Cibuľa, pór aj cesnak vyžadujú dobre vetrané slnečné stanovište s kyprou pôdou. Tá by mala obsahovať živiny hlavne v minerálnej podobe.
• Hnojenie: Jedlé cibuľoviny sú pravým opakom plodovej zeleniny, nedarí sa im totiž v silne a čerstvo vyhnojenej pôde. Oveľa lepšie znášajú hnojenie dobre rozloženým kompostom alebo minerálnymi hnojivami.
• Výsev: Cibuľu i pór je možné vysievať priamo na záhon alebo si predpestovať sadenice v kvetináči, čo je v chladnejších rokoch oveľa spoľahlivejšia metóda. Pri cibuli je osvedčený spôsob pestovania zo sadzačky, čo pestovanie výrazne zjednoduší. Cibuľky sadíme do takej hĺbky, aby im nad pôdny povrch nevyčnieval vrchol, inak by ich mohli vyťahať z pôdy vtáci.
• Špecifické problémy: Väčšine problémov predídeme striedaním pestovateľských záhonov a dodržaním pestovateľských podmienok. Pri cibuli aj cesnaku je tiež dôležité odhadnúť správne obdobie zberu.

Kapustová zelenina (brokolica, karfiol, kaleráb, kapusta, kel)

• Pôda a stanovište: Brokolica, karfiol, kaleráb, kapusta aj rôzne druhy kelu vyžadujú dobre vyhnojenú pôdu a slnečné stanovište. Porastú aj na mierne pritienenom stanovišti, no budeme musieť počítať s menším výnosom. Najlepšie im darí v ťažších pôdach, čo platí predovšetkým pre neskoré odrody. Skoré odrody kapustovín vysadíme skôr do ľahšej dobre priepustnej piesčitej pôdy.
• Predpestovanie: Pri väčšine druhov kapustovín je vhodné predpestovanie sadeníc v kvetináči v interiéri alebo vonku v parenisku či v skleníku.
• Špecifické problémy: Tieto rastliny majú pomerne dlhé vegetačné obdobie, počas ktorého sa na ich stave môžu podpísať škodce alebo nepriazeň počasia. Hlavne pestovanie karfiolu môže byť pre niektorých pestovateľov tvrdým orieškom, táto zelenina je totiž náročná na starostlivosť. Navyše je pomerne obľúbeným cieľom škodcov v podobe molíc, skočiek alebo húseníc bieleho motýľa mlynárika kapustového. Ak sa nám pestovanie karfiolu príliš nedarí, môžeme ho v ďalších rokoch vymeniť za spoľahlivejšiu brokolicu. Všetky kapustové zeleniny sú náchylné na poškodenie vegetačného vrcholu slizniakmi a inými škodcami.

Koreňová zelenina (mrkva, petržlen, zeler, paštrnák)

• Stanovište a pôda: Mrkva, petržlen, zeler alebo paštrnák sú typickými predstaviteľmi tejto skupiny. Vyžadujú slnečné stanovište s dobre priepustnou hlinitopiesočnatou pôdou. V ťažkom studenom íle príliš dobre nerastú, navyše budú náchylné na hniloby.
• Hnojenie: Aj v tomto prípade je vhodné hnojenie kompostom, čerstvý hnoj je pre koreňovú zeleninu nevhodný.
• Výsev: Koreňová zelenina sa vysieva skoro na jar priamo na záhony. Jedinou výnimkou je zeler, ktorý dlho klíči a navyše potrebuje pri predpestovaní oveľa viac starostlivosti.
• Jednotenie a škodcovia: Pri priamom výseve týchto zelenín na záhon je pomerne náročné jednotenie rastliniek, aby nerástli veľmi nahusto. Keď jednotenie vynecháme, nevytvoria sa dostatočne silné korene, navyše bude porast ohrozený plesňami. Koreňovú zeleninu ohrozujú pôdne háďatká, vŕtavka mrkvová alebo drôtovce. Tieto škodce poškodzujú korene predovšetkým mrkvy, zeleru, repy, petržlenu aj paštrnáku. Listy ničia skočky. Najlepšou ochranou proti nim je biela netkaná textília, pod ktorou sa pestujú.

Listová zelenina (šalát, mangold, valeriánka, špenát)

• Teplota a výsev: Do širokej rodiny listovej zeleniny patria rôzne odrody šalátu, mangold, valeriánka či špenát. Pestujeme ich pre šťavnaté listy, ktoré majú najlepšiu chuť buď skoro na jar, alebo potom na jeseň. Spoločným menovateľom listovej zeleniny je neznášanlivosť voči vysokým teplotám, v horúčave zle klíčia aj rastú. Kým mangold a špenát vysievame priamo na záhon, šaláty si môžeme predpestovať už pomerne skoro v predjarí.
• Zálievka a škodcovia: Aj keď tejto zelenine nevyhovuje sucho, ani každodenná zálievka nie je celkom vhodná. Hlavne hlávkové odrody šalátu totiž môžu pri vyššej vlhkosti vyhnívať, preto ich zalievame radšej menej často a výdatne. Veľkým nepriateľom šťavnatých šalátov všetkého druhu sú nenásytní slizniaci.

Strukoviny (hrach, fazuľa)

• Pôda a stanovište: Obe plodiny patria k strukovinám. I keď je medzi nimi množstvo rozdielov, ich pestovanie sa v mnohom zhoduje. Obom vyhovujú priepustné hlinité pôdy na slnku. Neznášajú extrémy, teda sucho ani mokro.
• Hnojenie: Pred ich výsevom záhon nikdy nehnojíme čerstvým hnojom, skôr siahneme po rozloženom komposte alebo minerálnom hnojive.
• Výsev: Hrach aj fazuľa sa vysievajú priamo na záhon, každý však potrebuje trochu iné podmienky. Hrach je oveľa otužilejší a vyhovuje mu výsev už v marci alebo v apríli. Fazuľa vyžaduje stabilnejšiu teplotu, preto sa vysieva až v máji. Pretože sú semená pomerne tvrdé, je možné ich pred výsevom namočiť do pohára s vodou a nechať ich cez noc napučať.
• Zálievka a opora: Nevyrovnaná zálievka je veľký problém pre fazuľu i hrach, preto pôdu udržiavame mierne vlhkú počas celého obdobia pestovania. Striedanie sucha a mokra sa u fazule prejaví skrútením a deformáciou strukov. Hrach sa dá pestovať aj bez opory, ak si však chceme uľahčiť zber a chceme struky čisté, vysievame ho k oporným sieťam alebo k hustým suchým do pôdy zapichnutým konárom.

Svetelné podmienky rastlín

Svetlo je základným zdrojom energie pre všetky rastliny. Je nevyhnutné pre fotosyntézu - proces, pri ktorom rastliny premieňajú svetelnú energiu na chemickú energiu potrebnú na rast. Najdôležitejšími zložkami svetla pre fotosyntézu sú červené a modré svetelné spektrum.

Prirodzené a umelé osvetlenie

Prirodzené slnečné svetlo je najlepším zdrojom svetla pre rastliny, ale nie všetky domácnosti majú ideálne svetelné podmienky. Orientácia miestnosti a veľkosť okien majú veľký vplyv na to, koľko svetla sa dostane k rastlinám. Východné a západné okná poskytujú stredne silné svetlo, ideálne pre väčšinu bežných izbových rastlín.

Keď prirodzené svetlo nestačí, umelé osvetlenie môže byť veľkou pomocou. Fluorescenčné svetlá sú obľúbené pre svoju dostupnosť a účinnosť. LED svetlá sú čoraz populárnejšie pre pestovanie rastlín, pretože sú energeticky efektívne, majú dlhú životnosť a môžu poskytovať široké spektrum svetla, vrátane červeného a modrého, čo je ideálne pre fotosyntézu.

Intenzita a doba osvetlenia

Každá rastlina má iné požiadavky na intenzitu svetla, čo je množstvo svetla, ktoré na rastlinu dopadá. Svetelná doba, teda počet hodín svetla, ktorý rastlina dostáva každý deň, je ďalším dôležitým faktorom pri pestovaní. Ak používate umelé svetlo, môžete simulovať prirodzený cyklus tým, že budete svetlo zapínať a vypínať podľa potreby rastlín.

Niektoré rastliny, ako sú svokrine jazyky (Sansevieria) alebo zamiokulkasy, sú známe tým, že dokážu prežiť v podmienkach s veľmi nízkym svetlom. Každá fáza rastu rastlín si vyžaduje inú intenzitu a kvalitu svetla. Počas vegetačného obdobia, keď rastliny aktívne rastú a tvoria nové listy, potrebujú viac svetla ako počas obdobia odpočinku.

Problémy s osvetlením

Nedostatok svetla: Rastliny môžu vykazovať spomalený rast, žltnutie listov, predlžovanie stoniek a celkovú bledosť. Na druhej strane, pokiaľ rastliny nedostávajú dostatok svetla, začnú vykazovať príznaky nedostatku energie, ako je blednutie listov, spomalený rast alebo predlžovanie stoniek.

Riešenie: Presuňte rastliny bližšie k oknám. Umiestnite rastliny čo najbližšie k zdrojom svetla, ako sú okná, ale dávajte pozor na priame slnečné lúče, ktoré môžu niektorým rastlinám spôsobiť popáleniny. Najmä počas chladných mesiacov, kedy nie je dostatok slnka, je vhodné rastliny presunúť k oknám (ale nie nad radiátory).

Predpestovanie priesad a starostlivosť o ne

Úspešná výsadba rastlín začína už dávno predtým, než sa sadenice dostanú do zeme. Cieľom správneho predpestovania je rýchly a zdravý rast priesad. Marec je mesiacom vysievania, predpestovania priesadiek vo svetlom interiéri. Ak nemáte k dispozícii skleník, nevadí. S troškou domácich úprav si zaručene vypestujete krásne silné priesady.

Prípravné práce a výsev

Rozhliadnite sa po svojom byte s optikou zacielenou na svetelné možnosti. Vo všeobecnosti platí, že každé dobre presvetlené miesto sa dá použiť, či už je váš priestor orientovaný na východ, sever, juh či západ. V závislosti od intenzity slnečného žiarenia budete musieť viac dbať na počiatočné zavlažovanie v prípade, že váš výsev rýchlo presychá.

Vhodné je na úvod zadovážiť kvalitnú zem na výsev rastlín, perlit, pestovateľské nádoby s podmiskami, rozprašovač vody na rastlinky a semienka kvetov, byliniek, zeleniny podľa toho, čo chcete pestovať. Kvalita bežne dostupného osiva je v súčasnosti naozaj dobrá, možno nie so 100% klíčivosťou, no ešte sa nám nestalo, že by výsev pekne nevzišiel. Oplatí sa predpestovať vlastnú silnú priesadu aj v prípade keď je odporúčaný výsev priamo do pôdy. Rastlina tak získa trošku náskok a takto nadobudnutá sila sa rastlinke určite zíde pri presadení priamo na stanovište, do vopred správne pripravenej pôdy.

Predpokladom toho, že získate zdravé životaschopné priesady, je správny termín výsevu. Pre jednotlivý druh je dôležité ho zistiť v predstihu, obvykle sa zrozumiteľnou formou uvádza na osivovom balení.

Vo väčšej nádobe premiešajte substrát na výsev s perlitom (3:1) a naplňte pripravené pestovateľské nádoby. Pre úvodný výsev postačí výška zeminy 5 až 8 cm. Drobnučké semienka byliniek či kvetov je vhodné siať po povrchu zeminy a môžete i hustejšie, tie väčšie pol centimeter až centimeter do zeme aspoň 1-2 centimeter vzdialenosť. Tento prvotný výsev bude nutné neskôr po približne 3-4 týždňoch od vyklíčenia rozsadit.

Klíčenie a polievanie

Váš výsev umiestnite na svetlé stanovište. Podmiska pod pestovateľskou nádobou či kvetináčom zaručí, že prípadné prepoliatie nezničí rastliny a vy môžete prebytočnú vodu z podmisky vyliať. Črepníky, či pestovateľské nádoby majú zvyčajne otvor na odtekanie vody a ak to tak nie je, musíte veľmi dbať na množstvo vody a odstup od jednotlivého polievania. Polievajte s citom, po troche - na etapy tak, aby sa vám neodplavili semienka alebo rastliny nezačali hniť.

Výsev rosíme počas úvodných dní vždy, keď pôda začína presychať, zvyčajne stačí raz denne, no ak je vaše stanovište teplé a slnečné, je pravdepodobné, že pôda preschnyne rýchlejšie a budete musieť rosiť/polievať a skontrolovať výsev v intervale ráno i večer. Predovšetkým drobné semienka vysiate po povrchu zeminy by nemali preschnúť. Udržujte substrát mierne vlhký, no nie premokrený. Dbajte na pravidelné vetranie!

Klíčivosť rastlín je rôzna a často býva uvedená na osivovom balíčku, niekedy treba mať trpezlivosť i pár týždňov, kým sa dočkáte prvých rastliniek, typickým príkladom je obľúbená levanduľa či čili papričky, vzchádzajú až okolo troch týždňov.

Pikírovanie a otužovanie

Pre dorastajúce rastlinky je ďalším krokom pikírovanie, rozsádzanie pôvodného výsevu. Robí sa zvyčajne vtedy, ak majú mladé rastliny dva pravé listy (okrem klíčnych prvých lístkov). Mladé rastlinky sa opatrne oddelia tak, aby nedošlo k poškodeniu krehkých korienkov a presadia sa do samostatných črepníkov. Ak máte priveľmi hustý výsev byliniek, či drobných tenučkých rastlín, musíte oddeliť jednotlivé časti - trsy, nie jednotlivé rastliny! Trs - skupinku drobných rastliniek presaďte tak, aby ste im v ich novom prostredí črepníka zabezpečili dostatok priestoru pre voľný rast.

Popresádzané rastlinky treba pravidelne zalievať a začať s otužovaním priesad. Treba si uvedomiť, že pestované rastliny zo semien v interiéroch majú takmer ideálne podmienky. Bez vplyvu poveternostných podmienok, rastú pri stabilných teplotách i relatívne vhodnom osvetlení. Aby sme zabezpečili čo najlepšiu imunitu našim priesadám, začneme s otužovaním tak, že si pre lepšiu manipuláciu naložíme jednotlivé kvetináčiky do bedničiek a začneme denne vykladať von do polotieňa na 2-3 hodiny.

Pri prudkom daždi alebo silnom vetre priesady nevykladáme. Vo vhodnom počasí je samozrejmé, že interval otužovania vždy po niekoľkých dňoch predlžujeme, z polotieňa postupne presúvame priesady na priame slnko, najskôr na hodinu, po pár dňoch na 2-3 hodiny atď., až kým budú mladé silné rastlinky schopné zniesť priame jarné slnečné počasie počas celého dňa. Mierny dážď je vynikajúca zálievka, ktorú svojim priesadkám na polhodinku až hodinku (v závislosti od intenzity dažďa) určite doprajte!

Výsadba priesad na záhon

Termín výsevu stanovíme podľa toho, kedy plánujeme rastliny sadiť von na záhon. Priesada by pred zasadením nemala prestarnúť, čas od vzídenia zo semienok po výsadbu na záhon je individuálny podľa druhu rastliny, mnohokrát cca 50-60 dní. Teploty začiatkom mája sú na našom území ideálne na vysádzanie na záhon, dôležitá je však časová rezerva kvôli možným nepriaznivým podmienkam. Oboznámte sa v predstihu s nevyhnutnými požiadavkami a nárokmi rastlín: slnečné stanovište alebo polotieň, vhodné rastliny v susedstve, intenzita závlahy a pod.

Starostlivosť o izbové rastliny

Pestovanie vždyzelených, kvitnúcich či exotických druhov rastlín vo vašom dome môže vytvoriť oázu pokoja. Pri výbere izbových rastlín hľaďte najmä na to, aké svetlo, zálievku, substrát, vlhkosť a teplotu vzduchu kvet vyžaduje. Existujú kvety vhodné na priame slnko, polotieň a dokonca aj tieň, preto sa nemusíte obávať, žeby ste nenašli tú pravú do vašej domácnosti. Avšak, každý kvet potrebuje k svojmu životu aspoň minimum svetla.

Faktory pre úspešné pestovanie izbových rastlín

• Výber vhodného kvetu: Pre začiatočníkov sú vhodné nenáročné rastliny ako lopatkovec.
• Svetlo: Rastliny by mali byť čo najbližšie k zdroju svetla. Ak do vášho domovu nesvieti slnko takmer vôbec, existujú kvety vhodné do tieňa ako napríklad bambus, ktorý môže byť pestovaný hydroponicky (vo vode) alebo v kvetináči. Brečtan má aj druhy, ktoré sú ideálne ako izbovka.
• Výber vhodnej nádoby a substrátu: Prvým a mimoriadne dôležitým pravidlom pri pestovaní izbových rastlín je zasadiť kvet do kvetináča, ktorý má na dne odtokové dierky. Kvetináč, obvykle plastový, s odtokovými dierami na dne je teda základom, do ktorého bude rastlinka zasadená. V podmiske viete efektívnejšie sledovať, či v nej nestojí prebytočná voda a vyliať ju, zatiaľ čo v ozdobnom kvetináči túto skutočnosť skontrolujete ťažšie. NIKDY nedávajte izbovky do zeminy zo záhrady. Podľa toho, aký kvet pestujete, si zvoľte aj vhodný substrát.
• Polievanie: Ak vlastníte viacero rozličných druhov, pridajte si do kalendára pripomienku, aby ste na ne nezabudli. Existujú aj rozličné appky ako napríklad PLANTA, ktoré vám pripomenú, kedy je čas zálievky. Občas však ani aplikácia nestačí a hoci vám povie, že treba polievať kvet len raz za mesiac, váš bude prosperovať, keď ho budete polievať raz za týždeň. Izbové kvety si taktiež potrpia na kvalite vody. Polievanie vodou priamo z točky je jedna z najhorších možností. Najkvalitnejšia voda na polievanie je dažďová, ktorú môžete zbierať do sudov a nádrží na dažďovú vodu. Niektoré rastliny ako cyperus potrebujú vodu neustále a ich korene nezačnú hniť, aj keď bude kvet stáť vo vode. Iné rastliny ako azalka sú náročné na vlhkosť vzduchu a potrebujú ju vysokú. Lopatkovec obľubuje veľa vody, ale neprelievajte ho príliš.
• Hnojenie rastlín: Pravidelné hnojenie pri pestovaní izboviek je kľúčom k ich krásnemu vzhľadu.
• Vlhkosť vzduchu: Mnohé izbové rastliny pochádzajú z tropických oblastí a vyžadujú vyššiu vzdušnú vlhkosť.
• Odstraňovanie odumretých listov či častí rastlín: Pomáha udržiavať rastlinu zdravú a estetickú.
• Čistenie od prachu: Krásnu žiarivú rastlinu, ktorú si donesiete z obchodu veľmi rýchlo obalí prach. Čistenie prachu nie je len otázkou estetiky, ale pomáha aj vitalite rastliny.

Presádzanie izbových rastlín

Pravidelné presádzanie je dôležitou súčasťou starostlivosti o rastliny. Rastliny je potrebné presadiť vtedy, keď korene úplne prenikli do substrátu. Ak ste rastlinu presadili do čerstvej zeminy bohatej na živiny, podporí sa jej rast a môže sa naďalej krásne rozvíjať. Predtým, než to spravíte si však overte, či sa rastlinka rada v kvetináči netlačí. Ak sa rozhodnete presádzať, presádzajte do kvetináčov, ktoré sú len o pár cm väčšie ako pôvodný.

Dôležité je tiež vybrať vhodný substrát a naplánovať drenážnu vrstvu, ktorá ochráni vaše rastliny pred podmáčaním a pomáha uchovávať prebytočnú vlhkosť a v prípade potreby ju dokáže uvoľňovať späť do substrátu. Na tento účel sú vhodné hlinené črepy alebo špeciálne granuláty.

Čo je potrebné na presádzanie?

• Väčšia nádoba na rastliny, napríklad črepník alebo kvetináč
• Drenážny materiál, napríklad hlinené črepy alebo keramzit
• Čerstvý substrát na kvety bohatý na živiny
• Voda alebo dažďová voda a krhla na polievanie s ružicou

Škodcovia izboviek

Téma, ktorú by sme najradšej preskočili, no musíme sa jej postaviť čelom. Najlepšie je prezrieť si listy každej rastliny pri polievaní, aby ste tak zachytili chorobu hneď v zárodku. Ďalším krokom je spoznať škodcu. Podľa rozsahu poškodenia kvetu je dobré na kvety aplikovať postrek vhodný na daného škodcu. V každom prípade sa o to treba pokúsiť.

tags: #podmienky #na #pestovanie #rastlin

Populárne príspevky:

• Pestovanie Oxalis regnellii
• o pôvode včelieho chleba
• O enciánovom stromčeku
• návod na výrobu betónového kvetináča
• Rozmnožovanie viniča hroznorodeho