Rozmnožovanie ruží: Sprievodca pre záhradkárov

Ruže patria medzi najkrajšie a najobľúbenejšie záhradné kvety, ktoré svojím pôvabom a vôňou zaujmú každého milovníka záhradníčenia. Ak túžite po väčšom množstve týchto nádherných rastlín vo vašej záhrade, rozmnožovanie ruží je ideálny spôsob, ako si ich jednoducho namnožiť.

Ruže vládnu záhradám a kto prepadne ich kráse, je schopný venovať im značné množstvo času. Ich pestovanie patrí medzi okrasnými rastlinami k najzložitejším. Na to, aby ste mohli rozmnožiť ruže, musí byť v prvom rade z čoho. O rastliny je potrebné sa poriadne starať. Majú radi teplú humóznu pôdu zásobenú živinami a nepohrdnú ani vlahou a svetlom.

Rozmnožovanie ruží je samozrejme možné vykonať viacerými spôsobmi. Skúsení pestovatelia rozmnožujú ruže štepením, ktoré sa nazýva aj očkovanie. Je však náročnejšia. Ruže je jednoduchšie rozmnožiť odrezkami. Divé ruže môžete rozmnožiť semenami, popínavé ruže alebo kríčkové a pôdopokryvné ruže aj jesennými odrezkami. K tvorbe nových rastlín prispieva ich dobrý zdravotný stav v spojení s primeranou zálievkou a dostatkom živín.

Rozmnožovanie ruží odrezkami

Rozmnožovanie ruží pomocou odrezkov je efektívny a jednoduchý spôsob, ako si v záhrade vytvoriť viac týchto nádherných kvetín. Tento proces si nevyžaduje žiadne záhradnícke znalosti. Najdôležitejšie je mať správne vybavenie (ostré nožnice), čas a zdravý ker.

Kedy odoberať odrezky?

Výber správneho času je kľúčový pre úspešné zakorenenie ruží. Najvhodnejšie obdobie na rozmnožovanie ruží pomocou odrezkov je jeseň alebo neskoré leto. Jún je najlepším obdobím prípravy odrezkov. V tomto období sú výhonky ešte polodrevnaté. Ak tento okamih premeškáte, stále máte šancu použiť jesenné výhonky. Je však dôležité si uvedomiť, že drevnaté odrezky si vyžadujú trochu iné zaobchádzanie. Ak chcete rozmnožovať ruže odrezkami, správny čas na to je od konca mája do polovice júna.

Ako vybrať a pripraviť odrezky?

Základom úspešného rozmnoženia ruží je správny odber odrezkov. Odrezky odoberieme zo zdravých jedincov zo slnečnej strany. Odrezky by mali byť dlhé asi 10 až 15 cm a mali by mať minimálne 5 zdravých očiek. Výhonky by mali byť vitálne a sviežozelené.

Vyberte si silný a zdravý výhonok bez známok poškodenia či choroby.
Odrezok by mal byť dlhý asi 10 až 15 cm a mal by mať aspoň 5 zdravých očiek.
Odrežeme na nich mäkké, bylinné vrcholky.
Dolný rez vedieme tesne pod listom.
Odstráňte všetky listy okrem páru pri vrchole.
Spodnú časť odrezku zrežte šikmo tesne pod púčikom.
Vrch odrezka zrežte rovno.
Na horný plochý rez odrezkov môžeme nakvapkať pár kvapiek vosku, aby sme zabránili odparovaniu.

Pri odoberaní drevnatých odrezkov na jeseň sa zbavte všetkých listov. Takto odobraté časti ruže uskladníte v rašeline alebo piesku počas celej zimy až do jari. Teplota v miestnosti sa musí blížiť k nule. Keď vonku začnú kvitnúť prvé púčiky, je čas pripraviť kvetináče, v ktorých zakorenia odrezky. Stonky dlhé 10 až 20 cm zasaďte do zmesi odkysleného perlitu a rašeliny v pomere 1:1 a po mesiaci, keď rastlina zosilnie a vytvorí korene, nájdite pre ňu vhodné miesto na záhone.

Použitie zakoreňovacieho stimulátora

Ak chcete zvýšiť šance na úspešné zakorenenie, odporúča sa použiť zakoreňovací stimulátor, ktorý podporuje tvorbu koreňov. Po odobraní namočte odrezky do stimulátora zakoreňovania. Konce odrezkov ruží pred ošetrením práškovým stimulátorom namočíme do vlažnej vody.

Výsadba odrezkov

Pripravte si nádobu s kvalitným substrátom. Ideálny je špeciálny rozmnožovací substrát, ktorý sa dá kúpiť už namiešaný. Môžete doň primiešať piesok alebo perlit, aby bol ešte vzdušnejší a ľahší, čím podporíte zakoreňovanie. Odrezky zapichnite do črepníkov so substrátom tak, aby boli v hĺbke asi 3 až 5 centimetrov. Ideálne je zapichnúť ich mierne šikmo. Do jedného črepníka dávajte maximálne 3 odrezky, aby mali dostatok priestoru a nebola možnosť šírenia hubových ochorení.

Na rozmnožovanie ruží odrezkami nepotrebujete nevyhnutne výsadbovú nádobu. Po odstrihnutí ich vysaďte priamo na tienisté a chránené miesto v záhrade. Dbajte na kyprú zeminu bohatú na humus. Ak máte viacero odrôd ruží, označte ich štítkami. Odrezky dobre polejte. Rozprestrite nad ne fóliový tunel. Udržujte ich rovnomerne vlhké.

Starostlivosť o zakoreňujúce odrezky

Starostlivosť o zasadené odrezky je kľúčová pre ich úspešné zakorenenie a rast.

Polievanie: Substrát by mal byť udržiavaný mierne vlhký, ale nie premočený. Príliš veľa vody môže spôsobiť hnitie odrezkov. Takto pripravené odrezky polejte vlažnou vodou alebo ich jemne zaroste rozprašovačom.
Vlhkosť: Ruže potrebujú vysokú vlhkosť na zakorenenie, preto je vhodné umiestniť nad odrezky plastovú fľašu alebo priehľadnú fóliu. Pre udržanie vzdušnej vlhkosti je vhodné črepníky prekryť fóliou alebo igelitovým vreckom.
Vetranie a umiestnenie: Postavte na miesto, kde nebude svietiť priame slnko. Ideálne je polotieň. Odrezky treba kontrolovať každý deň. Je potrebné ich vetrať, odstraňovať kondenzovanú vodu z fólie a ak je to nevyhnutné, tak aj rosiť.
Chráňte pred mrazom: Ak odrezky sadíte v jeseni, je dôležité chrániť ich pred mrazom, najmä v chladnejších oblastiach. Počas prvej zimy chráňte odrezky pred chladom tunelom z tkaniny. Kvetináč s odrezkami je tiež vhodné zasadiť až po okraj do záhonu. Počas zimy je tak chránený pred chladom.

Zakorenenie odrezkov ruží môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Najčastejšie sa nové korene začnú objavovať po 4 až 8 týždňoch. Zakoreňovanie trvá pri pravidelnom zavlažovaní 5 až 6 týždňov.

Prezimovanie a ďalšia starostlivosť

Približne po uplynutí šiestich týždňov by sa mali odrezky zakoreniť. Následne ich presaďte do samostatných črepníkov. Mladé rastlinky môžete do voľnej pôdy vysadiť na jar budúceho roka. Dovtedy ich chráňte pred ostrým slnkom a mrazmi. Rastlinky následne presadíme do menších črepníkov a uložíme na zimu do prázdneho pareniska, kde prezimujú.

Pestujte ruže z odrezkov zadarmo | Alan Titchmarsh

Alternatívne metódy rozmnožovania ruží

Množenie ruží zo semien

V šípkach ruže sa nachádzajú semená, ktoré môžete použiť na výsev. Ak chcete ruže rozmnožovať zo semienok, vysejte zozbierané semená koncom jesene. Na jeseň zozbierajte zrelé šípky. Narežte ich a vyberte semená. Nasaďte si rukavice, pretože šípky môžu dráždiť pokožku. Semená sú maličké. Semená vydrhnite handričkou. Potom ich uložte do vrecúška s vlhkým kompostom a skladujte ich v izbe počas jedného týždňa. Následne ich dajte do chladničky a nechajte ich tam šesť týždňov. Po tomto čase vložte semená do výsadbovej nádoby s piesčitou zeminou. V zime môžete nádobu umiestniť aj na chladné miesto. Keď začnú semená klíčiť, presťahujte ich na svetlejšie a teplejšie miesto. Často trvá aj niekoľko mesiacov, kým semená vyklíčia. Len čo sa objavia prvé lístky ruží, rozsaďte priesady do malých črepníkov.

Za určitých okolností môžete získať aj novú odrodu: Pri opeľovaní existuje šanca, že sa skrížia rôzne odrody.

Štepenie (očkovanie) ruží

Pri štepení ruží musíte mať určité skúsenosti. Tento spôsob je preto určený skôr pre profesionálov. Čajové ruže je možné rozmnožovať len očkovaním na podpníku divých ruží. Výhonok, tzv. očko, vložte do intenzívne rastúcej divej ruže. „Rosa laxa“ slúži vo väčšine prípadov ako podpník divých ruží. Na stromčekové ruže sa poväčšine používa dlhovýhonková „Rosa canina“. Pri stromčekových ružiach sa vloží viac očiek do požadovanej výšky. Tie pustia výhonky zo všetkých strán. Pri všetkých štepených ružiach dávajte pozor na divoké výhonky. Vyrastajú z podpníka. Ruže pritom oberajú o energiu, ktorú potrebuje na výhonky čajovej ruže. Preto ich odstráňte.

Ohýbanie výhonkov

Veľmi jednoduchou metódou je ohýbanie silných výhonkov do zeme tak, aby vrchol ruže smeroval hore.

Choroby a škodcovia ruží

Pri pestovaní ruží sa môžete stretnúť s rôznymi problémami. Zárukou zdravých ruží je pravidelná kontrola kríkov, účinná prevencia a včasný zásah pri napadnutí chorobou alebo škodcom. Dobré ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady.

Najčastejšie choroby:

Čierna škvrnitosť ruží: Na listoch sa tvoria tmavé škvrny, ktoré spôsobia chradnutie rastliny. Na listoch sa tvoria tmavé škvrny, ktoré spôsobujú chradnutie rastliny. Prevenciou je pestovanie odolných odrôd, odstraňovanie napadnutých listov a preventívne postreky.
Múčnatka: Táto hubová choroba tvorí sivasté povlaky na listoch, pukoch a niekedy na stonkách ruží. Najviac sa tejto plesni darí na sklonku leta, kedy je teplo a vlhko. Chlad a dážď tvorí ideálne podmienky pre tento typ choroby ruží. Chorobe sa darí aj vtedy, keď na jeseň dôkladne neodpracete napadané lístie z ruží.
Nádorovitosť: Táto choroba sa prejavuje nádormi v rôznych častiach rastlín kvôli mrazovým poškodeniam rastlín. Choré rastliny odstráňte a pôdu nezabudnite vydezinfikovať napr. dusíkatým hnojivom.

Najčastejší škodcovia:

Vošky: Najčastejšie sa vošky zdržiavajú na pukoch a koncoch výhonkov. Za teplého a suchého počasia sa rýchlo množia. Môžete ich spláchnuť silným prúdom vody alebo použiť zmáčadlo či mydlovú vodu. Lienky, parazitické osičky alebo zlatoočky ich dokážu zneškodniť.
Puklice: Tento drobný „pavúk“ cicia na spodnej strane listov.
Zvinutka listová: Tento hmyz klasie vajíčka na listy, ktoré sa rúrkovito stočia. Oslabuje celú rastlinu. Skrútené listy otrhajte a spáľte.

Po každom strihu chorej časti ruží pretrite čepele nožníc alkoholom, aby sa choroba nerozšírila.

Výsadba a hnojenie ruží

Pre zdravý rast a bohaté kvitnutie je dôležitá správna výsadba a výživa. Ruže patria medzi kráľovnám medzi kvetmi. Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu.

Výber vhodného stanovišťa a pôdy

Ruže treba vysadiť na slnečné miesto. Pôda by mala byť hlboká s obsahom hrubej humusovej vrstvy. Ideálne pH pôdy je 5 - 7. Ak je priveľmi kyslá, pridajte vápenec, ak je naopak moc alkalická, zapravte do nej rašelinu. Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko.

Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť. Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Šipové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.

Výsadba ruží

Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla, pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu.

Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona, ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.

Zálievka a hnojenie

Ruže zalievajte ráno ku koreňom. Dbajte na to, aby sa voda nedostala na listy. Hnojivo zapracujte začiatkom leta ku koreňom vo forme zálievky. Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Pri hnojení je vhodné použiť preležaný kompost alebo konský hnoj.

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.

Ruže často trpia nedostatkom železa (tzv. chlorózou), preto na ne použite hnojivo s obsahom železa.

Rez ruží

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Každá skupina ruží sa reže odlišne.

Veľkokveté ruže na záhonoch: Zrezávajú sa na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky.
Popínavé ruže: Režú sa tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky.
Sadové ruže: Väčšinou nepotrebujú žiadny rez.
Miniatúrne ruže: Režú sa až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať.
Stromčekovité ruže: Režú sa tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.

Zimná ochrana

Prežitie zimy je pre ruže náročné, lebo šľachtené odrody, najmä záhonových a popínavých ruží, sú v mieste naočkovania na podnož (koreňový krček alebo báza rozkonárovania korunky pri stromčekových ružiach) najchúlostivejšie. Miesto očkovania sa pritom nachádza tesne pod povrchom pôdy alebo vo výške nad ním, teda nechránené pred mrazivým zimným počasím. Pri prekonaní zimy bez ujmy na zdraví je preto dôležitá zimná ochrana. Ide o zakrytie koreňového krčka a spodných častí výhonkov do výšky 20 - 30 cm nahrnutím zeminy ku každej rastline - nakopcovaním. Toto jednoduché opatrenie ochráni záhonové ruže pred zmrznutím, no treba ho urobiť v správnom čase (podľa sezónneho počasia v danom roku), aby sme rastliny nezakryli príliš zavčasu (za teplého počasia by sa prehriali a mohli zapariť), ale ani príliš neskoro. Menší mrázik rastlinám neuškodí, no ak predpoveď počasia avizuje dlhodobú zimu, treba ruže urýchlene zakryť, najlepšie ornicou alebo dobre zotletým kompostom.

Stromčekové ruže sú na zazimovanie ešte náročnejšie, lebo treba chrániť nielen pomerne vysoký kmienik, ale aj korunku s miestom naštepenia. Mladé jedince chránime pred mrazom tak, že (pružný) kmienik prehneme k zemi, stabilizujeme ho v tejto polohe háčikom a korunku položenú na pôdu nakopcujeme - presypeme sypko spracovanou zeminou a prekryjeme čečinou alebo lístím. Nakoniec kmienik obalíme jutovinou. Staršie stromčekové ruže už neohýname, lebo hrubší, menej pružný kmienik by sa mohol zlomiť. Dobre obalíme kmienik aj korunku (najlepšie osobitne) jutovinou alebo fóliou s bublinami a ešte ich previažeme špagátom.

tags: #rozmnozovanie #ruzi #drozdie