Rozmnožovanie rastlín delením a odrezkami

Každý záhradkár sa určite už aspoň raz pohrával s myšlienkou vytvoriť si vlastné výpestky rastlín. Či už ide o rastliny alebo kry, možností je naozaj veľa. Takýto spôsob rozmnožovania a pestovania rastlín uprednostňujeme najmä v prípade svojpomocného zakladania novej záhrady alebo zakladania vegetačnej a pestrej izolácie, tzv. živého plota, kde potrebujeme väčšie množstvo rastlín rovnakého druhu. Veľkou výhodou je aj ekonomický charakter dopestovania si rastliny do požadovanej veľkosti. Najväčšiu radosť máme z rastlín, ktoré si vypestujeme sami. Rozmnožovanie rastlín je krásna práca, ale musíme rátať s tým, že nie vždy a všetko sa nám okamžite dokonale podarí.

Rozmnožovanie odrezkami

Rozmnožovanie rastlín odrezkami je pri niektorých druhoch jednoduché. Je to efektívne rozmnožovanie, vďaka ktorému získame kvalitnú rastlinu z overeného zdroja. V krátkom čase dokážete z jednej rastliny získať niekoľko sto až tisíc mladých rastlín, napríklad na založenie živého plotu. Ušetríte množstvo peňazí aj času. Odrezky sú jednoduchou a efektívnou metódou rozmnožovania stromov a krov, ktorá nevyžaduje špeciálne pestovateľské nádoby ani skleníky. Rozmnožovanie odrezkami sa radí medzi nepriame rozmnožovacie metódy, ktorých výhodou je fakt, že nijakým spôsobom nedokážu ohroziť život materskej rastliny. Výhody, ktoré ponúka rozmnožovanie odrezkami, vidíme najmä v tom, že dosiahneme kvalitatívne lepšiu a odolnejšiu rastlinu voči vonkajším vplyvom a parazitom. Ďalšou výhodou je fakt, že odrezky si môžete vymieňať, napr. so susedmi, a týmto lacným spôsobom zväčšiť repertoár rastlín vo vašich záhonoch.

Typy odrezkov a kedy ich odoberať

Ideálnym obdobím na vytváranie odrezkov vybraných rastlín a krov je počas celého vegetačného obdobia, v závislosti na type odrezku, ktorý chceme vytvoriť.

Jarné odrezky

V prípade, že si chceme namnožiť rastlinný materiál čo najskôr, odrezky môžeme odoberať počas jarného obdobia, keď sa rastlina prebúdza z vegetačného pokoja a začína rašiť nové výhonky. Práve tie sú ideálnymi časťami na efektívnejšie zakorenenie v tomto čase. Nakoľko v tomto období začínajú panovať rôzne odrody byliniek, ich zelené časti si môžeme bez väčších problémov množiť odrezkami a využívať počas celého roka do chutných pokrmov. Bylinné odrezky sa odoberajú na jar, keď nové výhonky na materskej rastline sú takmer úplne vyvinuté a začínajú tvrdnúť. Získavajú sa z vrcholov výhonkov - vrcholové odrezky, ale aj z mladých bazálnych častí - bazálne alebo stonkové odrezky.

Letné odrezky

Jednou z ďalších variant je aj množenie prostredníctvom odrezkov, ktoré už majú mladé zelené drevo (jednoročné). Tieto odrezky robíme počas celého leta, keď je rastlina vegetačne aktívna. Najlepšie si to vieme predstaviť pri rastlinách, ako sú ruže alebo vavrínovce. My zvykneme začať so zakoreňovaním rezkov vonku, mimo skleníka, v júli a pokračujeme aj v auguste. Počasie však umožňuje začať aj v júni, niekedy aj máji.

Jesenné a zimné odrezky (drevnaté)

Ideálnym drevom pre letné až jesenné odrezky je staršie a tvrdšie drevo (jednoročné). Medzi rastliny na takéto odrezky môžeme radiť napr. Cezmínu alebo Zemolez. Drevnaté odrezky sú neolistnené časti jednoročných výhonkov drevín, ktoré sa odoberajú počas zimného obdobia, keď rastliny prechádzajú vegetačným pokojom. Obdobie od decembra do februára je ideálne na rozmnožovanie okrasných listnatých krov odrezkami. Odber odrezkov je najlepší od novembra do januára. Ideálny čas na odoberanie odrezkov je od neskorej jesene do začiatku jari, kým rastliny nezačnú pučať. Na odber drevnatých odrezkov sú ideálne zdravé, bohato rozkonárené dreviny zo slnečných miest. Z opadaných krov si vyberieme najdlhšie výhony, jednoročné a dobre vyzreté. Kríky môžeme veľmi jednoducho rozmnožiť pomocou odrezkov a ďalej s nimi pracovať - napr. výsadba živého plotu, živej clony a podobne.

Iné typy odrezkov a množenia

• Odrezky listov: Pri interiérových rastlinách a zväčša pri trvalkách. Realizujú sa počas celého vegetačného obdobia.
• Odrezky častí koreňového systému: Zväčša pri trvalkách, alebo kroch, ako napr. orgován. Realizujú sa počas celého vegetačného obdobia.
• Rozmnožovanie delením trsov: Najviac sa uplatňuje pri okrasných trávach a rastlinách trsového charakteru.

Príprava a výsadba odrezkov

Pre ľahšie pochopenie množenia odrezkami je dôležité si uvedomiť základnú vec. Rastlina je živý organizmus, ktorý svoje živiny a energiu posúva postupne do všetkých častí svojho tela, v závislosti od ročného obdobia. Podmienkou je vybrať z drevín také výhonky, ktoré nie sú príliš drevnaté, ale ani príliš bylinné. Na rozmnožovanie sú vhodné hlavne jednoročné letorasty. Čím tvrdšie drevo by sa použilo na rezkovanie, tým ťažšie bude zakoreňovať a bude horšia ujateľnosť. Rastlina je živý organizmus, ktorý svoje živiny a energiu posúva postupne do všetkých častí svojho tela, v závislosti od ročného obdobia.

Pri "rezkovaní" si zvolíme najzdravšiu a najkrajšiu vetvičku rastliny. Tú následne odstrihneme ostrými záhradníckymi nožnicami na dĺžku odrezku približne 10-15 cm šikmým rezom. Mal by mať aspoň 6-7 pukov. Ak je na odrezku príliš veľa listov, časť, ktorú zapichneme do pôdy, očistíme od prebytočných listov, aby sme mohli lepšie ponárať odrezok do stimulátora, vďaka ktorému rýchlejšie a kvalitnejšie zakorení. V prípade potreby môžeme skrátiť prebytočné listy z celkovej jeho dĺžky na polovicu. Letorasty po odobratí narežte na kúsky dlhé 10 až 15 cm, tak aby na každom boli 2 až 4 púčiky. Horná časť odrezka musí byť zrezaná rovno 3 až 5 mm nad vrchným púčikom, spodný rez urobte šikmo tesne pod púčikom. Vďaka tomu pri vysádzaní spoľahlivo rozoznáte vrch a spodok odrezka, čo je dôležité, aby ste ho do pôdy nezastrčili takpovediac hore nohami. Drevnaté odrezky režeme po opadaní listov od polovice novembra do januára v stave vegetačného pokoja. Odrezky režeme dlhé 12 až 15 cm, mali by mať najmenej 2 páry očiek. Najlepšie sa uchovávajú v chladnej miestnosti. Do jari vytvoria kalus (hojivé pletivo), ktorý podporí rýchlejšie zakorenenie. Pred vlastným vysádzaním použijeme rastový stimulátor. Odrezky napicháme do pôdy mierne šikmo, nad povrchom má vyčnievať iba najvyššie položené očko.

Substrát na výsadbu odrezkov

Substrát, do ktorého budeme umiestňovať odrezky rastlín, by mal byť vzdušný, ľahký a nie príliš prehnojený. Mal by mať jemne kyslé pH. Na zakoreňovanie používame piesok alebo perlit s rašelinou. Na výsadbu využívame všestranný substrát, ktorý môžeme zmiešať s pieskom v pomere 2:1. Substrát môžeme mať v nádobe alebo kvetináči, ktorý si prikryjeme priesvitnou fóliou alebo skleneným pohárom. Týmto spôsobom môžeme docieliť teplé a vlhké prostredie, ktoré je ideálne pre zakoreňovanie odrezkov. Nezabudnite si zaobstarať kvalitný substrát na rozmnožovanie rastlín. Pre lepší výsledok môžete použiť stimulátor zakoreňovania.

Odrezok, ktorý bol namočený v stimulátore, následne zapichneme kolmo do vopred pripraveného vlhkého substrátu. Vysaďte ich do polotieňa alebo do nádob, ktoré môžete zakryť fóliou alebo sklenenou fľašou. Neumiestňujte nádoby na priame slnko, určite by skôr vyschli, než by sa zakorenili. Do jednej nádoby vysaďte len niekoľko kusov, aby sa navzájom nedotýkali listami. V takomto mikroskleníku je v prípade zvýšenej vlhkosti vhodné prostredie pre rozvoj hubových chorôb, ktoré sa môžu tvoriť práve pod listami. Takto zasadený odrezok pravidelne zalievame a pozorujeme. Môže sa stať, že to so zálievkou preženieme a odrezok začne hniť. Proces zakoreňovania trvá minimálne 4-6 mesiacov a jeho dĺžka závisí od teploty, vlhkosti aj druhu zakoreňovaných rastlín. Ak sa odrezky zakorenili, môžeme ich individuálne vysadiť. Predpokladom rýchleho zakorenenia je dostatok vlahy a teplejšia jeseň. Zakorenené odrezky ešte počas nasledujúcej jari rozsaďte do menších plastových črepníkov, kde si vytvoria kvalitné koreňové baly.

Konkrétne príklady rozmnožovania odrezkami

Pomocou vyzretých drevitých odrezkov si v neskorom jesennom období môžeme rozmnožiť budleju, zlatovku, liesku, vajgéliu, pajazmín, kolkvíciu, kériu, tavoľník, kalinu alebo aj okrasnú ríbezľu. Zakorení nám aj štedrec, odrezky však odoberáme neskôr, ideálne až začiatkom roka. Z iných drevín sa môžeme pokúsiť týmto spôsobom rozmnožiť vtáčí zob či tamarišku. Jednoduché na rozmnoženie: zlatovka, ríbezle, pajazmín, zob vtáčí, trojpuk a vajgela. Nielen okrasné, ale aj ovocné kry sa veľmi jednoducho rozmnožujú drevitými odrezkami a ríbezle nie sú výnimkou. Takto krásne sa po zakorenení zazelenajú. Cyprušteky, cyprusy, tuje, borievky, tisy, tisovce a dokonca niektoré druhy smrekov sa dajú rozmnožiť odrezkami. Vašou odmenou za snahu a trpezlivosť budú kvalitné sadenice, ktoré si neskôr môžete vysadiť do súkromnej záhrady alebo ich niekomu môžete podarovať.

Rozmnožovanie ruží odrezkami

Počuli ste už o rozmnožovaní ruží odrezkami, ktoré zapichnete do zemiaku? Je to výborný spôsob, ako získať novú rastlinu. Odrezok dlhý aspoň 30 cm očistite od spodných listov a tŕňov, zapichnite ho do zdravého zemiaku. Vyhĺbte hlbokú ryhu a do nej vysaďte zemiakové hľuzy s ružovými rezkami.

Rozmnožovanie krušpánu (Buxus sempervirens)

Rozmnoženie vždyzeleného krušpánu (Buxus sempervirens) sa vyplatí v prípade, že chceme v záhrade vytvoriť obrubu ružového záhona alebo členenie bylinkovej záhradky či vždyzelenej partie. V auguste sú mladé výhonky krušpánu ideálne vyzreté na vegetatívne rozmnoženie odrezkami. Správne vyzreté drevo výhonkov zabezpečí dobré zakorenenie. Na odrezky použijeme vrcholové alebo bočné vetvičky dlhé asi 8 až 10 cm, ktoré odtrháme z väčšej vetvičky. Listy na výhonku v spodnej časti odstránime (odtrhneme rukou) a ponecháme len niekoľko dvojíc okolo vrcholu (6 až 8). Takto pripravené odrezky ponoríme koncom vetvičky (prípadne namočíme) do rastového stimulátora a potom zasadíme do nádoby naplnenej zmesou piesku a záhradnej zeminy (v pomere 1 : 1). Krytom z priehľadnej fólie ochránime zasadené výhonky pred vysýchaním. Nádobu umiestnime vonku na teplom polotienistom mieste (má byť chránené pred priamymi slnečnými lúčmi). Kultúru priebežne rosíme. Po niekoľkých týždňoch sa objavia prvé korienky.

Rozmnožovanie hortenzie veľkolistej (Hydrangea macrophylla)

Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla) sa uplatní v záhrade, v nádobách na balkóne či terase, v nevykurovanej hale i v zimnej záhrade. Je efektná veľkými listami a kvetenstvami, kompaktným rastom kríka a má množstvo kultivarov odlišných farbou kvetov - od bielej cez zelenkastú či bieloružovoú až po ružovú. Zriedkavú modrú farbu kvetu dosiahneme vhodnou kyslosťou substrátu a špeciálnym hnojením s obsahom hliníka. Z materskej rastliny odstrihneme zdravé výhonky bez kvetov, ktoré nesú aspoň štyri listy. Potom zredukujeme ich odparovaciu plochu tým, že ich zmenšíme na polovicu (odstrihneme nožnicami). Malé kvetináče naplníme čerstvým pestovateľským substrátom alebo zeminou určenou na pestovanie rododendronov a mierne ho utlačíme. Ak používame hlinené kvetináče, je dobré ich pred naplnením zeminou nechať nasiaknuť vodou, aby neodoberali na okrajoch vlhkosť substrátu. Do stredu substrátu v kvetináči urobíme tenším kolíkom otvor a doň zapustíme zelený odrezok tak hlboko, aby obe najspodnejšie nasadenia listov boli ponorené v zemine. Kvetináč potom treba zakryť priehľadným plastovým vreckom alebo skleneným poklopom a postavíme na svetlé, ale nie oslnené miesto. Optimálna teplota je 20 °C. V priebehu dvoch-troch týždňov sa vytvoria korene a nové listy. Do väčšieho kvetináča presádzame mladé hortenzie až vtedy, keď v pôvodnom zeminu dobre prekorenia.

Rozmnožovanie delením

Okrem výsevu z materských rastlín a rozmnožovania rastlín delením môžete v lete získavať nové rastliny pomocou odrezkov. Taktiež môžeme množiť delením trsov, ktoré sa najviac uplatňuje pri okrasných trávach a rastlinách trsového charakteru. Technika delenia trsov je jednoduchá a používa sa na skupinu trsovitých aj vankúšových (kobercových) trvaliek. Nepotrebujeme na ňu žiadne špeciálne vybavenie, stačí rýľ, prípadne záhradnícke nožnice. Rastliny po vyrytí a rozdelení hneď vysádzame priamo na nové a konečné stanovište. Množenie izbových rastlín delením je skvelý spôsob, ako si rozšíriť svoju zbierku bez toho, aby ste museli kupovať nové rastliny. Je to zábavné a poskytne vám možnosť vidieť, ako rastlinky rastú od samého začiatku.

Trs materskej rastliny rozdelíme rýľom alebo pílkou na niekoľko častí tak, aby každá časť mala korene aj nadzemnú časť. Tento spôsob rozmnožovania môžeme použiť pri niektorých trvalkách či drobnom ovocí. Používa sa hlavne pri kríkoch, ktoré na báze drevnatejú a nemajú žiadne prírastky. Trsovito rastúce trvalky, napríklad pakost, množíme delením trsov. Trs vyberieme z pôdy buď celý, alebo jeho časť a rozdelíme ho na niekoľko menších dielov. Každý z nich však musí mať korene. Na množenie delením sú ideálne prerastené trvalky. Odrežeme odkvitnuté súkvetia a suché listy. Trs opatrne podoberieme rýľom a vyberieme. Uvoľnenú pôdu z koreňov trochu otrasieme. Rýľom trs akoby rozrežeme, v mieste, kde v ňom vidíme medzery medzi rastlinami. Väčšie trsy delíme rýľom na menšie, každý nový musí mať dostatok koreňov a výhonkov. Pomôcť si môžeme záhradníckymi nožnicami či starým veľkým nožom. Pôdu na mieste, kde sme vykopali rastlinu, pohnojíme. Ak v nej nie sú škodce či choroby, jeden kus vysadíme aj sem. Izbovky by sme mali rozdeliť približne na tri trsy. Najlepšie je použiť svoje ruky, tak máte istotu, že korene nepoškodíte. V prípade, že je koreňový bal zamotaný a ručne to nejde, použiť môžete i ostrý nôž. Tu si však dajte pozor na to, aby ste korene poškodili čo najmenej. Dbajte na to, aby každý trs izbovky mal vlastný koreňový systém.

Rozmnožovanie cibuľových a hľuznatých rastlín

Jarné cibuľoviny sú v záhrade najkrajšie vo veľkých skupinách, ktoré zaujmú svojimi pestrými farbami kvetov vtedy, keď ostatné rastliny ešte len začínajú pučať. Cibuľoviny sú rastliny pochádzajúce z drsnejších oblastí, suchých a chudobných na živiny, preto si v priebehu vývoja vytvorili viacero spôsobov prežitia s cieľom zachovania rodu. Narcisy (Narcissus), šafrany (Crocus), tulipány (Tulipa) a ďalšie rody vytvárajú okrem semienok na nadzemnej časti po odkvitnutí kvetu aj dcérske cibuľky pod zemou, ktoré sa nazývajú brut. Hlavná cibuľa vytvára na svojom podcibulí viacero ďalších menších alebo drobných cibuliek - tými ich môžeme bez problémov svojpomocne rozmnožovať. Odobratie dcérskych cibuliek pritom rastlinám vôbec neškodí, práve naopak, zabráni sa tomu, aby trsy cibuľovín v priebehu rokov príliš zhustli a jednotlivé rastliny sa vzájomne utláčali a z roka na rok slabšie kvitli. Cibule odkvitnutých rastlín vyberieme zo zeme, keď listy zvädnú. Treba ich vyrypnúť podobratím cibule aj so zeminou a koreňmi. Dcérske cibuľky vyrastajú na báze materských cibúľ, dookola veľkej, vo väčšom počte, alebo len dve-tri, ak sú väčšie. Mladé cibuľky sú spravidla drobné, majú tvar kvapky, sú pokryté jednou vrstvou pokožky, spravidla hnedej farby, preto treba dať pozor, aby sa nám v pôde nestratili, ak sa ľahko oddeľujú od materskej cibule a pôda je piesčitá. Majú ale pevné jadro, preto ich rozoznáme aj hmatom. Dcérske cibuľky oddeľujeme od materskej tak, že ich opatrne odtrhneme rukou. Dôležité je, aby na každej dcérskej cibuľke zostalo niekoľko korienkov. Pri niektorých rodoch však odnože držia pevne a treba ich opatrne oddeliť nožom. Rezné rany alebo prípadné väčšie tržné rany treba potom vydezinfikovať práškom z dreveného uhlia. Dcérske cibuľky zasadíme do nádob s piesčito-humóznou pôdnou zmesou. V pravidelných vzdialeniach ich napicháme do zeme tak, aby horná časť cibuľky trčala nad povrch a podcibulie s korienkami smerovalo do hlbšej vrstvy. Pri miernej zálievke cibuľky čoskoro zakorenia a ďalej porastú. Neskôr ich môžeme jednotlivo nahrnkovať , aby zosilneli vo výživnejšom substráte.

Do veľkej a rôznorodej skupiny cibuľovín patria okrem drobnejších cibuľovín kvitnúcich na jar aj cibuľoviny kvitnúce v lete a v jeseni. Cibuľnatými kráľovnami leta sú statné ľalie, z ktorých niektoré druhy môžeme ľahko vegetatívne rozmnožiť pacibuľkami, cibuľkami alebo šupinami cibúľ. Jedna skupina ľalií (Lilium bulbiferum, L. tigrinum) sa okrem semien rozmnožuje aj stonkovými pacibuľkami vyrastajúcimi počas vegetačného obdobia v pazuchách listov na nadzemnej časti stonky. Tie môžeme na jeseň oddeliť a vysadiť. Iná skupina ľalií (Lilium davidii, L. henryi) sa rozmnožuje aj podzemnými pacibuľkami, ktoré sa vytvárajú na podzemnej časti stonky. Aby sme ich mohli na jeseň vybrať, musíme stonku odtrhnúť. Cibuľa ďalšej skupiny (Lilium martagon, L. carniolicum) sa skladá z mnohých mäsitých šupín, ktoré nemajú spoločnú šupku, preto sa ľahko rozoberajú. Hľuznaté rastliny sa najjednoduchšie rozmnožujú rozdelením hľuzy. Dá sa to však najmä pri väčších hľuzách, ale aj tak získame len obmedzený počet nových rastlín (3 až 4). Ďalšou možnosťou vypestovania väčšieho počtu rastlín je odrezkovanie.

Rozmnožovanie izbových rastlín

Zelené džungle v domácnosti zažívajú veľký boom. Či už patríte medzi vášnivých pestovateľov alebo ste len nedávno prepadli tomuto trendu, mať doma množstvo izboviek skvalitňuje váš život: v miestnosti je lepšia klíma, ste neustále v dotyku s prírodou, v ktorom bol človek odjakživa, izba tiež dostáva krajší estetický ráz. Zdá sa vám však, že by sa vám hodila ešte nejaká izbovka navyše? Nemusíte utekať do kvetinárstva, pokojne si môžete rozmnožiť už tie, ktoré máte. Množenie izbových rastlín je skvelý spôsob, ako si rozšíriť svoju zbierku bez toho, aby ste museli kupovať nové rastliny. Tento proces nielen šetrí peniaze, ale je aj zábavný a poskytne vám možnosť vidieť, ako rastlinky rastú od samého začiatku. Metódy množenia izbových rastlín zahŕňajú rôzne techniky, ktoré vám pomôžu rozšíriť vašu zelenú zbierku. Rozmnožovanie izbových rastlín je nielen skvelou príležitosťou na obohatenie vašej zelenej zbierky, ale aj na spoznanie nových techník a postupov. Bez ohľadu na to, či ste začiatočník alebo skúsený pestovateľ, veríme, že tento návod vám poskytne užitočné informácie na úspešné rozmnožovanie vašich obľúbených rastlín. Vytvoriť si svojpomocne zelenú kvetinovú džungľu nie je vôbec zložité, ak na rozmnožovanie izbových rastlín použijete správnu metódu. Najvhodnejší čas na rozmnožovanie izbových rastlín je počas vegetácie od jari do konca leta, keď majú dostatok svetla a tepla. Na výsadbu si pripravte substrát na rozmnožovanie z kokosového vlákna alebo špeciálne rašelinové zakoreňovače - jiffy. Koreniace odrezky, ako aj čerstvo rozdelené a presadené rastliny po výsadbe umiestnite na svetlé miesto mimo dosahu priameho slnka.

Metódy rozmnožovania izbových rastlín

1. Rozmnožovanie pomocou odrezkov: Jednou z najjednoduchších a najčastejšie používaných metód. Opatrne odrežeme stonku pod uzlom / kolienkom - táto časť je mimoriadne dôležitá, nakoľko z miest v uzle časom vyrastú korene. Ak sa rozhodneme pre množenie odrezkov v pôde, perlite alebo rašelinníku, udržiavame ich stále vlhké.
2. Delenie rastlín: Ideálnou metódou pre rastliny, ktoré vytvárajú nové výhonky alebo odnože priamo z koreňového systému. Rastlinu vytiahnete i s koreňovým balom z črepníka, zbavíte ju prebytočnej zeminy, pokojne môžete korene i prepláchnuť vodou.
3. Rozmnožovanie pomocou listov: Niektoré rastliny, najmä sukulenty, sa dajú jednoducho rozmnožiť pomocou listov.
4. Rozmnožovanie pomocou semien a hľúz: Zložitejšie a časovo náročnejšie, ale zároveň umožňuje začať od úplného začiatku.

Príklady rozmnožovania izbových rastlín podľa typu

• Stonkovými odrezkami: Difenbachia strakatá, dracéna, filodendron, juka, monstera, aglaonéma.
• Odnožami a výbežkami: Echevérie, echmea, bromélie, guzmánia, vrízea, kryptant, neoregélia, nidulárium, sansevieria, zelenec chochlatý, Kalanchoe daigremontiana.
• Delením rastlín: Antúrium, adiant, asparágus, aspidistra, fitónia, hatiora, havortia, kalatea, kornútovka, lopatkovec, nefrolepka, sansevieria, šachor, šlumbergera, zamiokulkas.
• Vrcholovými odrezkami: Begónie (Elatior hybridy a Lorraine hybridy), figovník lesklý, figovník bradatý, figovník popínavý, filodendron, fitónia, gloxínia, hatiora, kalanchou, krotónovec, pieprovec, prýštec, šachor, šlumbergera, tanierovka, tradeskancia, tučnolist.
• Listovými odrezkami: Begónie (Rex a Diadema hybridy, Mexicross hybridy, Lorraine a Elatior hybridy), figovník kaučukový, figovník lýrovitolistý, gloxínia, hatiora, sansevieria, senpólia, streptokarp, šeflera, šlumbergera, zamiokulkas.
• Potápaním výhonkov: Potosovec (popínavé a ťahavé izbovky).

tags: #rozmnozovanie #delenim #odenky

Populárne príspevky:

• Biely čaj pre zdravie a vitalitu
• Nápady na narodeninové kytice a darčeky
• Prečítajte si o exotickej orchidei
• Ako rozmnožovať ruže
• O jedovatých rastlinách v záhrade