Rododendrony a azalky: Rozdiely, pestovanie a starostlivosť

Rododendrony a azalky patria k najkrajším kvitnúcim kríkom mnohých našich záhrad. Oba druhy patria k vresovcovitým rastlinám a sú si veľmi podobné, no jeden zásadný rozdiel ich odlišuje. Hoci sú tieto rastliny veľmi podobné, kľúčový rozdiel je v tom, že väčšina druhov azaliek v zime zhadzuje lístie, zatiaľ čo klasické rododendrony si ho ponechávajú. Azalky a rododendrony sa líšia aj tvarom kvetenstva. Azalky majú voľné, často polkruhové kvetenstvo, zatiaľ čo rododendrony majú kompaktné a sférické kvetenstvo. Rododendróny majú väčšie a kožovité listy, ktoré sú väčšinou stálozelené, čo znamená, že na zimu neopadávajú. Botanicky patria rododendrony aj azalky do rodu Rhododendron, ktorý je rozsiahly a zahŕňa viac ako 1000 druhov. Z biologického hľadiska majú tieto rastliny veľa spoločného - tvoria kríky pokryté lesklými listami a ich kvety často vydávajú silnú medovú arómu v rôznych odtieňoch od bielej, žltej, fialovej až po malinovú či tmavoružovú. Spočiatku sa jednalo o jedinú skupinu rastlín, ktorá bola neskôr botanickou vedou rozdelená na dva rody. K rododendronom pribudli azalky, pretože na prvý pohľad vyzerali trošku inak. Vďaka moderným metódam porovnávania sa ale vedci vracajú k pôvodnému názvosloviu. Keď si nebudete istí, slovo rododendron bude vždy správnym označením.

Azalka a rododendron

Kľúčové rozdiely medzi azalkami a rododendronmi

Aj keď patria do rovnakého rodu, existujú medzi azalkami a rododendronmi citeľné rozdiely, ktoré ovplyvňujú ich pestovanie a vzhľad:

  • Olistenie: Väčšina druhov azaliek je opadavých, čo znamená, že na jeseň zhadzujú listy. Rododendrony sú naopak prevažne stálozelené a listy si ponechávajú počas celého roka.
  • Tvar kvetenstva: Azalky sa vyznačujú voľnejším, často polkruhovým kvetenstvom, zatiaľ čo rododendrony majú typicky husté, guľovité súkvetia.
  • Veľkosť listov: Listy azaliek bývajú menšie a špicaté, zatiaľ čo listy iných rododendronov sú zvyčajne kožovité a väčšie.
  • Veľkosť rastliny: Bush azalky nikdy nepresahuje veľkosť 50 cm, častejšie je jeho výška 30 cm. Výška divého rododendronu a jeho záhradných odrôd môže dosiahnuť 3 m, v ojedinelých prípadoch až 4 m.
  • Odolnosť voči chladu: Všetci predstavitelia rodu azalky netolerujú nízke teploty (zomierajú už pri +4 stupňoch) a sú schopní rásť na otvorenom teréne iba v južných oblastiach. Rododendrony môžu dorásť až do výšky 3 m a nie sú také náročné na poveternostné podmienky (odolávajú mrazom až do -20 stupňov).

Pestovanie rododendronov

Pestovanie rododendronov nie je zložitá záležitosť, no treba myslieť na ich špecifické nároky. Rododendróny sú nádherné kvitnúce kríky, ktoré prinášajú do záhrady farebné a pôsobivé kvety, a ak sa o ne dobre postaráte, odmenia vás naozaj ohromujúcim kvitnutím. Rododendróny sú naozaj vyhľadávanou a obľúbenou drevinou. Tieto vždyzelené kríky rôznych tvarov a veľkostí s bohatými kvetmi v odtieňoch od čisto bielej cez rôzne tóny žltej a ružovej farby až po fialovú dokážu rozžiariť každý kút. Rododendróny sú dlhoveké kríky, ktoré sa dožívajú viac ako sto rokov, preto musíte pri výsadbe vždy myslieť na ich konečný tvar a veľkosť.

Kvitnúce rododendrony

Výber stanovišťa a pôdy

Miesto výsadby musí byť v závetrí, v polotieni a musí poskytovať možnosť plytkej výsadby. Pri výbere stanovišťa je nutné mať na pamäti, že sú to typické podrastové dreviny, ktoré potrebujú trvalé pritienenie. Pri výbere miesta je dôležité zohľadniť aj konečné rozmery rastliny, aby jej v raste neprekážali iné rastliny alebo objekty. Ideálne stanovište pre rododendrony je polotieň, kde sú chránené pred priamym popoludňajším slnkom, ktoré môže poškodiť ich jemné listy a kvety. Úplný tieň môže spôsobiť, že rastlina nebude kvitnúť. O rododendronoch sa traduje, že sú to rastliny tieňa. Nie je to úplne presné. Rododendrony - aspoň ich veľká časť - znáša zatienenie veľmi dobre. Sú ale druhy, ktoré v prírode rastú výhradne na slnečných lokalitách, a tie by v tieni určite trpeli. Presnejšie by bolo definovať rododendrony ako dreviny silne vlhkomilné. Pod týmto pojmom sa rozumie nielen vlhkosť pôdy, ale aj vzdušná vlhkosť. V prípade, že rastú vo vlhkom prostredí, väčšinou si dobre poradia aj na slnečnom stanovišti.

Správny typ pôdy je kameňom úspechu ale aj úrazu - tieto rastliny vyžadujú humusové kyslé pôdy, ktoré sú dobre priepustné a vlhké. pH by malo byť medzi 4,5 a 6. Ak je pôda na vašej záhrade príliš zásaditá, je potrebné ju upraviť pridaním rašeliny, kyslého kompostu alebo špeciálnych substrátov pre kyslomilné rastliny. Dôležitá je aj priepustnosť pôdy, pretože rododendrony neznášajú premokrenie, ktoré môže viesť k hnilobe koreňov. Výsadbová jama by pri veľkosti koreňového balu 20-30 cm mala mať v priemere okolo 60-80 cm a hĺbku 60 cm. Pred výsadbou je potrebné jamu naplniť vodou, aby nasiakla do okolitého terénu. Pri výsadbe je potrebné zabezpečiť, aby vrch koreňového balu nebol pod úrovňou pôdy, ideálne je ho umiestniť o 1-2 cm vyššie. Po výsadbe je vhodné obsypať okolie rastliny mulčovacou kôrou, ktorá pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chráni korene.

Zálievka a hnojenie

Rododendron je pomerne náročný na vlahu a neznáša sucho. Je potrebné zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä počas suchých a teplých období, pričom pôda by mala zostať vlhká, ale nie premokrená. Pri polievaní sa odporúča vyhnúť sa zmáčaniu listov, aby sa predišlo rozvoju plesní. Oba druhy si potrpia na dostatočné množstvo živín, takže na pravidelné hnojenie nesmiete zabúdať. Rododendrony potrebujú hnojenie niekoľkokrát za rok - prvé ešte pred kvitnutím (marec), druhé po odkvitnutí (jún) a tretie na konci leta (koniec augusta). Vhodnými hnojivami sú tie špeciálne určené pre tieto dva druhy rastlín. Používajte špeciálne hnojivá pre rododendrony alebo univerzálne hnojivá s nízkym obsahom vápnika. Dusík hrá dôležitú úlohu - jeho nedostatok sa prejavuje spomalením rastu a žltnutím listov.

Rozmnožovanie

Rododendrony je možné rozmnožovať odrezkami. Odoberte asi 5 cm dlhé bočné letorasty a nechajte ich zakoreniť v parenisku alebo skleníku. Odrezky môžete tiež vložiť do uzavretých kvetináčov (cca 1 cm hlboko) s perlitom a odvápneným pieskom. Tu ich udržujte v dostatočnej vlhkosti až do jesene, kedy ich prenesiete na chladné miesto.

Prerezávanie

Omladzovací rez rododendronu je najvhodnejšie vykonávať krátko po odkvitnutí, teda v priebehu júna a začiatkom júla. Skorší rez na jar by mohol vystaviť nové výhony riziku omrznutia. Vetvičky skráťte na dĺžku 30 až 60 cm, pričom na vetvách ponechajte čapíky, z ktorých rastlina neskôr vyženie nové výhony. Radikálny rez nie je odporúčaný, rez vykonávajte postupne. Rododendrón nikdy neokopávajte - mohli by ste poškodiť jeho korene. Rododendrony tiež nemajú rady rez. Ak ho už musíme urobiť, odstráňte iba suché, poškodené a zlámané vetvy a režte vždy do rozvetvenia, aby na rastline zostal dostatok listov. Neodporúčame ani jednorázový zmladzovací rez. Väčšina stálozelených rododendrónov by ho neprežila.

Pozrite si toto pred orezaním rododendronov | Nestratte kvety

Choroby a škodcovia

V dobrých podmienkach sú rododendrony odolné voči chorobám a škodcom. Môže sa však vyskytnúť hniloba koreňov spôsobená hubou fytoftóra (najmä pri nedostatočne priepustnej pôde) alebo parazitická huba podpňovka obyčajná. Z škodcov je rozšírený najmä nosánik ryhovaný, ktorý poškodzuje listy a larvy napádajú korene a kmeň. Rastliny môžu zvädnúť a uhynúť. Vhodnou obranou proti larvám je použitie parazitických hlístic Heterorhabditis. Vošky a ploštice poškodzujú rastliny tým, že vysávajú šťavu z listov. Vošky okrem toho samé produkujú tekutinu, ktorá láka mravce, ktoré zase môžu byť prenášačmi rôznych plesní. Našťastie na vošky aj ploštice existuje jeden prírodný “liek” - lienky! Tie s obľubou vošky a ploštice požierajú. Hubové ochorenia sa tiež rododendronom ani azalkám nevyhýbajú. Pri hubovej infekcii sa pozdĺž žiliek listov objavujú hnedé fľaky a listy strácajú lesk a zrolujú sa. Ak objavíte biely povlak, môže ísť o napadnutie rastlín múčnatkou. Silno napadnuté časti odstráňte a spáľte, zvyšné časti rastlín ošetrite vhodným postrekom, napríklad Magnicur Fungimat. Rastliny tiež môžu trpieť nedostatkom živín - najmä železa a dusíka. Pri nedostatku železa žltnú mladé listy, a čím viac železa chýba, tým viac listov začne žltnúť. Žilnatina ostáva zelená. Pri nedostatku dusíka žltnú celé listy aj so žilnatinou.

Zazimovanie

Ak rododendronu doprajete miesto v závetrí a na jeseň ho správne zazimujete, bez problémov prečká chladné mesiace. Mrazy týmto rastlinám vôbec neprospievajú, no pozor - ani nesprávny spôsob zazimovania ich nepoteší. S príchodom chladného počasia je potrebné zamulčovať pôdu (cca 5 cm vrstvou) okolo rastlín, aby si udržovala vlhkosť a zároveň neprepúšťala priveľa tepla do vzduchu. Najdôležitejšia je zimná zálievka počas dní, keď nemrzne. Na zimu je vhodné nastlať koreňovú časť rastliny lístím alebo čečinou, čo je nevyhnutné najmä pre mladé výsadby s plytkými koreňmi. Kmene starších rastlín je vhodné omotať vrecovinou. Ak u vás hrozí v zime väčšie množstvo snežných zrážok, zviažte rastliny konármi k sebe, aby ste ich ochránili pred polámaním. Počas zimných dní, kedy teplota vystúpa nad nulu, opatrne rastliny zalejte. Ak je sneh, nahrňte ho ku koreňom. Ak počas zimy nájdete odumreté alebo napadnuté puky, odstráňte ich. Ak si chcete byť istí, že vaše rastliny prežijú aj náročnú zimu, siahnite po mrazuvzdorných odrodách.

Pestovanie v kvetináči

Áno, rododendróny je možné pestovať v kvetináči, a to aj napriek ich pomerne veľkým rozmerom, ktoré dosahujú voľne vysadené v pôde. Pestovanie v kvetináči má výhodu, že si môžete vychutnávať krásu rododendrónov aj v prípade, že nemáte k dispozícii veľkú záhradu alebo vhodné pôdne podmienky.

  • Veľkosť kvetináča: Rododendróny majú rozsiahly koreňový systém, preto je dôležité zvoliť dostatočne veľký kvetináč. Optimálna veľkosť kvetináča závisí od veľkosti konkrétneho druhu alebo odrody. Na začiatok odporúčame kvetináč s priemerom minimálne 40 až 60 cm.
  • Drenáž: V kvetináči by ste mali mať dobrú drenáž, aby sa predišlo nadmernému zadržiavaniu vody. Je to dôležité, pretože rododendróny potrebujú síce vlhkú, ale nie premokrenú pôdu.
  • Pôda: Rododendróny sú kyslomilné rastliny a vyžadujú pôdu s nízkym pH (kyslou).
  • Stanovisko: V kvetináči by mal byť rododendrón umiestnený na mieste s polotieňom. Priame slnko môže poškodiť listy aj kvety, ale môže spôsobiť aj prehriatie koreňov.
  • Zavlažovanie: Rododendróny potrebujú pravidelné zavlažovanie. Zem v kvetináči by nemala nikdy úplne vyschnúť, ale zároveň by nemala byť premočená. Ideálne je udržiavať vlhkosť na konzistentnej úrovni.
  • Hnojenie: Pravidelné hnojenie je dôležité pre správny rast a bohaté kvitnutie rododendrónov. Použite hnojivo určené špeciálne pre kyslomilné rastliny a dodržiavajte návody na aplikáciu.
  • Zimné obdobie: Ak žijete v oblasti s chladnými zimami, mali by ste zabezpečiť, aby váš rododendrón v kvetináči prežil zimu. Mrazuvzdornosť je dôležitým faktorom pri pestovaní rododendrónov, najmä ak žijete v oblastiach so studenými zimami. Nie všetky druhy a odrody rododendrónov sú rovnako odolné voči mrazu.

Pestovanie azaliek

Azalky sú nádherné kvitnúce rastliny, ktoré môžu priniesť nádhernú farbu a vôňu do vašej záhrady. Aj keď sú náročnejšie na pestovanie ako rododendrony, so správnou starostlivosťou vám môžu nádherne kvitnúť každý rok. Azalky kvitnú väčšinou na jar a preto sú veľmi podstatné pre záhonové kompozície. Hlavne si všímajte listy. Pestujú sa obyčajne vonku na záhone, chránenom stanovišti v kyslej pôde - rašeline.

Azalka v záhrade

Druhy azaliek

Azalky sa delia na dve hlavné skupiny:

  • Vždyzelené azalky: Tieto azalky si ponechávajú listy počas celého roka, čo ich robí atraktívnymi aj mimo obdobia kvitnutia. Ich kvety môžu mať rôzne odtiene od ružovej, fialovej, červenej až po bielu.
  • Opadavé azalky: Tento druh azaliek stráca listy na jeseň, no kvitne veľkými, nápadnými kvetmi na jar. Kvety týchto azaliek majú často intenzívnu vôňu a objavujú sa v odtieňoch žltej, oranžovej, červenej a ružovej.

Medzi najznámejšie druhy patrí japonská azalka (Azalea japonica), ktorá je kompaktná, vhodná do malých záhrad či na pestovanie v kvetináčoch a vyznačuje sa bohatým kvitnutím na jar a niekedy aj na jeseň. Tradičné druhy azaliek zahŕňajú Rhododendron occidentale (západná alebo kalifornská azalka) pôvodom zo západnej Severnej Ameriky a Rhododendron viscosum (azalka bažinatá) zo severu Spojených štátov.

Výber stanovišťa a pôdy

Azalky preferujú polotienisté miesto, kde sú chránené pred priamym popoludňajším slnkom. Milujú slnko, kumulované teplo od múra a steny, chránenú polohu pred vetrom a mrazmi, ale nie celodenný úpek. Najlepšie je mozaikový tieň, nie plný tieň. V spoločenstve iných stálozelených druhov a ihličnanov vytvorí dokonalú kulisu najmä počas kvitnutia. Vyžadujú kyslú pôdu s pH medzi 4,5 a 6. Ak je pôda zásaditá, je potrebné ju upraviť pridaním rašeliny, kyslého kompostu alebo špeciálnych kyslomilných substrátov. Pôda by mala byť priepustná, kyprá a humózna. Pôda môže byť aj piesočnatá, doplnená o kompost a rašelinu. Vysádzajú sa na jar alebo na začiatku jesene, do vopred pripravených jám. Treba počítať s jej prirodzenou šírkou podľa kultivaru.

Zálievka a mulčovanie

Azalky potrebujú vlhkú, ale nie premočenú pôdu. Zalievanie by malo byť pravidelné, najmä počas suchých období. Dôležité je udržiavať stálu vlhkosť, pretože korene azaliek sú plytko zakorenené a rýchlo vysychajú. Zálievka by mala byť po výsadbe hojná. Použitie organického mulču, ako je borovicová kôra alebo ihličie, je ideálne na udržanie pôdy vlhkej a ochránenie koreňov pred extrémnymi teplotami. Mulč by mal byť aplikovaný v hrúbke 5-8 cm okolo rastlín, ale nie priamo na stonky. Majú radi aj mulčovanie kôrou, štiepkou, ihličím.

Hnojenie

Azalky nevyžadujú intenzívne hnojenie, ale je dôležité používať špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny. Vyhnite sa nadmernému hnojeniu, pretože príliš veľa hnojiva môže poškodiť korene a znížiť kvalitu kvitnutia. Lepšou alternatívou ako hnojenie je každý rok obohatiť pôdu zmesou listového kompostu a rohovinových odrezkov. Hnojenie s hnojivami s vyšším obsahom dusíka, je skôr nevhodné, lebo sa potom tvoria len listy a farebne sa tiež dokážu zmeniť od dávky hnojenia.

Prerezávanie

Orezávanie azaliek je dôležité pre udržanie požadovaného tvaru rastliny a podporu nového rastu. Prerezávajte rastliny po odkvitnutí, aby ste podporili tvorbu nových púčikov na ďalší rok. Azalky nemusíte pravidelne strihať, aby bohato kvitli. Ak koruna stráca svoje tvary, vymodelujte ju znovu. Azalky nie je potrebné každoročne a pravidelne strihať. Ak potrebujete upraviť tvar alebo odstrániť estetické nedostatky, urobte tak po odkvitnutí.

Choroby a škodcovia

Azalky môžu byť občas napadnuté voškami, roztočmi alebo molicami. Sú tiež náchylné na plesňové ochorenia, najmä v podmienkach vysokej vlhkosti. Pri príliš vápenatej alebo zlej pôde môže dôjsť k vápennej chloróze, pri ktorej listy zožltnú.

Pestovanie v kvetináči a zimovanie

Áno, azalky môžete pestovať aj v kvetináči. Vyberte dostatočne veľký kvetináč a použite kyslú pôdu. Darí sa im v keramických a kameninových kvetináčoch, kde sa v lete neprehrievajú korene a v chladných mesiacoch dokážu naviazať vodu. Nezabudnite na drenáž na dne pre správny odtok vody. Neznášajú premokrenie a korene vo vode. Počítajte však s tým, že takéto azalky musíte potom premiestniť v novembri do bytu, domu, chodby s teplotou do 8 °C. Azalky pestované v kvetináčoch ponechajte na mieste len do polovice novembra alebo podľa aktuálnych teplôt. Prezimujú v tmavej a suchej miestnosti s teplotami 6-8 stupňov. Dôležitý je latinský názov. Ak sa jedná o Azalea japonica, tá hoci je na kmienku, či krovitá v našich podmienkach bežne zimu prežije, zamulčovaná. Ak sa jedná o Azalea indica, je to izbová rastlina, mrazy vonku neprežije. V ruskom podnebí sa azalka pestuje výlučne ako krytý alebo skleníkový kvet.

Spoločné znaky a rozdiely v starostlivosti

Zatiaľ čo rododendrony a azalky zdieľajú mnohé podobnosti vo svojich nárokoch na pôdu (kyslosť, priepustnosť) a stanovište (polotieň, ochrana pred vetrom), existujú aj rozdiely v ich starostlivosti:

Rozdiely v starostlivosti o azalky a rododendrony

Tabuľka 1: Porovnanie starostlivosti o rododendrony a azalky

Parameter Rododendrony Azalky
Zálievka v zime Vyžadujú zimnú zálievku počas dní, keď nemrzne (stálozelené druhy) Nevyžadujú zimnú zálievku (opadavé druhy)
Hnojenie Častejšie a špecifickejšie hnojenie, najmä veľkokveté druhy Menej náročné, postačí obohatenie pôdy kompostom
Prerezávanie Cielenejší omladzovací rez po odkvitnutí Minimálny rez na udržanie tvaru, po odkvitnutí
Odolnosť voči mrazu Odolnejšie, mnohé druhy mrazuvzdorné Menej odolné, niektoré druhy vyžadujú zimnú ochranu alebo pestovanie v interiéri
Pestovanie v kvetináči Možné, vyžaduje dostatočne veľký kvetináč a zazimovanie Možné, izbové odrody vyžadujú prenesenie do chladnej miestnosti cez zimu

Odporúčané odrody

Existuje nespočetné množstvo odrôd rododendronov a azaliek, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom kvetov, farbou a odolnosťou.

Príklady rododendronov:

  • Rhododendron Catawbiense: Kompaktný a mrazuvzdorný.
  • Rhododendron Carolinianum: Rododendron kalifornský.
  • Rhododendron Yakushimanum: Kompaktný druh s tmavozelenými, lesklými listami a bielymi alebo svetloružovými kvetmi.
  • Rhododendron 'Scarlet Wonder': Populárna stálozelená trpasličia odroda s krvavo-červenými kvetmi.
  • Rhododendron Cunningham's White: Vytvára veľké, husté kry s bielymi kvetmi.

Príklady azaliek:

  • Azalea japonica: Kompaktný druh s bohatým kvitnutím, vhodný do malých záhrad.
  • Azalea 'Cecile': Bujne rastúca azalka s lososovo ružovými kvetmi.
  • Azalea 'Homebush': Veľkokvetá opadavá azalka s ružovými kvetmi.
  • Kurume hybridy: Kompaktné rastliny (do 80 cm) s početnými kvetmi v odtieňoch od svetloružovej po tmavočervenú.

tags: #rododendron #alebo #azalka

Populárne príspevky: