Anton Marec: Život, dielo a povesti z podtatranského kraja

Anton Marec (* 11. august 1953, Považský Chlmec pri Žiline - † 21. december 2020) bol slovenský spisovateľ, novinár a podnikateľ, ktorého tvorba bola úzko spätá s vysokohorským prostredím Tatier a históriou Spiša. Jeho dielo sa vyznačovalo svojským spôsobom spracovania príbehov, často kombinujúcim reálne udalosti s povesťami a legendami.

Životopis Antona Marca

Anton Marec sa narodil 11. augusta 1953 v Chlmci pri Žiline. Základnú školu vychodil v rodisku, Strednú všeobecnovzdelávaciu v Žiline, kde v roku 1971 aj zmaturoval. Po maturite pracoval dve sezóny ako horský nosič na Zbojníckej chate vo Vysokých Tatrách, kde uskutočnil aj niekoľko pozoruhodných horolezeckých výstupov. V rokoch 1974 - 1979 vyštudoval Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici, kombinácia slovenčina - angličtina. Krátko pôsobil na Strednej ekonomickej škole v Žiline.

Po skončení školy sa Anton Marec vrátil do hôr, kde prešiel viacerými zamestnaniami. Pracoval ako profesionálny člen Horskej služby, nosič, chatár (Chata pod Rysmi, Chata pri Zelenom plese, stará chata na Solisku) a horský vodca. V prelomových rokoch 1990 - 1991 bol šéfredaktorom Tatranského dvojtýždenníka. Od roku 1993 podnikal v cestovnom ruchu. Vybudoval lyžiarske stredisko na Podbanskom, kde spolu s manželkou prevádzkoval aj lyžiarsku školu. V lete spolupracoval s britskými a americkými cestovnými kanceláriami a sprevádzal ich klientov na vysokohorských výstupoch v Tatrách. Svoje podnikanie, prinútený okolnosťami, aké nové pomery vytvorili na Podbanskom, ukončil roku 2012.

Literárna tvorba

Anton Marec svoju prvú poviedku uverejnil v časopise Vysoké Tatry ako dvadsaťročný. Neskôr pravidelne publikoval vo vtedy najčítanejšej víkendovej Pravde na nedeľu, jeho poviedky často vysielal aj Slovenský rozhlas.

Debut a hlavné témy

Knihou debutoval v roku 1982 novelou Na hrebeni víchrica, ktorá bola príbehom o hľadaní základných životných hodnôt a postojov mladého človeka z hôr. V nej, podobne ako v spomínaných poviedkach či v desiatke nasledujúcich knižiek, svojráznym spôsobom a cez silné príbehy v exponovanom horskom prostredí zobrazil tatranský vysokohorský svet s jeho vlastnými pravidlami a morálnymi zákonmi, čo v kontexte vtedajšej slovenskej literárnej produkcie vyvolalo nekaždodenný ohlas u literárnej kritiky, no najmä u čitateľov.

Významné diela

• Na hrebeni víchrica (1982): Novela o hľadaní zmyslu života v drsnom vysokohorskom prostredí.
• Kroky proti vetru (1989): Trojnovela, ktorá na pozadí príbehov troch mužov z vysokohorského prostredia nastolila záväzné otázky o zmysle ľudských skutkov v konfrontácii so základnými princípmi kresťanskej etiky.
• Zóna odvahy (1989): Kniha dokumentárnych čŕt o príbehoch našich a svetových horolezcov.
• Až ťa odpočítajú (1990): Próza, ktorá je pohľadom do zákulisia vrcholnej súťaže ligových boxérov.
• Na Solisko hviezdy nepadajú (1995): Zbiera poviedok, víťazný rukopis Slovenskej literárnej prehliadky.

Posun v tvorbe

Postupne sa však jeho prózy (napríklad Na Solisko hviezdy nepadajú, Len popol vo vetre, Kruté safari) menili na záznam zásadných premien spôsobených silou kapitálu a ľudskej márnomyseľnosti, ktoré po roku 1989 neobišli ani Vysoké Tatry, čím vyvstala otázka: "Na čo sa to menia Tatry?" Okrem poviedok a noviel sa Anton Marec snažil zachytiť svet hôr aj v niekoľkých knižkách tzv. Neskôr sa dominantnou témou Antona Mareca stala krajina pod Tatrami, teda Spiš, najmä jeho história. Na jej interpretáciu si zvolil svojský žáner - kombináciu reálnych historických udalostí s povesťami a legendami.

Okrem nižšie uvedených kníh napísal Anton Marec v osemdesiatych rokoch aj niekoľko rozhlasových hier.

Prehľad vybraných diel Antona Marca

Povesť o jašteričkách

Jedným z príkladov Marčovej tvorby, ktorá spája realitu s povesťami, je Povesť o jašteričkách. Táto povesť rozpráva príbeh pastiera Jána, ktorý vyhnal stádo na pašu do pokojnej, nedotknutej krajiny. Ján si užíval slnečný deň a jeho hra na píšťalke prilákala malých obyvateľov lesa. Sadol si na skalu a prizeral sa zvieratkám.

Zrazu si všimol na veľkej skale prečudesné jašteričky vyhrievajúce sa na slnku. Dve z nich žiarili akýmsi zvláštnym svetlom, akoby boli zo striebra či zlata ukované. Zvedavý Ján sa ich chcel bližšie obzrieť, no jašteričky sa schovali pod skalu. Balvan bol síce veľký, ale pastierova zvedavosť mu nedala pokoja, a tak ho po hodnej chvíli horko-ťažko odvalil. Ani nevedel, ako dobre urobil, pretože to, čo uvidel pod skalou, zmenilo históriu tohto kraja.

Pod balvanom sa ticho schovávala obrovská hruda zlata, veľká ako klobúk. Pastier si išiel oči vyočiť, štípal sa do líca, kopal do členka, či sa mu to zdá, alebo sníva. Veru nie, nezdalo: „Jašteričky sa museli o ňu ošuchnúť a tak sa zlatom poprášiť,“ pomyslel si Ján. Bolo to veselosti v pastierovej duši a už sa nevedel dočkať chvíle, ako svoju príhodu všetkým naokolo rozpovie. Chýr o jeho náleze sa šíril rýchlosťou vetra, a tak sa začali zo všetkých strán zbiehať ľudia. Zaryli sa do zeme, vykopali šachty, neskôr pri nich vznikli celé bane a osady.

tags: #povest #anton #marec #poniklec

Populárne príspevky:

• Kompletný sprievodca pestovaním konope
• Komfort a zdravý spánok s Aloe Vera
• starostlivosť o liečivé rastliny v záhrade
• Ako sa zbaviť žltnutia krušpánu
• Všetko o pestovaní melónov