Rozmnožovanie jahôd poplazmi: Kompletný návod na založenie nového jahodoviska

Jahody patria pre svoju lahodnú chuť a príjemnú vôňu medzi najobľúbenejšie druhy ovocia. Ich pestovanie nie je vôbec náročné, či už chcete pestovať na balkóne alebo na záhrade. Ak sa jahodám na hriadke darí, vytvoria čoskoro poplazy, ktoré sa priebežne odstraňujú. Rozmnožovanie jahôd poplazmi je prirodzenou cestou, pričom však nie všetky druhy využívajú tento spôsob. Niektoré druhy jahôd sa nedajú pestovať z poplazov, lebo ich nevytvárajú. Sú to tzv. mesačné jahody, ktoré sú typickým príkladom jahôd bez možnosti rozmnožovania poplazmi. Rozmnožovanie jahôd je skvelou alternatívou ako prispieť k zvýšeniu počtu plodov, najmä ak sa jedná o druhy jahôd, ktoré sa vám osvedčili svojou kvalitou.

Ak máte zasadené jahody, určite ste si všimli, že staršie jahody rodia menej a ich plody sú menšie. Jahody sú síce trvalky, ale časom postupne menej rodia, plody aj listová plocha sú menšie a môžu byť náchylné na choroby a škodce. Jahodovisko je potrebné obnoviť novými rastlinami. Po troch rokoch sadíme nové a nové miesto. Jahody nepestujte viac ako 3 - 4 roky na jednom mieste. Jahodovisko potom zlikvidujte a premiestnite ho inde. V treťom roku pestovania jahôd, ak sa nám odroda osvedčila, ponecháme na rastlinách spomínané poplazy. Z nich sa vyvíjajú mladé rastliny, ktoré vieme použiť na založenie nového jahodoviska. Takto môžete pokračovať 3 až 4 roky. Potom je potrebné jahody presadiť.

Čo sú to jahodové poplazy a ako ich využiť?

Jahoda je trváca rastlina, ktorá má krátky podzemok. Ružica jej listov je uložená nízko pri zemi. Práve tá vytvára dlhé poplazy, ktoré sa postupne zakoreňujú. Jahody sa rozmnožujú pomocou dcérskych poplazov, ktoré vyrastajú z pôvodnej rastliny. Poplazy, ktoré sa tvoria pri koreňových častiach jahody dorastajú do dĺžky približne 1,5 metra, v závislosti od odrody. Môžu narásť do dĺžky až 1,5 m a vytvoriť na tejto dĺžke až 5 nových rastlín.

Hlavnou zásadou pri tomto type rozmnožovania je získanie zdravých a silných rastlín, ktoré týmto spôsobom vznikajú. Silné jedince sú spravidla prvé dve dcérske odnože od materskej rastliny. Odoberajte však len prvé dve rastlinky rastúce od materskej rastliny. Práve tie sú totiž najkvalitnejšie. Ostatné poplazy odstráňte, aby rastlinu zbytočne nevysilili. Ak sa začnú objavovať odnože, väčšinu z nich odstrihnite, aby sa rastliny neoslabovali.

Výhodu predstavujú najmä z pohľadu ušetrenia času, kedy sadenice takto získané môžeme okamžite zasadiť a nemusíme čakať na vyklíčenie semena iného druhu jahody. Pri výsadbe semien akýchkoľvek kvetov je riziko toho, že semienko ani nevyklíči. Rast novej rastliny je dôležitý pre obnovu jahodoviska, ktoré by sa malo obmieňať každé 2-4 roky v závislosti od stavu jednotlivých jahôd. Stav jahodoviska posudzujeme podľa plodov jednotlivých sadeníc.

Návod na rozmnožovanie jahôd poplazmi

Pre rozmnožovanie jahôd poplazmi je potrebné dodržiavať zásady, vďaka ktorým bude dcérska sadenička prosperovať. Vo všeobecnosti pokladáme mladé sadenice za rastliny, ktoré sú ešte pomerne náchylné na akékoľvek extrémne prejavy, a to nielen poveternostné. Základom je správne vysadenie, vďaka čomu dosiahneme rýchlu a efektívnu adaptáciu koreňového systému jednotlivých dcérskych rastlín.

Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu.

1. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia.
2. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož.
3. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou.
4. Za mesiac sa sadenica zakorenia tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu. Sadenice s koreňovým balom získame zakorenením neoddelených poplazov.
5. Pred samotným vyňatím dcérskej rastliny skontrolujeme, či je dostatočne rozvinutá pre ďalšiu výsadbu. Rastlina vhodná na výsadbu má mať vyvinuté korene. Kvalitná sadenica má mať dostatok listov, minimálne 4 až 5.
6. Poplazy odstrihneme nožnicami od materskej rastliny.

Väčšine pestovateľov jahôd zvykne vysádzať hotové priesady. Jahody môžete vysádzať v dvoch verziách - predpestované jahody v multiplatách s koreňovým balom alebo tzv. voľnokoreňové. Ak už majú sadenice vytvorené korene, môžeme ich zasadiť priamo do pôdy. Ak nemajú dostatočné korene je dobre ich predsadiť do debničky. Postupom času väčšina z nich aj tak zakorení. Tie, čo náhodou nie sa neskôr jednoducho vyhodia.

Príprava nového jahodoviska a výsadba

Založenie jahodového záhona nie je zložité a hravo sa to dá zvládnuť v rámci niektorého z letných víkendov. Dôležité však je dodržať odporúčané časové obdobie. Pri neskoršej výsadbe hrozí, že jahody sa nestihnú dobre zakoreniť ani vytvoriť kvalitnú listovú hmotu, čo môže mať vplyv na ich zlé prezimovanie. Vedzte tiež, že nový jahodový záhon nikdy nezakladáme na mieste toho pôvodného, ale nájdeme novú plôšku. Jahodovisko nikdy nezakladáme na mieste, kde sme predtým mali jahody alebo zemiaky. Hrozí im tak nákaza hubami alebo háďatkami. Rovnako nie je vhodné vysádzať jahody na miesto, kde ste predtým odstránili ich predošlú výsadbu.

Výber vhodného miesta a pôdy

Jahody pestujeme na samostatnej hriadke. Ak bojujeme s miestom, vysadiť ich môžeme aj pod ovocné kríky (najmä ríbezle) alebo vedľa chodníka. Dospelé rastliny pestujeme na plnom slnku. Darí sa im síce aj v polotieni, ale nie až tak dobre ako na slnečnom mieste. Neznesú ale príliš úpalové miesta s vysychavou pôdou. Vyhovuje im hlinitopiesočnatá pôda s vyšším obsahom humusu. Siahnite po substráte s kyslejším pH a vyšším podielom humusu. Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky.

Príprava záhona

Na dno záhona nasypeme čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryjeme pôdu netkanou textilnou fóliou. Bráni vysychaniu pôdy, rastu plevelu, plod nie je tak vo vode, plody sa nešpinia. Počas dažďa voda stečie do jamy medzi riadkami, čím sa zníži riziko hubových chorôb.

Termín výsadby

Najvhodnejší čas na sadenie sadeníc jahôd je v auguste a v septembri. Takzvaná letná výsadba jahôd sa začína okolo 20. augusta a ukončiť by sa mala do konca septembra. Takto vysadené jahody vytvoria ešte do príchodu zimných mrazov životaschopnú koreňovú sústavu s novou ružicou listov. Ak ste to koncom leta nestihli, tak koncom apríla a v máji sa môžu zasadiť tiež. Ak vysádzate v jarných mesiacoch, pozor na neskoré mrazy. Vhodná doba na sadenie do záhrady alebo do kvetináča na balkón je začiatkom mája, po posledných mrazoch.

Postup výsadby

Na výsadbu si vyberieme deň, keď je mierne zamračené. Nasledujúce dni by mali byť daždivé, inak je nevyhnutná zálievka. Na hriadke vyhĺbime jamy na sadenice. Pri výsadbe sadíme jahody buď do voľnej pôdy alebo priamo do fólie. Nové rastliny vysádzame do pripraveného záhonu, najlepšie na slnečné miesto.

Riadkové výsadby

Rastliny vysádzame ideálne do riadkov, čo uľahčuje následnú údržbu, alebo do trojsponu, ktorého ošetrovanie je o niečo zložitejšie. Ideálne je jahody vysádzať do riadkov vzdialených od seba asi 40 cm. Do voľnej pôdy sa sadí aspoň 30 - 35cm a riadky medzi sebou aspoň 60cm. Jednotlivé sadenice by malo oddeľovať približne 30 cm.

Výsadba do fólie

Do fólie urobte krížový rez a plytkú dierku pre sadenicu.

Správna hĺbka výsadby

Vysádzame tak, aby srdiečko rastliny bolo tesne nad povrchom pôdy. Jahody vysádzajte tak, aby hrubšia časť medzi listami a koreňmi, takzvané srdiečko, bola na úrovni pôdy. Srdiečko s listami nesmie byť pod povrchom pôdy. Srdiečko by nemalo byť pod zemou ale na úrovni pôdy. Korene by mali byť usadené pod povrchom pôdy. Tiež musia byť dostatočne zakryté korene, aby v zime nezamrzli.

Po výsadbe

Po výsadbe nezabudnite dobre zaliať. Pôdu okolo jahôd udržiavame v prvých dňoch po výsadbe stále vlhkú, no nie premáčanú. Hnojiť sa začína na jar (len existujúce porasty) a potom po zbere úrody. Medzi riadky môžete rozmiestniť slamu, aby ste zamedzili burine. V každom prípade dbajte na to, aby bola plocha vždy odburinená, aby sa zálievka vždy dostala ku koreňom.

Starostlivosť o jahodovisko a hnojenie

Pravidelne ich zalievať a pri výsadbe ich pohnojiť. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa nám aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax. V našom Katalógu škodcov a chorôb nájdete najvhodnejšie prípravky proti konkrétnym chorobám. Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí. Má extrémne veľký počet hostiteľov.

Tipy na pestovanie v nádobách

Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de bois. Takéto krásne jahody si môžete dopestovať aj v kvetináči. Jahody sa dajú vysádzať tiež do debničiek. Ak si vyberiete samozavlažovacie debničky, pomôže vám to udržiavať dostatočnú vlhkosť. Do väčšieho črepníka nasypeme vhodný substrát na pestovanie jahôd. Mal by zaberať viac, ako dve tretiny jeho obsahu.

Zasadila som zopár už zakorenených a silných poplazov do kvetináčov na balkónový parapet 20cm od seba. Kvetináč na jahody som použila rovnaký ako sa používa na muškáty. Na výsadbu som použila záhradný substrát, do ktorého som primiešala trochu piesku a hnojivo na jahody. V prípade, že ste nezasadili jahody na jeseň, sadenice jahôd možno zasadiť aj na jar. Vhodná doba na sadenie do záhrady alebo do kvetináča na balkón je začiatkom mája, po posledných mrazoch. Dodržať vzdialenosť výsadby 20cm od seba a dodať rastlinám starostlivosť. Pravidelne ich zalievať a pri výsadbe ich pohnojiť.

Pri vysádzaní do debničiek dávajte pozor, aby ste nemali v jednej z nich len sterilné, nerodivé kvety. Vždy radšej počkajte na prvý kvietok a skontrolujte či tvorí peľ. Do každej debničky vysaďte aspoň jednu sadenicu s kvetom, z ktorého sa bude doslova prášiť.

Jahody dopestované zo semien vydržia zimu v záhonoch bez problémov. Ak pestujete v debničkách, môžete záhon prikryť čečinou a izolovať aj ich steny a dno. Vlahu zabezpečí sneh topiaci sa pri odmäku. Na jar záhony vyčistite. Odstráňte poškodené časti rastliny a skontrolujte, či sú majú všetky kusy korene v pôde. Váš jahodový záhon tak bude môcť začať svoj ďalší ročný kolobeh.

Odporúčané odrody jahôd

Ak chcete jahody zbierať priebežne počas sezóny, vyskladajte si záhon tak, aby ste v ňom mali skoré, poloskoré aj neskoré odrody, prípadne viackrát rodiace. Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de bois.

tags: #rozmnozovanie #jahod #poplazmi

Populárne príspevky:

• Ekologické benefity riasogúľ pre váš domov
• Starostlivosť o Lopatkovec
• Prenos poznámok z mobilu
• ako sa starať o drobné ruže v záhrade
• Vytvorte si slnečný záhon