Rozmnožovanie živočíchov v prírode: Fascinujúci kolobeh života
Na Zemi žije viac ako milión živočíchov. Vzhľadom i správaním sa odlišujú, to čo majú spoločné je rozmnožovanie. Rozmnožovanie je jednou zo základných funkcií všetkých živočíchov, ktorá zabezpečuje pokračovanie rodu a prispieva k evolúcii druhu. Tento proces zahŕňa rôzne etologické, fyziologické a morfogenetické deje a prebieha rôznymi spôsobmi, v závislosti od typu živočícha.
Typy rozmnožovania
Rozmnožovanie živočíchov môžeme rozdeliť na 2 základné typy:
- Nepohlavné (asexuálne, vegetatívne) - nový jedinec vzniká priamo z materského organizmu, buď jeho rozdelením, alebo zo somatických buniek.
- Pohlavné (sexuálne) - zahŕňa splynutie dvoch pohlavných buniek (gamét), ktoré vznikajú v špecializovaných rozmnožovacích orgánoch.
Nepohlavné rozmnožovanie nie je výhodné z hľadiska vývoja druhu, pretože nevedie k zvýšeniu genetickej variability. Všetci potomkovia sú geneticky identickí s materským jedincom, čo obmedzuje schopnosť druhu adaptovať sa na meniace sa podmienky prostredia. Napriek tomu sa vyskytuje u mnohých organizmov.
Nepohlavné rozmnožovanie
U prvokov prebieha nepohlavné rozmnožovanie hlavne prostredníctvom mitotického delenia, pri ktorom sa delí jadro aj cytoplazma bunky. Najčastejšou formou je binárne delenie, kde sa materská bunka rozdelí na dve dcérske bunky. Okrem binárneho delenia existuje aj polytómia a pučanie.
U mnohobunkových živočíchov existuje viacero spôsobov nepohlavného rozmnožovania. U živočíchov s vysokou regeneračnou schopnosťou, akými sú napr. mechúrniky a ostnatokožce, sa stretávame s delením materského organizmu na dve alebo aj viac častí. U polypovcov sa tento proces nazýva fisipária. Pučanie (gemipária) je ďalší spôsob, pri ktorom nový jedinec vyrastá z malej skupiny buniek na tele materského organizmu.
Príkladom nepohlavného rozmnožovania je aj pučanie u nezmarov, kde nový nezmar vyrastie na dospelom ako púčik.
Pohlavné rozmnožovanie
Pohlavné rozmnožovanie zahŕňa tvorbu špecializovaných pohlavných buniek, nazývaných gaméty: samičia pohlavná bunka (vajíčko) a samčia pohlavná bunka (spermia). Obe gaméty vznikajú redukčným meiotickým delením a sú haploidné. Ich splynutím vzniká diploidná zygota, ktorá je základom nového jedinca.
Oplodnenie
Oplodnenie (fertilizácia) je proces, pri ktorom dochádza k splynutiu gamét opačného pohlavného typu, konkrétne vajíčka a spermie. Tento proces vedie k vytvoreniu zygoty, čo je oplodnené vajíčko.
U živočíchov rozlišujeme dva spôsoby oplodnenia:
- Vonkajšie oplodnenie - k splynutiu gamét dochádza mimo tela matky (vodné bezstavovce, ryby a obojživelníky).
- Vnútorné oplodnenie - gaméty splývajú vo vnútorných pohlavných orgánoch matky (väčšina suchozemských bezstavovcov, plazy, vtáky, cicavce).
Pri vnútornom oplodnení majú samce často špecializované kopulačné orgány, ktorými prenášajú spermie do tela samice. Niektoré živočíchy, ktoré využívajú vnútorné oplodnenie, nemajú kopulačné orgány. Namiesto toho samce vytvárajú spermatofory, čo sú akési nosiče spermií.
Rozdiely medzi pohlaviami
Pohlavné znaky u živočíchov zohrávajú kľúčovú úlohu v ich reprodukčnom správaní a vo výraznom odlišovaní samcov od samíc, čím prispievajú k vzniku pohlavnej dvojtvárnosti (sexuálny dimorfizmus).
- Primárne pohlavné znaky - sú priamo spojené s rozmnožovacím systémom (pohlavné žľazy, vývody, prídavné žľazy).
- Sekundárne pohlavné znaky - zahŕňajú rôzne morfologické, anatomické a behaviorálne charakteristiky, ktoré prispievajú k rozmnožovaciemu úspechu (napr. sfarbenie, parohy, ozdobné perie, pachové žľazy).
Životný cyklus a rozmnožovacie stratégie
Každý tvor prechádza počas svojho života dvomi fázami: pred narodením a dospievaním. Mladý organizmus rastie a stáva sa z neho dospelý živočích. A životný cyklus sa opakuje. Výnimku tvorí hmyz, ktorý premenou prechádza až po narodení.
Pôrod a vývin mláďat
Niektoré živočíchy rodia živé mláďatá, iné začínajú život vo vajíčku.
Vajíčka: Vtáky začínajú svoj život vo vajíčku so žĺtkom, ktoré im poskytuje bohaté zásoby živín. Vajíčka nájdeme v rôznych tvaroch a veľkostiach. Najväčšie vajíčka kladie pštros dvojprstý (cca 15 cm, 1,5 kg), najmenšie patria kolibríkovi jemnému (menšie ako 1 cm). Aby sa vajíčko vyvinulo, musí mať teplotu okolo 37,5 °C, preto ich vtáky chránia vlastným telom a často sa striedajú pri zahrievaní. V horúcich oblastiach sa rodičia snažia vajíčka ochladzovať a zvlhčovať vodou. Tučniaky na Antarktíde si vajíčka kladú na nohy, aby sa nedotkli ľadu.
Živé mláďatá: Niektoré druhy, ako napríklad slonica, majú dlhú graviditu. Slonica porodí mláďa až po 2 rokoch, pričom novorodenec váži 120 kg. Najmenšieho novorodenca porodí klokan červený - mláďatko je dlhé necelé 3 cm a váži len pár gramov. Vak svojej mamy opustí za 11 mesiacov.
Špecifické rozmnožovacie stratégie
Príroda je plná neuveriteľných a niekedy až šokujúcich spôsobov rozmnožovania:
- Krokodíly a korytnačky: Niektoré druhy plazov kladú vajíčka do piesku, ktorý má správnu vlhkosť. Korytnačky plávajú dlhé kilometre na pláže, vyhrabú jamu, nakladú vajíčka v kožovitom obale, zahrabú ich a odídu.
- Krokodíl nílsky: Samička stráži svoje hniezdo s vajíčkami až do ich liahnutia.
- Žaba pípa americká: Chráni svoje mláďatá nosením v špeciálnych jamkách na svojom chrbte.
- Žaba tlamorodka zázračná: Prehltne 15 až 20 vajec a počas celého vývinu svojich mláďat neje. Keď sa zo žubrienok vyvinú malé žabky v jej žalúdku, otvorí ústa a žabky vyjdú von.
- Morské čerty: V hlbokých oceánoch sa samec zahryzne do samice a postupne s ňou zrastie, až sa z neho stane trvalý „doplnok“, ktorý dodáva spermie.
- Ploštice: Samec prepichne telo samice a spermie vstrekne priamo do jej dutiny.
- Morské koníky: Samica odovzdá vajíčka samcovi do špeciálneho brušného vaku, kde ich samec oplodní a nosí, kým sa nevyliahnu.
- Morské slimáky: Niektoré sú hermafrodity a pri párení si navzájom odovzdávajú spermie. Po akte niektoré druhy penis jednoducho odhodia a dorastie im nový.
- Hroch obojživelný: Na prilákanie samičky rozmetáva exkrementy chvostom.
- Dikobraz: Samec pokropí samicu močom, aby ju zaujal.
- Chobotnice: Po párení samec často poslúži samičke ako zdroj energie a je ňou skonzumovaný.
- Dažďovník obyčajný: Párenie prebieha za letu.
- Užovky: Môžu meniť pohlavie po hibernácii.
- Slimák banánový: Je hermafrodit a musí si vymeniť spermie s iným jedincom.
- Ryba korytnačka škvrnitá: Je monogamný hermafrodit a môže meniť pohlavie.
- Kardinály: Majú bilaterálnu gynandromorfia, čo znamená, že každá polovica tela má iné pohlavie.
- Jašterice: Môžu meniť pohlavie v závislosti od teploty prostredia.
Rozmnožovanie živočíchov (Tomáš Talán)
Rozmnožovanie v chove a jeho špecifiká
Úspešné rozmnožovanie zvierat v chove často vyžaduje hlboké poznatky o ich prirodzenom prostredí a správaní. Nedostatočné poznatky, nedbanlivosť a nezáujem o taxonomické problémy môžu viesť k neúspešným odchovom, vrátane kríženia podobných druhov.
Párenie pavúkov
Pre úspešné párenie pavúkov je kľúčové oboznámiť sa so základnými aspektmi:
- Samica: Najlepšie je páriť 1 - 6 mesiacov po zvleku, keď je pohlavne dospelá. Dospelosť sa dá určiť podľa počtu zvlekov, veľkosti alebo podľa správania samca a samice pri párení.
- Samec: Pohlavne dospelý samec má na konci makadiel bulbusy. Niektoré rody disponujú aj tibiálnymi hákmi, ktoré slúžia na zachytenie chelicer samice počas párenia.
Proces párenia: Samec si najprv vytvorí spermatickú sieť, do ktorej prečerpá sperma z makadiel. Následne sa snaží k samici priblížiť a „predstaviť“ sa jej pomocou vibrácií (bubnovanie) a seizmických pohybov. Samica môže jeho záujem opätovať alebo ho odohnať. Pri párení samec vnikne embolusom do pohlavného otvoru samice a vypustí sperma.
Podmienky na párenie: Vhodný čas je večer, pri teplote okolo 26 - 28 °C a mierne zvýšenej vlhkosti. Je dôležité samicu pred párením nakŕmiť, aby si ako zdroj živín nevybrala samca. Niekedy je vhodné samicu a samca nechať sa „spoznať“ v oddelených teráriách.
Metódy párenia:
- Párenie v teráriu: Samica je vo svojom prostredí, samec sa k nej púšťa.
- Párenie mimo terária: Samica môže byť menej útočná. Táto metóda umožňuje väčšiu kontrolu.
- Kombinované párenie: Párenie začína v teráriu, ale dvierka sú otvorené pre voľnejší pohyb.
- Párenie podržaním samice: Samica je držaná, aby samec mohol vykonať párenie. Vhodné pri požičanom samcovi.
Po párení samica vytvorí kokón v rozpätí 6 týždňov - 9 mesiacov. Počet vajíčok závisí od druhu a veku samice.
Vplyv prostredia na rozmnožovanie
Príroda sa riadi presnými pravidlami. Niektoré náhle zmeny (teplota) môžu spôsobiť nezvratné zmeny v organizme a schopnosti reprodukcie. Niektoré druhy sú špecificky viazané na svoj biotop a jeho porušenie, náhla zmena taktiež poškodzuje prípadnú plodnosť samíc alebo kvalitu samcov vhodných na párenie.
U niektorých druhov doteraz nevieme v podstate žiadne fenologické poznatky z prírody (zimovanie, zmeny v biotope počas roka, dospievanie samcov, samíc, obdobie párenia).
Vo voľnej prírode sú páky, aby nedochádzalo ku kríženiu alebo sa výrazne minimalizovalo, napr. prezygotický izolačný mechanizmus, ak rôzne populácie obývajú spoločný biotop. Terénne prekážky (povodie, hory atď.) zabraňujú taktiež stretu podobných populácií.
Rozmnožovanie živočíchov (Tomáš Talán)
tags: #rozmnozovanie #zvierat #v #prirode