Rozmnožovanie orecha kráľovského z vyrastkov

Orech kráľovský, ľudovo nazývaný aj vlašský, je mohutný strom s veľkou korunou, dorastajúci do výšky dvadsať až tridsať metrov. Obvykle sa dožíva deväťdesiat až sto rokov, no sú známe aj jedince, ktoré sa dožili aj tristovky. Na našom území sa vyskytujú viaceré odrody, ktoré nie sú pre pestovateľov zaujímavé, pretože majú malé plody s hrubou a tvrdou škrupinou.

Vlašský orech (Juglans regia) je mohutný, rozložitý strom, ktorý sa v priaznivých podmienkach dožíva aj niekoľkých storočí a prináša cenné plody. V dospelosti dosahuje výšku 25-30 metrov s priemerom kmeňa presahujúcim 1,5 metra. Kôra je tmavosivá, hrubá a popraskaná. Jeho koreňový systém je hlboký, s hlavným koreňom siahajúcim do 3-3,5 metra, doplnený o náhodné výhonky, ktoré sa vyvíjajú po 7-10 rokoch života stromu. Koruna má stanovitý tvar a je husto olistená. Listy sú stopkaté, zložené, nepárno perovité, tmavozelené s modrastým nádychom. Jednotlivé lístky sú podlhovasté, s hrotmi, dosahujú dĺžku 8-12 cm.

Kvitnutie a tvorba plodov

Kvety vlašského orecha sú jednopohlavné a kvitnú súčasne s rašením listov koncom apríla. Na jednom strome sa nachádzajú samčie aj samičie kvety. Samčie kvety tvoria bledozelené jahňady, zatiaľ čo samičie kvety sú guľovité, s nápadnými ružovými bliznami, umiestnené na vrcholoch výhonkov alebo v pazuchách listov. Opelenie prebieha krížovo, keďže časovanie kvitnutia na jednom strome nie je vždy synchronizované.

Orech kráľovský patrí medzi rastliny jednodomé - má kvety oddeleného pohlavia, ktoré sa vyskytujú na rôznych miestach na rovnakej rastline. Samičie kvety sú vo zväzočkoch na vrcholoch letorastov vyrastajúcich z hornej časti výhonkov (v terminálnej i laterálnej pozícii), samčie sú usporiadané v jahňadách. Kvety sú vetrom opeľované. Kvety spravidla začínajú kvitnúť v rôznom čase a podľa postupnosti kvitnutia sa delia odrody orecha na proterandrické (samčie kvety kvitnú skôr ako samičie) alebo protogynické (samičie kvety kvitnú skôr ako samčie). Rôznym termínom kvitnutia samčích a samičích kvetov sa orech bráni samoopeleniu.

Plody, orechy, dozrievajú v septembri alebo októbri. Majú pevnú drevenú škrupinu obalenú v zelenom, vláknitom oplodí, ktoré po dozretí praská. Jedlé jadrá sú chránené rebrovanou škrupinou a sú rozdelené tenkými priehradkami. Hmotnosť celého plodu sa pohybuje od 6 do 15 gramov, pričom výťažnosť jadier sa v závislosti od odrody pohybuje od 40 do 68 %.

Životnosť a klimatické nároky

Prvé orechy sa na strome objavujú zvyčajne vo veku 7-9 rokov. Plnú plodnosť dosahujú stromy okolo 20. roku života a môžu rodiť až do veku 150-200 rokov. Jednotlivé exempláre sa dožívajú aj viac ako 500 rokov.

Vlašský orech nie je extrémne odolný voči mrazu. Ideálne podmienky na pestovanie poskytujú regióny s priemernou ročnou teplotou minimálne +10-12 °C a počas vegetačného obdobia +20-25 °C. Dospelé stromy znesú krátkodobé mrazy do -25-28 °C, avšak dlhotrvajúci mráz ich môže poškodiť. V miernom podnebí je pri dodržiavaní správnej agrotechniky možné dosiahnuť dobré výsledky.

Na našom území sa pestovanie orecha kráľovského odporúča do nadmorskej výšky 300 m, na chránených lokalitách do 350 m, s priemernou ročnou teplotou nad 8,0 °C a ročnou sumou zrážok 550 až 700 mm. Dôležité je i v nižších polohách vyberať lokality s dlhým vegetačným obdobím, čo najmenej ohrozované neskorými jarnými mrazmi. Nevhodné sú z tohto dôvodu terénne jamy, uzavreté údolia a lokality obkolesené terénnymi prekážkami, naopak ideálne sú mierne svahovité pozemky, chránené pred studenými vetrami a plošiny vyvýšené nad okolitým terénom.

Orech patrí k drevinám pomerne náročným na svetlo, preto ho nevysádzame tam, kde je pozemok zatienený alebo v polotieni. Je síce schopný rásť aj v zápoji stromov, keďže je lesnou drevinou, avšak v takom prípade dochádza k zmene habitu stromu, zatienené konáre zle vyzrievajú a v zime zamŕzajú, rast a rodivosť sa presúvajú do osvetlených partií stromu, čím dochádza k poklesu produkcie.

Z hľadiska nárokov na pôdu najviac vyhovujú orechu kráľovskému stredne ťažké pôdy so stredným obsahom vápnika a dostatkom humusu (nad 1,5 až 2,0 %). Môže sa však pestovať aj na hlinito-piesočnatých pôdach za predpokladu vyššieho úhrnu zrážok, alebo i na ťažších pôdach s hlbšou hladinou podpovrchovej vody. Tá by nemala siahať vyššie ako 2,0 m pod povrch pôdy.

V prípade všetkých škrupinovín sa neodporúča pestovanie v tesnej blízkosti lesných porastov, nakoľko v takom prípade dochádza k stratám na úrode, ktoré spôsobujú veveričky, plchy a vtáky.

Rozmnožovanie orecha kráľovského

Orechy môžeme rozmnožovať dvoma hlavnými spôsobmi: generatívne (semenami) a vegetatívne (štepením a očkovaním). Generatívne rozmnožovanie však nezaručuje dobrú kvalitu plodov a rodivosť, preto sa na výsadbu využívajú stromčeky naštepené na semenáči orecha.

Semenáč orecha vytvára pomerne silný kolovitý koreň, ktorý sa pri vyberaní z pôdy poškodí a stromček po vysadení na trvalé stanovište rastie pomaly. Preto je dôležité si všímať kvalitu koreňového systému a uprednostniť stromčeky s čo najväčším množstvom koreňov.

Výsadbový materiál má byť riadne označený, bez príznakov napadnutia chorobami a škodcami, s nezvrštenou lesklou kôrou, ktorá by signalizovala stratu vody.

Orech kráľovský sa v minulosti rozmnožoval generatívne, avšak takýto materiál nezaručuje dobrú kvalitu plodov a rodivosť, neskoro vstupuje do rodivosti, a tak na výsadbu využijeme iba stromčeky naštepené na semenáči orecha.

Vlašské orechy sa dajú rozmnožovať dvoma hlavnými spôsobmi: semenami a štepením.

Rozmnožovanie semenami

Pre výsadbu je potrebné vybrať kvalitné semená, ideálne z lokálnych odrôd. Semená by mali byť veľké, bez viditeľného poškodenia a jadro by sa malo dať ľahko vybrať. Zber semien sa odporúča, keď začne praskať zelená škrupina. Orechy je potrebné dôkladne vysušiť pri izbovej teplote.

Pred výsadbou je potrebné orechy pripraviť, najmä ak sa plánuje jarná výsadba. Jednou z metód je stratifikácia - vystavenie plodov chladu (0-+5 °C) po dobu 3-4 mesiacov vo vlhkom piesku. Počas stratifikácie je potrebné orechy pravidelne vetrať a piesok udržiavať vlhký. Alternatívnou metódou je umiestnenie plodov na mesiac do chladnej miestnosti (pod +10 °C), následne ich namočiť do vody pri izbovej teplote na 2-5 dní. Na výsadbu sú vhodné len tie orechy, ktoré klesnú na dno nádoby.

Orechy s čiastočne otvorenou škrupinou a vyvinutým korienkom sa následne umiestnia do nádoby s vlhkým pieskom alebo pilinami a prenesú do teplej miestnosti (+25-28 °C) na ďalšie zakorenenie (asi 0,5-1 cm). Potom sa opäť prenesú na chladné miesto pred samotnou výsadbou.

Ošúpané orechy klíčia rýchlejšie, ale je potrebné dávať pozor, aby sa nepoškodila vnútorná vrstva škrupiny. Pri manipulácii s plodmi je vhodné použiť rukavice, aby sa zabránilo zafarbeniu pokožky.

Pred jarnou výsadbou sa orechy sušia na slnku (2 dni) a potom v tieni (2-3 dni). Na jeseň sa orechy vysádzajú priamo, bez predchádzajúcej stratifikácie či klíčenia.

Pestovanie vlašských orechov zo semien je možné, ale klíčivosť a vlastnosti plodov nemusia byť vždy zaručené. Výhodnejšie je použiť predklíčené semená alebo hotové sadenice, čím sa zníži riziko neúspechu.

Očkovanie a vrúbľovanie

Očkovanie a vrúbľovanie orechov nepatrí medzi jednoduché spôsoby vegetatívneho rozmnožovania týchto rastlín.

Očkovanie

Orechy môžeme očkovať niekoľkými spôsobmi:

Očkovanie zelenými očkami: Tento spôsob očkovania robíme okolo 15. júla zelenými očkami, ktoré z vrúbľa vyrežeme i s kôrou v tvare obdĺžnika dlhého 3 cm a širokého najmenej 1 cm. Doštičku s očkom umiestnime do rovnako veľkého otvoru na koreňovom kŕčku dvojročného podpníka. Po vložení doštičku zaviažeme lykom a zatrieme voskom.
Očkovanie očkami z vlaňajších výhonkov: Očkovanie robíme od 15. mája až do začiatku augusta očkami z vlaňajších výhonkov. Na očkovanie používame dvojitý nôž, ktorého čepele sú rovnobežné, obojstranne brúsené. Vzdialenosť medzi čepeľami je 30 mm. Dvojitým nožom kôru vrúbľa presne a dokola prerežeme tak, aby očko bolo uprostred výšky prstenca. Na strane očka, 10 - 12 mm na stranu k tej ruke, ktorou budeme podrezávať očko, prstenec pozdĺžnym rezom rozdelíme, aby sme mohli kôru prstenca z vrúbľa odobrať. Rovnaký zárez dvojitým nožom urobíme na podpníku, na rovnom mieste blízko koreňového krčka. Vyrezanie prstenca kôry z podpníka je omnoho rýchlejšie. Na obnažené miesto na podpníku nasunieme prstenec z vrúbľa. Potom miesto očkovania husto zaviažeme širšími prúžkami lyka alebo fóliovej pásky, pričom dbáme, aby očko ostalo voľné a nedotknuté. Zaviazané miesto je vhodné každých 8 dní povoľovať a znova preväzovať, pretože v miestach, kde je podpník stiahnutý, prstenec kôry vrúbľa neprirastá. Obdobie očkovania trvá od polovice júla do polovice augusta. Neskôr sa kôra už ťažšie odlupuje. Očká odoberáme len zo silných letorastov. Ujímajú sa len dobre vyvinuté očká.
Očkovanie do T zárezu: Očká ešte v tom istom roku prirastú, vypučia však až na jar budúceho roka. Odporúča sa v druhej polovici jesene očká prihrnúť. Na jar skrátime podpník rezom na čapík, ktorý odstránime koncom júla.

Ako vhodný podpník možno najviac odporučiť dvojročný semenáč orecha kráľovského. Podpníky v jeseni vyberieme z pôdy a založíme do pareniska alebo na záhon a zakryjeme lístím, aby okolo nich pôda nezamrzla a aby sme ich mohli v zime zo záhradky vybrať.

V skleníku môžeme podpníky očkovať od 15. februára až do konca apríla. Pred očkovaním vyberieme podpníky a vysadíme ich do črepníkov (asi 20 cm vysokých s priemerom hore 13 cm a dolu 8 cm). Tie potom umiestnime do skleníka s teplotou 18 - 20 °C. Keď začnú podpníky pučať, zrežeme ich asi 4 - 8 cm nad koreňovým krčkom. Nenecháme žiadny čapík ani ťažné výhonky. Na rovnom mieste podpníka urobíme do kôry pozdĺžny asi 3 cm dlhý zárez a opatrne odhrnieme kôru od dreva. Očko zoberieme z vrúbľa aj s tenkou časťou dreva (štítkom) ako pri očkovaní. Na dolnom konci štítka očka i po jeho stranách zrežeme kôru tak, aby v týchto miestach bolo kambium na vonkajšej strane odkryté. Upravené očko zasunieme za kôru a prečnievajúcu časť štítka očka odrežeme. Po naočkovaní umiestnime črepníky na stoly v „množiarenskom“ skleníku s teplotou 23 - 25 °C. „Očkovance“ častejšie rosíme a zalievame vodou s teplotou zhodnou so skleníkovou atmosférou. Teplota nesmie príliš kolísať. Asi za 14 dní sa začnú očká prebúdzať a do troch týždňov všetky vypučia. Keď sú letorasty asi 15 cm dlhé, vyväzujeme ich opatrne k tyčkám, aby rástli vzpriamene. V tomto čase odstraňujeme aj lyko. Keď sú „očkovance“ asi 25 cm vysoké, prenesieme ich do skleníka s počiatočnou teplotou 20 °C, ktorú neskôr znížime na 15 °C. Do množiarne ich umiestnime neskôr. Po prejdení mrazov ich vysadíme na záhony i s črepníkmi v spone 25 x 25 cm. Tento spôsob je vhodný na množenie malého počtu „očkovancov“ orecha.

Začiatkom apríla si založíme hlboké poloteplé parenisko. Na hnoj navrstvíme asi 25 cm zeminy. Upravené podpníky sadíme po 20 kusov na jedno pareniskové okno (100 x 150 cm). Očkujeme v prvej polovici mája, keď sú podpníky zakorenené a napučané. Postup je rovnaký ako pri očkovaní v skleníku. „Očkovance“ podľa potreby v noci zakrývame a cez deň mierne tienime.

Vrúbľovanie

Ďalším osvedčeným spôsobom vegetatívneho množenia a šľachtenia orechov je vrúbľovanie. Ako podpník používame 1 až 3-ročný semenáč. Ako vrúbeľ zasa používame letorast z vybraného matečného stromu. Vrúbľujeme od 20. mája do 15. júna, keď je teplota vzduchu 18 - 20 °C. Na podpníku odstránime pod miestom vrúbľovania všetky listy, ponecháme len 10 - 20 mm veľké „rapíky“ (stopky listov). Vyslepíme všetky očká okrem jedného rezervného. Ostrým nožom urobíme na internódii kopulačný rez.

Na zrastenie vrúbľa s podpníkom je potrebná vysoká teplota bez väčších výkyvov a primeraná vzdušná vlhkosť. Preto je vhodné vrúbeľ obaliť igelitovým vrecúškom, v ktorom je na dne mokrá vata.

Spočíva vo vrúbľovaní zakorenených podpníkov v ovocnej škôlke alebo na trvalom stanovišti. Vrúbľovanie robíme po 15. máji tyttelovým spôsobom. Rez na podpníku má byť aspoň 7 cm dlhý, ale môže byť aj dlhší. Jeho dĺžka závisí od dĺžky internódie vrúbľa, ktorý používame. Vrúble odoberáme tesne pred vrúbľovaním. Odrežeme jednoročné výhony, ktoré rastú na strane kolmo a majú vypučané len horné výhonky. Vrúbeľ na hornej časti zatrieme štepárskym voskom a všetky rezné rany zakryjeme papierom tak, že utvoríme obrátené papierové vrecúško, ktoré na spodnej časti zaviažeme. Takto zaviazaný vrúbeľ zaviažme ešte priesvitnou fóliou z PVC na spodnej i vrchnej časti vrúbľa, aby fólia tvorila uzavretý priestor.

Koncom apríla až začiatkom mája vysejeme orechy do záhona v škôlke do vzdialenosti medzi riadkami 25 cm a v riadku 20 cm. Začiatkom apríla ďalšieho roka umiestnime nad semenáčiky prenosné kryty, čím docielime, aby skôr vypučali. Potom kryty odstránime a podpníky zavrúbľujeme na úrovni koreňového krčka. Vrúbľujeme anglickou kopuláciou. Ako viazací materiál použijeme igelitovú pásku. Rany zatrieme voskom alebo parafínom. Po navrúbľovaní zem prihrnieme, aby bolo miesto vrúbľovania v zemi. Potom opäť dáme nad „vrúbľovance“ prenosné kryty. Vrúble začnú pučať asi za 14 - 30 dní po navrúbľovaní.

Koncom decembra alebo v januári vyberieme zo základne založené podpníky, upravíme korienky a vysadíme ich do črepníkov tak, aby koreňové kŕčky boli asi 4 cm nad okrajmi črepníkov. Vysadené podpníky orecha kráľovského prenesieme do skleníka, kde ich zapustíme do rašeliny na stole, alebo ich umiestnime pod stoly. Teplotu udržujeme okolo 15 °C, aby podpníky zakorenili. Asi za 10 - 14 dní zvýšime teplotu na 20 - 23 °C. Pri tejto teplote začnú podpníky asi za 2 - 3 týždne pučať. Po napučaní začneme vrúbľovať. Najlepšie sa osvedčilo vrúbľovanie anglickou kopuláciou na koreňovom krčku alebo o niečo vyššie nad ním. Po navrúbľovaní postavíme kvetináče s „vrúbľovancami“ do rašeliny a teplotu zvýšime na 25 °C. Keď sa „vrúbľovance“ ujmú, začnú najneskôr do 4 dní pučať. Otužujeme ich postupne.

Na vrúbľovanie orechov v ruke je najpríhodnejším obdobím marec až apríl. Najvhodnejšie dvojročné podpníky, ktoré asi 10 - 14 dní pred vrúbľovaním prenesieme do skleníka a založíme do substrátu. Po napučaní podpníky očistíme a vrúbľujeme v ruke. Kopulačný rez (rez na spojku) na podpníku začíname asi 2 cm nad znížením koreňa pri koreňovom krčku. Vrúbeľ, ktorý má dva dobre vyvinuté púčiky, režeme kopulačným rezom na protiľahlej strane spodného púčika. Rez začíname asi 1 cm pod spodným púčikom. Miesto vrúbľovania zaviažeme lykom a štepárskym voskom zatierame len špičku vrúbľa. Navrúbľované podpníky uložíme do „množiarne“ zakrytej sklom. Najvhodnejšia dolná teplota má byť 25 - 26 °C. Keď dosiahnu „vrúbľovance“ dĺžku asi 10 cm, vysadíme ich do kvetináčov. Po otužení ich v júni, resp. koncom októbra vysadíme podpníky orecha kráľovského do pareniska. Počas zimy pareniskové okná zakrývame rohožami, aby parenisko nepremrzlo. Na jar, začiatkom apríla, keď sú už podpníky olistené, ich vrúbľujeme za kôru na sedielko. Aj pri tomto spôsobe opatrne tienime a rastliny otužujeme. Rastliny, ktorých vrúble sa ujali, dorastú do jesene do výšky až 120 cm.

Základom tohto vrúbľovania je poznatok, že oba komponenty orecha kráľovského sú v októbri až februári v období hlbokého vegetačného pokoja. Pri zvýšení teploty a vlhkosti je vrúbeľ schopný zrásť s podpníkom, ale púčiky na vrúbli a podpníku nevypučia a nezačnú predčasne rásť. Vrúbľovanie robíme kopuláciou (spojkovaním) na koreňový kŕčok podpníka. Úväzok urobíme páskou z PVC. Vrchnú reznú plochu na vrúbli zavoskujeme. „Vrúbľovance“ hneď ukladáme do debien s vlhkými pilinami alebo rašelinou. Pri tejto metóde ohrievame len zónu zrastu „vrúbľovancov“. Na ohrievanie používame plechové debničky (50 x 50 x 50 cm). Naplníme ich mierne vlhkou rašelinou alebo preparenými pilinami. Medzi substrát do radov ukladáme „vrúbľovance“. Dvanásť metrov dlhý ohrievací drôt vsunieme do hadičky z PVC, ktorá má priemer 3 mm a vedieme ho špirálovito medzi radmi „vrúbľovancov“ vo výške vrúbľovania. Aby sa hadička nedotýkala „vrúbľovancov“, prekrývame ju páskami z plechu prehnutými do tvaru U so šírkou 3 - 4 cm. Konce ohrievajúceho drôtu napojíme na zdroj nízkeho napätia (najvhodnejšie je 24 V). Regulovaním dĺžky ohrievajúceho drôtu regulujeme teplotu v mieste ohrievania na 25 °C. Oba komponenty sa zrastú za 25 dní. Naplnené nahrievané debničky je potrebné umiestniť v chladnej miestnosti a substrát najmenej 2-krát navlhčiť (teplota v zóne koreňov má byť 8 - 12 °C). Keď vrúble zrastú s podpníkmi, treba „vrúbľovance“ vybrať z debničiek a založiť do navlhčeného piesku v pivnici s teplotou 2 - 5 ºC. Do voľnej pôdy ich môžeme vysádzať v druhej polovici mája. „Vzrastnosť“ sa pohybuje medzi 63 - 88 %. Naplnené debničky dáme na 21 dní do hermeticky uzatvorenej miestnosti s teplotou 25 až 27 °C. Počas tohoto času ich 2-krát navlhčíme. Po ukončení trojtýždňového nahrievania „vrúbľovance“ zrastú a celé debničky presunieme do chladnej miestnosti, kde ostanú do polovice mája. Po uplynutí jarných mrazíkov „vrúbľovance“ z debničiek vyberieme a „vyškôlkujeme“ do pripravenej pôdy. Pôdu nahrnieme na miesto zrastu a ďalšie roky venujeme pozornosť pestovaniu stromčekov.

Orech Lancaster je novšia odroda, ktorá vznikla prirodzeným krížením sivého orecha a orecha malého. Je nenáročnejší a odolnejší voči zime ako bežné vlašské orechy. Strom dorastá do výšky približne 10 metrov a začína rodiť šesť rokov po výsadbe. Z 20-ročného stromu je možné zozbierať približne 8 vedier plodov. Orechy Lancaster rastú v zhlukoch po 8-12 kusoch, sú mierne predĺžené a srdcovitého tvaru. Strom je odolný voči chorobám a nie je náročný na pôdu. Výsadba sa vykonáva na jar alebo na jeseň na slnečné miesto. Je dôležité zabezpečiť dostatočnú vzdialenosť medzi stromami (5-6 metrov). Orech Lancaster vyžaduje hnojenie, mulčovanie a zálievku v suchom počasí. Vytvára silný koreňový systém, ktorý čerpá vlahu z hĺbky pôdy, preto nevyžaduje časté zalievanie. Strom si sám vytvára pekný tvar koruny.

Odroda Ideal, vyšľachtená v roku 1947, je cenená pre svoju produktivitu a skoré dozrievanie. Jedná sa o nízko rastúci strom (4-5 metrov) so silnou korunou. Plodí v 2. roku života, plnú úrodu možno zbierať od 5. roku. Charakteristické je druhé kolo kvitnutia, ktoré umožňuje získať dve úrody ročne. Sadenice sa vysádzajú na jar, s dodržaním vzdialenosti 5 metrov (alebo 3,5 metra na svahu). Pôda v jame sa obohacuje rašelinou a kompostom. Mladé stromy potrebujú zálievku každých 14 dní (20 litrov vody na rastlinu). Orech Ideal reaguje na hnojenie - dvakrát ročne (na jar dusíkom, na jeseň fosforom a draslíkom). Koruna sa formuje do 3-4 rokov. Odroda sa môže množiť semenami alebo štepením.

Výsadba

Stromy by sa mali vysádzať na slnečných, rovných alebo mierne vyvýšených miestach s priepustnou, neutrálnou pôdou. Pri skupinových výsadbách by mala byť vzdialenosť medzi kmeňmi minimálne 8 metrov. Odporúčaný čas výsadby je jar.

Pri výsadbe sa jama naplní pripravenou zeminou. Korene sadeníc sa pred výsadbou ponoria do zmesi ílu, zhnitého hnoja a vody. Na dno jamy sa umiestni 20 cm vrstva drenáže (kamienky). Sadenica sa umiestni tak, aby koreňový krčok bol 3-5 cm nad povrchom pôdy. Po zasypaní zeminou sa sadenica zaleje 20-25 litrami vody a priviaže sa k pevnej opore. Kmeňový kruh by mal byť mulčovaný pilinami vo vrstve 2-3 cm.

Orech kráľovský je vzrastný strom, čomu sa prispôsobuje i používaný spon výsadby. V minulosti, keď sa pestovali generatívne rozmnožované orechy, používali sa širšie spony, a to 10,0 - 12,0 x 10,0 - 12,0 m. Vhodným termínom na výsadbu orecha kráľovského je jar, nakoľko pučí neskôr a teplá pôda v tomto období umožňuje rast koreňov a čiastočne zakorenenie do pučania.

Stromčeky sa vysádzajú spravidla klasickým spôsobom - ručne, do vopred vykopaných jám, ktoré sa v dobre pripravenej pôde kopú tesne pred výsadbou, aby pôda zbytočne nevysychala a iba také veľké, aby sa do nich zmestili korene sadených stromčekov. Vysádzame na urovnaný a vopred rozmeraný pozemok. Orech spravidla nepotrebuje kolík na vyväzovanie, vzhľadom na pomerne veľkú hrúbku výhonkov. Na koreňoch bezprostredne pred vysadením obnovíme rezné rany odstránením zaschnutých a inak poškodených častí koreňov po zdravé drevo. Stromček umiestnime v jame tak, aby po uľahnutí zeminy bol rovnako hlboko, prípadne o niekoľko cm hlbšie, ako bol v škôlke, musíme však pamätať na to, že miesto štepenia musí zostať nad povrchom pôdy (aspoň 50 mm, na svahoch až 100 - 150 mm). Pri zasýpaní koreňov stromčekom občas potrasieme, aby sa zemina dostala do priestorov medzi koreňmi a nakoniec zeminu ku koreňom prišliapneme a stromček zavlažíme (10 l vody ku každému stromčeku). Pokiaľ sadíme na jeseň, pre ochranu stromčeka proti mrazu a proti vysychaniu v zime sa odporúča nahrnúť ku kmieniku kopček pôdy do výšky 0,3 až 0,5 m.

Výsadba za pomoci strojov pripadá do úvahy pri budovaní väčších výsadb ovocných drevín, ktoré sú však v našich podmienkach v súčasnosti pomerne zriedkavé. Pri výsadbe strojom sa jamy dopredu nekopú, nakoľko stroj vyoráva brázdu, do ktorej sa stromčeky (kríky) vkladajú na vzdialenosti určené sponom a strojom sú ich korene bezprostredne po uložení zahrňované. Pôda musí byť dobre pripravená a povrch urovnaný, aby sa zabezpečilo dodržanie rovných radov a sponu výsadby.

Pestovanie a starostlivosť

Vlašské orechy sú náročné na vlahu. V horúcom období (máj-júl) sa polievajú dvakrát mesačne, pričom na 1 m² pôdy sa spotrebuje asi 5 litrov vody. Na zber a zadržiavanie dažďovej vody sa odporúča okolo kmeňa vytvoriť 15 cm val z pôdy alebo piesku v okruhu 40-50 cm. V auguste sa frekvencia polievania znižuje na raz mesačne. Pri silných zrážkach sa polievanie obmedzuje.

Korene vlašských orechov citlivo reagujú na kyprenie, preto je potrebné burinu odstraňovať okamžite a pravidelne obnovovať vrstvu mulču.

V prvých troch rokoch života sadenice zvyčajne postačujú hnojivá aplikované pri výsadbe. Následne v priebehu vegetačného obdobia potrebujú vlašské orechy: 8-10 kg superfosfátu, 2,5 kg chloridu draselného, 5 kg dusičnanu amónneho, 7-8 kg síranu amónneho. Dusíkaté hnojivá sa aplikujú na jar a v prvej polovici leta. Fosfátové a draselné hnojivá sa pridávajú od júla do jesene.

Vzhľadom na väčšiu vzdialenosť rastlín sa medziradia môžu pomerne dlho využívať na pestovanie úžitkových rastlín, predovšetkým zeleniny. Pestovanie podplodín je jednoduchšie ako pri iných druhoch ovocných drevín, pretože orechy trpia menej škodcami a chorobami ako iné druhy, frekvencia a dĺžka obdobia, keď sa aplikujú pesticídy sú nižšie, a tak je podstatne nižšie i nebezpečenstvo kontaminácie zelenín rezíduami pesticídov v období zberu. Na pestovanie sú vhodné predovšetkým strukoviny, cibuľové zeleniny, dajú sa pestovať i niektoré koreňové zeleniny, hlúboviny, prípadne jahody a ďalšie plodiny. Vyhýbame sa plodinám veľmi náročným na vodu a živiny, rastlinám majúcim väčší vzrast a trvácim rastlinám. Vhodné sú aj plodiny hnojené maštaľným hnojom.

Nadzemnú i podzemnú časť rastlín pestovaných medzi stromami, podobne ako hmotu vytvorenú burinami, ktoré však nesmieme nechať vytvoriť semená, využijeme ako zdroj ľahko rozložiteľnej organickej hmoty, a tým ju zapojíme do kolobehu živín.

V neskoršom veku stromov, v súlade s tým, ako ich koruny zatieňujú pôdu, je pestovanie podplodín obmedzené na užší pás pôdy medzi stromami a neskôr prakticky znemožnené.

Kosené zatrávnenie používané pri iných druhoch ovocných drevín je teoreticky použiteľné, avšak prakticky, keďže plody sa zberajú z povrchu pôdy a trávnik by zber sťažoval a spôsoboval straty na úrode, sa nepoužíva. Rastlinný pokryv tiež vytvára podmienky pre väčší výskyt hlodavcov, čím sa zvyšuje nebezpečenstvo strát na úrode.

Pôda sa v období rodivosti preto spravidla ošetruje systémom čierneho úhoru, avšak pokiaľ sú stromy vysadené na svahovitom pozemku a hrozí nebezpečenstvo erózie, môže sa pôda chrániť porastom rastlín na zelené hnojenie, ktoré sa vysievajú po odkvitnutí stromov alebo po ukončení periódy intenzívneho rastu letorastov a po pokosení a rozdrvení vytvorenej zelenej hmoty sa zapracuje do pôdy v dostatočnom predstihu pred zberom, tak, aby zvyšky nezostali na povrchu pôdy a pôda nezostala hrudovitá.

Herbicídny úhor, ktorého princípom je udržiavanie bezburinového povrchu pôdy za pomoci herbicídov možno použiť tiež, pokiaľ medzi stromami nechceme pestovať iné plodiny. Použiť sa môžu prípravky na báze MCPA, glufozinátu, glyfozátu a iné.

Rez stromov

Prerezávanie suchých a chorých výhonkov sa vykonáva v marci, pred začiatkom vegetačného obdobia. Formovanie koruny sa začína, keď kmeň dosiahne výšku 80-100 cm. V októbri sa bočné výhonky skracujú a kostrové konáre sa skracujú o 10-20 cm. Nástroje na rezanie musia byť pred použitím sterilizované. Miesta poškodenia hrubšie ako 5 mm sa ošetria záhradným lakom.

Rez sa sústreďuje na obdobie bezprostredne po vysadení, keď je treba vytvoriť rovnováhu medzi podzemnou a nadzemnou časťou stromčeka, keďže pri vyberaní z pôdy v škôlke dochádza k poškodeniu koreňa a stromčeky s veľkou nadzemnou časťou ponechané bez rezu reagujú veľmi slabým rastom v prvých rokoch po vysadení. V ďalšom období sa robí výchovný rez na založenie vyváženej koruny s rozložením kostrových konárov tak, aby dobre využili priestor. Po 3 rokoch od vysadenia pravidelný rez končí a ďalší rez sa obmedzuje iba na odstraňovanie poškodených a zaschnutých konárov, v prípade hustých korún sa robí mierny presvetľovací rez (do dreva starého 3 až 4 roky), čím sa do určitej miery rozširuje zóna plodnosti z obvodu o niečo hlbšie do koruny.

Vrúbľovanie orecha kráľovského

Choroby a škodcovia

Šedé, hnedé a čierne škvrny na listoch, plodoch a výhonkoch môžu signalizovať bakteriálnu chorobu (bakterióza) alebo marsoniózu. Tieto ochorenia môžu byť spôsobené dlhodobou vlhkosťou, nesprávnym zavlažovaním alebo nadbytkom dusíkatých hnojív. Prevenciou je dodržiavanie správnej agrotechniky. Na jar je potrebné odstraňovať odumretú kôru, ošetrovať zamrznuté konáre a stromy postrekovať 1% roztokom síranu meďnatého alebo bordeauxskej zmesi. Postihnuté časti rastlín by sa mali odstrániť a spáliť.

Pravidelné ošetrenie stromov 7% vodným roztokom močoviny pomáha predchádzať mykózam a odpudzovať škodcov.

Výrastky na kmeňoch môžu signalizovať rakovinu koreňov. Tieto novotvary je potrebné otvoriť, vyčistiť roztokom hydroxidu sodného a dôkladne opláchnuť vodou.

Ročné bielenie kmeňov vápnom do výšky 1-1,5 metra chráni kôru pred parazitmi. Vošky je možné odstrániť postrekom koruniek prípravkami ako Actellik alebo Antitlin.

Húsenice obaľovača a ich hniezda je potrebné zbierať ručne. Na konáre možno zavesiť špeciálne pasce. Larvy beláska ovocného sa ničia postrekom 30% roztokom bitoxibacilínu mimo obdobia kvitnutia. Pri napadnutí roztočmi sa používajú akaricídy, napríklad Aktara alebo Kleschevit.

Hnedá listová škvrna: Lieči sa postrekom 1% bordeauxskej zmesi. Múčnatka: V počiatočných štádiách sa lieči prípravkom Fitolavín, v neskorších fázach je potrebné rastlinu odstrániť. Bakterióza: Zastavuje sa liečbou 3% bordeauxskej zmesi v kombinácii s 1% močoviny. Rakovina koreňov: Prejavuje sa výrastkami na koreňoch, často sa zistí neskoro a rastliny je potrebné zničiť.

Z škodcov sa často vyskytujú vošky, molice a americký biely motýľ. Pri napadnutí sa odrezávajú poškodené časti rastlín.

tags: #rozmnozovanie #orecha #z #vyrastkov