Rozmnožovanie ríbezlí na jar: Kompletný sprievodca pre záhradkárov
Ovocné dreviny, teda aj ríbezle, môžeme rozmnožovať generatívne alebo vegetatívne. V praxi sa častejšie používa rozmnožovanie vegetatívne. Semenami rozmnožujeme iba vtedy, ak chceme získať nové kultivary. To je úlohou pracovníkov našich šľachtiteľských a výskumných staníc. V súčasnosti používajú šľachtitelia zámerné kríženie, t. j. umelé oplodnenie materskej rastliny peľom zvoleného kultivaru.
Rozmnožovanie ríbezlí nie je náročné, potrebujete len trochu vedomostí a úsilia. Kedy je na to najlepší čas? Presný čas závisí od metódy, ktorú si zvolíte. Tieto kríky sa najčastejšie množia odrezkami a výhonkovými odrezkami. Najlepší čas na to je na jeseň alebo skoro na jar, t. j. keď rastliny spia.
Ríbezle sa vysádzajú tam, kde nie je nebezpečenstvo neskorých jarných mrazíkov. Červené a biele ríbezle sa lepšie daria vo vyšších polohách, kde je dostatok vlahy a priemerná ročná teplota 6 až 8 °C. Vysokú vzdušnú vlhkosť si vyžadujú najmä v období kvitnutia. Znášajú aj čiastočne zatienené stanovištia. Čierne ríbezle sú naopak náročné na úplné osvetlenie. Najlepšie sa daria v nížinatých bezmrazových polohách maximálne do 350 m n. m. s priemernou ročnou teplotou 7 až 9°C.
Ríbezľa ako plytko sa zakoreňujúci druh si vyžaduje ornicu bohato zásobenú humusom s vysokou biologickou činnosťou. Červené a biele ríbezle si vyžadujú ťažšie pôdy dobre zásobené vlahou so slabo kyslou reakciou, čierne ríbezle znesú aj menej vlhké, ale záhrevné pôdy s neutrálnou a slabo alkalickou reakciou.
Väčšinu kultivarov ríbezlí rozmnožujeme vegetatívne, a to buď drevitými, alebo mäkkými zelenými odrezkami.
Rozmnožovanie drevitými odrezkami
Rozmnožovanie drevitými odrezkami je starý, najviac používaný spôsob. Odrezky, sú jednoročné výhonky asi 200 mm dlhé, ktoré ukončili rast. Spodok odrezku zrežeme presne pod púčikom a len mierne šikmo, na hornom konci zrežeme nad púčikom, ale trošku šikmejšie. Odrezky môžeme pripraviť aj tak, že jednoročný výhonok vytrhneme z hlavného konára aj s konárovým krúžkom na báze výhonku. Spodok takéhoto odrezku má viac zásobných látok a lepšie zakoreňuje.
Ak režeme odrezky skoro na jeseň, vtedy ich spravidla ihneď sadíme (september, október). Ak ich pripravujeme v decembri alebo neskôr, ukladáme ich vo zväzkoch do pôdy vonku, alebo v pivnici do vlhkého, čistého riečneho piesku tak, aby pod nimi bola 50 mm vrstva zeminy alebo piesku. Sadíme ich na jar.
Na jarné rozmnožovanie odrezkami odoberáme od novembra do februára z jednoročných výhonov asi 0,2 m dlhé odrezky so 4-5 púčikmi. Odrezky založíme vo zväzkoch do mierne vlhkého riečneho piesku a uložíme v pivnici. Skoro na jar ich napicháme do záhonu s ľahšou humusovou piesočnatou pôdou s prídavkom rašeliny. Picháme ich mierne šikmo tak, aby horný púčik bol nad zemou. Odrezkovaním môžeme rozmnožovať aj v septembri.
Technika výsadby odrezkov:
- Pri vysádzaní na jeseň, kedy odrezky nemajú korienky ani kalus, môžeme ich zapichovať do zeme, ktorú sme predtým riadne a primerane hlboko prekyprili. Nad povrchom pôdy má zostať iba jeden púčik.
- Pri jarnom sadení, keď odrezky v priebehu zimy vytvorili zával, prípadne aj drobné biele korienky, musíme urobiť rýľom úzku štrbinu, do ktorej odrezky opatrne zasunieme. Pôdu pri odrezkoch musíme dobre ušliapať a odrezky prihrnúť zeminou tak, aby bol voľný len jeden púčik.
V priebehu vegetácie je dôležité pôdu kypriť a odburiňovať. Záhradkárom odporúčame sadiť tak, aby vrchol odrezku smeroval na sever. Odrezok je tak v lepšej, slnkom vyhrievanej vrstve pôdy, lepšie a rýchlejšie zakoreňuje.
Príprava odrezkov na jeseň:
Ríbezle si môžete veľmi jednoducho rozmnožiť pomocou odrezkov už začiatkom jesene. Z dobre vyzretých jednoročných výhonkov odrežte asi 20 centimetrov dlhé odrezky. Je však dôležité, aby mal každý odrezok aspoň päť dobre vyvinutých púčikov, ktoré sú sústredené na spodnom aj vrchnom konci každého odrezka. Púčiky v strede odrezka môžete vylomiť. Potom odrezky napichajte do pôdy 10 až 15 centimetrov hlboko, pričom nad povrchom zostane iba najvyššie rastúci púčik a na úrovni pôdy bude druhý. Na odrezku nechajte iba vrcholovú listovú ružicu, ostatné listy nožom odstráňte tak, aby ste nepoškodili púčiky. Rez v dolnej časti urobte šikmo pod púčikom.
Rozmnožovanie zelenými odrezkami
Pri rozmnožovaní zelenými odrezkami vysádzame sadenice do studeného, alebo poloteplého pareniska. Priestor medzi oknami a zemou má byť asi 100 mm. Podobne ako pri drevitých odrezkoch, režeme presne pod púčikom a nad púčikom odrezky dlhé asi 60 mm, takže mávajú 3 až 4 listy, prípadne namiesto horného rezu vrcholovú listovú ružicu. Listy, okrem najspodnejšieho, neodrezávame. Sadíme ich asi 30 mm hlboko a 50 až 60 mm od seba.
Spočiatku parenisko nevetráme, odrezky len kropíme. Keď po niekoľkých dňoch začnú zakoreňovať, treba rastliny otužovať, až napokon môžeme okná pareniska odstrániť. Vhodné obdobie na takéto rozmnožovanie je v druhej polovici júna.
Najvhodnejší termín škôlkovania zelených odrezkov je koncom júna a začiatkom júla. Z materských rastlín odoberáme vrcholové časti výhonkov dĺžky 150 mm až 200 mm. Na odrezku ponechávame iba vrcholovú listovú ružicu, ostatné listy nožom odstránime tak, aby sme nepoškodili púčiky. Rez v dolnej časti robíme ostrým nožom šikmo pod púčikom. Takto pripravené odrezky škôlkujeme do dobre prekypreného pareniska, pričom nad zemou ponechávame iba listovú ružicu. Parenisko tienime a niekoľkokrát denne počas 10 až 15 dní rosíme. Dôležité je, aby listy na odrezkoch nezvädli a bolo teplé počasie. V chladnom počasí nebýva v pôde potrebná teplota a odrezky zahnívajú. Pôda v parenisku by sa mala skladať z dvoch tretín kompostovej zeminy a z tretiny piesku, prípadne perlitu.
Rozmnožovanie nakopcovaním
Rozmnožovanie ríbezlí nakopcovaním je veľmi výhodné. Potrebujeme určitý počet materských krov. Asi trojročné kry prvýkrát zrežeme takmer pri zemi, aby sme ich donútili k vytvoreniu čo najväčšieho počtu nových letorastov. Začiatkom júna kry nakopcujeme a presypeme kyprou prsťou. Môžeme pridať aj trochu rašeliny. Výhonky majú byť rovnomerne zasypané do výšky 100 až 150 mm. V priebehu leta kopce jeden až dvakrát upravujeme a prisýpame zeminu. Zakorenené výhonky môžeme zberať už na jeseň (v novembri).
Materský ker v predjarí zrežeme tesne nad zemou. Mladé, narastajúce výhonky v priebehu vegetácie kopcujeme okolitou zeminou. Výhonky v bazálnej časti vytvoria do jesene korene. Zem potom odhrnieme a zakorenené výhonky odstrihneme.
Koncom mája alebo začiatkom júna odstraňujeme tesne pri zemi slabé a nadbytočné nove letorasty a necháme len tie, ktoré sú potrebné na doplnenie kra.
Rozmnožovanie potápaním
Pri rozmnožovaní potápaním získame veľké množstvo sadencov. Silné jednoročné výhonky (vlaňajšie) na jar hviezdicovite uložíme okolo kra do malých priekop a priháčkujeme. Keď nové letorasty dosiahnu dĺžku 100 až 150 mm, zahrnieme ich hlinou asi do polovice.
Rozmnožovanie vrcholkovým potápaním sa vykonáva v lete (koncom mája a v júni) tak, že sa v blízkosti kra vyhĺbia asi 150 mm hlboké jamky, do ktorých sa oblúkovite ohnú dostatočne dlhé jednoročné výhonky. V strede jamky sa pripevní výhonok k zemi dreveným háčikom a vrchol sa opäť otočí smerom hore, takže po zahrnutí jamky je listová ružica nad povrchom pôdy. Vhodné je, ak výhonok pred zahrnutím v oblúčiku narežeme.
Ak chceme rozmnožovať potápaním, rok pred rozmnožovaním na materskej rastline zrežeme výhonky asi 50 mm nad zemou a pôdu okolo nej dobre pohnojíme. Na jar budúceho roku o tretinu skrátime 5-10 nových silných výhonov, lúčovite ich rozložíme okolo kra a háčikmi ich pripevníme k zemi. Len čo letorasty, ktoré vyrástli z púčikov, dosiahnu 0,25 m, postupne ich prihrnieme kyprou zeminou, aby sa zakorenili. Po skončení vegetačného obdobia zakorenené výhony oddelím a zaškôlkujeme.
Výhonok rastliny ohneme a zakopeme do vopred vykopanej jamy hlbokej približne 15 - 25 centimetrov. Výhonok ukotvíme háčikom, pôdu opatrne prihrnieme. Vyčnievajúci koniec rastliny skrátime nad tretím púčikom. Časť, ktorá ostala v zemi sa zakorení. Na jeseň je možné tento výhon oddeliť a vykopať. Tento spôsob rozmnožovania nám prinesie silné nové kríky.
Ivan Hričovský: ROZMNOŽOVANIE MALÍN Z ODKOPKOV
Rozmnožovanie delením krov
Rozmnožovanie delením krov sa vykonáva tak, že ker rozstriháme na niekoľko menších sadencov. Na rozmnožovanie delením používame radšej mladšie kry. Sadence zo starších krov nie sú dostatočne vitálne. Nové sadence treba dávať do zeme trochu hlbšie, ako bol pôvodný ker, aby narástli korene aj z mladšieho dreva.
Delenie kríkov patrí medzi najstarší a najjednoduchší spôsob, ako sa dopracovať k novým kríkom drobného ovocia. Spočíva v tom, že celú rastlinu najprv vyberieme z pôdy a opatrne z nej oddelíme časti s vytvorenými koreňmi. Oddeliť si ich môžeme napríklad rýľom. Niektorí záhradkári však tento spôsob rozmnožovania považujú za nešetrný. Je pravda, že pri väčšej nepozornosti môžeme narušiť rastlinu alebo pôdnu štruktúru. Preto sa pri delení neponáhľajme a urobme ho precízne.
Rozmnožovanie delením krov sa vo veľkovýrobe používa pri meruzalke zlatej. Delením dvojročných krov, ktoré boli v lete nakopcované, získavame výhonky, ktoré výborne zakoreňujú.
Aj takýmto jednoduchým rozdelením si môžete rozmnožiť ker ríbezle alebo egreša. Odoberať ich môžete v období od konca augusta do februára (egreše pučia veľmi skoro, tak tie radšej ešte v decembri).
Vrúbľovanie
Niektoré kultivary ríbezlí sa nedajú rozmnožovať odrezkami a niektoré ani jedným z opísaných spôsobov. Vtedy používame vrúbľovanie na kŕčok slabšie zakorenených výhonkov meruzalky zlatej (Ribes aureum). Vrúbľujeme kopuláciou v januári a vo februári v mrazuvzdornej miestnosti. Vrúbeľ má mať najmenej štyri púčiky. Zväzuje sa igelitovou páskou bez zalievania voskom. Vrúbľovance uchovávame v teplejšej pivnici v piesku alebo v zemine, prípadne v stratifikačných debnách až do jari. Keď pôda preschne, vysádzajú sa do voľnej pôdy tak, aby vrúbeľ bol pod povrchom pôdy. Nevýhodou takto pestovaných sadencov je vyrastanie podpníka meruzalky, ktorej výhonky oslabujú vrúbľovanú časť. Vrúbľované kry sadíme do pôdy šikmo, v uhle 45 °.
Robíme ho koncom februára a v marci na zaškôlkovanú a zakorenenú meruzalku na voľnom pozemku, alebo vo fóliovníkoch a skleníkoch. V krytých priestoroch meruzalku škôlkujeme do hustých záhonov v spone 200 x 300 mm a po štyroch radoch nechávame pracovnú uličku. Štepíme spojkovaním (kopuláciou). Hrúbka podpníka a vrúbľa má byť pri tomto spôsobe rovnaká. Rez má byť dlhý približne 25 mm. Kambium má priliehať na kambium, viažeme páskou PVC a rezné plochy zatierame voskom. Bočný obrast na podpníku v priebehu vegetácie odstraňujeme, nechávame len vrchné 2 až 3 výhonky, ktoré pravidelne zaštipujeme.
Pre drobných pestovateľov je tento spôsob rozmnožovania egrešov a ríbezľových stromčekov najvýhodnejší. Podpníky si dopestujeme z odrezkov, alebo z odkopkov meruzalky zlatej, ktoré zaškôlkujeme podobne ako pri rozmnožovaní ríbezlí. Po prvej vegetácii narastené výhonky meruzalky zrežeme čo najnižšie nad zemou. Druhý rok na jar (máj, jún) odstraňujeme len výhonky krivé, nevhodne umiestnené, nadpočetné a choré. V auguste už dosahujú výšku 1,5 m. Štepíme pod kôru. Na podpníku urobíme ,T' rez ako pri očkovaní. Vrúbeľ upravíme rezom ako pri kopulácii. Kôru na podpníku otvoríme očkovacím nožom. Vrúbeľ s troma púčikmi vsunieme pod kôru, zaviažeme páskou z PVC. Rezné plochy zatierame voskom. Na jar budúceho roka zrežeme na ostro (bez čapíka) časť podpníka nad vrúbľom a povoľujeme PVC pásku. V priebehu vegetácie odstraňujeme postranný obrast a na jeseň odkopávame hotové stromčeky.
Pestovanie ríbezlí vo vlastnej záhrade je veľmi užitočné. Produkujú chutné plody, ktoré sa dajú využiť na mnoho spôsobov. Okrem toho sú mimoriadne cenné, pretože obsahujú mnoho prospešných látok pre ľudský organizmus. Ríbezle si môžete sami ľahko rozmnožiť, a to niekoľkými spôsobmi. Prečítajte si o dvoch zaujímavých metódach, vďaka ktorým získate nové kríky úplne zadarmo.
tags: #rozmnozovanie #ribezli #na #jar