Rozmnožovanie cezmíny: Sprievodca pre úspešné pestovanie

Cezmína je multifunkčná okrasná drevina s mnohými využitiami v záhrade. Táto stálozelená rastlina dodáva priestoru, v ktorom rastie, nádhernú zelenú textúru a farby v podobe letných kvetov či plodov počas jesene a zimy. Cezmína sa v záhradnej tvorbe používa najmä ako stálozelený živý plot, ktorý vie svojou hustotou a pichľavými listami zabezpečiť dokonalé súkromie každému pozemku.

Napriek tomu, že cezmína je vždyzelená drevina, je dostatočne odolná aj voči nízkym teplotám a nie je pritom náročná na pestovanie. Stačí si vybrať ten správny druh a kultivar na konkrétny účel a s trochou úsilia môže cezmínu úspešne pestovať každý.

Metódy rozmnožovania cezmíny

Rozmnožovanie cezmíny možno realizovať rôznymi spôsobmi, pričom každý má svoje špecifiká a výhody.

Rozmnožovanie odrezkami

Cezmínu si môžeme rozmnožiť najjednoduchšie pomocou odrezkov. Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, zelené výhonky s listami. Výhodou mladých odrezkov je, že ich na jar či začiatkom leta môžeme odobrať vo väčšom počte bez toho, aby sme narušili materskú rastlinu. Odrezky by mali byť zdravé a zelené a jednotlivé výhonky je možné nakrátiť na väčší počet menších odrezkov s dĺžkou 5 - 15 cm, pričom odstránime listy zo spodnej časti odrezku a necháme ho s dvoma až štyrmi listami, ktoré tiež skrátime o polovicu.

Z mladých odrezkov môžeme cezmínu rozmnožovať ideálne na jar. Na výsadbu odrezkov používame bežný záhradnícky substrát, prípadne výživnú pôdu s kompostom. Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (nie je to však nevyhnutné), zapichneme (3 cm) do substrátu a zalejeme. Takto vysadený odrezok umiestnime do polotieňa a pôdu udržujeme vlhkú. Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch, pričom je normálne, ak listy z odrezkov po čase opadnú.

Ak si chcete cezmínu namnožiť, najefektívnejším spôsobom sú odrezky. Mladé vrcholové odrezky odoberáme z materskej rastliny v máji, prípadne potom v júni až júli. Odobrané odrezky necháme chvíľu uložené v igelitovom sáčku na tienistom mieste. Rozmnožovanie pomocou odrezkov je jednou z najjednoduchších a najčastejšie používaných metód množenia izbových rastlín. Množenie odrezkami zahŕňa odrezanie časti materskej rastliny, ktorá sa následne zakorení a začne rásť ako samostatná rastlina. Opatrne odrežeme stonku pod uzlom / kolienkom - táto časť je mimoriadne dôležitá, nakoľko z miest v uzle časom vyrastú korene. Ak sa rozhodneme pre množenie odrezkov v pôde, perlite alebo rašelinníku, udržiavame ich stále vlhké.

Nerobte Tieto VÁŽNE CHYBY! Ako Správne Rezať Stĺpovité Ovocné Stromčeky (Návod krok za krokom)

Rozmnožovanie semenami

Rozmnožovanie pomocou semien je zložitejšie a časovo náročnejšie, ale zároveň umožňuje začať od úplného začiatku. Semená sa zbierajú z bobúľ. Je lepšie ich okamžite zasiať do pripravených drážok, označiť plochu a zakryť listami. Pri tejto metóde dôjde k prirodzenej stratifikácii. Ak sú k dispozícii suché semená a je príliš neskoro na výsev do pôdy v dôsledku mrazu, umiestnia sa do pripraveného substrátu v nádobe. Nádoba sa umiestni do chladničky na 60-100 dní. V marci sa nádoba vyberie, položí na teplý parapet a čaká sa na výhonky. V máji a začiatkom júna sú klíčky presadené do oploteného priestoru, kde sa budú vyvíjať rok alebo dva. Semená pred výsevom potrebujú prejsť obdobím chladu, tzv. stratifikáciou. Klíčivosť si udržia cca 4 roky.

Množenie delením kríkov

Delenie rastlín je ideálnou metódou pre rastliny, ktoré vytvárajú nové výhonky alebo odnože priamo z koreňového systému. Táto metóda je najjednoduchšia, pretože dobre zavedený ker starší ako 9 rokov má každý rok nový prírastok. Nedostatok výhonkov znamená slabé, nerozvinuté korene. Po oddelení výhonku od centrálneho koreňa je preto nevyhnutné použiť rastový stimulant. Mahónia plazivá tvorí výmladky, preto sa môže v obmedzenom rozsahu rozmnožovať delením. Tiež použiteľný spôsob je tzv. potápanie.

Rozmnožovanie vrstvením (kopcovanie a zapustenie)

Nový závod cezmíny sa začína formovať na jar. Vyberte si nižšiu zdravú vetvu, opatrne zoškrabte kôru na 2-3 miestach, čo podporuje tvorbu koreňov. Výhonok sa umiestni do vopred pripravenej drážky s hĺbkou 8-11 cm a zafixuje sa záhradnou konzolou. Horná časť je zvyčajne vyvedená na povrch a drážka je pokrytá zeminou. Stránka je udržiavaná čistá, neustále napojená. Výhonky sa objavujú v júli až auguste. Budúci rok alebo každú druhú sezónu sú oddelení od materského kríka.

Ďalšou metódou na rozmnožovanie vysokých byliniek je zapustenie alebo kopcovanie, ktoré sa robí na konci zimy. Získate tak množstvo nových rastlín, ale aj zlepšíte vzhľad materskej rastliny, kým ju nenahradíte. Táto metóda najlepšie vyhovuje šalvii, rozmarínu a levanduli. Niektoré drevnaté bylinky môžu byť na spodných častiach výhonkov holé, ak ich pravidelne nebudete zastrihávať, aby sa zachoval ich kompaktný tvar. Ak vaše bylinky veľmi vytiahnu, môžete od nich odobrať odrezky alebo niektoré spodné konáriky rozmnožiť potápaním a starú rastlinu potom vyhodiť. Inou metódou je zapustenie alebo kopcovanie.

Kopcovanie

Táto metóda je vhodná pri dúške tymianovej a iných menších drevnatých bylinkách.

Zmiešajte v rovnakom pomere hlinitý substrát a hrubý piesok a zmes nasypte na holý stred rastliny. Dobre ju zatlačte medzi konáriky.
Rastlinu za suchého počasia v letných mesiacoch dostatočne zalievajte.
Na začiatku jesene opatrne preskúmajte okolie konárikov. Na väčšine z nich sa vytvorili korienky, ktoré môžete oddeliť a presadiť.

Zapustenie

Je vhodné pri bylinke rozmaríne.

Vykopte vysokú rastlinu koncom zimy alebo na začiatku jari a jamu o 30 cm hlbšiu, ako bola pôvodná.
Presaďte ju do pripravenej jamy a roztiahnite konáriky. Zasypte jej stred a holé konáre pôdou.
V suchom počasí udržiavajte vlhkosť a na jeseň presaďte všetky zakorenené konáre alebo ich nechajte, aby vytvorili širší zväzok.

Starostlivosť o cezmínu po výsadbe

Cezmína je pomerne odolná a prispôsobivá drevina, takže nie je pestovateľsky náročná. Najdôležitejšími faktormi pre úspešné pestovanie cezmíny sú slnečné stanovisko a priepustná pôda. Vie sa prispôsobiť na rôzne typy pôdy, no najviac jej vyhovuje mierne kyslá pôda s dostatkom živín.

Polievanie a hnojenie

Cezmína si za bežných podmienok vystačí aj s vodou zo zrážok, no najmä mladé rastlinky, ktoré ešte nie sú zakorenené, treba častejšie polievať. Pri dlhšie trvajúcom suchu je potrebné raz týždenne poliať aj dospelé rastliny. Hnojenie nie je pri pestovaní cezmíny podmienkou, no vyvážené NPK hnojivo raz ročne (na jar) cezmíne pomôže rýchlejšie rásť a udrží ju v lepšom zdravotnom stave. V horúcom a suchom počasí potrebuje cezmína povinné zalievanie. 1 vedro s vodou sa naleje pod každý krík 2-krát týždenne. Zavlažovanie sa vykonáva ako pri koreni, tak aj pomocou postreku. Je dôležité, aby ste to v tejto veci nepreháňali, pretože prebytočná vlhkosť tiež negatívne ovplyvňuje stav kríkov. Ak je sezóna daždivá, potom sa môžete zaobísť bez zalievania vôbec.

Rezanie

Cezmína dobre znáša aj pravidelný rez, čo udržuje jej hustejší porast. Keďže rastie relatívne pomaly, platí to aj o jej strihaní. Ideálnym obdobím na rez cezmíny je skorá jar - teda obdobie vegetačného pokoja, keď už však nehrozia tuhé mrazy. Na zastrihávanie cezmíny sa môžu použiť aj elektrické nožnice na živý plot. Pravidelný rez a udržiavanie kompaktného tvaru cezmínu stimuluje k hustému rastu, pričom jej bohato stačí len jeden rez ročne. Cezmíny majú tendenciu neusporiadane prerastať, preto je dôležité dať kríkom tvar, a to každoročne. Rez robíme od konca marca, pokojne až do júna. Pri reze odstráňte aj odumreté vetvy. Vetvy zostrihujeme pomerne radikálne, pokojne len na dĺžku 45 centimetrov. Silné vetvy čoskoro obrazia a rastlina bude opäť pekne košatá.

Zimná ochrana

Cezmínu pred zimou nastelieme slamou alebo čečinou, aby sme jej koreňovú sústavu ochránili pred prípadnými tuhými mrazmi. Alternatívne môžeme použiť aj mulč (drevnú štiepku, kôru, suché lístie a iné materiály). Pre cezmínu v strednom pruhu sa vyberá miesto, ktoré nefúka vietor, najmä severný. V prvých 4-5 rokoch sú mladé kry zakryté neskoro na jeseň, po stanovenej teplote pod bodom mrazu. Príprava chladnej sezóny na cezmínu začína zavlažovaním vodou, ktoré sa podľa regiónu uskutočňuje koncom septembra alebo októbra. Na jeden kríček sa spotrebuje 30 - 40 litrov vody, potom sa kruh kmeňa mulčuje. Ako spodnú vrstvu môžete vložiť výživný mulč - 4-5 mesačný hnoj, napoly zhnitý. Na vrch sa položí rašelina a suché listy. Ker je pokrytý smrekovými vetvami alebo rohožami zviazanými z prírodného materiálu.

Druhy cezmíny vhodné na rozmnožovanie

Najznámejším a najčastejšie pestovaným druhom cezmíny je cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium) a jej kultivary, no keďže tento druh je citlivejší na nízke teploty, je vhodný skôr do teplejších oblastí. Okrem tohto druhu sú však známe stovky ďalších druhov cezmíny, z ktorých sa mnohé pestujú aj na okrasné účely a niektoré sú aj odolnejšie voči mrazom. Pri ich výbere je dôležité rozoznávať medzi samičími a samčími jedincami, pretože len samičie rastliny môžu vytvárať plody a to len vtedy, ak sú opelené samčími rastlinami cezmíny.

Cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium)

Známa tiež pod označením “anglická cezmína”, je najznámejší a v Európe najviac pestovaný druh tejto rastliny. Cezmína ostrolistá je charakteristická svojimi lesklými, tŕnitými listami, ktoré vytvárajú nepreniknuteľnú bariéru všade tam, kde rastú. Zvyčajne dorastajú do výšky 1 - 4 m podľa kultivaru, pričom bez rezu dosahujú aj značnú šírku. Tento druh cezmíny je mrazuvzdorný len do -23°C, takže sa hodí viac do teplejších lokalít Slovenska a na chránené stanoviská. Cezmína ostrolistá je dostupná v širokej ponuke kultivarov rôznych veľkostí, farieb listov (vrátane panašovania) a tvarov. Plody sú sýto červené, samozrejme prudko jedovaté. Práve tento druh je často spájaný s Vianocami, najmä v USA, kde sa jedná o obľúbený vianočný symbol. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina.

Cezmína ostrolistá angustifolia: má rovné tmavozelené listy s nečlenenými okrajmi listov. Dorastá len do 1,2 - 2 m, takže je vhodná pre kompaktnejšiu výsadbu.
Cezmína ostrolistá golden girl: Je zaujímavá tvorbou netypických žltých plodov. Dorastá len do 2 - 4 m.

Cezmína vrúbkovaná (Ilex crenata)

Známa aj ako japonská cezmína, dorastá v dospelosti do 1 - 5 m (podľa kultivaru). Jej typickým znakom sú malé, po stranách mierne zúbkované listy (často bez tŕňov), ktoré sa podobajú skôr na listy krušpánu. Má menej výrazné, čierne plody. Cezmína vrúbkovaná je odolnejšia voči nízkym teplotám (mrazuvzdornosť do - 29 °C), takže je vhodná aj pre chladnejšie lokality. Typickým znakom tohto druhu je aj to, že obľubuje kyslejšie pôdy. Jedná sa o vždyzelené kríky s hladkými, lesklými listami. Tie rastú striedavo a pomerne husto, a tak pôsobí ker veľmi košato. Dobre sa tvaruje a je vhodná ako solitérny ker aj do živých plotov.

Cezmína vrúbkovaná golden gem: Trpasličí, samičí kultivar cezmíny dorastajúci len do 60 cm. Je neprehliadnuteľná vďaka zlatisto sfarbeným vrchným listom, ktoré sú v kontraste s tmavozelenými listami na nižších poschodiach tejto rastliny.
Cezmína vrúbkovaná convexa: Je typická drobnými tmavo-zelenými listami podobnými krušpánu a kompaktným hustým rastom (dorastá do 1 - 2 m). Tento kultivar je preto obľúbený aj pre pestovanie vo forme bonsajov.
Cezmína vrúbkovaná dark green: Dorastá do 1 - 3 m a je charakteristická drobnými tmavo-zelenými listami podobnými krušpánu. Pre svoje vlastnosti sa často využíva na pestovanie živých plotov.

Cezmína temná (Ilex glabra)

Známa aj ako “americká cezmína” je tvarom listov podobná cezmíne ostrolistej, no má o čosi tupšie listy a pyramidálny tvar rastu. Cezmína temná je tiež odolnejšia voči nízkym teplotám (mrazuvzdornosť do -29°C), takže je ideálnou stálozelenou rastlinou na pestovanie živých plotov aj pre chladnejšie polohy.

Cezmína temná carnival: samičia rastlina s červenooranžovými plodmi.
Cezmína temná Greenleaf: samičia rastlina s tmavozelenými listami a červenými plodmi.

Cezmína Meserveovej (Ilex × meserveae)

Je hybrid medzi cezmínou ostrolistou a cezmínou rugosa. Tvarom listov sa podobá cezmíne ostrolistej, no je omnoho odolnejšia voči nízkym teplotám (mrazuvzdorná do - 29°C). Oproti cezmíne ostrolistej je tento druh cenný aj vďaka rýchlemu rastu (až 50 cm ročne). Cezmína meservevovej je preto ideálnou stálozelenou rastlinou na pestovanie živých plotov, ktoré dokážu rýchlo zaplniť priestor.

Cezmína meserveae blue princess: Samičí kultivar s tmavozelenými, mierne pichľavými listami a červenými plodmi. Dorastá do 1,5 až 3 metrov.
Cezmína meserveae casanova: Samčí kultivar s tmavozelenými listami, ktoré sú na okrajoch sfarbené do krémovej farby. Tento kultivar cezmíny nemá plody, no je vhodným opeľovačom samičích kultivarov cezmíny. Dorastá do 1,5 až 2,5 metra.

tags: #rozmnozovanie #holly #rastliny