Kompletný návod na jesenné sadenie a presádzanie ovocných stromov
Jeseň je pre záhradkárov ideálnym obdobím na výsadbu stromčekov a sadeníc. Využite príhodné podmienky a obohaťte svoju záhradu o niekoľko nových prírastkov. Na výsadbu ovocných stromov, ako je jabloň, čerešňa či marhuľa, je jeseň ideálna predovšetkým vďaka vhodnému počasiu.
Pôda je stále prehriata z leta a súčasne ju jesenné zrážky stihli dostatočne zavlažiť. Vďaka tomu stromy lepšie zakorenia ešte pred príchodom mrazov a snehu. Správnym načasovaním a starostlivosťou môžete ovocným stromčekom poskytnúť vhodné podmienky na zakorenenie aj rast. Poďme sa pozrieť na to, kedy konkrétne a ako na jeseň sadiť ovocné stromy a tiež, ako sa o ne následne starať.
Kedy sadiť ovocné stromy na jeseň?
Optimálna doba na výsadbu ovocných stromov sa odvíja od konkrétnej oblasti a počasia. V nížinách je možné stromčeky vysádzať ešte koncom novembra, zatiaľ čo vo vyššie položených oblastiach je výsadba vhodná skôr už počas októbra. Ideálnym termínom je 20. október a neskôr, keď sú pletivá rastlín dostatočne vyzreté a nehrozí im poškodenie. Výsadba sa môže realizovať až do apríla - a to aj počas zimných mesiacov, okrem silne mrazivých dní, keď nám zamrznutá pôda nedovolí vyhĺbiť výsadbovú jamu.
Hlavná je teplota pôdy. Tá by v čase výsadby nemala byť nižšia ako 5 °C. Kým nezamrzne pôda, môžeme sadiť aj v novembri a decembri. Dôvodom jesennej výsadby je, že v teplejšom období sa zásobné látky ešte nachádzajú v korune, nie v koreňoch, ktoré ich potrebujú na prežitie zimy. Ideálna pre voľnokorenné dreviny je preto výsadba na jeseň, kedy strom presúva živiny do koreňov. Strom po opade listov smeruje energiu do koreňov a nie do rastu nadzemnej časti. Výsadba stromov na jeseň zároveň znižuje stres zo sucha, ktorý býva častejší pri jarnej výsadbe.
Výber a príprava miesta na výsadbu
Než sa pustíte do výsadby, prichádza na rad dôležitý krok - výber miesta. Nepodceňte výber miesta, pretože ovocné stromy potrebujú dostatok prirodzeného svetla, ideálne aspoň 6 hodín denne. Zvoľte preto miesto, ktoré nie je príliš zatienené inými stromami.
Pôdne podmienky
Pôda by mala byť bohatá na živiny a dobre priepustná. V ílovitej zemine by mohli mladé stromčeky uhnívať ešte pred zakorenením. Optimálna je hlinitopiesočnatá pôda obohatená organickým hnojivom. Dôležité je tiež uprednostniť lokálne vypestované stromčeky, ktoré sú lepšie aklimatizované na klimatické podmienky počas výsadby.
Terén, kde plánujete výsadbu, by mal byť poriadne prekyprený a bez vegetácie. To znamená, že najskôr odstránite trávne drny a odložíte si ich na neskoršie použitie. Následne prekypríte pôdu zhruba v hĺbke korienkov alebo koreňového balu. Nové stromčeky nikdy nesádzajte do jám po pôvodných drevinách, kde je pôda prvých pár rokov vyčerpaná (obnova trvá okolo 5 rokov). Nevysádzajte ich ani v priamej blízkosti starších stromov.
Závetrie a ochrana
Priamy vietor môže mladé stromčeky poškodiť, preto je vhodné zabezpečiť závetrie. Oporný kôl slúži nielen ako opora pre stromček, ale aj ako pomocník pri ochrane pred zvieratami. Zváraná sieť zase chráni stromček pred zverou.
Výsadba ovocných stromov krok za krokom
Načasovanie by sme mali, vhodné miesto sme vybrali, ale ako vlastne ovocný stromček zasadiť? Krok za krokom vás celým procesom prevedieme. Pred samotnou výsadbou si pripravte všetko potrebné náradie a materiál. Uľahčí vám to prácu a pomôže stromčekom lepšie sa ujať.
-
Príprava ovocného stromu
Ideálne deň vopred namočte stromček do vody. Korene sa nasýtia a stromček bude optimálne zavlažený a pružný. Tesne pred výsadbou voľnokorennú sadenicu dôkladne skontrolujte. Ak sú niektoré korienky poškodené, odstrihnite ich čistým, rovným rezom, pričom vnútro by malo byť biele. Do vlásočníc - tenkých vláknitých koreňov - nezasahujeme. Stromček pri preprave je vždy nutné chrániť proti vetru.
-
Príprava jamy
Vykopte dostatočne veľkú jamu. Jej rozmery sa môžu líšiť podľa veľkosti stromčeka a jeho koreňov. Namiesto jednoduchej jamy vytvoríte miernu „misu“ s hĺbkou asi 40-60 cm, v ktorej budú mať korienky priestor prirodzene rásť smerom von a nebudú sa stáčať. Priemer odkrytej plochy by mal byť aspoň 1 meter, lepšie až 2 metre. Výsadbová jama by mala byť zhruba 2x širšia a hlbšia, než je koreňový bal sadenice. Nevykopte hranatú jamu, nakoľko by mohol vzniknúť efekt kvetináča a korienky by nechceli prerastať ďalej.
Pri vykopávaní misy oddeľujeme na kôpky najkvalitnejšiu vrchnú pôdu a ďalšiu nižšiu vrstvu alebo aj dve menej kvalitnej pôdy. Časť najmenej kvalitnej pôdy si môžete odložiť bokom. Do pôdy je vhodné primiešať aj kompost. Pri výsadbe odporúčame pridať do pôdy zmes kompostu a biouhlia.
-
Umiestnenie oporného kôlu
Pred samotnou výsadbou zatlčte do zeme pevný oporný kôl, a to aspoň do hĺbky 50 cm. Mal by vydržať ako opora aj ochrana približne 5 až 7 rokov, preto siahnite po trvácnom dreve, ako je dub, agát alebo smrekovec. Vysokokmenné stromy potrebujú kôl s rozmerom minimálne 200-250 cm a hrubý min. 6 cm.
-
Samotná výsadba
Ovocný strom umiestnite do jamy tak, aby bol koreňový krčok v úrovni povrchu pôdy. Krčok je miesto, kde korene prechádzajú v kmeň. Stromčeky pestované v škôlke na semennom podpníku nesáďte hlbšie, než rástli pôvodne. Počítajte s tým, že strom si sadne po dažďoch a zálievke. Stromy na vegetatívnych podpníkoch sadíme mierne hlbšie, ale miesto očkovania ponecháme 10 cm nad zemou. Pravokorenné kry, najmä liesky, ríbezle, egreše, muchovníky, zemolezy, figy, posaďte o 10-20 cm hlbšie, než rástli v škôlke.
Teraz zasypte jamu zeminou a dôkladne ju uduste. Tento krok je veľmi dôležitý. Po vložení stromčeka či kríka jamu postupne zasypte pôdou, pričom neprevracajte horizonty. Teda najskôr dávajte tú menej kvalitnú, spodnú vrstvu pôdy a pokračujte až po tú najkvalitnejšiu, najvrchnejšiu. Jemne stromčekom potraste, aby sa hlina dostala medzi korene.
-
Zálievka a mulčovanie
Akonáhle je stromček zasadený a zemina udusaná, pristúpte k zálievke. Stromček zalejte tak, aby bola pôda vlhká, nie premokrená. Ak je pôda počas jesenného obdobia výsadby vlhká, nie je potrebná zálievka. Odloženú časť najspodnejšej zeminy a trávnu mačinu môžete použiť na vytvorenie lemu zálievkovej misy s priemerom aspoň 1 až 2 m.
Priestor medzi lemom zálievkovej misy a stromčekom zamulčujte kompostom v hrúbke 10 cm a v prípade, že cez zimu nehrozí poškodenie koreňov hryzcami či hrabošmi, aj 10 cm vrstvou mulču z dostupného organického materiálu: drevnej štiepky, slamy, sena, lístia, šúpolia a pod. Dbajte pritom na to, aby sa tento materiál nedotýkal kmienka. Mulč pomáha udržiavať vlhkosť a zároveň bráni rastu nežiaducej trávy či buriny.
-
Ochrana pred zverou
Posledným krokom je zabezpečenie pletivom. V otvorenej krajine použite pevné zvárané pletivo (napr. vysoké 2 m), v menšej záhrade postačí aj zajačie pletivo. Pri umiestnení pletiva myslite na to, že sa k stromčeku musíte vedieť jednoducho dostať, aby ste sa postarali o jeho okolie, aby nezarástlo. V prípade výsadieb v krajine či na pasienkoch sa osvedčilo troj- až štvorkolové oplotenie zváraným pletivom umiestneným cca. 15 cm nad zemou v kombinácii so zajačím pletivom chrániacim priamo kmienok.
Starostlivosť po výsadbe
Stromček potrebuje zakoreniť a prispôsobiť sa novému prostrediu. Nezľaknite sa, pokiaľ opadá lístie či uschne pár vetvičiek.
Zálievka a hnojenie
Počas suchej jesene je vhodné stromček mierne zalievať. V prípade pravidelného dažďa si vystačia s vlahou, ktorú poskytnú zrážky. Cez zimu nechajte stromček odpočívať. Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky dôkladne zalievať. Na nadmernú zálievku sú citlivejšie čerešne a višne.
Pri jesennej výsadbe nedávajte čerstvý maštalný hnoj priamo ku koreňom, inak spália korene. V zemine s pridaným hnojivom stromček väčšinou veľmi ťažko korenia a v lete potom uschne. Môžete ho primiešať s pôvodnou zeminou na dno jamy. Nedávajte vápno do jamy. Nedávajte hnoj, alebo umelé hnojivá na povrch pri výsadbe. Toto by bola vážna chyba vedúca k úhynu stromčekov.
Povýsadbový rez
Všetky voľnokorenné ovocné stromy aj kry nevyhnutne potrebujú na jar, pred vyrašením a po pominutí najsilnejších mrazov, teda niekedy koncom februára, v marci tzv. harmonizačný rez. Tento rez uvedie do rovnováhy či harmónie podzemnú a nadzemnú časť.
Pri vyorávaní totiž nevyhnutne prídu o veľkú časť koreňov a keby ste ponechali nadzemnú časť bez rezu, s veľkou pravdepodobnosťou by vyschla, lebo korene ju nestačia uživiť. Preto je nevyhnutné ju zakrátiť a v tomto prípade platí, že viac je lepšie. Hrotiaky, teda stromy bez založenej korunky, odporúčame zakrátiť aspoň o polovicu až o ⅔ dĺžky, podobne aj voľnokorenné kry.
Pri stromoch so založenou korunkou vyberte 3 najsilnejšie kostrové konáre a tie zakráťte tiež o ⅔ tak, aby končili v rovnakej výške. Zvyšok ostávajúcich konárov nechajte len na pár púčikov, neskôr po zhrubnutí kmienka ich môžete odstrániť úplne. Terminál, teda pokračovanie kmienka zakráťte tak, aby prečnieval asi o 15 cm kostrové konáre.
Ak si nie ste istí, či a kedy sa k stromčeku vysadenému napr. do krajiny na jar vrátite, režte radšej na jeseň hneď po výsadbe. Nasledujúce roky sa v predjarí venujte tzv. výchovnému rezu. Kmienky prvý rok ničím nenatierajte a okolie stromčekov udržujte v nezaburinenom, v nezatrávnenom stave.
Srdcom Záhradník - Výsadbový rez ovocných stromov v tvare štíhle vreteno
Presádzanie starších ovocných stromov
Zmysel to má však len vtedy, ak nájdete iné, no viac vhodné miesto. Všeobecne platí, že najlepší čas na presadenie je neskoro na jeseň, prípadne koncom zimy a tiež skoro na jar. Je to obdobie vegetačného pokoja, počas ktorého listnaté druhy musia byť pri presádzaní bez listov.
Príprava a samotné presádzanie
Odrastenejšie dreviny by ste mali presádzať vždy s čo najviac celistvým koreňovým balom. Nie vždy je to jednoduché a pohodlne zvládnuteľné. Dôležité je presádzanú drevinu dôkladne obkopať, a to vždy aj v adekvátnej vzdialenosti od kmeňa či bázy. V žiadnom prípade drevinu z pôdy nevytŕhajte, ani korene po vybraní z pôvodného miesta neočisťujte od pôdy.
Vypláca sa tiež drevinu na presadenie dlhšie vopred pripraviť. Napríklad, ak sa rozhodnete pre presadenie skoro na jar, už koncom jesene okolo dreviny (nie v jej tesnej blízkosti) vykopte rýľom širšiu a hlbšiu ryhu. Prerušíte tým bočné korene a zároveň podporíte tvorbu nových. Počas presádzania potom už len podkopete bal aj zo spodnej časti, prerušíte korene a celú drevinu aj s celistvým koreňovým balom premiestnite na nové miesto.
Presádzanie veľkých stromov
Presadiť dvadsaťročný alebo starší košatý strom asi nie je najľahšie, ale u moderných nízkokmenných stromčekov to nemusí byť problém. Na začiatok ostrým rýľom bez špica je potrebné urobiť kruh okolo kmeňa o priemere asi 120 cm. Tým sa prerušia všetky korene, vedúce do strán. Potom je potrebné rýľom a štychárom (úzky dlhý rýľ) opatrne medzi koreňmi vybrať čo najviac zeminy. Po odstránení čo najväčšieho množstva hliny spomedzi koreňov prichádza na rad asi najťažšia práca. Zistiť, kam smerujú ďalšie korene presádzaného stromu a prerušiť ich. Rýľom, štychárom, sekerkou, aj pod stromom. Pomôcť si môžete opatným kývaním stromu do bokov.
Vykopanému stromu po vybratí z jamy opatrne očistite korene od zvyškov zeminy. Je to preto, aby bol strom čo najľahší na prenášanie. Na novom mieste vykopte jamu, pokiaľ možno už pred prevozom stromu, o niečo širšiu, ako sú vykopané korene stromu. Na spodok nasypte kompost alebo kúpený záhradnícky substrát. Do jemnej zeminy budú nové korienky lepšie vrastať. Korene skontrolujte, poškodené odstrihnite. Okolo stromčeka vytvorte záchytnú jamu, ktorá udrží vodu v blízkosti koreňov.
Po zasadení stromu na nové miesto je potrebné ho poriadne poliať, aspoň dve či tri vedrá. Nejde ani tak o vodu pre korene, ako o to, aby voda vytlačila zo zeme okolo korienkov prebytočný vzduch. Nezabudnite na kolík, pevne zabitý do zeme, ku ktorému stromček priviažte, aby ho vietor nevychýlil.
Po presadení môžete zakrátiť konáre, strom by mal mať veľkosť koruny prispôsobenú veľkosti koreňov. Presvetlenie koruny a skrátenie konárov tiež pomáha lepšiemu zakoreneniu po presadení. Prvú jar odstráňte všetky kvety. Kvitnutie a potom vývoj plodov stromčeky veľmi vysiľuje a po presadení by to mohla byť ich posledná úroda. Preto obetujte prvú úrodu na novom mieste a doprajte stromčekom čas na poriadne zakorenenie.
Špecifická výsadba a pestovanie
Stĺpovité ovocné stromy
Stĺpové ovocné stromy sú štíhla forma ovocných stromčekov, ktoré sú vhodné na pestovanie v malých záhradách či dokonca kvetináčoch. Prirodzene rastú do úzkeho tvaru a dorastajú iba 2 až 3 metre. Stĺpovité stromčeky sa sadia tak isto ako bežné ovocie, vďaka nižšiemu vzrastu sa však môžu vysadiť už 50 cm od seba. Dôležitým faktorom pre úspešné pestovanie ovocia je aj opelivosť stromčekov. Nie všetky sú schopné opeliť sami seba a potrebujú druhú odrodu.
Čučoriedky
Čučoriedky sú samosprašné len čiastočne, a teda je vhodné zaobstarať aspoň dva kríky rôznych druhov, ale s podobnou dobou kvitnutia, aby sa mohli vzájomne opeliť. Pred výsadbou kríky namočte na pár hodín vo vode. Hoci spomínané ovocné kríky majú pomerne plytké korene, je vhodné im dopriať relatívne veľkú výsadbovú jamu.
Čučoriedky potrebujú kyslejší substrát (pH 4-5) - ideálne zmes piesku s rašelinou, poprípade listovkou. Kríky nezabudnite podoprieť a prvý rez urobte hneď po výsadbe - skráťte deformované a slabé výhony a nechajte rásť len zhruba štyri najsilnejšie vetvičky. Výsadbovú jamu môžete na zlepšenie kyslosti pôdy obložiť kôrou alebo drevom z ihličnanov (ideálne borovice).
tags: #presadzanie #stromov #na #jesen