Rozmnožovanie pavúkov: Fascinujúci svet rituálov a starostlivosti

Pavúky (lat. Araneae) sú najväčší a pomerne najlepšie preskúmaný rad triedy pavúkovcov, s počtom popísaných druhov presahujúcim 40 000. Tieto fascinujúce tvory, rozšírené po celom svete, si získali pozornosť ľudí už oddávna a v teraristike sú obľúbenými chovancami. Rozmnožovanie pavúkov je komplexný a zaujímavý proces plný rituálov, rizika a následnej starostlivosti o potomstvo. Pre chovateľov tarantúl a iných druhov pavúkov v teráriách je obdobie párenia plné napätia aj zvedavosti.

Anatómia pavúka

Telo pavúkov sa skladá z dvoch hlavných častí: hlavohrudi a bruška, ktoré nemá žiadnu segmentáciu, s výnimkou primitívnych tropických pavúkov. Bruško je pripojené k hlavohrudi tenkou stopkou. Na spodnej strane bruška sa nachádza jeden alebo zriedka dva páry štrbinovitých otvorov do pľúcnych dutiniek. Kúsok pred nimi je umiestnený pohlavný vývod, ktorý je u väčšiny samíc súčasťou zložito skulptúrovanej platničky nazývanej epigyna. Na konci bruška sa obyčajne nachádzajú tri páry snovacích bradaviek, ktoré sú premenenými brušnými končatinami.

Jedové žľazy a trávenie

Pavúky majú v hryzadlách na prednej časti hlavohrudi umiestnené jedové žľazy. Chelicery sú jednovetvové a fungujú na princípe zatváracieho noža. Apikálny článok chelicery pripomína ostrý pazúr alebo jedový zub hada - vo vnútri má kanálik, ktorým je pri zahryznutí do tela koristi vstreknutý jed, ale aj tráviace enzýmy. Trávenie pavúkov je mimotelové (extrasomatické).

Pedipalpy

Druhým párom hlavových končatín sú pedipalpy. U samíc vyzerajú ako krátke nohy, no u samcov sú premenené na zvláštny párový kopulačný orgán nazývaný bulbus. Stavba tohto orgánu môže byť veľmi zložitá. Najdôležitejšou časťou bulbu je dutý útvar - embolus, ktorý je vlastne zásobným vačkom na spermie. Okolo neho je zložitý systém líšt a výrastkov (apofýzy), ktoré pri kopulácii zapadajú do chitinóznych rýh a otvorov na epigyne samice, podobne ako kľúč do zámku.

Pavučiny a dýchanie

Pavúky dýchajú jedným alebo dvoma pľúcnymi vakmi, len zriedkavo vzdušnicami. Pomocou snovacích bradaviek tvoria pavučinové vlákno, čo je tekutina, ktorá na vzduchu rýchlo tuhne. Do neho zabaľujú vajíčka, alebo ho používajú na stavbu pavučín či pascí, do ktorých chytajú svoju korisť. Pavúky sú mäsožravé živočíchy a prevažnú zložku ich potravy tvorí hmyz.

Rozmnožovanie: Od dvorenia po potomstvo

Párenie vtáčkarov je omnoho zaujímavejšie, ako by nezasvätený človek mohol predpokladať. Každý správny chovateľ sa po istom čase snaží svoje chovance napáriť a rozmnožiť. Samček pavúka často riskuje všetko, keď sa približuje k samičke, ktorá býva väčšia, silnejšia a v niektorých prípadoch aj nebezpečná.

Peacock Spider Mating Dance

Svadobné rituály

V čase rozmnožovania samičky pokladajú samčeky za korisť, preto musia byť samčeky pri približovaní sa k samičke a samotnom akte párenia veľmi opatrné. Párenie je pre ne veľmi rizikové a predchádza mu takzvaný svadobný rituál.

Lovecký pavúk (Pisauridae): Samček prichádza k samičke s ulovenou korisťou, zabalenou v pavučinovom zámotku, a pri zásnubnom ceremoniáli jej ju odovzdá.
Skákavka (Salticidae): Samček predvádza rituálny tanec v štýle černošských tancov. Podupáva nohami, čím vyvoláva vibrácie, upozorňujúce samičku na jeho úmysly.
Križiak: Najprv zazvoní na samičku. Jedno svoje vlákno upevní o jej sieť a potom ho pravidelne poťahuje a zo správania samičky skúma, či sa môže pokúsiť o zblíženie.

Samotný akt párenia je však pre samčeka križiaka doslova životu nebezpečný. Ak totiž samček vloží prvú pedipalpu do pohlavného otvoru samičky, tá ho zviaže hodvábnym vláknom. Keď uvoľní prvú pedipalpu a vloží druhú, zúfalo sa snaží uvoľniť putá a rýchlo utiecť. Ak sa mu to aj podarí za cenu straty jednej alebo dvoch nôh, pri ďalšom kopulačnom akte s inou samičkou často už neutečie…

Evolúcia však naučila samčekov brániť sa, a tak napríklad lovčík Pisaurina mira počas párenia zväzuje samičke predný pár nôh a ostatné pevne pridržiava svojimi nohami.

Príprava na párenie

Odchovať potomstvo svojho obľúbeného druhu vtáčkara je asi snom každého nadšeného chovateľa. Prvým krokom je oboznámenie sa so základnými aspektmi párenia pavúkov.

Samica

Samica je najlepšie páriť 1 - 6 mesiacov po zvleku, pričom musí byť adultná (pohlavne dospelá). Niektoré zdroje uvádzajú, že najvhodnejším obdobím pre párenie je prvý týždeň po zvleku samice, keď je už na tento akt pripravená, avšak nemá ešte dostatočne stvrdnuté chelicery na to, aby napadla samca.

Možnosti určenia adultnosti samice:

Počet zvlekov: Väčšina samíc daného druhu dospieva po určitom počte zvlekov, ktoré sa spravidla veľmi nevychyľujú od priemeru.
Veľkosť samice: Ak chovatelia uvádzajú úspešné odchovy u samíc s rozpätím nôh 14-17 cm, vaša samica s podobnými rozmermi môže byť pohlavne dospelá. Táto metóda však nie je úplne spoľahlivá.
Odozva na samca: Ak samček v prítomnosti samice začne „bubnovať“ a samica jeho bubnovanie opätuje, je pripravená na párenie a teda dospelá.

Ani pohlavná dospelosť samice vám nezaručuje úspešný odchov. V jednotlivých rodoch nájdeme veľa odlišností aj v rámci jeho jednotlivých druhov, na ktoré treba pred párením prihliadať - zimovanie, vek (najmä samca), striedanie teploty počas roka ale aj dňa a pod. Napríklad u druhu Brachypelma auratum sa odporúča páriť aspoň 4 roky starú samicu, ktorú každý rok zazimujeme pri 10-stupňovej teplote na 3 týždne.

Pred aktom párenia je dôležité samicu nakŕmiť, aby si ako vhodný zdroj živín potrebný na stavbu kokóna a vývin jej vajíčok nevybrala samca, ktorý je vlastne najvýživnejšou potravou. Samici ponúkneme napríklad dve holíčatá alebo väčší počet cvrčkov. Samicu ale neprekrmujeme! Môže to mať za následok rýchle zvlečenie alebo menší počet vajíčok v kokóne. Niektorí chovatelia pridávajú do potravy samice aj vitamíny.

Ďalšou vecou, na ktorú treba ešte pred samotným aktom párenia prihliadať, je vzájomné priblíženie sa jedincov opačného pohlavia, čo býva často kritický moment, keď samec končí „pod chelicerami“ samice. Je vhodné, ak sa môžu samec a samica trošku spoznať. Poslúžiť nám k tomu môže väčšie terárium predelené perforovaným materiálom (napríklad sieťovina) na polovice. V takto upravenom teráriu sa nejakú dobu jedince spoznávajú, každý samozrejme na inej strane.

Samec môže počas svojho poznávacieho pobytu za pomoci pedipálp vyťukávať o podklad akýsi kód, ktorým sa samici akoby predstaví a „vysvetlí“ jej svoj zámer páriť sa, takisto ako uvedie príslušnosť k rovnakému druhu. Práve pomocou týchto, pre každý druh jedinečných signálov, si často zachráni život. Ďalším spôsobom vábenia samice sú seizmické pohyby samca, akési trasenie sa v stave tranzu. Samica cíti prítomnosť samca a môže mu signály opätovať (bubnovanie pedipalpami o podklad) a prejaviť tak svoju pripravenosť a záujem o párenie, alebo ich neopätovať a samca odohnať alebo dokonca napadnúť.

Samec

Pohlavne dospelý samec má na konci makadiel bulbusy (majú ich všetky druhy vtáčkarov!). Samce niektorých rodov vtáčkarov disponujú aj tibiálnými hákmi, ktoré sú umiestnené na tibii samcov prvého páru kráčavých končatín. Slúžia na zachytenie chelicer samice počas párenia, čím chránia samca pred uhryznutím a zároveň mu pomáhajú nadvihnúť samicu do potrebnej polohy.

Bulbusy sú malé zásobárne spermatu samca. Samec ho do nich dostane tak, že po dospelostnom zvleku si po istom čase, zhruba 2 - 3 týždňoch, usnová spermatickú sieť. Podlezie ju obrátený naznak a v oblasti epigastrálnej ryhy začne vylučovať a prichytávať sperma na sieť. Následne spod spermatickej siete vylezie, prečerpá si embolusom (výbežok na konci bulbusu) prichytené sperma do bulbusov.

Samec vtáčkara žije väčšinou okolo pol roka až rok po adultnom zvleku, po ktorom sa už nezvlieka. Najplodnejším a kvalitatívne najlepším obdobím samca na párenie je prvých 4 - 6 mesiacov. V teráriu, kde je samec držaný, sa odporúča udržiavať vyššiu vlhkosť vzduchu kvôli lepšej kvalite spermy.

Podmienky na párenie

Vhodný čas na párenie je večer, keď začínajú byť pavúky aktívne. Niektoré jedince nemusia javiť záujem o párenie, keď je v teráriu (miestnosti) nízka teplota. Ideálna je okolo 26 - 28 stupňov. Vlhkosť sa odporúča mierne zvýšiť. Udržanie potrebnej vlhkosti alebo teploty je najvhodnejšie zistiť podľa skutočných ukazovateľov v prírode v dobe párenia. Všetko záleží od jednotlivých potrieb druhu, ktorý budete páriť.

Príprava pomôcok

Pri párení je dobré mať pripravený postrekovač v prípade, že chcete odohnať samicu od samca. Varešky alebo iné drevené kuchynské náradie v prípade nutnosti ochrany samca. Ďalšou pomôckou sú umelohmotné nádoby na prikrytie samca alebo samice pred párením a po párení na voľnom priestranstve. Pinzeta sa použije na ochranu samca alebo na jeho navigáciu k samici. Pinzetu pri párení strčíte medzi chelicery páriacich sa pavúkov a tým sčasti zabránite samici útoku na samca. Umiestnite ju tak, aby samcovi pri párení nezavadzala, to je niekoľko cm nad ním.

Priebeh párenia

Priblížime si ukážkový model párenia: Samec podbehne samicu, alebo si ju prichytí tibiálnymi hákmi (záleží od druhu). Samica je trpezlivá a s roztvorenými chelicerami sa nechá od samca podobrať, postaví sa akoby do obranného postoja a tým uľahčí samcovi prácu. Keď samec nemá tibiálne háky, snaží sa samicu podbehnúť. Samotný akt párenia môže nastať v zlomku sekundy alebo trvať niekoľko sekúnd. Samec za ten čas vnikne embolusom, ktorý je časťou bulbusu, do pohlavného otvoru samice a vypustí do jej spermatéky sperma. Samicu môže odpariť jednými alebo striedaním oboch bulbusov. Potom samec položí samicu späť na podklad a každý sa vyberie vlastným smerom - samec hľadať ďalšie samice a samice pripraviť sa na kladenie vajíčok. Takto jednoducho to ale často neprebieha a párenie býva sprevádzané rozličnými komplikáciami, najčastejšie usmrtením samca samicou a neochotou páriť sa.

Typy párenia

Párenie v teráriu: Samica je vo svojom prostredí, na ktoré je zvyknutá. Samec sa pripúšťa k samici vložením do terária. Ten môže ihneď reagovať na samicu poklepkávaním pedipalpami a seizmickými pohybmi tela. Samica môže jeho záujem opätovať silným opakovaným bubnovaním pedipalpami. Pri tomto type párenia nemáme veľký prehľad ani kontrolu nad priebehom párenia.
Norové druhy: Párenie väčšinou prebieha niekde v blízkosti nory alebo na jej začiatku, kde samica čaká na samca.
Stromové druhy: Zvláštnosťou u „stromákov“ je to, že samec môže žiť so samicou v jednom teráriu aj niekoľko mesiacov bez ujmy a opätovne sa s ňou páriť, až kým samica nespraví kokón. Takéto správanie bolo zaznamenané u rodov: Avicularia, Poecilotheria, Psalmopoeus. Priebeh párenia je podobný ako u zemných druhov, akurát sa odohráva zväčša pri alebo v pavučinovom hniezde samice.
Párenie mimo terária: Samica sa môže stať menej útočná voči samcovi. Môže byť plachšia, keďže sa nenachádza v prostredí, na ktoré je zvyknutá. Pri tejto metóde môžete plne zasahovať do priebehu párenia a môžete mať kontrolu oboma jedincami.

Starostlivosť o potomstvo

Po párení si samička vytvorí kokon z pavučiny, do ktorého uloží vajíčka. Pavúky kladú vajíčka do vajcového vaku alebo zámotku. Pavúky kladú zámotky pod kamene alebo drevo ležiace na zemi, alebo ich samička nosí so sebou. Niektoré pavúky kladú len niekoľko vajíčok, niektoré až sto. Po niekoľkých týždňoch sa z vajíčka vyliahne malý pavúčik, ktorý ostáva ešte v zámotku.

Mláďatá sa podobajú na dospelého jedinca, sú však málo sfarbené a chýbajú im chlpy a tŕne. Všetky pavúky sa najmenej raz zvliekajú ešte pred tým, než opustia zámotok. Niektoré druhy sa zvliekajú aj 3 až 7 ráz. Stáva sa, že sa mu to nepodarí a vtedy pavúk hynie.

Pri pavúkoch je sympatická, často až dojemná, starostlivosť o potomstvo. Samičky niektorých druhov nosia kokón s vajíčkami v chelicerách alebo pripevnený na zadočku. Iné druhy strážia kokón až do vyliahnutia mláďat, prípadne vyliahnuté mláďatá nosia určitý čas na chrbte. Príkladom lásky až za hrob je však samička pavúka stepníka moravského, ktorá si stráži potomstvo a po vyliahnutí často uhynie.

tags: #rozmnozovanie #zivocichov #pavuk