Poniklec slovenský: Vzácny endemit a symbol jari
Poniklec (Pulsatilla) je nádherná jarná rastlina, ktorá svojimi farebnými kvetmi ozdobí každú záhradu. Jeho charakteristické kvety so zamatovým povrchom a dlhé, chlpaté listy z neho robia obľúbený doplnok skalkových a suchých záhrad. Poniklec je známy svojou rozmanitosťou.
Na území Slovenska sa vyskytujú 3 veľmi príbuzné druhy poniklecov, ktoré nás na jar upútajú veľkými fialovými zvončekovitými kvetmi s nápadnými žltými peľnicami: poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) a poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica). Kvitnú od marca do mája. Rastú prevažne na skalách v trávovo-bylinných spoločenstvách, ale aj na výslnných trávnatých svahoch a lesných svetlinách.
Uvedené druhy sa okrem morfologických rozdielov odlišujú aj geograficky. Poniklec veľkokvetý je najteplomilnejší z nich a vyskytuje sa v južných častiach Slovenska, zatiaľ čo poniklec slovenský je najchladnomilnejší zástupca tejto trojice a rozšírený je v severných častiach Slovenska. Na niektorých lokalitách sa vyskytujú aj zmiešané populácie dvoch druhov.
Prízemné listy, podľa ktorých sa všetky tri druhy dobre spoznávajú, sa plne vyvíjajú až po odkvitnutí kvetov. Poniklec veľkokvetý má úkrojky lístkov 2 - 6 mm široké, poniklec slovenský 15 - 25 mm a poniklec prostredný niečo medzi tým, teda 7 - 12 mm.
Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)
Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) je endemický druh, ktorý rastie výhradne na území Slovenska. Vyskytuje sa najmä na vápencových pôdach v južných oblastiach a je prísne chránený. Poniklec slovenský sa (okrem jednej lokality v poľských Tatrách) vyskytuje len na Slovensku, podľa toho dostal slovenské meno. Poniklec prostredný sa vyskytuje len na Slovensku. Oba sú teda západokarpatské endemity (druhy vyskytujúce sa len na území západných Karpát). Rastú na vápencovom a dolomitovom podklade.
Pre územie Strážovských a Súľovských vrchov je typický práve výskyt poniklecu prostredného. Súľovské skaly sú aj miesto, odkiaľ bol tento druh opísaný. Návštevníci ich ničia trhaním a vykopávaním, no ohrozené sú aj zarastaním pôvodných areálov výskytu. Na území Slovenska sú všetky 3 druhy zaradené medzi chránené druhy európskeho významu.
Poniklec slovenský je považovaný za jeden zo symbolov a poslov jari. Je to trvácna, celá chlpatá až huňatá bylina. Má okrúhle kvety fialovej až modrej farby a rastie až do výšky 30cm. Pochádza z Balkánu a Karpát. Vyskytuje sa najmä v horských oblastiach strednej a východnej Európy. Tento druh vznikol pravdepodobne už koncom ľadovej doby.
Poniklec slovenský je nápadný fialovým kvetom s chlpatou stonkou. Patrí medzi európsky významné rastliny. Správcovia národného parku sú povinní výskyt ponikleca dlhodobo monitorovať. Poniklec je vyobrazený aj v logu národného parku. A hoci je pre svoj vzhľad lákavý, trhať sa nesmie. Poniklec slovenský môžete v Slovenskom raji vidieť v lokalitách ako Ihrík, Prielom Hornádu a v južnej časti v oblasti Stratenej, hlavne v Stratenskom kaňone.
V SR sa vyskytuje hlavne v Nízkych Tatrách, Krivánskej Malej Fatre, Chočských vrchoch a v Západných Beskydách, ale aj v Západných Tatrách, Veľkej Fatre, Slovenskom Rudohorí, Muránskej planine, Slovenskom raji, Spišských kotlinách i Spišských vrchoch; donedávna sa od P. slavica pri zisťovaní výskytu neodlišovala P. subslavica.
P. slavica má listy s úkrojkami 15 - 25 mm široké, s 2 alebo 3 listovými jarmami, koncový lístok je krátko stopkatý, príp. sediaci, na báze široko klinovitý, trojdielny s perovito zárezovými dielmi, úkrojky často s niekoľkými zubami, bočné lístky sú klinovito vajcovité, sediace, výnimočne krátko stopkaté, väčšinou protistojné, menej delené, úkrojky 15-20 mm široké; kvety sú veľké, vzpriamené, kalichovité, resp. na niektorých lokalitách sa kríži (prebieha introgresívna hybridizácia) s druhom Pulsatilla subslavica (napr. vo Veľkej Fatre, v Slovenskom raji, Strednom Pohornádí a Spišských kotlinách), pričom P. grandis má kvety ovisnuté, okvetné lístky na vrchole von zakrivené a len o málo dlhšie alebo také dlhé ako tyčinky, špinavofialové, hnedasto tmavofialové, príp.
Poniklec slovenský je trváca, celá chlpatá až huňatá bylina z čeľade iskerníkovitej (Ranunculaceae). Nachádza sa hlavne na strednom a východnom Slovensku, najmä vo vyšších polohách. Ide o zákonom chránenú rastlinu, ktorá sa považuje za symbol a posol jari. Tento nenápadný, modrofialový kvet rastie na teplých krovinatých a trávnatých skalnatých stráňach.
Spoločenská hodnota tejto vzácnej rastliny je približne 400 € (podľa Zbierky zákonov č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny). Hrozba pokuty by určite nemala byť jediným dôvodom, prečo by ste nemali zbierať ohrozené druhy rastlín, akou je aj poniklec slovenský. Totiž, tieto druhy majú v ekosystémoch dôležitú funkciu, a to aj preto, že v nich rastú a žijú iné rastliny a živočíchy.
Ak sa v týchto jarných dňoch vyberiete na prechádzku do PR Baba, určite si všimnete výrazných fialových kvetov, ktoré vytvárajú na niektorých miestach doslova farebný koberec. Tento jarný klenot, je poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), západokarpatský endemit, ktorý patrí medzi ohrozené, zákonom chránené rastlinné druhy. Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) je typický jarný druh rastúci na území PR Baba a je aj jedným z dôvod, prečo bolo toto územie v roku 1988 vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Na jej území platí najvyšší 5. stupeň ochrany prírody. Práve vápencový podklad a lesostepný charakter s porastom reliktných borovíc vytvárajú dokonalé podmienky pre rast tejto vzácnej endemickej rastliny. PR Baba patrí medzi flóristicky významné územia s výskytom mnohých vzácnych, ohrozených druhov rastlín.
Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) je západokarpatský endemit, vyskytuje sa len na strednom a východnom Slovensku. Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) rastie najmä na suchých oslnených svahoch. Miestami vytvára poniklec doslova farebný koberec.

Zaujímavosti a starostlivosť
Poniklec je rastlina, ktorá si vyžaduje len minimálnu starostlivosť, ak je vysadená na správnom mieste.
- Plné slnko: Poniklec preferuje slnečné stanovište, kde môže kvitnúť bohatšie a farby kvetov budú intenzívnejšie.
- Dobre priepustná pôda: Poniklec uprednostňuje suchšie a dobre priepustné pôdy. Ak je tvoja pôda ťažká alebo ílovitá, zlepši jej priepustnosť pridaním piesku, perlitu alebo štrku.
- Odolnosť voči suchu: Poniklec je odolný voči suchu, takže nevyžaduje časté zalievanie. Zalievaj ho len vtedy, keď je pôda úplne suchá.
- Minimálna potreba hnojenia: Poniklec nepotrebuje časté hnojenie. Raz ročne, na jar, môžeš pridať malé množstvo organického hnojiva alebo kompostu, aby si podporil rast a kvitnutie.
- Ideálne miesto pre pestovanie: Poniklec je vynikajúcou rastlinou pre skalkové záhrady alebo suché záhony, kde môže vyniknúť jeho jedinečná štruktúra a jemné kvety. Dobre sa mu darí na slnečných miestach na skalke medzi vápencovými kameňmi.
- Rozmnožovanie: Poniklec sa najlepšie rozmnožuje semenami, ktoré môžeš vysiať priamo do záhrady na jar alebo na jeseň. Rozmnožovanie delením: Staršie rastliny môžeš rozmnožiť delením trsov na jeseň alebo na jar.
- Odolnosť voči chorobám: Poniklec je vo všeobecnosti odolný voči väčšine bežných chorôb a škodcov.
- Prevencia hniloby koreňov: Vyhni sa premočeniu pôdy, najmä počas zimných mesiacov, keď môže nadmerná vlhkosť viesť k hnilobe koreňov.
- Odolnosť voči mrazom: Poniklec je prirodzene odolný voči mrazom a dokáže prežiť aj v chladnejších oblastiach. Nepotrebuje špeciálnu ochranu na zimu.
Poniklec nepotrebuje časté zalievanie. V suchších obdobiach ho zalievajte mierne, len keď je pôda suchá.
Poniklec kvitne skoro na jar, zvyčajne od marca do mája.
Áno, poniklec môžete pestovať aj v kvetináčoch, pokiaľ zabezpečíte dobrú drenáž a suchú, priepustnú pôdu.

Toxicita
Celá rastlina, najmä jej nadzemná časť, je jedovatá. Hlavnou účinnou látkou je proanemonín, ktorý pôsobí miestne silne dráždivo - na pokožke vyvoláva zápaly, pri ústnom podaní spôsobuje zvracanie a hnačky. Po vstrebaní pôsobí tlmivo na centrálny nervový systém.
Poniklec slovenský je jedovatá rastlina, najmä jej nadzemná časť obsahuje jedovatú účinnú látku proanemonín. Vonkajší účinok tejto látky pôsobí silne dráždivo, spôsobuje zápal na pokožke. Jej vnútorné požitie pôsobí utlmujúco na nervový centrálny systém. Vyvoláva zvracanie a hnačky.

Manažmentové opatrenia
V rámci pracovnej činnosti sa každoročne monitorujú vybrané lokality s výskytom poniklecov prostredných. Tento rok bola navštívená lokalita NPR Podskalský Roháč. Z pravidelných sledovaní jednotlivých lokalít potom sledujú trendy vývoja populácií a v prípade potreby, keď sa v dôsledku zarastania lokalít zmenšujú, navrhujú a vykonávajú tzv. manažmentové opatrenia. Na jeseň alebo na jar lokality presvetľujú odstraňovaním drevín a krovitého náletu a kosia.
Ochrana spotrebiteľa (Lenka Paseková)

tags: #poniklec #slovensky #zaujimavosti
