Poniklec veľkokvetý: Ohrozený skvost slovenských teplomilných lokalít
Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis Wender.) je trváca rastlina z čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae), ktorá svojou krásou a zároveň jedovatosťou púta pozornosť v jarných mesiacoch. Je to pôvodný druh zo strednej a východnej Európy, konkrétne sa vyskytuje v krajinách ako Nemecko, Poľsko, Česko, Slovensko, Slovinsko, Maďarsko a Ukrajina. Na Slovensku je tento druh zaradený do Červeného zoznamu ohrozených rastlín Slovenska v kategórii zraniteľný (VU) a zároveň je to druh európskeho významu. V jarných mesiacoch prebieha v územnej pôsobnosti CHKO Východné Karpaty monitoring tohto chráneného druhu.
Charakteristika a výskyt ponikleca veľkokvetého
Poniklec veľkokvetý je trváca rastlina s priamymi stonkami, ktoré sú striebristo až hrdzavo chlpaté. V čase kvitnutia dosahuje výšku 6-22 cm, neskôr, v čase dozrievania nažiek, môže dorásť až do výšky 50 cm. Má výrazné modro fialové, kalichovité alebo zvonkovité kvety, ktoré sú spočiatku zvončekovité a neskôr sa otvárajú do miskovitého tvaru s priemerom 5,5 - 6,5 cm. Okvetné lístky sú podlhovasto vajcovité, zvonka chlpaté až plstnaté a svetlofialové, so žltými tyčinkami siahajúcimi asi do polovice okvetia. Okvetné lístky sú 2,5- až 3-krát dlhšie ako tyčinky. Prízemné listy sa plne vyvíjajú až po odkvitnutí. Sú dlho stopkaté, majú dvojito až trojito perovito zloženú, v obryse širokú vajcovitú čepeľ s úzkočiarkovitými, 3-6 mm širokými, často trocha tupými segmentmi tretieho stupňa. Listové úkrojky sú 2-6 (7) mm široké a lístkové jarmá majú 4-5.
Rastie na suchých a slnečných stanovištiach od nížin až podhorského vegetačného stupňa. Preferuje teplé miesta, trávnaté a krovinaté suché kamenisté svahy. Je hojný na vápencových, ale aj na nevápencových horninách, na spraši a na pieskoch bohatých na karbonáty. Kvitne medzi prvými jarnými druhmi, v marci až v máji, zriedkavo znova koncom septembra. Počas roka je najlepšie viditeľný v marci až apríli, kedy kvitne a kedy je aj najvhodnejšie obdobie pre vykonanie monitoringu.
Rozšírenie na Slovensku
Na Slovensku je poniklec veľkokvetý rozšírený v panónskej oblasti južného Slovenska a v predhoriach južnej časti Západných Karpát. Severná hranica jeho areálu prechádza od Skalice cez Brezovské kopce, južné časti Strážovských vrchov, Slovenského rudohoria a Nízkych Beskýd až po Vihorlat. Na Pohroní a strednom Pohornádí ho nahrádza druh Pulsatilla subslavica a na Orave a Liptovskej kotline Pulsatilla slavica. Okruh P. grandis je na našom území reprezentovaný tromi blízko príbuznými druhmi: P. grandis s. str., P. slavica a P. subslavica. Tieto druhy sú okrem morfologických rozdielov (spoľahlivo sa dajú určovať len podľa charakteru listovej čepele, menšie rozdiely sú aj v počte úkrojkov listeňov, tvare okvetných lístkov, peľníc), diferencované aj ekologicky, resp. geograficky. P. grandis je najteplomilnejší druh a vyskytuje sa v južných častiach Slovenska.
Dizajn ako reakcia na zóny a sektory: Trópy
Jedovatosť a liečivé účinky
Poniklec veľkokvetý je vysoko jedovatá rastlina, ktorá vytvára srdcové toxíny a oxytoxíny, spomaľujúce srdcový tep. Požitie tak spôsobuje zníženie krvného tlaku, hypotenziu a kómu. V minulosti sa však poniklec veľkokvetý používal aj na zaháňanie morovej nákazy.
Ochrana a monitoring
Poniklec veľkokvetý je chránený druh podľa Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. a patrí medzi druhy európskeho významu. Preto je nevyhnutný jeho monitoring a ochrana. V rámci monitoringu sa sledujú a vyhodnocujú viaceré kritériá, ako je plocha výskytu, počet jedincov, vitalita a dynamika populácie, ohrozenie a trendy vývoja. Získané údaje sa následne spracovávajú a vkladajú do Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS).
Ohrozenia a manažmentové opatrenia
Populácia ponikleca veľkokvetého je na daných lokalitách odlišná; na niektorých miestach sa počty jedincov pohybujú v stovkách až tisíckach, zatiaľ čo na iných nepresahujú číslo desať. Všeobecne však môžeme konštatovať, že dynamika populácie druhov na väčších lokalitách je stabilizovaná a na tých menších počet jedincov klesá.
Najväčšou hrozbou pre túto rastlinku je zarastanie jej prirodzeného biotopu, najmä borovicami a expanzívnymi bylinnými druhmi. Medzi ďalšie hrozby patria ťažba horniny, zber a zošliapanie, úmyselné zalesňovanie lokality, vypaľovanie biotopu vo vegetačnom období a hnojenie okolitých plôch. V Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Humenský sokol je táto rastlina ohrozená najmä kvôli ilegálnemu zberu, kedy ľudia vykopávajú tento druh a následne si ho vysádzajú vo svojich záhradkách.
Pre zachovanie priaznivého stavu biotopu druhu poniklecu veľkokvetého je potrebné vykonávať vhodné manažmentové opatrenia. Na lokalitách, v ktorých je pokročilá sukcesia, je potrebné preriedenie krovín a sukcesných drevín, kosenie lokality každoročne v mesiacoch jún až júl s následným odstránením pokosenej biomasy alebo extenzívna pastva oviec.
Významné lokality
Našou najbohatšou, no zároveň najviac ohrozenou lokalitou je Podskalka v k. ú. Humenné. Prírodná rezervácia (PR) Chlmecká skalka predstavuje ďalšiu lokalitu s hojnejším výskytom tohto druhu. Bola vyhlásená na ochranu sucho a teplomilnej vegetácie Vihorlatských vrchov s výskytom chránených a ojedinelých druhov rastlín ako anexový druh poniklec veľkokvetý.
tags: #poniklec #velkokvety #celad