Prírode blízke pestovanie lesa: Cesta k stabilite a udržateľnosti

Cesta prírode blízkeho a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov je cestou stability lesných ekosystémov a ekonomickej efektívnosti. Je to cesta, na ktorej stoja ľudia - lesníci, presvedčení o jej správnosti. Prírode blízke hospodárenie je založené na princípoch hospodárenia, ktoré sleduje prírodné procesy v lese za účelom ochrany a zlepšenia lesného ekosystému. Ide o ponechanie lesného spoločenstva na prirodzený vývoj za aktívneho spolupôsobenia odborného lesného hospodára, ktorý maximálne využíva poznanie prírodných procesov a zákonitostí prírodných ekosystémov.

Prirodzený les je charakterizovaný ako lesný porast s prirodzenou druhovou skladbou, s podmienkami pre prirodzenú obnovu a so zachovanou rôznorodou priestorovou a vekovou štruktúrou. Aktívna integrovaná ochrana lesa je súbor preventívnych činností a opatrení, ktoré lesný hospodár používa na zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability a predchádzanie a minimalizáciu dopadov nepriaznivých biotických a abiotických vplyvov na lesné ekosystémy. Odborný lesný hospodár vie najlepšie včas rozpoznať príznaky nežiaduceho vplyvu širokého spektra biotických škodlivých činiteľov v lesnom ekosystéme a okamžite tak reagovať, použitím správnych ochranných a obranných opatrení zamedziť ich premnoženiu a tak aktívne a bezodkladne pomôcť lesu.

Význam ochrany lesa pred škodlivými činiteľmi

Škodlivé činitele v lesníctve sa delia na biotické (stavovce, hmyz, huby a pod.), abiotické (sneh a námraza, sucho, vietor) a antropogénne (hlavne znečistenie ovzdušia). Opatrenia v rámci ochrany lesov môžeme rozdeliť na preventívne a obranné.

Preventívne opatrenia

Základným princípom prevencie je uplatňovanie takých spôsobov obhospodarovania lesa, ktoré zabezpečujú čo najstabilnejšie ekosystémy. Pri tom je potrebné uplatňovať všeobecné zásady pri pestovaní lesa:

• Voľba vhodného hospodárskeho spôsobu a tvaru lesa.
• Pestovanie stanovištne vhodných drevín.
• Úprava štruktúry porastov - druhové a vekové zloženie, hustota stromov, počet jedincov.

Pri ťažbe dreva je dôležitá preventívna ťažba porastov náchylných na poškodenia, voľba vhodného obdobia ťažby a zabezpečenie včasného vývozu, dodržiavanie zásad porastovej hygieny. Osobitné podmienky ochrany zahŕňajú zlepšenie podmienok pre prirodzených nepriateľov škodcov, ich vnášanie do porastov a podporu odolnosti porastov hnojením.

Obranné opatrenia

V obrane proti biotickým škodcom sa využíva metóda, ktorá vhodne kombinuje technické a biologické postupy, aby sa čo najúčinnejšie a bez negatívneho pôsobenia na prírodné prostredie dosiahol cieľ udržať populácie biotických škodcov pod hranicou ich hospodárskej škodlivosti. Obrana sa delí na technickú a biologickú. V technickej sa používajú prostriedky pôsobiace mechanicky, biotechnicky či chemicky. V biologickej sa používajú proti škodcom živé organizmy alebo organické látky.

Podľa charakteru prípravkov voči škodcom sa obrana člení na mechanickú, chemickú, biologickú a biotechnickú. Najčastejšia mechanická obrana je kladenie lapákov, t.j. zámerne zrúbaných stromov slúžiacich ako lákadlo na prilákanie podkôrnikov - lykožrútov a na ich následné zničenie. V chemickom boji sa využívajú chemické prípravky, ktoré škodcov usmrcujú, znemožňujú ich aktivitu alebo odpudzujú. V biologickom boji sa používajú metódy, ktoré zabezpečia zničenie len úzkej skupiny škodcov. Neusmrcujú sa popri tom iné organizmy a nevnášajú sa do prostredia cudzorodé látky, ktoré by mohli spôsobiť nerovnováhu prostredia.

Poškodzovanie mladého lesného porastu zverou

K významnejšiemu poškodzovaniu mladého lesného porastu dochádza v dobe vegetačného kľudu, keď má raticová zver potravnú núdzu. Črieda raticovej zveri dokáže počas núdze v zimnom období spásť obrovské, niekoľko hektárové plochy vzácnych mladých lesných porastov v krátkom čase. Zver pri spásaní určité druhy drevín uprednostňuje. Z ihličnatých je najviac odhrýzaná jedľa a borovica, a z listnatých javor a jaseň, ale v čase dlhotrvajúcej núdze zver odhrýza aj smrek a buk, preto je nutné chrániť mladé stromčeky do doby, než odrastú.

Odhryzom bočných výhonkov a vetvičiek mladých stromčekov raticová zver poškodzuje rozsiahle plochy mladých lesných porastov znižovaním transpiračnej plochy stromčeka, čo spôsobuje chradnutie stromčeka prejavujúce sa zmenšovaním listov a ihlíc a malým až žiadnym prírastkom. Odhryz hlavného terminálneho výhonku s púčikom spôsobuje dočasnú alebo trvalú deformáciu kmienka a zakrpatenie stromčekov, a aj hynutie poškodených stromčekov. Po primárnej škode spôsobenej zverou sa pripájajú škody sekundárne, keď sú čerstvé rany na stromčekoch infikované celou radou húb. Tým dochádza k rozsiahlemu šíreniu hniloby v poškodených stromčekoch. Ochrana proti odhryzu zverou je preto veľmi dôležitá lesnícka činnosť, ktorú plánujú, organizujú a kontrolujú lesníci.

Mladé lesné stromčeky proti zimnému odhryzu zverou ochraňujeme individuálne, dlhodobo účinnými ochrannými repelentnými prípravkami a mechanickými manžetami. Repelentný prípravok obsahuje kremenný piesok a živočíšne tuky a iné účinné látky, ktoré odrádzajú raticovú zver od konzumácie, no nezabraňujú prerastaniu púčikov pri rašení v jarnom období. Proti odhryzu zverou ochraňujeme najmä hlavný terminálny výhonok mladých lesných stromčekov, na jedli aj niektoré bočné výhonky. Ochranu náterom repelentným prípravkom a mechanickými manžetami realizujeme pred príchodom zimného obdobia na miestach, kde sa raticová zver v zime sústreďuje a zdržiava. Zver v zime vyhľadáva teplejšie slnečné južné expozície, kde sa zdržiava celý deň a tam si hľadá aj potravu. Správne aplikovaná ochrana je účinná až do jari, kedy už raticová zver netrpí potravnou núdzou.

Technológie a metódy obhospodarovania lesa

Cesta prírode blízkeho a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov je cestou stability lesných ekosystémov a ekonomickej efektívnosti. Prírode blízke hospodárenie je založené na princípoch hospodárenia, ktoré sleduje prírodné procesy v lese za účelom ochrany a zlepšenia lesného ekosystému. Ide o ponechanie lesného spoločenstva na prirodzený vývoj za aktívneho spolupôsobenia odborného lesného hospodára.

Rovnovážny, rovnorodý a v mnohých prípadoch alochtónny les sa veľmi ťažko udržuje v odolnosti a rovnováhe, často sa dostáva do krízových situácií. Uvedené stavy sa v prírode blízkom hospodárskom lese vôbec alebo len v obmedzenej miere vyskytujú. Cesta ku jeho náprave je náročná, vyžaduje solídnu poznatkovú úroveň lesného hospodára, nakoľko spočíva v dôslednom a kontinuitnom uplatňovaní zásad vedúcich ku zachovaniu prirodzených lesov, k dosahovaniu prírode blízkej štruktúry lesa. V podstate spočíva v dlhodobom uplatňovaní diferencovaných pestovných koncepcií prírode blízkeho lesného hospodárstva.

Sofistikovaná lesná ekonomika

Základom je sofistikovaná biologická racionalizácia, ktorá sa dosahuje cez využívanie rastových väzieb medzi pôvodnými drevinami v lese a využívaním vývojových, rastových a regeneračných procesov týchto drevín. Trvalo udržateľné lesné hospodárstvo je založené na poznaní podstaty a vlastností lesného ekosystému ako stabilizovaného celku, nevynakladá živú prácu a finančné prostriedky na to, čo môže les vykonať sám - sofistikovaná lesná ekonomika. Lesný hospodár musí v čo najväčšej miere nechať pôsobiť vnútorné sily a procesy lesa pri ich primeranom, minimálne nutnom usmerňovaní v smere jeho produkčného alebo mimoprodukčného funkčného zamerania. Trvalá vyváženosť, dlhodobá vyrovnanosť lesného ekosystému sa najlepšie dosahuje cez výraznú individuálnu rozmanitosť pôvodných drevín - uplatňovaním prírode blízkych pestovných postupov.

Tento typ hospodárenia si bude vyžadovať postupné upúšťanie od holorubného hospodárskeho spôsobu, respektíve jeho minimalizovanie na tie prírodné podmienky, kde má zmysel (intenzívne porasty topoľov a vŕb, borovicové porasty na viatych pieskoch Záhoria, energetické porasty). Holorubný spôsob hospodárenia by sa mal uplatňovať na 4-6 % ploche lesov Slovenska a nemal by plošne významne ovplyvniť narušenie ich ekologickej stability a tým permanentného plnenia ich funkcií. Treba povedať, že tento hospodársky spôsob s citeľným odoberaním drevnej hmoty na určitú dobu spôsobuje nerovnováhu v jej tvorbe a vytvára neprirodzené zmeny dynamiky vývojových procesov lesného ekosystému.

Ťažbové zásahy sa odrážajú v zmenách drevinového zloženia, vekovej štruktúre a priestorovej výstavbe. To zapríčiňuje zmenu úrovne pôvodných, zákonite prebiehajúcich procesov, narušuje regulačné mechanizmy v lesnom ekosystéme, čím sa les dostáva do jemu cudzieho stavu. Odchýlky v zložení drevín, porastovej výstavbe, vekovej a hrúbkovej štruktúre, drevnej zásobe konkrétneho lesa by sa mali pohybovať v takom rozsahu, pri ktorom pomerne pružne v časovom rozpätí 10 až 15 rokov sa lesný ekosystém vracia na úroveň zákonite prebiehajúcich rastových a vývojových procesov, ktoré sú zárukou jeho ekologickej stability a rovnovážnosti. Takýto návrat lesného ekosystému do prírode primeraného stavu holorubný hospodársky spôsob nezaručuje.

Ak chceme rešpektovať tieto poznatky, musíme uplatňovať pri zameraní trvalé udržateľného lesného hospodárstva také hospodárske spôsoby, ktoré ich akceptujú. Ide o podrastový a výberkový hospodársky spôsob, respektíve ich prechodové formy.

Výberkový hospodársky spôsob

Výberkový hospodársky spôsob ako produkčný a pestovný systém je založený na ťažbe jednotlivých stromov. Jeho cieľom je dosahovanie produkčných alebo iných špecifických funkčných zámerov prostredníctvom sústavného udržovania, formovania rovnovážneho výberkového lesa. Vylučuje nielen holorub, ale aj rúbaň ako plošný pojem. Zásoba je rozložená rovnomerne na celej ploche. Výhodou výberkového lesa - na rozdiel od ostatných hospodárskych typov lesa - je možnosť trvalého, plynulého bezpečného a proporcionálne vyváženého dosahovania tak produkčných cieľov ako aj ostatných závažných verejnoprospešných funkčných účinkov. Doterajšie výskumy a skúsenosti potvrdili, že výberkový les svojou štruktúrou, vysokými autoregulačnými procesmi predstavuje vrchol ekologizácie lesného hospodárstva, je najlepším a najbezpečnejším porastovým typom pre ochranné lesy a pre funkčne integrované lesné hospodárstvo.

Pre svoj vysoký produkčný a ekologicko-funkčný efekt si vyžaduje najmenšie ekonomické vklady, relatívne menšiu pracovnú zainteresovanosť, ale na druhej strane podstatne viac teoretických poznatkov a praktických skúseností lesného hospodára. Výberkový les umožňuje bez väčších časových, pestovných, prevádzkovo-technických ťažkostí produkovať hrubé a vysoko hodnotné sortimenty. V rúbaňových lesoch by si to vyžadovalo nadmerne dlhé rubné doby, pestovné a úpravnícke komplikácie. V tomto prípade individuálny prístup dovoľuje aj značne rozdielnu časovú možnosť na dosahovanie hrúbky. Z hľadiska nákladov a výnosov predstavuje výberkový spôsob hospodárenia 145 % ekonomickú efektivitu v porovnaní s holorubným hospodárskym spôsobom.

Efektívne, hospodársko-produkčné uplatňovanie výberkového hospodárstva je prevažne viazané na ihličnaté alebo listnato-ihličnaté lesy stredných až vysokohorských polôh Slovenska. Najširšie s najmenšími biotechnickými a prevádzkovo-technickými ťažkosťami je uplatňovaný v lesoch pôvodných tiennych a polotiennych drevín, predovšetkým v lesoch s vyšším zastúpením jedle, smreka s primiešaním buka.

Podrastový spôsob hospodárenia

Pre listnaté dreviny, ktoré v prírodných podmienkach lesov Slovenska tvoria pôvodné lesné ekosystémy, je najvhodnejším hospodárskym spôsobom podrastový spôsob hospodárenia, hlavne jeho maloplošná forma. Podmienkou pre definovanie maloplošného podrastového hospodárstva je prirodzená obnova, to znamená, že vznik nového následného porastu je zabezpečený zo semena materského porastu cez fytotechniku obnovných rubov. Svojou koncepciou ako aj cieľmi napĺňa - ako jeden z variantov - prírode blízke pestovanie lesa, ktoré vychádza z filozofie zachovania pôvodných (autochtónnych) lesných ekosystémov, pôvodných drevinových skladieb cez fytotechniku pestovania tak, aby uvedené pôvodné dreviny, respektíve ekotypy boli zachované v ďalších generáciách lesov.

Maloplošné podrastové hospodárstvo rešpektuje ekologické a ekonomické požiadavky obhospodarovania lesa. Vo väzbe na naplnenie spomínaných požiadaviek zdôrazňuje ekosystematický princíp, ktorý spočíva v rešpektovaní štruktúry pôvodného lesného ekosystému a jeho zákonitostí a princíp ekotechnologický, spočívajúci v dlhodobom využívaní prírodných síl pri obhospodarovaní lesa.

Takéto chápanie lesa ako ekosystému je vo všeobecnej rovine založené na princípe poznania známych prírodných síl a zákonitostí, ktoré sa využívajú pri tvorbe organickej hmoty (dreva) v snahe minimalizácie finančných vstupov. Hlavný princíp, udržanie stálosti, treba chápať ako stálosť lesného ekosystému s permanentným plnením všetkých funkcií ekosystému na každej jednotke plochy. Ide teda o princíp permanentného odoberania a tvorby biomasy. V takejto koncepcii všetko funguje na princípe samoregulačných mechanizmov, využívaním ktorých lesný hospodár - pestovateľ vplýva aj na prírodné prostredie.

V maloplošnom podrastom hospodárstve sú stanovené ekologické požiadavky (úrodnosť pôdy, klíma lesa, stabilita), ktoré je potrebné rešpektovať a udržať pri realizácii ekonomických požiadaviek, akými sú hodnotová produkcia dreva, plnenie mimoprodukčných funkcií. Uvedená ekologicko-ekonomická väzba využíva všetky prírodné sily lesa, ktoré musí lesný hospodár akceptovať. Pri usmerňovaní - fytotechnike maloplošného podrastového hospodárstva musí mať pestovateľ jasnú predstavu o porastovej štruktúre formovaného porastu, ktorá je determinovaná cez drevinovú skladbu, rastové väzby medzi drevinami, ich konkurenčné vzťahy a ekologické nároky, hlavne nároky na svetlo.

Medzi výchovnými, obnovnými a ťažbovými opatreniami musí byť úzka náväznosť, ktorá korešponduje s rastovou dynamikou porastu, reakciou ostávajúcich stromov porastu na vytvorený rastový priestor. Medzi opatreniami sú výmenné vzťahy, s ktorými musí pestovateľ v koncepcii rátať. Okrem uvedenej skutočnosti musí odborný lesný hospodár prihliadať na ekonomickú stránku, ktorá úzko súvisí s pestovaním lesa. Platí zásada, že ak chceme z listnatých porastov získať najväčší ekonomický efekt, tak musíme tieto porasty nielen diferencovane sofistikovane pestovať, ale aj predaj dreva musíme viesť rôznymi kanálmi podľa kvalitatívnej štruktúry sortimentov tak, aby sme z nich získali maximálny finančný efekt (aukcie, predaj priemyselných výrezov, piliarskych sortimentov, palivového dreva). Pochopiteľne, to si vyžiada zmenu filozofie predaja, ktorý bude musieť mať vysoké prvky flexibility a obchodnej voľnosti.

Nákladové pestovanie lesa sa dostáva do popredia viac alebo menej. Tento pojem je úzko viazaný na takzvané slabé drevo, ktoré tvorí podstatnú súčasť vedľajšieho porastu, je výsledkom nepravých výškových presunov, nemá možnosť vytvoriť rubnú dimenziu a jeho vyberanie je z porastu nákladovo veľmi náročné. Druhou stránkou tohto pojmu je kvalitová štruktúra listnatých porastov v rastovej ...

Vplyv klimatickej krízy na lesy

Klimatická zmena prináša so sebou okrem zvyšovania teploty aj zmeny v zrážkovom režime, ktoré sa prejavujú ako nárazové dažde so záplavami a dlhšie obdobia sucha. Tieto podmienky nie sú vhodné pre mnohé tradičné dreviny. Zmena klimatických podmienok je oveľa rýchlejšia ako schopnosť drevín reagovať na ňu posunom svojho rozšírenia.

Stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030 predpokladá posun vegetačných pásiem a stratu stredoeurópskeho horského lesa. Predpokladá sa, že lesy z južnejších oblastí Európy by mohli siahať až do Maďarska. V európskych podmienkach je situácia ešte zložitejšia kvôli fragmentácii krajiny a prítomnosti pohorí, ktoré bránia migrácii teplomilnejších drevín.

Druhová rozmanitosť lesov

Podľa údajov sa na 52 % rozlohy európskych lesov vyskytujú len 2-3 druhy stromov, na 26 % len jeden druh a len na 6 % lesov rastie viac ako šesť druhov. Situácia sa líši v závislosti od toho, či ide o prirodzené lesy alebo kultúrne lesy ovplyvnené človekom.

V prirodzených lesoch sa druhová skladba mení s klimatickými a pôdnymi podmienkami. V horských oblastiach, na severe Európy alebo v extrémnych lokalitách môže dominovať jedna či niekoľko drevín. V prechodných oblastiach či lužných lesoch je prirodzene drevinová skladba bohatšia.

V kultúrnych lesoch došlo vplyvom hospodárenia väčšinou k zníženiu druhovej pestrosti, pretože starostlivosť o jeden druh dreviny je jednoduchšia. Pestovanie smreka napríklad umožňuje rovnomerný rast a dosiahnutie rovnakých sortimentov v rovnakom čase s menším zásahom do lesa.

Ochranné funkcie lesa

Lesy plnia aj ochranné funkcie, ako je ochrana pred vetrom, námrazou, lavínami, prenosom škodlivého hmyzu a chorôb. Tieto funkcie sú zabezpečované prostredníctvom tzv. ochranného plášťa, ktorý má viesť kolmo na smer veterného prúdenia a na rozhraní lesa a nelesných pozemkov tvoriť ochranný lem.

Udržiava sa v pruhu 15 až 50 metrov v redšom spone, pričom prímes listnatých drevín by mala byť aspoň 30 %. Tvorba ochranného plášťa sa začína najneskôr vo veku 40 až 50 rokov. Pri obnove veterného plášťa sa káce až naposledy dreviny ako buk, javor, modřín.

Ochranné pásma a zpevňovacie prvky

Ochranné funkcie lesa sú posilňované aj prostredníctvom zpevňovacích pásov, závor a porostných rebier. Tieto prvky zvyšujú ochranu mladšieho porastu proti vetru a prispievajú k celkovej stabilite lesa. V hospodárstve slúžia k tvorbe plášťa rozluky a odluky, pričom sa prihliada na ich zdravotný stav.

tags: #prirode #blizke #pestovanie #lesa

Populárne príspevky:

• Pozrite si analýzu „Slávik a ruža“ od Puškina a Wilda.
• Sprievodca celoročne kvitnúcimi kvetmi
• Liečivé účinky horeca
• Pestovanie aksamietnic v zime
• prečo je ruža šípová taká zdravá