Pestovanie granátového jablka: Komplexný sprievodca od výsadby po zber

Granátové jablko (Punica granatum) je ovocie s bohatou históriou, známe už asi 5 000 rokov. Gréci v ňom videli symbol plodnosti, lásky a šťastia. Traduje sa, že strom poznania bol práve granátovník a že zakázané biblické jablko prvého hriechu ľudstva bolo v skutočnosti jablko granátové.

Granátovník púnsky (Punica granatum) pôvodne pochádza z malého ostrova Sokotra pri pobreží Somálska, kde bol endemitom, a odtiaľ sa postupne rozšíril do celého Stredomoria. V súčasnosti si granátovník nachádza uplatnenie aj na Slovensku, najmä v kontexte prebiehajúcich klimatických zmien. Zvyšujúce sa teploty a dlhšie suché obdobia vytvárajú priaznivejšie podmienky pre pestovanie granátovníkov aj v stredoeurópskych podmienkach.

Granátovník ako okrasná aj úžitková rastlina

Granátovník je teplomilná a svetlomilná rastlina, ktorá dobre odoláva suchu. Je to opadavý ker alebo menší stromček, dorastajúci do výšky 2 až 5 metrov. Hustú korunu tvoria tŕnité konáriky a jednoduché lesklé listy. Kvety sú obojpohlavné, samoopelivé, korálovo-červenej farby a kvitnú od jari až do jesene. Dekoratívne granátovníky sú zvyčajne bez tŕňov.

V chladnejších oblastiach Slovenska síce granátovník kvitne, ale plody nemusia dozrieť, a tak sa tu táto drevina využíva primárne ako okrasná. Avšak, s výberom správnych odrôd a vhodným umiestnením, je možné pestovať granátovníky aj pre úrodu. V južnejších oblastiach a na chránených miestach stredných polôh je pestovanie plodonostných odrôd reálnou možnosťou.

Požiadavky na klímu a pôdu

Granátovníku vyhovuje stredomorská klíma, teda horúce letá a mierne zimy. Granátovník obľubuje suché a teplé prostredie, znáša aj vysoké teploty a je relatívne skromný na závlahy. Vlhké prostredie však negatívne ovplyvňuje vývoj plodov, ktoré potom často praskajú. Na dozretie plodov potrebuje dlhú a teplú jeseň, podobne ako hrozno.

V zime si vyžaduje aspoň 6 až 8 týždňov vegetačného pokoja, najlepšie pri teplote 6 °C. Dospelá rastlina znesie pokles teploty na −15 °C a ak sa pestuje v plazivej forme pod snehovou prikrývkou alebo pod umelým zateplením, tak znesie až −20 °C. Pre pestovanie je nutné studené zimovanie, aby rastlinka po určitej dobe od vysilenia nezahynula.

Granátovník nie je náročný na pôdu, ale ľahšia humózna pôda je vítaná. Najvhodnejšia je zmes kompostu, rašeliny a piesku, s neutrálnym alebo slabo zásaditým pH. Dôležité je zabezpečiť dobrú drenáž.

Pestovanie granátovníka

Najistejšie je v prvých rokoch granátovník pestovať ako črepníkovú rastlinu a neskôr, aby úspešne zarodil, presadiť ho na trvalé, chránené stanovište. V prvých rokoch im zabezpečte zimnú ochranu, pôdu v bezprostrednom okolí nasteľte čečinou, kmeň obaľte jutovinou a priebežne z koruny striasajte sneh.

Pestovanie v črepníku

Hlavne v prvých rokoch je vhodné granátovník pestovať ako prenosnú rastlinu v črepníku. Počas leta ho umiestnite na polotienisté miesto, staršie rastliny na plné slnko. Znesú vysoké teploty či občasné sucho. Bez zimného odpočinku neskoro kvitne a zle pučí, preto sa na zimu schováva do miestnosti s teplotou od -5 do 8 °C. Keďže je to opadavý druh, so zimnou zálievkou si nemusíte robiť starosti.

Na jar pred pučaním ho presaďte do trochu väčšieho črepníka a zrežte zahusťujúce a choré výhonky. Na dno črepníka nezabudnite dať drenáž. Počas sezóny ho radšej zalievajte pravidelne menším množstvom vody, pričom ho môžete dva - až trikrát prihnojiť kombinovaným hnojivom. Granátovníky sú odolné proti chorobám i škodcom, iba pri zimovaní v krytom priestore sa môžu objaviť roztoče alebo vošky.

Pestovanie v záhrade

V južnejších oblastiach môžete staršie exempláre vysadiť na teplé stanovište s dostatkom slnka a chránené pred severným vetrom. Vyberajte odolnejšie mrazuvzdorné odrody, ktoré dobre znášajú pokles zimných teplôt do -15°C a zároveň pučia neskôr pre ohrozenie neskorými jarnými mrazíkmi. Granátovníkom sa darí na hlbokých hlinitých pôdach s dostatkom organickej hmoty a priepustným, dobre odvodneným podložím.

Ak dôjde k premrznutiu nadzemnej časti, nemusíte sa báť, granátovníky nie sú štepené na podpníku (pravokorenné) a na jar vyženú nové výhonky. Počas jari im doprajte doplnkovú závlahu, čo urýchli nástup do vegetácie, podporí kvitnutie a následne i vývoj plodov.

Dôležitosť rezu

Základnou podmienkou výchovného aj udržiavacieho rezu je, že každý pestovateľský tvar určený do záhrady musí mať všetky konáre dobre oslnené. V predjarí, ešte pred pučaním, je dôležité granátovník zrezať tak, aby boli všetky konáre dobre oslnené.

Dreviny môžete pestovať v tvare riedkeho kra, steny alebo vo forme stromu s nízkym kmeňom s tromi až so štyrmi kostrovými konármi. Najskôr odstráňte koreňové výmladky, zahusťujúce a choré výhonky. Kostrové konáre skracujete na vonkajšie očko, čo zabezpečí otváranie koruny a oslnenie všetkých konárov. Pri reze sa vyhnite odstráneniu plodonosných čapíkov, ktoré prinášajú úrodu 3 až 4 roky. Ak granátovník pestujete na kmienku, korunku režte do guľatého tvaru.

Rozmnožovanie granátovníka

Granátovník môžeme množiť generatívne semenami alebo vegetatívne odrezkami.

• Rozmnožovanie semenami

  Pri šľachtených odrodách rozmnožovanie semenami nezaručuje, že dcérske rastliny budú mať tie isté vlastnosti ako rodičia. Toto sa využíva najmä pri zakrpatených odrodách, ako je Punica granatum var. nana, aj preto, že už v 3. roku začínajú rodiť.

  Pred výsevom je dobré dať semená na niekoľko dní do chladničky alebo ich do jari (aspoň na 4 až 5 týždňov) stratifikovať pri nízkej teplote. Na jar semená vysejeme do kyprej pôdy s pieskovou drenážou a necháme vyklíčiť pri teplote 20 až 25 °C. Keď majú semenáčiky už 6 lístkov, rozsadíme ich. Semenáče veľkoplodých odrôd začínajú rodiť v 6. až 7. roku. Semenáče zo semien z kupovaných plodov niekedy vôbec nerodia alebo rodia až po veľmi dlhom čase.

• Rozmnožovanie odrezkami

  Pri vegetatívnom množení začínajú rezkovance rodiť už v 3. roku a zachovávajú si vlastnosti rodiča. Odrezky dlhé 20 až 25 cm berieme z jednoročných drevnatých výhonov, odlistíme ich až na vrchné listy a vysadíme do rašelinovo-pieskového substrátu do zatieneného pareniska. Pred výsadbou je dobré ich stimulovať práškovým stimulátorom. Pri jarnom rezkovaní použijeme jarné vyzreté odrezky dlhé asi 10 cm. Dorastené rezkovance veľkoplodých odrôd rodia až 40 rokov.

Odrody granátového jablka

Existuje viac ako 500 odrôd granátového jablka, z ktorých približne 60 sa pestuje celosvetovo. Prírodné formy granátového jablka majú jednoduché kvety, ale boli vyšľachtené aj plnokveté formy. Rozdiel medzi nimi je len v dĺžke kvitnutia. Jednoducho kvitnúce a bohato rodiace u nás kvitnú zväčša len raz, hoci v trópoch prinášajú za rok aj tri úrody, plnokveté kvitnú od jari až do jesene.

Medzi plnokveté patria napríklad odrody ’Flore pleno‘, ’Rubro pleno‘, čisto biela je odroda ’Albo plena‘, krémová ’Flore lutea‘. Jednoducho kvitnúce kultúrne plodonosné odrody granátovníka vznikli z druhov P. granatum a P. protopunica pochádzajúcich z afrického ostrova Sokotra, kde rastú ako stálozelené stromy.

Vybrané odrody granátovníka

Nasledujúca tabuľka sumarizuje vlastnosti niektorých významných odrôd granátového jablka, vrátane tých pôvodom z Azerbajdžanu, Uzbekistanu, USA, Iránu a Španielska.

Slovenské špecifiká a výskum

Na Slovensku sa dlhodobo venuje pestovaniu granátových jabĺk Ľudovít Múčka v Bernolákove. Matkou všetkých jeho rastlín je 35-ročný jedinec, ktorý bol pred 50 rokmi privezený na Slovensko z Rigy. Vyznačuje sa výnimočnou odolnosťou voči chladu, skorým nástupom fenofáz, vrátane kvitnutia a dozrievania plodov. Úroda je bohatá, plody sú veľké, višňovo tmavočervené, sladké a šťavnaté. Vzhľadom na nezistiteľnosť pôvodného kultivaru sa označuje ako „Bernolákovo skorý“.

Klimatické zmeny prinášajú častejšie suchá a teplotné výkyvy, no zároveň aj dlhšie a teplejšie letá, čo vytvára priaznivejšie podmienky pre subtropické plodiny ako sú napr. granátové jablká. Slovenskí pestovatelia, podobne ako tí maďarskí, môžu v budúcnosti skúmať nové možnosti, ktoré im umožnia úspešne integrovať túto plodinu do miestnych podmienok. Skúsenosti z Maďarska môžu byť inšpiráciou.

Zber a využitie plodov

Plody granátovníka dozrievajú po šiestich až siedmich mesiacoch, zvyčajne v priebehu teplého augusta alebo až v septembri, v závislosti od odrody. Kvalitné pevné plody vydržia mnoho týždňov pri izbovej teplote na tmavom mieste. Dobrá rada: Ak je šupa mäkká, tlakom dlane jablko na stole povaľkáme - uvoľní sa tak viac šťavy.

Granátové jablko je exotické ovocie, ktoré obohatí jedálniček, doplní vitamíny na podporu imunity a v lete príjemne osvieži. Zo šťavy z granátových jabĺk možno pripraviť osviežujúce nápoje a sorbety. V studenej kuchyni sa semienka granátového jablka používajú na spestrenie šalátov, v teplej sa hodí predovšetkým k hydine, ku grilovanému mäsu a k rybám. Lisovaná šťava je základom kokteilov a džúsov, najznámejším nápojom je orientálny nealkoholický nápoj šerbet. Obľúbený je aj sirup grenadína. Z listov granátovníka je zasa výborný čaj.

Nutričné hodnoty a zdravotné benefity

Granátové jablko máta svojím impozantným zjavom myseľ i chuťové poháriky ľudstva už po tisícročia. Niet sa čomu čudovať, sladkokyslej chuti šťavnatých plodov je rozhodne ťažké odolať. Šťavnaté bobuľky sú pomerne nízkokalorické (60 kcal/100 g), a tak sa dajú do jedálnička zaradiť aj pri redukčnej diéte. Obsahujú takmer 80 % vody a viac ako 20 % cukrov.

Za nutrične cenné látky v plodoch granátovníka punského môžeme považovať ľahko stráviteľné sacharidy, polyfenoly, triesloviny, vitamín C a vitamíny skupiny B. Ich protizápalové a antioxidačné účinky zabraňujú vzniku nádorových buniek v tele. Vedci v nich objavili molekulu urolitín A, ktorá chráni bunky pred starnutím.

Granátové jablko máta svojím impozantným zjavom myseľ i chuťové poháriky ľudstva už po tisícročia. Ich konzumácia a pestovanie granátovníka vo vašej záhradke či v byte sa pre jeho skvelé účinky na zdravie fakt oplatí.

tags: #ranatove #jablko #pestovanie

Populárne príspevky:

• Inšpirácie na svadobné torty
• Riešenia pre zdravú orchideu
• Ako Slovák pestuje výberovú kávu vo Vietname
• Pestovanie koriandra doma
• Prečo sa na pôde v kvetináči objavuje biely povlak