Raž siata: Od pestovania po využitie a zdravotné benefity

Raž siata (Secale cereale) je dôležitá obilnina z čeľade lipnicovitých, ktorá sa pestuje na celom svete a je známa svojou odolnosťou voči nepriaznivým klimatickým podmienkam. Na území Slovenska bolo jej pestovanie známe už pred príchodom Slovanov. Ide o ozimnú obilninu, ktorá nie je veľmi náročná na pôdu, čo ju predurčilo k tomu, aby sa stala hlavným chlebovým obilím v rámci tradičného systému trojpoľného hospodárenia.

História a vývoj pestovania raže

V 16. - 18. storočí jej pestovanie podporovali okrem pôdno-klimatických aj výhodné ekonomické podmienky - vysoké ceny raže a odbyt pre potreby armády. Tieto okolnosti vyvolali záujem o jej pestovanie aj na šľachtických veľkostatkoch. Na hospodárstvach poddaných sa v tom čase ako chlebové obilie siala tiež tzv. súraž, suržica - miešanina raže a pšenice.

Nástup intenzívnejších foriem poľnohospodárstva v 19. storočí a konjunktúra uhorskej pšenice na trhu znamenali pokles osevnej plochy raže, najmä na veľkostatkoch. V sezóne 1869 - 1870 sa jej na Slovensku obsialo 313 801 ha, v sezóne 1909 - 1910 len 202 700 ha. Zberová plocha raže na Slovensku za posledné roky neustále mierne rastie. Pravdou je, že na ľahších pôdach a v suchších rokoch môže raž ponúknuť až o 16 % vyšší výnos z hektára ako pšenica.

Druhy raže

Raž je pestovaná v rôznych odrodách, ktoré sa líšia najmä podľa obdobia výsevu a účelu použitia. Existujú dva hlavné druhy raže - ozimná a jarná. Okrem toho sa vyšľachtili aj špecifické odrody pre rôzne účely.

Ozimná raž - Pestuje sa na jeseň a zberá sa na jar alebo začiatkom leta. Je odolná voči nízkym teplotám až do -35 stupňov Celzia, preto je v niektorých krajinách (napr. Rusko) ozimná plodina rozšírenejšia ako jarná.
Jarná raž - Vysieva sa na jar a zberá sa koncom leta. Pestuje sa v niektorých oblastiach, kde sú drsnejšie zimy.
Krmná raž - Tento druh raže sa pestuje špeciálne na krmivo pre dobytok.
Hybridná raž - Nové hybridné odrody raže sú vyšľachtené pre vyššiu produktivitu a odolnosť voči chorobám. Moderné pollen plus hybridy raže (t. j. vyšľachtené hybridy s vylepšenou opeľovacou schopnosťou) už nie je potrebné miešať s populačnou ražou. Hybridné raže prekonávajú populačnú v úrode aj o 15 - 20 %.

Graf porovnávajúci výnosy ozimnej a jarnej raže

Populárne odrody raže

Hoci raž siata má 39 odrôd, v Rusku sa pestuje len raž obyčajná. Medzi obľúbené odrody raže patria:

Tatarskaja 1: Stredne vyzretá odroda, odolná voči poľahnutiu a mrazu, s dobrými pekárenskými vlastnosťami. Pestuje sa na chudobných, málo úrodných pôdach.
Saratovskaja 7: Stredne dozrievajúca odroda s vysokým výnosom, odolnosťou voči suchu a dobrými technologickými a pekárenskými vlastnosťami zrna. Najlepšie sa jej darí v oblasti Volgy.
Bezenčuk 87: Stredne dozrievajúca odroda odolná voči poliehaniu s výbornými pekárenskými vlastnosťami, zaradená do štátneho registra pre strednú, volžsko-vjatskú, strednú čiernozemskú, strednú volžskú a uralskú oblasť.
Novozybkovskaya M-4: Mrazuvzdorná odroda s vysokým výnosom, dobre rastie na piesočnatých pôdach, ale pri nadmernej vlhkosti polieha.
Nová odroda raže zaregistrovaná v roku 2020 v Poľsku sa vyznačuje najlepšou kvalitou zrna spomedzi populačných raží registrovaných v Poľsku, a to najmä vysokým pádovým číslom.
Skorá výnosná odroda populačnej raže s vysokou odnožovacou schopnosťou. Rastliny sú stredne vysoké s dobrou odolnosťou voči poliehaniu. Má dobrú odolnosť na kyslé pôdu, čo ju predurčuje na pestovanie aj na slabších pôdach.

Pestovanie raže: Krok za krokom

Pestovanie raže je pomerne jednoduché, ak sa dodržiavajú správne zásady a postupy. Raž je odolná plodina a zvládne rásť aj na pôdach, kde iné obilniny môžu mať problémy.

1. Príprava pôdy a výsev

Raž siata nie je veľmi náročná na odpočinutú alebo hnojenú pôdu. Raž dokáže rásť aj na ľahších, piesočnatých pôdach, kde iné obilniny môžu mať problém. Mohutný koreňový systém raže jej v porovnaní s pšenicou umožňuje využívať vlahu aj živiny o 30 % lepšie. Pred výsevom je dôležité prekypriť pôdu do hĺbky, aby sa zabezpečila dobrá priepustnosť vody a prístup vzduchu ku koreňom. Pôda sa orie 3-4 týždne pred sejbou. Najlepšími predchodcami raže sú lupinovo-ovsené zmesi, viacročné trávy, skoré dozrievajúce zemiaky, kukurica na siláž, ľan, hrachová pšenica. Raž môže na jednom mieste prinášať úrodu aj dva roky.

Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Semená raže vysievajte do hĺbky 2-4 cm. Rozostupy medzi riadkami by mali byť približne 15-20 cm, aby mali rastliny dostatok priestoru na rozvoj.
Termíny sejby: Ozimná raž sa seje na jeseň, zvyčajne od septembra do novembra, aby prezimovala a začala rásť na jar. Pre nečernozemné pásmo je to 5. až 25. augusta, pre stredné černozemné pásmo a juhovýchodné oblasti 15. augusta až 1. septembra, v južných oblastiach 25. septembra až 10. októbra. Pri horších podmienkach treba siať koncom septembra, aby prebehol dobrý jesenný vývoj. Jarná raž sa vysieva na jar.
Výsevné dávky: Výsevné dávky raže na hektár sa líšia podľa regiónu a odrody. V centrálnej čiernozemskej zóne je to 5-6 miliónov semien, v nečernozemskej zóne 6-7 miliónov semien, v oblasti Volgy 4-6 miliónov semien, na Urale a Sibíri 6-7 miliónov semien. (1000 semien váži 30-40 gramov v závislosti od odrody).
Spracovanie semien: Pred výsevom by sa mali semená pripraviť, aby sa zabránilo infekcii stoniek a plesňou snežnou. Na tento účel sa používa Fundazol a TMTD.

2. Starostlivosť počas rastu

Raž uprednostňuje slnečné stanovište, no dokáže rásť aj v chudobnejších a menej úrodných pôdach. Pôda by však mala byť dobre priepustná. Raž je mimoriadne odolná voči suchým podmienkam, čo ju robí ideálnou plodinou pre suchšie oblasti alebo obdobia s obmedzeným množstvom zrážok. Dôležité je, aby pôda nebola premočená, pretože to môže spôsobiť problémy s koreňmi a zvýšiť riziko plesňových ochorení.

Zavlažovanie: Raž je odolná voči suchu, ale pravidelné zavlažovanie počas tvorby klasov zlepšuje kvalitu úrody.
Hnojenie: Raž, rovnako ako väčšina obilnín, potrebuje dostatok dusíka, aby rástla silná a vytvorila kvalitné klasy. Pred výsevom môžete do pôdy zapracovať organické hnojivo bohaté na dusík. Použitie organických hnojív, ako je kompost alebo hnoj, je ideálnym spôsobom, ako zabezpečiť dostatok živín bez použitia chemických hnojív. Dusíkaté hnojivá sú najvhodnejšie pre rast raže, pretože podporujú tvorbu zelenej hmoty a klasov.

3. Ochrana pred škodcami a chorobami

Raž je odolná plodina, no môže byť napadnutá škodcami, ako sú hlodavce, vošky alebo larvy. Používanie prírodných pesticídov alebo preventívnych opatrení, ako sú sieťky, môže pomôcť znížiť riziko napadnutia škodcami. Raž je pomerne odolná voči chorobám, no môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako je hrdza alebo múčnatka. Proti koreňovej hnilobe sa používa Fundazol, proti burinám sa používajú herbicídy, hoci raž je voči burinám odolná a ošetrenie proti burinám sa často nevyžaduje.

Výskum potvrdzuje, že raž siata je účinným nástrojom potlačenia burín v systéme kukurica-sója bez negatívneho vplyvu na úrodu sóje. Ako ozimná krycia plodina prežíva zimu a na jar vytvára veľké množstvo biomasy, ktoré po uložení na povrch pôdy tvorí mulč obmedzujúci dopad svetla na povrch pôdy, znižujúci teplotné výkyvy a fyzicky bráni vzchádzaniu burín. Poľné pokusy preukázali, že na približne 50 % zníženie rastu láskavcov - teda na ich oslabenie po vzídení, keď burina síce vyklíči, ale rastie pomalšie a dosahuje menšiu biomasu - je potrebných okolo 2,8 t/ha suchej biomasy raže. Na dosiahnutie približne 50 % redukcie vzchádzania, čiže zníženia počtu burín, ktoré vôbec prerazia povrch pôdy cez mulč, je však potrebných približne 5,0 t/ha. Celkovo to potvrdzuje, že účinné potlačenie burín nastáva pri biomase v rozsahu 4 - 5 t/ha, pričom nižšie množstvá raže najmä spomaľujú rast už vzídených burín, zatiaľ čo vyššie množstvá už dokážu výrazne obmedziť samotné vzchádzanie, a tým aj celkový počet burín v poraste.

4. Zber a skladovanie

Raž je pripravená na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú pevné a tvrdé na dotyk. Zvyčajne je to v priebehu leta, po období kvitnutia a dozrievania klasov. Zber sa vykonáva samostatnou metódou. Najskôr sa použije mláťačka a potom kombajn.

Po zbere je dôležité raž dôkladne vysušiť, aby ste zabránili vzniku plesní. Zrná môžete sušiť na slnku alebo v suchom, dobre vetranom priestore. Zozbierané zrno sa čistí, triedi a v prípade potreby suší. Priemerný výnos raže je 20 centnerov na hektár, s dobrou agrotechnikou sa môže zvýšiť na 50 centnerov.

Využitie raže

Raž je mimoriadne všestranná obilnina a jej využitie je široké, od potravinárstva cez krmivá až po priemyselné účely.

Potravinárstvo

Ražná múka bola považovaná za najlepšiu na prípravu chlebového cesta. Ražná múka sa dodnes pridáva do chleba, kde podporuje kysnutie cesta. Perníkové pečivo je s ražnou výražkovou múkou priam neodolateľné. Mlyny spracúvajú raž podľa jej fyziologických a kvalitatívnych vlastností, pričom väčšina tunajších spracovateľov preferuje kvalitné potravinárske, pôvodom slovenské zrno. Podľa STN46 1100-4 pre potravinársku kvalitu raže, ktorú uplatňuje veľa obchodných spoločností na Slovensku, sú zadefinované dve triedy kvality: A a B. Práve hybridné raže zo šľachtenia KWS Lochow vynikajú svojimi potravinárskymi parametrami, najmä pádovým číslom, ktoré častokrát dosahuje hodnoty nad 200 sekúnd. Raž používajú mlyny na výrobu ražných múk, ražných vločiek alebo zmesových múk s pšeničnou či inými múkami.

Raž sa používa aj v naklíčenej forme, kedy zrnká nadobúdajú sladkú, sviežu chuť i vôňu. Môžete ju použiť v podobe celého vareného zrna, múky, nápoja, vločiek a pripravovať ju na sladko aj na slano. Chuť je výraznejšia, vôňa silne aromatická a pečivo z nej má zväčša hutnejšiu, plnšiu konzistenciu.

Krmivo pre zvieratá

V krajinách s rozšírenou živočíšnou výrobou sa zrno raže používa ako kvalitné vysokoenergetické krmivo pre ošípané a hovädzí dobytok. Raž má optimálne zloženie esenciálnych aminokyselín a najvyšší podiel esenciálnej aminokyseliny lyzínu spomedzi všetkých obilnín. Pre zlepšenie stráviteľnosti u ošípaných sa odporúča pridať enzým xylanázu, aj keď v nových vyšľachtených hybridoch raže je podiel arabinoxylánov nižší. Raž je súčasťou rôznych kŕmnych zmesí, jej obsah živín nie je horší ako u pšenice, takže jednou z možností odbytu raže sú výrobcovia krmív pre zvieratá.

Priemyselné využitie

Spotreba potravinárskej a kŕmnej raže u nás síce mierne klesá, na druhej strane stúpa využitie raže na priemyselné účely, najmä ako zdroj bioenergie. Obzvlášť pestovateľsky atraktívne sú odrody, ktoré vytvárajú veľa nadzemnej hmoty. Až 140 cm vysoké rastliny hybridnej raže poskytujú vysoký výnos sušiny, okolo 12 ton z hektára, a ich výhodou sú aj nízke výrobné náklady na meter kubický metánu. Zvyšujú výnosnosť bioplynu, hlavne spolu s kukuričnou silážou.

Zdravotné benefity raže

Raž nadobúda význam aj v racionálnej výžive, pretože obsahuje vlákninu, vitamíny skupiny E a skupiny B a tiež veľa minerálnych prvkov (draslík, fosfor, železo, fluór). Okrem toho je raž plná antioxidantov, vitamínov a ďalších dôležitých fytonutrientov.

Z nutričného hľadiska ide o výbornú plodinu. Obsahuje bielkoviny, sacharidy, malé množstvo tuku a vlákninu. Spomedzi minerálov spomenieme železo, vápnik, horčík, meď, draslík, fosfor, síru, fluór a podobne. V porovnaní s inými obilninami má raž menej kalórií a zasýti na dlhšiu dobu, čo poteší najmä ľudí v diéte. Je dôležité poznamenať, že raž obsahuje lepok, a preto nie je vhodná pre celiatikov. Ak ale máte iba intoleranciu, je možné, že raž budete môcť konzumovať v určitom menšom množstve, oproti pšenici totiž obsahuje minimálne množstvo lepku. Táto mimoriadne výživná obilnina od našich predkov by sa mala zaradiť do jedálnička aj pre jej schopnosť eliminovať tráviace problémy a črevné ochorenia, napríklad zápchu, hemeroidy alebo rakovinu hrubého čreva.

tags: #raz #siata #pestovanie