Rozmnožovanie komára piskľavého a jeho životný cyklus
Komár piskľavý (Culex pipiens) je zástupcom čeľade komárovitých (Culicidae), ktorá patrí medzi dvojkrídlový hmyz. Je jedným z najznámejších druhov komárov v Európe. Komáre prechádzajú kompletnou metamorfózou cez štyri vývojové štádiá: vajíčko, larva, kukla a dospelý jedinec (imágo). Tento proces opísal už grécky filozof Aristoteles.
Charakteristika komára piskľavého
Komáre rodu Culex bývajú svetlo hnedo sfarbené a sú menej nápadné než tie, ktoré sú radené do rodu Aedes. Komár piskľavý dosahuje dĺžku 0,5 cm (5 mm). Keď komár odpočíva, jeho zadoček smeruje nadol k podložke, ale keď samička saje, smeruje takmer vodorovne. U samičiek upúta dlhý sosák, ktorý slúži na príjem krvi.
Rozdiely medzi samcom a samicou
Rozdiel medzi samcom a samicou komára nie je voľným okom dobre viditeľný. Samci majú sosák (proboscis) ochlpený, čo slúži aj na lepší sluch. Samice potrebujú krv ako zdroj bielkovín pre vývoj vajíčok, pričom samce sa živia nektárom.
Životný cyklus a rozmnožovanie
Komáre sú na Zemi už 266 miliónov rokov a sú rozšírené v tropickom a miernom pásme. Dokážu rýchlo osídliť nové vodné prostredie, čo sa prejavuje najmä po veľkých záplavách, keď ich premnoženie spôsobuje kalamitný stav.
Prezimovanie a kladenie vajíčok
Oplodnené samičky z poslednej podzimnej generácie sa zásobujú tukovým telieskom a zimu prečkávajú v klidovom stave hibernácie, obvykle v pivniciach či v podzemných norách, kde sa uchováva vlhko. Mnohé z nich však počas suchej zimy zahynú. V máji sa samičky prebúdzajú a kladú vajíčka na vhodný povrch, spravidla priamo do vody.
That is how mosquito breeding in water looks like
Vývoj lariev a kukiel
Po nakladení vajíčok sa z nich liahnu larvy. Larvy aj kukly žijú vo vlhkom prostredí alebo priamo v stojatej vode. Tento vývoj v stojatej vode je kľúčový pre ich prežitie a ďalší rast.
Potrava a prenos chorôb
Komáre sa primárne živia nektárom, ale samičky dokážu naviac používať hematofágiu, teda sanie krvi. Samice potrebujú krv ako zdroj bielkovín pre vývoj vajíčok. Jedince vyhľadávajú potravu podľa detekcie organických a anorganických látok.
Sanie krvi a obrana
Po penetrácii kože samička vstrekne do krvi svoje sliny, ktoré obsahujú zmes molekúl, ktoré obmedzujú zrážanie krvi a potláčajú bolesť po vpichnutí. Zároveň vnikne zápal, ktorý pomáha šíreniu vírusov. Práve touto cestou sa do tela zvieraťa či človeka dostanú choroboplodné zárodky.
Prenášači chorôb
Najvýznamnejšou prenášanou chorobou je malária, ktorú spôsobujú zimničky - parazitické prvoky rodu Plasmodium. Komár Aedes aegypti je hlavným prenášačom arbovírusu žltej zimnice, vírusu Zika, horúčky dengue a ďalších horúčkovitých ochorení. Niektoré druhy komárov vyskytujúce sa aj v Európe môžu pasívne prenášať lymskú boreliózu. Pasívny prenos znamená, že pôvodca choroby sa v tele komára nemnoží, len bol prenesený s čerstvou krvou, ktorú má komár usadenú na sosáku a na tele. Ako prenášačmi chorôb môžu slúžiť aj iné rody, napríklad vtáčiu maláriu bežne prenášajú komáre rodu Culex.
Ochrana pred komármi
Základnú ochranu ľudí proti bodnutiu komáricou poskytuje moskytiéra - jemná sieť natiahnutá v noci okolo lôžka či obydlia. Ak je napustená insekticídom (permethrín), účinnosť sa zvyšuje. Medzi ďalšie prostriedky patrí uvoľňovanie insekticídov (napr. syntetický pyretroid) do vzduchu. K tomu slúžia spreje, elektrické odparovače a insekticídne špirály. Ďalšou možnosťou sú odpudzovače hmyzu chemické (repelenty) alebo ultrazvukové. V Afrike sa často používa pomerne účinný DDT, ktorý je ale toxický aj pre väčšinu živočíchov a má negatívny vplyv na ekosystém. Medzi ďalšie repelenty patrí napr. Culex pipiens molestus.
Rozšírenie a nové druhy komárov
Vzhľadom na globálne otepľovanie sa na územie Európy presúvajú komáre pôvodne vyskytujúce sa v Ázii a Afrike. Ide napríklad o komára tigrovaného (Aedes albopictus), ktorého výskyt sa potvrdil aj na Slovensku. Ázijský komár tigrovaný (Aedes albopictus) sa po svete rozšíril spolu s predajom rastliny Dracaena braunii.
tags: #rozmnozovanie #komara #pisklaveho