Kompletný sprievodca presádzaním kaktusu krainzia guelzowiana a starostlivosťou oň
Ak máte kaktus, ktorý vyrástol zo svojej pôvodnej nádoby, alebo jednoducho túžite po novom usporiadaní vašej domácej zelene, môže byť čas na presadenie. Presadenie kaktusu sa na prvý pohľad môže zdať zložité - predsa len, nie je to bežná rastlina a pri nesprávnom postupe sa môžete poriadne popichať. S týmto sprievodcom sa ale presadenia nemusíte báť, ba dokonca sa z neho môže stať príjemný zážitok.
Kedy je najlepší čas na presadenie kaktusu?
Ideálnym časom na presadenie kaktusu je jar, keď sa rastliny prirodzene prebúdzajú a majú najviac sily na regeneráciu. Presádzanie kaktusov sa odporúča aj v období od marca až do polovice či konca júna. Mladé rastliny, ktoré rastú pomerne rýchlo, treba presádzať každý rok. Ustálené exempláre postačí raz za tri roky. Všeobecne však platí, že čas na presadenie kaktusu nastane vtedy, ak mu je nádoba primalá, čo sa prejavuje tak, že sa má tendenciu prekotiť, alebo korienky prerastajú cez odtokové dierky, prípadne vtedy, ak spozorujete, že je substrát utlačený, stratil svoju ľahkosť a zrnitú štruktúru. Práve zakúpené kaktusy je zvyčajne vhodné ihneď presadiť - mávajú primalé nádoby a často aj nevhodný substrát.
Čo budete potrebovať na presadenie kaktusu?
Na ochranu rúk pred tŕňmi, čo je obzvlášť užitočné pri manipulácii s väčšími alebo ostnatejšími druhmi, si pripravte:
- Ochranné rukavice alebo kuchynskú utierku
- Špachtľu alebo lyžicu (pre jednoduché odobratie kaktusu z pôvodného kvetináča a úpravu zeminy)
- Štetec (na jemné odstránenie zeminy z rastliny)
- Noviny alebo pevnejší papier (na obalenie rastliny pri vyberaní)
- Kovové klieštiky na zákusky (alternatíva k rukaviciam a novinám)
- Dva bloky polystyrénu (na uchopenie kaktusu)
- Pracovné rukavice a dlhá pinzeta sú hlavné pracovné pomôcky každého kaktusára. Pinzeta sa používa sa aj pri presádzaní. Pinzetu možno nahradiť naskladaným prúžkom starých novín. Ovinieme ním nadzemnú časť rastliny, pevne utiahneme medzi prstami a nemusíme sa báť žiadnych ostňov a pichliačov. Táto technika funguje pri malých i veľkých rastlinách, dôležité je len to, aby bol pruh novín primeraný ich vzrastu. Praktické sú aj dva bloky polystyrénu, medzi ktoré možno kaktus uchytiť.
Ako presadiť kaktus krok za krokom
Pripravte si nový kvetináč
Nasypte na dno kvetináča niekoľko centimetrov novej kaktusovej zeminy. Uistite sa, že drenážne otvory sú voľné a umožnia odtok prebytočnej vody, aby sa predišlo premočeniu koreňov. Kaktusy môžu rásť v akejkoľvek nádobe, ale neglazované hlinené nádoby pomáhajú absorbovať prebytočnú vlhkosť v pôde, čo zmierňuje častú chybu pestovateľov - nadmerné zalievanie. Kaktusy je dobré sadiť do terakotových kvetináčov, pretože tiež umožňujú lepšie presychanie a zaručia vzdušnosť pre korene. Keďže kaktusy majú korene pomerne plytké, môžeme ich sadiť aj do plytších, širších nádob a misiek. Pre zbierkové rastliny zásadne nepoužívame rôzne plastové nádoby. Použiteľné sú i kvalitné plastové nádoby, musia však odolávať vysokým teplotám a slnečnej páľave. Vhodný je i hliníkový plech. Zbierkové rastliny používame kvetináče s kruhovým priemerom. Hĺbku kvetináčov volíme podľa koreňového systému rastliny. Ak má rastlina repovitý koreň, použijeme hlbšie kvetináče. Ak rastlina má jemné vlasové korene, volíme klasické kvetináče. Najdôležitejšou kaktusárskou stratégiou je udržať rastliny v čo najmenších nádobách, čo znižuje priestorové nároky pri letnení aj zimovaní.
Aký substrát pre kaktus?
Môžete si rovno zakúpiť substrát určený špeciálne pre kaktusy, alebo si namiešať vlastný. Dôležité je, aby bol bohatý na živiny a priepustný. Vhodná je zmes rašeliny, zeolitu, piesku a perlitu v pomere 1:1:1:1. Môžete si tiež namiešať vlastný substrát, dôležité je, aby bol bohatý na živiny a priepustný. Riečny piesok na kotvenie koreňov, zeminu na zadržanie živín, perlit na odľahčenie, zeolit na rovnováhu a keramzit na drenáž premiešame v pomere 2,5 : 1,5 : 1 : 1 : 1. Pôda pre kaktusy a sukulenty by mala byť ľahká, dobre priepustná a schopná odvádzať nadbytočnú vodu. Neexistuje žiadny univerzálny návod, ako by mal správny kaktusársky substrát vyzerať. Každý má svoj osvedčený recept a mienka o tom najlepšom sa v priebehu rokov mení. Kým ešte pred tromi desaťročiami nik nedal dopustiť na antuku z hlinených črepov, dnes mnohí siahajú pri miešaní po perlite a zeolite. Všetko sú to minerálne materiály, ktoré dávajú substrátu to najdôležitejšie - vzdušnosť a priepustnosť. Na spodok kvetináča dáme 1-2 cm drenážnu vrstvu (štrk, keramzit). Minimálne polovicu substrátu pre kaktusy by mal tvoriť priepustný materiál (štrk, piesok, zeolit alebo iné) a zvyšok by mala tvoriť zmes rašeliny (prípadne záhradného substrátu) a pôdy zo záhrady.
Vytiahnite kaktus z pôvodného kvetináča
Opatrne chyťte kaktus pomocou ochranných rukavíc alebo zabaľte okolo neho kuchynskú utierku či noviny. Pomaly ho pootočte a skúste ho vybrať z kvetináča. Ak je kaktus pevne uchytený, použite špachtľu na oddelenie koreňov od okrajov kvetináča. Ak je potrebné, najskôr uvoľníme pôdu okolo okrajov kvetináča tupým nožom. Kaktus obalíme do niekoľkých vrstiev novín alebo ho omotáme uterákom, aby sa dal ľahšie uchopiť. Pomôcť si môžeme aj kovovými klieštikmi na zákusky.
Vyčistite korene
Opatrne odstráňte starú zeminu, ktorá sa drží na koreňoch. Ak nájdete poškodené alebo zhnité korene, odstrihnite ich čistými nožnicami, aby ste podporili zdravý rast. Pozor, je to chúlostivý proces - postupujeme pomaly a dávame pozor, aby sme neporušili veľa koreňov. Odhalené korene môžeme skontrolovať, či neobsahujú známky škodcov alebo chorôb. Z koreňového balu odstránime odumreté časti. Názory v odbornej literatúre sa rôznia - niekde sa píše, že treba korienky narušiť, inde sa zasa dočítate, že ich v žiadnom prípade netreba poškodiť. My však zvykneme korienky jemne narušiť, aby si kaktus uvedomil, že má k dispozícii viac miesta a čerstvý substrát.
Umiestnite kaktus do nového kvetináča
Pripravíme si cca o 2 cm väčší kvetináč. Nasypeme substrát. Kaktus uchopíme pomocou uteráku alebo novín a jemne ho umiestnime do kvetináča. Umiestnite kaktus do stredu nového kvetináča a postupne pridávajte novú zeminu. Dávajte pozor na to, aby ste kaktusy nezasypávali a nešpinili zeminou. Použite preto malé kvetináčiky alebo starú čajovú lyžičku, pomocou ktorých zeminu ľahko nasmerujete tam, kam patrí. Štetec je dobrý pomocník, jeho opačná strana vám pomôže dostať substrát aj do škár medzi rastliny či k okrajom črepníka. Nepopicháte sa a jemne, precízne zasypete kaktusy zeminou všade, kde je treba. Ak sa predsa substrát dostal aj na pichľavé "hlavičky", štetinami ho dokážete veľmi citlivo pozametať a odstrániť.
Nechajte kaktus "usadiť sa" bez zalievania
Po presadení nechajte kaktus niekoľko dní bez vody. Korene sa tak lepšie zregenerujú a zníži sa riziko hniloby. Čerstvo presadený kaktus nezalievame hneď, potrebuje čas, aby sa prispôsobil novým podmienkam. Prvá zálievka príde na rad až po dvoch týždňoch, keď sa rany na koreňovej sústave zacelia tak, aby bola rastlina schopná bez problémov vlahu prijať. Kaktus po presadení NIKDY nepolievame, necháme ho týždeň/dva v pokoji, aby sa zahojili drobné poškodenia koreňov. Polejeme ho až v čase rastu.
Začnite s pravidelným zalievaním
Po týždni od presadenia môžete kaktus začať opäť polievať. Pamätajte, že menej je viac - kaktusy nepotrebujú veľa vody, najmä počas zimy. Po týždni je pripravený na pravidelný zavlažovací plán. Zálievkou to nepreháňajte, ale niekoľko kvapiek týždenne rastlinu poteší. V zime kaktusy nepolievajte vôbec, nechajte ich "spať" pri teplote okolo 12 - 15 °C na svetlom mieste. Počas rastovej sezóny kaktusy polievame raz za dva týždne, sukulentné rastliny 1-2x do týždňa. Prvýkrát polievame kaktusy po zimovaní zhruba v druhej polovici marca až 1.apríla, posledný krát koncom septembra. Vždy však až po preschnutí substrátu, čo trvá týždeň až dva podľa druhu kvetináča, substrátu a umiestnenia rastliny. Pokiaľ ich pestujeme v skleníku, tak kaktusy v najhorúcejšom lete nepolievame pri teplotách nad 35°C, pretože im ich obranný mechanizmus nedovolí vodu prijať. Voda, ak jej je v kvetináči veľa, spôsobí odhnitie koreňov a následný úhyn rastliny. Počas zimovania v októbri až marci kaktusy a sukulenty nepolievame vôbec - ani kvapku vody. Počas zimy kaktusy a sukulenty nepolievame a už vôbec nie ak sú umiestnené počas zimovania v tme a v chladnej miestnosti. Ak im dáme vodu, prebudíme ich k rastu a začnú sa vyťahovať a blednúť kvôli nedostatku svetla, ktorého je v zime u nás omnoho menej ako v domovine. Takto poškodená rastlina môže uhynúť, prípadne trvá veľa rokov kým poškodené časti odrastú. Poliatie rastlín pri nízkej teplote v zime znamená takisto úhyn rastliny. Preto kaktusy v zime nepolievame, pol roku bez vody hravo vydržia.
Extra tipy pre starostlivosť po presadení
- Pozor na priame slnko: Čerstvo presadené kaktusy nemusia zvládnuť príliš intenzívne slnečné svetlo, preto ich umiestnite na miesto s rozptýleným svetlom aspoň na niekoľko dní. Predsa len 3-5 mesiacov zimovania v tme alebo pri našich svetelných podmienkach znamená, že si odvykli od svetla a ich pokožka je citlivá na popálenie.
- Neprepolievajte: Kaktusy sú prispôsobené na suché podmienky. Radšej ich nechajte trochu vyschnúť, ako by mali stáť vo vode. Jednou z najčastejších chýb pri pestovaní sukulentov a kaktusov je preliatie. Tieto rastliny sú prispôsobené na prežitie v suchých podmienkach a zadržiavajú si vodu. Polievajte ich až vtedy, keď je pôda úplne suchá. To môže byť každých 7 až 14 dní, v závislosti od prostredia.
- Kontrolujte rast: Kaktusy niekedy potrebujú presadenie aj každé dva roky, aby si udržali zdravý rast a dostatok priestoru.
- Hnojenie: Po presadení nehnojiť! Čerstvo presadené kaktusy majú substrát dobre zásobený na živiny. Teda, pokiaľ ste im pripravili správny substrát. Preto prihnojovať netreba aspoň mesiac. Kaktusy veľmi pomaly rastú a preto nepotrebujú veľa živín, no keď vyčerpajú živiny zo substrátu, pridanie hnojiva podporí ich bohaté kvitnutie. Od marca do septembra kaktusy párkrát prihnojte hnojivom určeným špeciálne pre ne. Hnojenie nie je pre sukulenty a kaktusy nevyhnutné, ale ak chcete podporiť ich rast, môžete použiť špeciálne hnojivá pre sukulenty. Najlepšie je hnojiť rastliny počas obdobia ich aktívneho rastu (jar a leto). Používajte hnojivá s nižším obsahom dusíka. Kaktusy môžeme hnojiť, no všetkého veľa škodí, preto ich stačí hnojiť 1x na jar a 1x na jeseň. Vhodné je hnojivo s nízkym obsahom dusíka N, viac fosforu P a viac draslíka K (na jahody, ruže).
- Ozdobná vrstva: Substrát prekryte drobnozrnným štrkom či zeolitom. Ich bledá farba krásne dotvorí vašu pichľavú výsadbu. Zvrchu môžeme na substrát ešte nasypať centimetrovú vrstvu štrku, ktorá pomáha pri drenáži pôdy a navyše pôsobí veľmi esteticky.
Všeobecné informácie o kaktusoch a sukulentoch
Kaktusy a sukulenty patria medzi najobľúbenejšie izbové rastliny. Vďaka ich rozmanitosti, odolnosti a jedinečnému vzhľadu sa tešia veľkej popularite nielen medzi skúsenými pestovateľmi, ale aj začiatočníkmi. Kaktusy sú izbové rastliny nenáročné na údržbu. Len zriedkakedy vyžadujú presádzanie, ale vtedy je dôležité vedieť, ako na to.
Čo sú sukulenty?
Sukulenty sú rastliny, ktoré majú schopnosť zadržiavať vodu v listoch, stonkách alebo koreňoch. Táto vlastnosť im umožňuje prežiť v extrémnych podmienkach, ako sú púšte alebo suché oblasti. Kaktusy sa dajú rozpoznať podľa prítomnosti areol, čo sú malé vankúšiky, z ktorých vyrastajú tŕne, kvety a nové výhonky. Sukulenty, na rozdiel od kaktusov, nemajú areoly.
Rozmanitosť druhov
Rôzne druhy sukulentov a kaktusov ponúkajú širokú škálu tvarov, farieb a veľkostí. Kaktusy sú suchomilné rastliny patriace do čeľade cactaceae. Doposiaľ je známych takmer 2 000 druhov kaktusov a takmer všetky pochádzajú z amerického kontinentu. Jednotlivé druhy sa značne líšia veľkosťou (od pár cm až do niekoľkých metrov), tvarom, kvitnutím a inými vlastnosťami. V tejto časti sa budeme venovať tradičným suchomilným kaktusom, ktoré si väčšina z nás predstavuje pod pojmom kaktus. Tieto sukulentné rastliny sú prispôsobené na drsný život v púštnych podmienkach, takže starostlivosť o kaktusy nie je náročná.
Niektoré známe druhy:
- Echinocactus grusonii: Tento kaktus je známy svojím guľovitým tvarom a žltými tŕňmi, ktoré vytvárajú charakteristický vzhľad. Táto suchomilná rastlina je špecifická súdkovitým zeleným telom, pokrytým záplavou žltých tŕňov. Echinocactus grusonii je vhodný aj pre začiatočníkov.
- Mammillaria elongata: Má dlhé, tenké stonky pokryté jemnými tŕňmi, ktoré mu dodávajú jedinečný tvar.
- Opuntia microdasys: Tento kaktus je rozpoznateľný podľa plochých, oválnych segmentov pokrytých malými bodlákmi. Tento početný rod kaktusov zahŕňa cca. 300 druhov, pochádzajúcich z celého amerického kontinentu (od Kanady až po Čile). Opuncie vytvárajú charakteristické sploštené telá, ktoré sú chránené ostňami a menej viditeľnými štetinami, ktoré vedia byť ešte bolestivejšie. Viacero druhov opuncií vytvára ovocie v tvare hrušiek, vďaka ktorým sa opuncia pestuje aj ako hospodárska plodina. Plody opuncie sa konzumujú ako ovocie, využívajú sa v potravinárstve, ako krmivo, farbivo a na iné účely. Najznámejšou opunciou pestovanou aj na hospodárske účely je opuntia ficus indica.
- Schlumbergera (Vianočný kaktus): Populárny izbový kaktus, ktorý kvitne počas zimných mesiacov. Na rozdiel od suchomilných kaktusov potrebuje vianočný kaktus častejšiu zálievku a vlhší vzduch, pretože pochádza z tropických častí Južnej Ameriky.
Svetlo a teplota
Sukulenty a kaktusy potrebujú veľa svetla, často až 6 hodín priameho slnečného žiarenia denne. Kaktusy milujú svetlo a teplo, ideálna je južná expozícia, prípadne východná. Na západnej strane je síce horúco, ale nie takým vhodným spôsobom (čas a intenzita osvetlenia), ako na J či V. Kaktusy potrebujú veľa jasného svetla. Na rozdiel od väčšiny izbových rastlín zvládnu kaktusy aj priame slnečné svetlo, takže ich pokojne môžeme položiť aj na parapet južného okna. Kaktusy preferujú denné teploty od 18 do 30 °C, no počas zimy ich je vhodné zimovať v chladnejších (7-14°C) podmienkach. Ideálnym miestom na zimovanie kaktusu chladnejšia miestnosť s dostatkom svetla ako napríklad zimná záhrada.
Zimovanie kaktusov
Počas zimnej oddychovej fázy (október až marec) ich umiestňujeme na miesta, kde je počas dňa svetlo a ideálne aspoň 8-12 °C (garáž, pivnica, nevykurovaná miestnosť). Zimovať ich môžeme aj v úplnej tme, avšak musíme dodržať nízku teplotu cca 7-8°C. V zime sa mierne zvraštia a zvädnú (zatiahnu su do zeme). Na jar sa opäť prebudia a pokračujú v raste. Kaktusy neprežijú dlhodobé zníženie teploty pod 5°C, akýkoľvek aj krátkodobý mráz väčšinu z nich spoľahlivo zlikviduje. Existujú aj plne mrazuvzdorné rastliny, ktoré vydržia našu zimu, avšak musia byť chránené pred snehom a dažďom, ich pestovanie je nad rámec tohto základného návodu. Počas zimovania potrebuje väčšina kaktusov teploty od 7 do 12 stupňov Celzia a uskladnenie v SUCHEJ miestnosti. Ak im môžeme dopriať svetlo je to výhoda, ak nie, nič sa nedeje, bez tak počas našej zimy oddychujú. Vo všetkých prípadoch, po skončení zimovania a po prenesení rastlín na ich letné stanovisko musíme rastliny chrániť pred prudkým jarným slnkom, ktoré ich spoľahlivo spáli. Preto ich na jar prvé dva tri týždne pestujeme prikryté novinami, sieťovinou proti vtákom, sklom natretým na bielo alebo iným tieniacim materiálom. V období zimovania OKTÓBER - MAREC kaktusy nepolievame vôbec - ani kvapku vody. Už vôbec nie ak sú umiestnené počas zimovania v tmavej a v chladnej miestnosti (garáž, pivnica, schodisko). Ak im nešťastnou náhodou dáme vodu, násilne ich prebudíme k rastu. Výsledkom bude, že sa ich rastové vrcholy zazelenajú a začnú sa vyťahovať a blednúť kvôli nedostatku svetla, ktorého je v zime u nás omnoho menej ako v domovine. V Mexiku sú teploty počas zimy na úrovni nášho teplého jesenného dňa (10 až 20 stupňov) a málokedy tam klesnú pod bod mrazu. Svetla majú kaktusy v domovine tiež násobne viac ako u nás, preto im v ich domovine takéto počasie nevadí. V našich podmienkach však v zime prebudená a takto nevhodným rastom poškodená rastlina môže uhynúť, prípadne trvá veľa rokov kým poškodené časti odrastú. Pletivá rastliny sú oslabené a na jar ich spáli slnko. Poliatie väčšiny kaktusov pri nízkej teplote v zime znamená takisto úhyn rastliny. Preto kaktusy v zime nepolievame, pol roku bez vody s prehľadom hravo vydržia. Sukulentné rastliny, spravidla s listami, môžeme v zime poliať, 1-2x mesačne, podľa druhu. Konkrétne informácie o pestovaní sukulentných rastlín je nutné zistiť si na internete alebo v literatúre.
Rozmnožovanie kaktusov
Sukulenty a kaktusy sa dajú rozmnožovať odrezkami, delením alebo semenami. Kaktusy môžeme rozmnožovať generatívne (semenami) aj vegetatívne (odrezkami). Pri vysievaní kaktusov rozsypeme semeno na vlhký substrát vhodný pre kaktusy a sadeničky udržiavame v teple, pri vysokej vlhkosti vzduchu a substrát udržiavame vlhký, no nie premočený. Najspoľahlivejšou a najrýchlejšou formou ako rozmnožovať kaktusy je množenie odrezkami. Odrezky kaktusov veľmi rýchlo zakoreňujú, takže takto si dokážete rozmnožiť kaktusy rovnakého druhu. Výhodou tohto spôsobu je aj to, že nový kaktus bude vyzerať presne tak ako materská rastlina, čo pri pestovaní kaktusov zo semien nie je možné. Ako odrezky je najvhodnejšie používať odnože s vlastnými koreňmi, prípadne bočné výhonky kaktusov. Takéto odrezky jednoducho zapichneme do substrátu na kaktusy, ktorý udržiavame vlhký.
Vrúbľovanie kaktusov
V tejto časti nášho webu sa budeme venovať vrúbľovaniu kaktusov. Záujemci o vrúbľovanie môžu nájsť na rôznych internetových stránkach množstvo informácií, dokonca aj videá na túto tému prevažne v anglickom jazyku... Kaktus, na ktorý budeme vrúbľovať, sa nazýva podložka. Podložka by mala byť v čase vrúbľovania v raste, dobre napitá, poliata najlepšie dva tri dni pred vrúbľovaním. Existuje množstvo vhodných druhov kaktusov vhodných ako podložky. Najčastejšie sa používajú Myrtilocactus geometricans (slangovo myrtilák), Eriocereus jusbertii, Trichocereus pasacana, Trichocereus pachanoi, Echinopsis eyriesii, rôzne druhy Hylocereusov. Niektorí kaktusári s obľubou používajú aj iné druhy, napr. ferokaktusy, astrofytá, stetsonie, či opuncie alebo echinocerusy. Cieľom článku je ukázať techniku vrúbľovania, nie uviesť všetky podložky. Kto by mal záujem zisťovať, veľmi dobrá je publikácia Igora Drába o Pestovaní kaktusov, kde v jej závere autor uvádza množstvo podložiek a ich kompatibilitu s vrúbľami. Vrúble sú tie časti kaktusov, ktoré budeme po ich odrezaní (či ako odnože, alebo od koreňov) umiestňovať na podložku. Ide o tú časť rastliny, ktorú chceme zachrániť, namnožiť alebo rýchlejšie vypestovať. Najskôr liehom navlhčíme gázový štvorček a vydezinfikujeme žiletku. Čistota práce je absolútny faktor úspechu pri vrúbľovaní, rovnako ako pri výseve semien kaktusov. Potom zoberieme podložku a zhruba v polovici urobíme čo najviac vodorovný rez. V polovici režeme preto, aby vrchná odrezaná časť podložky mala silu zahojiť ranu, zakoreniť a znova sa mohla použiť ako podložka v budúcnosti. Ak sa nám rez nepodarí viesť na jedenkrát, prípadne rovno, nevadí, ešte to môžeme v ďalších krokoch napraviť. Po odrezaní vrchnej časti zrežeme šikmo rebrá. Toto má dva dôvody, prvý je že sa tesne pod vrúbľom nebudú tvoriť odnože z podložky, ktoré by mohli vrúbeľ odtlačiť, resp. by rástli namiesto neho. Po šikmom orezaní hornej časti rebier na podložke sa budeme venovať vrúbľu. Odrežeme odnož, resp. zoberieme kaktus, ktorý chceme navrúbľovať. Nôž/žiletku znova vydenzifikujeme. Odrežeme jeho spodnú časť, pričom režeme tak, aby nám zostala väčšia časť, ktorú neskôr dáme na podložku. Skontrolujeme vrúbeľ, či má miesto rezu čisté, bez škvŕn. Ak v mieste rezu zbadáme oranžové, či hnedé škvrny, režeme dovtedy kým je rez čistý bez škvŕn. Znovu zoberieme podložku a teraz sa snažíme urobiť asi 1-2-3 milimetre tenký rez, ktorým vyrovnáme reznú plochu pred umiestnením vrúbľa. Podložka aj vrúbeľ majú kúsok od stredu v mieste rezu menšiu kružnicu, spravidla inej farby ako zvyšok pletiva. Táto kružnica sú cievne zväzky, ktorými prúdia od koreňov živiny do rastového vrcholu. Cieľom vrúbľovania je prepojiť tieto zásobovacie cesty medzi podložkou a vrúbľom. V ideálnom prípade, ktorý je ale málokedy, sa kružnice dokonale spoja. Väčšinou sa však vrúbeľ umiestni tak, že sa aspoň v dvoch bodoch pretnú jeho cievne zväzky s podložkou. Po položení vrúbľa na podložku tento mierne pritlačíme, čím vytlačíme spod vrúbľa vzduch a vytekajúce šťavy vrúbeľ mierne prilepia. Vrúbeľ potom zafixujeme niekoľkými gumičkami podľa veľkosti vrúbľa a jeho pevnosti. Keď sme zvládli zafixovanie gumičkami, navrúbľovaný kaktus dáme na suché a tienisté miesto mimo dosahu priameho slnečného žiarenia. Niektorí kaktusári zvyknú reznú plochu na podložke po umiestnení a zafixovaní vrúbľa ešte posypať vrstvou hliníkového či uhlíkového prášku ako prevenciu pred rôznymi chorobami. Vrchné časti podložiek upravíme šikmým zrezaním rebier a pripravíme ich na namočenie do práškového stimulátora zakoreňovania. Navrúbľovaný kaktus po zhruba desiatich dňoch až dvoch týždňoch môžeme vrátiť na pôvodné miesto, kde sme ho dovtedy pestovali. Gumičky odstránime alebo ich necháme na kaktuse a neskôr ich zlikviduje slnečné UV žiarenie a roztrhne ich intenzívny rast vrúbľa. Ak sa nám vrúbľovanie podarilo, po zhruba jednom - dvoch týždňoch bude vrúbeľ pevný, bude v raste a na jeho rastovom vrchole sa budú objavovať nové trne. Vrúbľovaním dokážeme urýchliť rast pomalých druhov kaktusov. Niektoré vzácne veľmi pomaly rastúce kaktusy rodu Ariocarpus, ktorým trvá viac ako 10 rokov kým od výsevu zakvitnú, dokážu po navrúbľovaní zakvitnúť ešte na jeseň toho istého roku, keď sme ich navrúbľovali. Rovnako ako Thelocactus heterochromus, ktorý tiež nerastie extra rýchlo a potrebuje zhruba 7 rokov na kvet to ako navrúbľovaný zvládne už v druhom roku. Nezabudnite, že po navrúbľovaní pestujete, polievate a hnojíte podložku, ktorá plní pre vrúbeľ funkciu náhradných koreňov. Podložka zvládne aj pestovateľské prešľapy, ako častejšie poliatie alebo dlhšie sucho.
Choroby a škodcovia
Interiérové kaktusy nie sú náchylné na choroby. Najčastejším problémom kaktusov je hnitie koreňovej sústavy spôsobené nepriepustným substrátom alebo prelievaním rastliny. Zo škodcov môžu kaktusy napádať najmä vošky a roztoče, na ktoré môžeme použiť insekticídne mydlá alebo postreky. Pred kúpou kaktusov si vždy preverte ich zdravotný stav a prítomnosť škodcov, pretože v kaktusových škôlkach je riziko chorôb a škodcov omnoho vyššie ako v domácich podmienkach.
tags: #presadzanie #kaktusu #krainzia #guelzowiana