Moruša Trnavská: Pestovanie, Rozmnožovanie a Využitie
Moruša je v našich končinách takmer zabudnuté ovocie, ktoré však v minulosti patrilo k pomerne populárnym ovocným stromom. Moruše sa vysádzali do alejí v okolí ciest, ale našli ste ich aj v mnohých záhradkách. Dnes sa s nimi stretávame len sporadicky a zväčša sa jedná o staršie stromy. Najväčší výskyt moruší je aj dnes v okolí obce Pukanec. Rod Morus patrí do čeľade morušovníkovité (Moraceae). Taxonomické členenie moruší je komplikované a nejednoznačné, množstvo uznaných samostatných druhov sa líši od autora k autorovi. Väčšina autorov akceptuje približne 16 druhov, medzi najznámejšie patria Morus alba, Morus nigra a Morus rubra.
U nás sa vyskytujú zástupcovia hlavne dvoch druhov moruší a to moruša biela (Morus alba L.), ktorá sa vyskytuje častejšie a druh moruša čierna (Morus nigra L.) ku ktorému patrí aj u nás v minulosti uznávaný samostatný druh moruša trnavská. Moruša trnavská je u nás veľmi populárny druh aj keď sa jedná len o morušu čiernu. Niekedy u nás ešte môžeme nájsť ďalšieho samostatného druhu a to moruše červenej (Morus rubra L.). Vyskytuje sa u nás častejšie ako moruša čierna.
Charakteristika druhov moruší
Moruša biela (Morus alba L.) má v porovnaní s morušou čiernou viac vykrojené, hladké listy a majú tmavšie zelenú farbu. Plody dozrievajú naraz a neskôr zo stromu vo veľkom opadávajú. Listami moruše bielej sa živia larvy priadky morušovej, z ktorej kukiel sa získava hodváb. Chuť plodov je príjemná sladko-kyslá a sú výrazne šťavnaté. Moruša biela sa u nás v minulosti vysádzala a pestovala v súvislosti s rozvojom hodvábnictva a chovom „hodvábnika“ - priadky morušovej, motýľa, ktorého húsenice sa živia listami moruše bielej a vytvárajú hodvábne vlákna (zámotky). Pestovanie moruše bielej a chov hodvábnika v Rakúskej monarchii v 18. storočí podporovala cisárovná Mária Terézia a neskôr aj jej syn Jozef II. O pestovaní moruše bielej v Trnave a okolí v tomto období svedčia aj archívne dokumenty mesta. Mesto kontrolovalo výsadbu, udržiavanie stromov i pestovanie priadky morušovej. Vysádzanie moruší propagoval trnavský pomológ Ján Nepomuk Siebenfreud (1808 - 1886), ktorý napísal niekoľko článkov a propagačných publikácií s cieľom väčšej výsadby moruše bielej, dokonca aj popri cestách v chotári. Jej pestovanie v Trnave spomína v roku 1857 J. F. Kříž, fyzikus Hornonitrianskej župy so sídlom v Trnave. Pestovanie moruše bielej ako potravy lariev hodvábnika sa propagovalo aj v období prvej Československej republiky. Hotové zámotky sa vykupovali na ďalšie spracovanie v pradiarňach hodvábu. Záujem o chov hodvábnika najmä po 2. svetovej vojne poklesol v dôsledku výroby umelých vláken a dovozom hodvábu z iných krajín. Pestovanie doznievalo ešte v druhej polovici 20. storočia. V súčasnosti sa pestuje miestami ako ovocný strom so sladkými plodmi, ktoré obľubuje aj domáca hydina.
Moruša čierna (Morus nigra L.) má plody výrazne tmavé a zanechávajú tmavé škvrny. Plody dozrievajú postupne a neopadávajú tak intenzívne ako plody moruše bielej. Niekedy sa môžeme stretnúť s označením stromové jahody. Vyžadujú teplejšie oblasti. Moruša čierna sa považuje za zavlečenú rastlinu (archeofyt), ktorá sa v Európe pravdepodobne pestuje už veľmi dávno pod názvom stromová malina. Maďarská literatúra z čias rakúsko - uhorskej monarchie spomína takúto morušu pod názvom turecká kyslá moruša. Ako teplomilná rastlina sa pestovala vo vinohradníckych oblastiach a na južnom Slovensku ako ovocný strom. Sladkokyslé moruše sú vhodné ako čerstvé ovocie i na prípravu lekvárov a vína. Na Slovensku a južnej Morave rastie morfologicky výrazný typ moruše s väčšími tmavočiernymi plodmi, ktorý známy významný český botanik Karel Domin opísal v časopise Slovenské ovocinárstvo v roku 1948 ako nový hybridný taxón moruša trnavská. Okolie Trnavy poznal, pretože sa liečil v neďalekých termálnych kúpeľoch Piešťany. Neskôr niektorí pomológovia či dendrológovia spochybňovali oprávnenosť opisu a dokonca písali o chybe slávneho profesora. Spochybňovali aj jeho predpoklad, že je to kríženec medzi morušou čiernou a morušou ružovou. Známy slovenský botanik docent Jozef Májovský tento typ moruše označil menom poddruhu Morus nigra subsp. tirnaviensis Domin. Bývalý riaditeľ Ústavu dendrobiológie Slovenskej akadémie vied v Arboréte Mlyňany František Benčať, ktorý skúmal výskyt a rozšírenie starých ovocných stromov v malokarpatskej vinohradníckej oblasti (vrátane Častej), odporúčal hodnotiť tieto moruše ako pestovanú odrodu (kultivar) „Trnavská“ - Morus nigra cv. Trnaviensis. Prihliadal pritom na vplyv špecifických ekologických podmienok južného Slovenska (oproti pôvodnému areálu) a selekčného výberu ovocinárov. Tradícia pestovania moruše čiernej je doložená v okolí Pukanca a jej obyvatelia namietali pomenovanie moruše „trnavská“ ako neoprávnené. Skôr by prijali meno „moruša pukanská“. Na webovej stránke obce Pukanec nájdeme článok o chránenom prírodnom výtvore Pukanské moruše čierne, ktorý so svojimi približne 500 rodiacimi stromami, väčšinou už vysokého veku 200 - 350 rokov, predstavoval v čase vyhlásenia v roku 1988 najväčšiu lokalitu tohto druhu na území Československa. V Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre sa skúmali prírodné populácie (genotypy) tejto zaujímavej a ekonomicky významnej ovocnej dreviny v Štiavnických vrchoch. Významný slovenský pomológ Ivan Hričovský vysoko hodnotil kvality trnavskej moruše a odporúčal jej pestovanie. Uvádzal, že moruša trnavská je najobľúbenejšia, pretože má najväčšie plody, navyše, dobrej chuti. K taxonomickému hodnoteniu sa nevyjadril. Aj jeho pokračovateľ vo vysielaní Farmárskej revue Ľudovít Vašš demonštroval pravú slovenskú morušu čiernu trnavskú. Spochybňovaná trnavská moruša, ovocný strom s veľkými čiernymi plodmi a osviežujúcou sladkokyslastou chuťou podobný moruši čiernej, skutočne existuje, v okolí Trnavy a inde na južnom Slovensku rastie a sa pestuje. Rozdiely sú v taxonomickom hodnotení (druh, poddruh, odroda) tohto výrazného morfologického typu, čo nám ako pestovateľom a konzumentom nemusí prekážať. Napriek tomu, že jeho taxonomické hodnotenie odborníkmi nie je jednotné, teplomilnú morušu trnavskú by sme mali pestovať v našich záhradkách ako zaujímavý ovocný strom s chutnými plodmi.
Moruša červená (Morus rubra L.) sa niekedy udáva ako samostatný druh. Plody tohto druhu môžu mať farbu okrem bielej aj červenú, či čiernu. Chuť plodov je výrazne sladká bez kyslosti.
Moruše sú dlhoveké stromy, ktoré sa dožívajú aj 200 rokov. Jedná sa o teplomilný druh, ktorému vyhovujú teplé oblasti nížin. Stromy podľa oblasti začínajú rašiť zväčša v polovici apríla, kvitnutie nastáva v polovici mája. Stromy sú opelivé vetrom a zväčša sú na jednom strome samčie aj samčie kvety. Po opelení sa vytvárajú valcovité plody dlhé 2-4 cm s priemerom 2-2,5 cm.
Himalájska moruša (Morus macroura) je tiež známa ako pakistanská alebo kráľovská moruša. Je to stredne veľký strom s rozložitou, prevísajúcou korunou. Zrelé plody sú dlhé až 12 cm, svetložlté, ružové, červené alebo vínové s medovo-sladkou chuťou.
Výber stanoviska a pôdy
Najvhodnejšou lokalitou pre pestovanie moruší sú južné vinohradnícke oblasti. Avšak hlavne morušu bielu môžeme pestovať aj v severnejších lokalitách, staré rodiace stromy nájdeme napríklad aj v Žiline. Samozrejme to nie je strom vhodný do horských oblastí a mrazových dolín. Moruše sú teplomilné a svetlomilné rastliny, ktoré sa dobre adaptujú na rôzne podmienky. Znášajú sucho a mestské prostredie, ale v tuhých zimách bez snehu môžu namrznúť nadzemné časti. Korene sú však mrazuvzdornejšie a strom sa dokáže obnoviť. Na pôdu nie sú moruše príliš náročné, ale najvhodnejšie sú výhrevné, dostatočne priepustné pôdy dostatočne zásobené vodou. Ideálna je mierne kyslá až neutrálna pôda s pH medzi 5,5 a 7,0. Moruše neznášajú trvalé zamokrenie a studené stanovištia. Hlboké korene si dokážu zabezpečiť dostatok vlahy a živín z hlbších vrstiev pôdy.
Výsadba a starostlivosť
Keďže sa jedná o pomerne vzrastlé stromy už pri výsadbe myslíme na to, že strom bude potrebovať pomerne veľký priestor. Morušu vysádzame na jeseň, prípadne na jar v období vegetačného kľudu. Výsadba moruší sa odporúča na jeseň (október až november) alebo na jar (marec až apríl), počas obdobia vegetačného pokoja. Pred výsadbou skontrolujte korene sadeníc a odstráňte poškodené alebo suché časti. Vyhĺbte jamu s rozmermi približne 60 cm na šírku a 60 cm na hĺbku. Pred výsadbou ponorte korene mladého stromčeka do vedra s odstátou vodou na niekoľko hodín. Stromček umiestnite do jamy tak, aby miesto vrúbľovania (ak existuje) bolo asi 5 cm nad úrovňou pôdy. Po umiestnení sadenice ju dôkladne zasypte kyprou zeminou. Mladým stromčekom môže byť potrebná opora vo forme kolu, aby sa udržali vzpriamené. Po výsadbe aplikujte okolo stromčeka vrstvu mulču (napríklad slamu, kôru alebo kompost) vo výške 5-10 cm. Mulč pomáha udržiavať vlhkosť v pôde, znižuje výskyt burín a postupne obohacuje pôdu o živiny. Udržujte mulč vo vzdialenosti aspoň 10 cm od kmeňa.
Počas prvých rokov rastu je dôležité zabezpečiť pravidelné polievanie, aby sa strom dobre zakorenil. Neskôr sú moruše pomerne odolné voči suchu vďaka hlbokému koreňovému systému, ale pravidelná zálievka, najmä počas tvorby plodov, podporí ich kvalitu a veľkosť. Vyhnite sa preliatiu, ktoré môže viesť k hnilobe koreňov. Na jar aplikujte vyvážené hnojivo s pomalým uvoľňovaním, napríklad s NPK pomerom 10-10-10, na podporu zdravého rastu. Na jeseň je prospešné doplniť pôdu kompostom, vyzretým hnojom alebo organickým granulovaným hnojivom na zlepšenie jej štruktúry a úrodnosti.
Rez a tvarovanie
Na rez nie je moruša vôbec náročná. Dobre znáša presvetľovací rez počas vegetácie, najlepšie počas augusta. Najlepší čas na rez je koncom zimy alebo skoro na jar, keď je strom v období pokoja, pred začiatkom aktívneho rastu. V prvých rokoch po výsadbe sa vykonáva výchovný rez s cieľom vytvoriť silnú a dobre rozvetvenú korunu. Odstraňujú sa slabé, dovnútra rastúce a konkurujúce výhonky. Cieľom je vytvoriť pevný hlavný kmeň s 3-5 hlavnými konármi. Na dospelých stromoch sa vykonáva každoročne. Odstraňujú sa všetky poškodené, mŕtve, choré alebo sa prekrývajúce vetvy. Cieľom je zlepšiť prúdenie vzduchu a prenikanie svetla do koruny. Otvorená koruna: Moruše by mali byť tvarované do otvorenej koruny alebo vázovitého tvaru, aby sa zabezpečil dostatočný priestor medzi hlavnými vetvami a zabránilo sa prehusteniu. Stromy staršie ako 15 rokov, ktoré už neprinášajú dostatočnú úrodu, môžu byť omladené rezom. Tento rez, ktorý sa vykonáva každých 5-6 rokov, spočíva v skrátení hlavných konárov a odstraňovaní starších, menej produktívnych vetiev, čím sa podporí tvorba nových výhonkov. Pri prevísajúcich formách je potrebné previsnuté výhonky skrátiť o dve tretiny dĺžky už v prvom roku po výsadbe. Pri reze je dôležité používať ostré a dezinfikované záhradné nožnice a píly, aby sa zabezpečili čisté rezy a minimalizovalo riziko infekcie. Všetky rezy s priemerom nad 2,5 cm by mali byť ošetrené.
OREZANIE OVOCNÝCH STROMOV | NAJLEPŠIE TVARY PRE VEĽKOSŤ A PRODUKCIU
Rozmnožovanie moruší
Moruše je možné rozmnožovať niekoľkými spôsobmi. Zo semien vypestované rastliny si nezachovávajú vlastnosti rodičovských rastlín, preto semenáče hlavne moruše bielej používame ako podpník pre naštepenie ušľachtilej odrody. Ďalej môžeme pomerne úspešne použiť rozmnožovanie pomocou potápania konárikov rastúcich pri zemi, prípadne náročnejšie vzdušné potápanie. Ďalej môžeme kopcovať a následne po dokonalom zakorenení odsádzať koreňové výhonky. Nakoniec je treba ešte spomenúť možnosť zakorenenia odrezkov moruše. Pre zakorenenie používame bylinné, prípadne polodrevnaté konáriky. Najvhodnejšie je zakoreňovať mladé výhonky počas júna. Výhonky udržiavame vo vysokej vzdušnej vlhkosti pokiaľ nezakorenia. Do voľnej pôdy sadíme až dobre prekorenené rastliny vo veku 2-3 roky.
Roubovanie je jednou z najúčinnejších metód rozmnožovania moruší, najmä pre získanie kvalitných plodov. Ideálne je vykonávať ho počas vegetačného pokoja (december - február), kedy sú rouby ešte nenarašené. Rouby zbierajte v období vegetačného pokoja, ideálne v decembri až februári. Vyberajte rouby o hrúbke ceruzky z oslnenej časti stromu. Roub by mal mať minimálne dve a maximálne tri očká (púčiky). Ak roubujete neskôr, uskladnite rouby v tmavej, chladnej miestnosti (napr. vo vlhkom piesku v pivnici alebo v igelitovom vrecku v chladničke), aby sa nezaparili. Samotné roubovanie sa vykonáva vo februári/marci až apríli, v závislosti od počasia. Potrebujete: podnož (ideálne dvojročný semenáč bielej moruše alebo odrezok, hriadenca), čerstvé rouby, roubovací nôž, roubovaciu pásku, ostré záhradnícke nožnice, štiepársky vosk. Podnož by mala mať priemer minimálne 1 cm. Môžete použiť aj hrubšiu podnož staršieho stromčeka. Na jednu podnož je možné naroubovať aj viacero druhov moruše.
Metódy roubovania:
- Roubovanie do rozštepu: Vykonáva sa vo februári/marci, kým neproudí miazga. Vhodné pre tenké rouby alebo keď chcete naroubovať viac roubov na jednu podnož. Roub narežte v spodnej časti dvoma protiľahlými zvislými rezmi do tvaru V. Na podnoži vytvorte priečny zárez v strede a doň vložte roub tak, aby kôra roubu lícovala s kôrou podnože. Dôležitý je kontakt kambiových vrstiev. Ak je podnož hrubšia, môžete do zárezu zasunúť dva rouby. Všetko pevne omotajte roubovacou páskou. Vrch roubu omotajte elastickou páskou, aby nevysychal. Po obrazení výhonkov ich nechajte voľne rásť a rez vykonávajte až v ďalších rokoch.
- Roubovanie za kôru: Vykonáva sa v čase, keď už v podnoži prúdi miazga a kôru je možné ľahko odchlípnúť. Vhodné pre tenšie rouby oproti podnoži. Roub narežte šikmým rezom na protiľahlej strane spodného púčika (rez dlhý aspoň 2 cm). Na podnoži vytvorte zvislý zárez v kôre rovnakej dĺžky ako je narezaná časť roubu. Odchlípnite kôru a zasuňte roub tak, aby spodný púčik vykukoval zo zárezu. Kôru k roubu pritlačte a omotajte roubovacou páskou. Môžete použiť štiepársky vosk na zatmelenie škárov. Vrch roubu omotajte elastickou páskou, aby nevysychal. Po obrazení výhonkov ich nechajte voľne rásť a rez vykonávajte až v ďalších rokoch.
Letné, tzv. polovyzreté řízky odoberáme počas júna až júla, kedy už je tohtoročný obrast dostatočne silný a nie je príliš zdrevnatený. Jednotlivé řízky si zakrátíme na 4 očká (približne 15-25 cm). Spodnú časť řízku narežte vodorovne priamo pod spodným očkom. Môžete nožom zoškrabnúť kôru až na zelené pletivo. Na vrchnej strane ponechajte jedno očko s listom, ktorý zakráťte o polovicu. Spodnú časť namočte do koreňového stimulátora a zasaďte do hlbšieho kvetináča s priepustným substrátom tak, aby boli tri spodné očká v substráte. Kvetináč zalejte, nechajte odkvapkať a zakryte igelitovým vreckom alebo umiestnite do priehľadného plastového kontajnera s vekom pre udržanie vysokej vlhkosti. Umiestnite na tienisté miesto. Zhruba po 2 až 4 týždňoch sa môžu objaviť nové lístky. Opatrne skontrolujte, či sú řízky zakorenené. Rastliny nechajte v kvetináči počas vegetačnej sezóny a na zimu ich umiestnite do nevytápanej miestnosti (skleník, pařník). Na konečné miesto vysaďte až nasledujúci rok, keď sú korene dostatočne silné.
Vzdušné hřížení je ďalšou veľmi účinnou metódou s vysokou úspešnosťou, ktorá zaručuje identické vlastnosti rastliny ako má tá matečná.
Zimné, tzv. drevité řízky odoberáme počas vegetačného pokoja. Ideálne je obdobie po shození listov či pred vyrašením pupenů (duben). Odoberajte jednoročné výhonky hrúbky ceruzky, ktoré sú dostatočne silné a vyzreté. Řízky by mali mať 4 očká, narezané vodorovne priamo pod spodným očkom a šikmo nad vrcholovým očkom. Spodnú časť môžete namočiť do koreňového stimulátora. Zasaďte řízky do kvetináčov s priepustným substrátom (napr. 50% perlit/piesok + 50% bežný substrát) tak, aby boli spodné tri očká v substráte. Kvetináč zalejte a umiestnite do svetlej bezmrazovej miestnosti alebo skleníka. Ak sa rastlina na jar olistí, je to signál tvorby koreňového systému. Po posledných jarných mrazoch ju môžete vyniesť von do tieňa/polostínu. Na jeseň ju môžete vysadiť na konečné stanovište.
Plody moruše a ich využitie
Stromy rodia bohato a pravidelne. Z jedného stromu v plnej rodivosti môžeme získať 100-200 kg kvalitných plodov. Plody moruší dozrievajú postupne od polovice júna do augusta, v závislosti od odrody. Sú mimoriadne výživné a obsahujú vysoké množstvo vitamínu C, vlákniny, vitamínov skupiny B, železa, vápnika a ďalších minerálov. Ich chuť je sladká až sladkokyslá. Moruše sú vhodné ako kvalitné ovocie na priamy konzum, hlavne plody moruše čiernej. Ďalej ich môžeme spracovávať na kompóty, šťavy, vína, sirupy, džemy a podobne. Majú nízky obsah kalórií (cca 45 kcal na 100 g). Listy moruše sa používajú na prípravu liečivých čajov. Čaj užívame pri vysokom krvnom tlaku. Listy sa používajú sušené, zberáme ich v júli. Plody majú krátku trvanlivosť po zbere a ťažko sa skladujú, preto je najlepšie konzumovať ich čerstvé priamo zo stromu.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Rastliny zväčša netrpia škodcami ani chorobami, takže sú veľmi vhodné pre ekologické pestovanie, bez použitia chemickej ochrany. Moruše sú vo všeobecnosti odolné voči chorobám a škodcom. Medzi najčastejších škodcov patria vošky, roztoče a húsenice. Vhodné sú ochranné siete alebo obaly na kmene proti zvieratám ako zajace. Pri nevhodných podmienkach (vlhké, tienisté stanovište) sa môže objaviť múčnatka, sivá hniloba alebo bakteriálna škvrnitosť listov. Pravidelná kontrola stromov pomáha včas identifikovať problémy.
tags: #rozmnozovanie #moruse #trnavskej