Celosvetové pestovanie geneticky modifikovaných potravín: Diskusia, dopady a regulácie

Téma geneticky modifikovaných organizmov (GMO) patrí medzi najdiskutovanejšie témy v modernom poľnohospodárstve a potravinárstve. V rámci upevňovania potravinovej gramotnosti by sa každý uvedomelý spotrebiteľ mal zaujímať o to, čo konzumuje a aký to má dopad na zdravie aj životné prostredie. Geneticky modifikované organizmy (GMO) sú rastliny alebo živočíchy, ktorých genetický materiál bol zmenený pomocou moderných biotechnológií, pričom ľudské zásahy do genetického materiálu rastlín (ale aj zvierat) sa dejú už tisíce rokov, od čias domestikácie. Žiadúce znaky a vlastnosti ako väčšia úrodnosť, väčší objem plodu alebo rýchlejší rast sa po generácie preferovali selektívnym zámerným krížením.

Genetická modifikácia potravín by však mohla pomôcť riešiť globálne problémy ako hlad, klimatické zmeny a degradácia pôdy. Genetické inžinierstvo sa začalo využívať v potravinárstve a agrosektore v 80. rokoch 20. storočia, pričom prvé geneticky modifikované plodiny boli komercializované v 90. rokoch. S nástupom priemyselnej revolúcie a neskôr s rozkvetom genetického inžinierstva v 90. rokoch 20. storočia sa rozsah ponúkaných plodín a potravín s využitím genetickej modifikácie na komerčné účely rozrástol v mnohých krajinách sveta, zatiaľ čo v iných sú stále prísne regulované alebo zakázané.

Čo sú geneticky modifikované organizmy (GMO)?

Geneticky modifikované organizmy (GMO) sú produkty vyrobené z organizmov, ktorých DNA bola upravená genetickým inžinierstvom, aby mali špecifické vlastnosti. Týmto spôsobom možno napríklad spraviť kukuricu odolnejšou voči škodcom alebo zvýšiť výnos sóje v náročných klimatických podmienkach. GMO sa vytvárajú najmä na zvýšenie úrodnosti, odolnosti voči chorobám a škodcom, toleranciu na herbicídy, zlepšenie trvanlivosti alebo na obohatenie výživových hodnôt plodín. To všetko vedie k vyšším výnosom a samozrejme aj ekonomickým prínosom.

Najbežnejšie GMO plodiny využívané v agrosektore sú všeobecne sója, kukurica, bavlna, repka olejná (kanola), cukrová repa a v niektorých krajinách aj papája, cuketa a baklažán. Okrem plodín sa však genetické inžinierstvo využíva aj v mikroorganizmoch na produkciu potravinárskych zložiek, ako sú enzýmy, vitamíny alebo prísady v potravinárskom priemysle. V USA sú GMO bežne povolené a rozšírené, pričom najčastejšie GMO plodiny zahŕňajú sóju, kukuricu a bavlnu.

Prínosy GMO

Motivácia k genetickej úprave plodín je jasná: zvýšiť výnosy, znížiť náklady a obmedziť dopady na životné prostredie. Zástancovia vidia v genetických modifikáciách budúcnosť poľnohospodárstva. Umožňujú efektívnejšiu produkciu (napríklad vytvorením nutrične bohatších plodín alebo zvýšenie ich odolnosti), znižujú ceny potravín zvýšením ich objemu, čím zároveň bojujú proti hladu vo svete. Umožnenie ľubovoľných kombinácií žiadaných znakov a vlastností tak otvára množstvo nových možností.

Príkladom je „zlatá ryža“ - geneticky upravená odroda ryže obohatená o beta-karotén, ktorý si telo premieňa na vitamín A. V chudobnejších častiach sveta, kde je nedostatok tejto živiny bežný, môže konzumácia takejto ryže doslova zachrániť životy. Zaujímavý príklad prichádza z Bangladéša. Tamojší poľnohospodári niekoľko rokov bojovali s masívnym napadnutím zeleniny škodcami, čo viedlo k používaniu toxických pesticídov. Po tom, čo vedci vyšľachtili geneticky modifikovaný baklažán, ktorý si s týmito škodcami dokázal poradiť sám, sa situácia dramaticky zlepšila. Poľnohospodári mohli obmedziť chemické postreky, zvýšila sa úroda a dokonca klesol počet otráv pesticídmi medzi pracovníkmi.

Riziká a obavy spojené s GMO

Napriek potenciálnym prínosom existujú aj vážne obavy a riziká spojené s celosvetovým pestovaním GMO. Jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia geneticky upravené potraviny odmietajú, je strach z neznámeho. Obavy sa týkajú predovšetkým dopadov na zdravie a životné prostredie.

Ekologické obavy

• Strata biodiverzity: GMO plodiny môžu vytláčať tradičné a pôvodné odrody rastlín, čím znižujú genetickú rozmanitosť. Ak sa geneticky modifikované rastliny rozšíria do voľnej prírody, môžu sa krížiť s divými rastlinami a spôsobiť ekologické zmeny. Veterné opeľovanie alebo zmiešanie plodín počas prepravy môže viesť k neúmyselnej kontaminácii organických alebo ne-GMO polí.
• Odolnosť škodcov a burín: Hoci sa tvrdí, že GMO znižujú potrebu pesticídov, niektoré GMO plodiny sú navrhnuté tak, aby tolerovali konkrétne herbicídy (napríklad často využívaný glyfosát). Dlhodobé pestovanie GMO plodín odolných voči herbicídom a pesticídom môže viesť k vzniku "superburín" alebo "superškodcov", ktorí sa stanú imúnnymi voči takýmto prípravkom. Množstvo veľmi silných chemikálií má niekoľko ďalších dopadov, ako je kontaminácia vôd a pôd. Dramatické zníženie biodiverzity, ktorá zaručuje dlhodobú udržateľnosť ekosystémov, a hromadné úhyny hmyzu, ktorý nie je škodcom, ako sú včely, pred čím varuje aj WHO.

Zdravotné riziká

Zdravotné riziká sú opakovane skúmané. Vloženie génov z jedného organizmu do druhého môže vytvárať nové proteíny, ktoré by mohli spôsobiť alergické reakcie. Kritici upozorňujú na fakt, že dlhodobé účinky konzumácie GMO potravín na zdravie nie sú úplne známe, pretože tieto technológie sú relatívne nové a zdôrazňujú potrebu ďalších nezávislých štúdií. Podľa vedeckých inštitúcií, ako sú EFSA a WHO, sú schválené GMO potraviny považované za bezpečné na konzumáciu a čo je najdôležitejšie, nespôsobujú žiadne zdravotné problémy pri bežnej konzumácii. Existuje však viacero prípadov z minulosti a vedeckých štúdií, ktoré toto tvrdenie minimálne spochybnili.

Ekonomické a sociálne obavy

Hoci GMO plodiny môžu byť lacnejšie na pestovanie, prístup k nim často kontrolujú veľké korporácie, ktoré si často patentujú svoje odrody (napríklad Monsanto, dnes súčasť Bayeru), čo vedie k monopolizácii trhu a závislosti farmárov. Celosvetovo len 6 spoločností kontroluje celý trh s GMO plodinami. Kontrolou nad semenami tak robia farmárov celosvetovo závislými pomocou patentov od GMO plodín, ako aj od svojich vlastných postrekov. Navyše farmár, ktorému sa na polia dostala GMO plodina aj neúmyselne (napríklad vetrom) stráca práva nad celou takto zasiahnutou úrodou, nakoľko sa nedá odlíšiť GMO od ne-GMO.

V krajinách s nízkymi príjmami môže byť zavedenie GMO finančne náročné a malé farmy môžu byť vytlačené väčšími podnikmi, ktoré majú prístup k technológiám. Silný impulz dal pestovaniu GMO plodín nedávny dopyt po biopalivách. Pestovanie poľnohospodárskych plodín pre biopalivá spôsobuje zvýšený dopyt po pôde, čo vedie k odlesňovaniu, násilnému zaberaniu pôdy v krajinách globálneho Juhu a vyľudňovaniu vidieka. Tento prístup je ale stále skôr výnimkou než pravidlom.

Globálny pohľad na GMO: Rozdiely v reguláciách a postojoch

V posledných týždňoch sa celosvetová konverzácia o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO) zintenzívnila s rastúcou priepasťou medzi regiónmi ako Latinská Amerika a Pakistan, ktoré pestovanie GMO zahŕňajú, a tými, ktoré to odmietajú, ako napríklad Keňa a Filipíny. Medzitým krajiny ako Mexiko zaujímajú rázne postoje proti GMO, pričom zdôrazňujú potrebu globálneho potravinového systému, ktorý uprednostňuje biodiverzitu, zdravie ekosystémov a odolnosť komunity pred ziskami nadnárodných spoločností.

Regulácia a postoj v Európskej únii

Európska únia patrí k najprísnejším regulátorom geneticky modifikovaných potravín na svete. V EÚ je používanie GMO zakázané v ekologickej poľnohospodárskej produkcii. Každý GMO produkt musí prejsť dôkladným hodnotením bezpečnosti pred schválením na pestovanie alebo predaj. V EÚ je povolený len malý počet GMO plodín na pestovanie (napríklad MON810 - kukurica). Ďalšie, prísne regulované, sú povolené na import a spracovanie.

Samotný proces schvaľovania začína tým, že spoločnosť, žiadajúca o autorizáciu GMO musí predložiť množstvo podkladov, ktoré posúdi Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Tento úrad následne vydá stanovisko, či je produkt na dané použitie v poriadku alebo nie. Schvaľovací proces by bez pripomienok prebehol aj za jeden rok. Často sa však stane, že sú vznesené pripomienky alebo sa objavia nové fakty, čo proces samozrejme predĺži. Po umiestnení autorizovaných GM potravín na trh sa ďalej skúmajú ich dopady na životné prostredie. Tento komplexný prístup zabezpečuje vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat i životného prostredia.

V EÚ musí byť každá potravina s viac ako 0,9 % GMO zložiek riadne označená, čo spotrebiteľom umožňuje voľbu. Problematické je najmä to, že povinnosť označovania sa nevzťahuje na viaceré kategórie potravín: vysoko spracované produkty ako rafinované oleje či cukor z GMO plodín, kde už genetická modifikácia nie je detekovateľná; jedlá podávané v reštauráciách určené na priamu spotrebu; potraviny neúmyselne kontaminované GMO, ak obsahujú do 5 % neúmyselne prítomných GMO v každej zložke; a tiež na malých výrobcov potravín s ročnými tržbami do 2,5 milióna dolárov. Ak chce mať konzument (spotrebiteľ) istotu v tom, čo kupuje, je potrebné vyhľadávať dodatočné certifikácie na obaloch potravín, ako napríklad organické produkty alebo „Non-GMO Project Verified“, alebo sa pýtať na pôvod potravín.

V Európe vyvolal tlak na dereguláciu legislatívy GMO obavy z rizík pre ekologické poľnohospodárstvo a straty príležitostí na podporu udržateľných agroekologických postupov. V EÚ existuje niekoľko organizácií, inštitúcií a skupín, ktoré vystupujú proti geneticky modifikovaným potravinám (GMO):

• Greenpeace: Jedna z najaktívnejších skupín proti GMO. Tvrdia, že genetická modifikácia predstavuje hrozbu pre biodiverzitu, ekosystémy a ľudské zdravie.
• Mimovládne organizácie: Napríklad Slow Food Europe, GM freeze.
• Politické strany a hnutia: Zelení/Európska slobodná aliancia, socialistické a environmentálne hnutia.
• Niektoré členské štáty EÚ: Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko a Grécko majú buď úplný zákaz pestovania GMO plodín, alebo veľmi obmedzujúce pravidlá.

Odpor proti GMO v EÚ nie je len otázkou vedy, ale aj verejného názoru, politiky, ochrany tradičného poľnohospodárstva a environmentálnych princípov. Na stranu opatrnosti sa pridávajú aj vedci z ENSSER (European Network of Scientists for Social and Environmental Responsibility), ktorí sa kriticky zaoberajú vplyvom nových technológií, pričom zdôrazňujú potrebu dôkladného hodnotenia rizík a ďalšieho výskumu pred ich širokým využitím. Stanoviská ENSSER sú však menšinové v rámci vedeckej komunity, preto je vhodné porovnávať argumenty vyššie spomínaných subjektov s oficiálnymi stanoviskami organizácií ako IFOAM, EFSA v EÚ, svetová zdravotnícka organizácia WHO a FAO, či FDA a USDA v USA.

Smernica 2001/18/ES o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia

Cieľom tejto smernice je upraviť správne konanie na udelenie súhlasu so zámerným uvoľnením geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a ich umiestnením na trh tak, aby bolo účinnejšie a prehľadnejšie. Zároveň sa ňou tento súhlas obmedzuje na obdobie 10 rokov (s možnosťou obnovenia) a zavádza sa povinné monitorovanie po umiestnení GMO na trh. Smernica ustanovuje:

• systém na posudzovanie environmentálnych rizík spojených s uvoľnením GMO v každom konkrétnom prípade,
• spoločné ciele monitorovania GMO po ich zámernom uvoľnení na trh; a mechanizmus, ktorým sa pozmeňujú, pozastavujú alebo ukončujú zámerne uvoľnené GMO po tom, ako sa sprístupnia informácie o rizikách ich uvoľnenia.

Označovanie GMO a verejná konzultácia sa stávajú povinnými. Európska komisia je povinná konzultovať s príslušnými vedeckými výbormi všetky záležitosti, ktoré majú vplyv na ľudské zdravie alebo životné prostredie. Musia sa zriadiť registre s cieľom zaznamenávať informácie o genetických modifikáciách v GMO spolu s miestom ich výskytu.

Zatiaľ čo táto smernica umožňuje krajinám EÚ, aby obmedzili alebo zakázali uvoľnenie GMO, ktoré predstavujú riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie, smernica (EÚ) 2015/412 ju mení a dáva krajinám EÚ možnosť zakázať alebo obmedziť GMO, ktoré boli na úrovni EÚ povolené alebo prechádzajú povoľovaním, a to z viacerých dôvodov. Medzi dôvody, ktoré môžu krajiny EÚ uplatniť, patria územné plánovanie, využívanie pôdy, sociálno-ekonomické vplyvy, koexistencia a verejná politika.

Od 3. apríla 2017 musia krajiny EÚ, v ktorých sa pestujú GMO, zaviesť v hraničných oblastiach svojich území opatrenia s cieľom zamedziť možnej cezhraničnej kontaminácii do susedných krajín EÚ, v ktorých je pestovanie GMO zakázané, ak nie sú takéto opatrenia zbytočné na základe osobitných geografických podmienok.

Prípad geneticky modifikovaných zvierat

Hoci sa diskusia o GMO zvyčajne sústreďuje na rastliny, genetické modifikácie sa nevyhýbajú ani živočíchom. Chov geneticky modifikovaných hospodárskych zvierat je zatiaľ zanedbateľný, avšak to sa už čoskoro môže zmeniť. Prvá lastovička je už tu: chov geneticky upravených ošípaných z produkcie Genusu ako prvá na svete povolila Kolumbia, avšak v hre sú aj dominantní producenti bravčového, ktorými sú Spojené štáty a Čína. Firma Genus prichádza so zvieratami určenými na výkrm v ošípaných. Chovateľom ponúka ošípané odolné voči nebezpečnej nákaze, ktorej vírusový pôvodca ochorenia bol prvýkrát odhalený v amerických chovoch v roku 1987, dnes je táto choroba rozšírená po celom svete a ročne spôsobí škody odhadované na 3,3 miliardy dolárov. V prvých klinických testoch už americkí chirurgovia transplantovali prasacie srdce a obličky.

tags: #celosvetove #pestovanie #genetickx #modifikovanych #potravin

Populárne príspevky:

• ako pestovať nechtík lekársky
• sprievodca pestovaním a liečivými účinkami veroniky lekárskej
• Sprievodca pestovaním popínavých ruží
• Sladká cibuľa z Kalábrie
• Viac o púpave lekárskej