Ako presádzať vzrastlé stromy: Kompletný sprievodca
Máte na záhrade vzrastlé stromy a potrebovali by ste ich presadiť na vhodnejšie miesto? V tejto situácii sa naskytá otázka, kedy je ten najvhodnejší čas vzrastlé stromy presadiť a ako postupovať. Ako všetko, tak aj presádzanie starších stromov totiž má svoje pravidlá, ktoré ak dodržíte, nemusíte sa o osud novo presadeného stromu tak veľmi obávať. Takže, ako na to, aby presadený vzrastlý strom prosperoval aj na inom stanovišti?
Kedy je vhodné vzrastlé stromy presadiť?
Obecne sa dá povedať, že presádzanie a výsadba drevín sa optimálne vykonáva na jar alebo na jeseň. Na jeseň je v pôde väčšia koncentrácia vlahy a dreviny sa tak lepšie ujímajú, teploty zároveň nie sú tak vysoké, a preto dreviny netrpia silným výparom. Koniec leta a začiatok jesene je ideálny najmä na výsadbu ihličnanov a vždyzelených drevín. Tieto dreviny už prestávajú rásť a takýto drastický zásah prežijú pomerne dobre. August je vhodným obdobím na presádzanie vždyzelených drevín, pretože majú do začiatku zimy ešte dostatok času na to, aby sa zakorenili. Je to veľmi dôležité, lebo na rozdiel od listnatých drevín, ktoré prežívajú zimu bez listov a mráz ich nepoškodí, vždyzelené dreviny potrebujú vodu aj v zimnom období. Opadavé dreviny môžete vysádzať aj neskôr na jeseň. Pôda je zohriata, je vysoký predpoklad častejších zrážok a teplota vzduchu je už spravidla nižšia. Všetko toto prispieva k rýchlemu ujatiu vysadených drevín. Tento termín výsadby je dokonca často oveľa lepší ako jarný, pretože vysadené rastliny nebudú trpieť suchom ani vyššími teplotami. Do zimy sa vysadené dreviny stihnú adaptovať na nové podmienky, kvalitne zakoreniť a najchladnejšie mesiace roka prežijú bez ujmy. V zásade sú dve obdobia na sadenie stromčekov, a tie isté obdobia platia aj pri presádzaní starších stromov. Na jeseň sa odporúča sadiť stromy preto, že majú čas sa zakoreniť a zem je vlhšia, ako býva v lete. Podmienkou je, že ich nesadíte krátko pred mrazmi. Na jar nehrozí, že by stromčeky zamrzli, ale pôda skôr vysychá. Vo všeobecnosti platí, že najlepší čas na presadenie je neskoro na jeseň, prípadne koncom zimy a tiež skoro na jar. Je to obdobie vegetačného pokoja, počas ktorého listnaté druhy musia byť pri presádzaní bez listov.
Pri výbere rastlín pre vašu záhradu je potrebné zohľadniť rôzne faktory, akými sú klíma, pôda, poloha a orientácia pozemku, ale aj slnečné svetlo (osvetlenie) a podobne. Dôležité je vyberať rastliny, ktoré sa dobre prispôsobujú mikroklimatickým podmienkam a podmienkam pestovania. Zároveň dbajte aj na výšku a šírku vysádzaných ihličnanov v dospelosti, nesadíte urastenejšie druhy tesne k plotom.
Presádzanie vzrastlých stromov v 4 krokoch
1. Príprava stromu
Presádzanie vzrastlých stromov je vždy riziko, a ak podceníte prípravy, nemôžete sa potom čudovať, že strom na novom stanovišti uhynie. Staršie stromy nikdy presádzajte bez prípravy, ktorá trvá zhruba jeden až dva roky a spočíva v menšej úprave koreňového systému tak, aby vznikol kompaktný koreňový bal čo najbližšie stredu dreviny. Dreviny, ktoré na určitom stanovišti rastú dlhšie než tri roky, by ste nemali presádzať bez prípravy, pretože koreňový systém sa im už rozvinul do šírky a blízko kmeňa je iba málo jemných vlasových korienkov zabezpečujúcich príjem vlahy z pôdy. Tieto dreviny treba najprv na pôvodnom stanovišti donútiť, aby si vytvorili nové vlasové korienky. Okolo kmeňa, vo vzdialenosti podľa veľkosti koreňového balu, vykopte úzky jarok na hĺbku asi dvoch rýľov a zároveň odseknite nadmerne rozvetvené postranné korene. Jarok vyplňte zmesou dvoch dielov pôvodnej zeminy a jedného dielu vyzretého kompostu. Drevina si do budúcej sezóny vytvorí na vnútornej strane zaplneného jarku množstvo vlasových korienkov. Presádzať budete až na budúci rok na jeseň a postupne takto: obklopte koreňový bal, ktorý už mierne prerastá pôvodne vykopaný jarok, vyzdvihnite ho z jamy, napríklad pomocou starej posteľnej plachty, a v nej preneste celý strom na nové stanovište. Strom teda začneme obrypávať rýčom, čím postupne presiekať slabšie korene. Vďaka tomu, že ich presieka, sa aktivuje nárast jemných korienkov v blízkosti kmeňa, ktoré sú pre ujímanie dreviny nevyhnutné. Vzniknutú ryhu po obrypávaní môžeme vysypať substrátom, a ak sa jedná o vzrastlejší strom, odkopejte rýčom jeden rok jednu polovicu balu, a druhú polovicu balu nechajte až na druhý rok. Ak sa jedná o väčší strom, často je k jeho vyzvednutiu potrebná technika, nejaký bagrík, niekedy aj žeriav, takže sami sa do väčších akcií určite nepúšťajte. Koreňový bal je potrebné po vyzvednutí obaliť a zabezpečiť, aby sa nerozpadol, k čomu použijeme jutu a drôty alebo drôtený kôš. Ak strom prevážate na väčšiu vzdialenosť, musí byť pevne uviazaný, koruna stiahnutá a celý kmeň obalený jutou. Po presadení môžete zakrátiť konáre, strom by mal mať veľkosť koruny prispôsobenú veľkosti koreňov. Presvetlenie koruny a skrátenie konárov tiež pomáha lepšiemu zakoreneniu po presadení.
2. Príprava stanovišťa
Na novom stanovišti musí byť vopred pripravená jama, a to o niečo väčšia, než je samotný koreňový bal. Steny a dno jamy musia byť rozrušené rýčom, aby korene nenarazili na tvrdú plochu a mohli sa rozrastať. Na dno jamy pridáme kvalitný substrát alebo kompost a prelejeme vodou. Presádzaný strom umiestnime do jamy a necháme jeho koreňový bal stále upevnený, juta sa časom rozpadne a tiež drôty sú vyrobené z materiálu, ktorý sa v pôde za nejaký čas rozpadne. Dôležité je, že bal musí byť celistvý. Po výsadbe nezabudnite znížiť výpar vody. Strom v jame postupne obsypeme zo všetkých strán substrátom, udusáme, na povrchu vytvoríme zálievkový okraj a okolie zamulčujeme. Vďaka mulču sa bude držať vlahá, pretože sa zamedzí nadmernému výparu a neporastie tu burina. Počas výsadby je vhodné dodať ku koreňom drenážnu rúrku (tzv. husí krk), ktorá nám v budúcnosti uľahčí závlahu a voda sa vždy dostane priamo ku koreňom. Na jar je potom možné miesto husích krkov dať ku kmeňu zavlažovací vak, ktorý funguje na princípe kvapkovej závlahy a šetrí nám čas aj peniaze. Miesto, kam presúvate drevinu, musí byť vopred kvalitne pripravené. Vyplatí sa pripraviť si tiež kvalitný substrát, ktorým zasypete korene presádzaného kra či stromčeka. Ak presádzate kyslomilný druh, zaobstarajte si kyslejší substrát. Ak budete presádzať na jar, do výsadbovej jamy nalejte aj vodu.
3. Ukotvenie stromu
Pri výsadbe aj presádzaní nesmiete zabudnúť na kotvenie stromu. Často sa jedná o tri koly spojené medzi sebou a pripevnené viazacím popruhom. Na záhrade vám ale rovnakú funkciu poskytne jeden kôl so špicou, ktorý zatlčiete vedľa stromu (niekto ho pripevňuje šikmo od kmeňa). Správne by kôl mal siahať pod korunku. Ku kmeňu ho pripevníte viazacím popruhom a to tak, aby úväzok bol pevný, ale zároveň mohol strom rásť. Kotvenie má dva hlavné dôvody. Tým prvým je, že strom drží na mieste, takže keď príde nejaký hurikán, strom to neodnesie a zostane pekne na mieste. Druhým dôvodom je, že vďaka kolu stromu ukážete smer, ktorým má rásť, takže kolmo nahor, nebude sa vyvracať do strany, nepôjde krivo, ale tam, kam ho nasmerujete pomocou kolu. Opora v podobe kolov sa ponecháva do doby, než strom poriadne zakorení a zosilnie, potom ju môžete od stromu odstrániť. Po zasadení stromu na nové miesto je potrebné ho poriadne poliať, aspoň dve či tri vedrá. Nejde ani tak o vodu pre korene, ako o to, aby voda vytlačila zo zeme okolo korienkov prebytočný vzduch. Nezabudnite na kolík, pevne zabitý do zeme, ku ktorému stromček priviažte, aby ho vietor nevychýlil.
4. Výber a starostlivosť
Než strom zakúpite, premýšľajte. Zakladáte novú záhradu alebo chcete doplniť na tú existujúcu vzrastlý strom, vždy dobre zvážte, ako bude vaša záhrada vyzerať napríklad o desať rokov. Najhoršie, čo môžete pri nákupe vzrastlých stromov urobiť, je to, že si v záhradníctve vyberiete nejaký kultivar, ktorý v momente nákupu má sotva pár metrov, ale za desať rokov dorastie do dvadsiatich metrov a vy potom zistíte, že sa vám na záhradu nevojde. Presádzanie vzrastlých stromov je navyše tak trochu štýlom pokus/omyl, pretože hoci urobíte všetko, čo je potrebné, stane sa, že strom presadenie nezvládne. Ak však nastane situácia, kedy už vidíte, že sa strom na vašu záhradu nevojde, nečakajte príliš dlho a stromček presadťe čo najskôr od výsadby. Čím mladší strom, tým lepšie sa bude na novom stanovišti ujímať a všetko tak klapne na výbornú. Po zasadení stromu na nové miesto je potrebné ho poriadne poliať, aspoň dve či tri vedrá. Nejde ani tak o vodu pre korene, ako o to, aby voda vytlačila zo zeme okolo korienkov prebytočný vzduch. Na jar nehrozí, že by stromčeky zamrzli, ale pôda skôr vysychá. A prvú jar odstráňte všetky kvety. Môže vás síce tešiť, že sa stromčeky ujali a dobre sa im darí, ale kvitnutie a potom vývoj plodov stromčeky veľmi vysiľuje a po presadení by to mohla byť ich posledná úroda. Preto obetujte prvú úrodu na novom mieste a doprajte stromčekom čas na poriadne zakorenenie. Dajte pozor na to, aby ste pri presádzaní čo najšetrnejšie narábali s koreňovým systémom systémom stromov a kríkov, a pri vykopávaní dreviny nepoužívajte rýľ ako páku. Neprospeje to ani drevine, ani pracovnému náradiu. Korene odrežte silným zaseknutím rýľa a celú drevinu podľa možnosti vykopte s čo najväčším koreňovým balom. Prednosťou takéhoto postupu je, že v koreňovom bale sa zachová značná časť jemných korienkov, ktoré rastlinu zásobujú vodou a postarajú sa, aby sa na novom stanovišti ujala drevina čo najskôr. Ak budete vykopanú drevinu premiestňovať na vzdialenejšie miesto, mali by ste koreňový bal zavinúť do sieťoviny či netkanej textílie. Použiť však môžete aj starú posteľnú plachtu alebo niečo podobné. Je to veľmi dôležité najmä pri drevinách, ktoré majú menej rozvetvený koreňový systém, pretože koreňový bal by sa ľahko mohol rozpadnúť a korene by sa obnažili. Pochopiteľne, pred výsadbou na novom stanovišti treba odstrániť ochranný koreňový obal.
Tieto druhy presádzania priamo znášajú
Možno si myslíte, že presadiť môžete všetky druhy drevín, ale nie je to tak. V súčasnom sortimente sú druhy, ktoré presádzanie priamo znášajú, a ak ich aj napriek tomu presadíte, veľmi často strom uhynie. Veľmi riskantné je presádzanie ihličnanov a stálezelených drevín a druhov, ktoré majú málo rozvetvený koreňový systém, sem patria napríklad jilm, breza, orech, magnólia, platan, buk, hruška alebo napríklad hraby. Naopak niektorým druhom presádzanie nevadí a sem patria javor, jelša, hloh, jabloň, moruša, vŕba alebo topoľ.
Prípadové štúdie a rady
Existujú prípady, kedy je presádzanie nevyhnutné, napríklad pri stavebných činnostiach. Namiesto výrubu a následnej výsadby nových stromov, ktoré po rokoch nedosahujú funkčnosť pôvodného porastu, je možné staršie stromy presadiť. Jeden z príkladov opisuje úspešné presadenie 21-ročného javora (Acer palmatum 'Artropurpureum') s výškou 180 cm a priemerom koruny 170 cm. Napriek rizikám spojeným s takouto operáciou, strom sa bez problémov prijal a dokonca v nasledujúcom roku zakvitol. Postup zahŕňal prípravu jamy, starostlivé vykopanie stromu s koreňovým balom, jeho prevoz a výsadbu s použitím špeciálne pripravenej zeminy a rastového stimulátora. Podobným spôsobom boli úspešne presadené aj orechy. Presádzanie veľkých stromov je špeciálna činnosť, ktorá vyžaduje odborné znalosti a technické vybavenie. Mechanicky je možné presadiť strom podľa druhu a podmienok na stanovisku do 150 cm obvodu kmeňa. Strom je možné presadiť s koreňovým balom s priemerom maximálne 3 metre a objemom 6,5 m³. Pri stavebnej činnosti, kedy často padajú stromy, sa namiesto výrubu a následnej výsadby nových, menej funkčných stromov, odporúča zvážiť presadenie. Tento prístup zachováva ekologickú a estetickú funkciu pôvodnej zelene.
Ako správne umiestniť strom do výsadbovej jamy?
Často až po niekoľkých rokoch zistíte, že strom či ker sa pre neúmerne veľký vzrast nehodí na miesto, kde ste ho pôvodne vysadili. Vtedy sa musíte rozhodnúť, či budete pravidelným orezávaním udržiavať drevinu v želateľných medziach, alebo ju presadíte.
tags: #presadzanie #vzrastlych #stromov