Rumanček kamilkový: História, pestovanie a liečivé účinky

Príroda ponúka široké spektrum liečivých rastlín, ktoré pri správnom použití zaberú pri liečbe mnohých zdravotných problémov. Jednou z nich je rumanček, známy ako kamilka, ktorý príjemne chutí aj vonia.

Rumanček kamilkový (lat. Matricaria chamomilla, staršie Matricaria recutita), známy aj ako harmanček či kamilka, je veľmi vďačná bylinka. Je to jednoročná rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae), ktorá sa vyznačuje charakteristickou arómou a drobnými bielymi kvetmi s vypuklým žltým stredom. Dorastá do výšky 15 až 50 cm a má tenkú rozkonárenú stonku, ktorá je dutá a jemne rebrovaná.

Listy rumančeka sú striedavé, perovito delené a nitkovité, čo rastline dodáva vzdušný vzhľad. Kvety tvoria úbory s bielymi jazykovitými kvetmi po obvode a so žltými rúrkovitými kvetmi v strede. Charakteristickým znakom pravého rumančeka je duté lôžko kvetného úboru, čo ho odlišuje od podobných druhov, ako je ruman roľný (Anthemis arvensis).

Rastie pri cestách aj na poliach, no dajte pozor, aby ste nezberali postriekané či zaprášené rastliny. Radšej nechajte rumančeku priestor vo svojej záhrade alebo si ho vyhľadajte na lúke.

Bohatá história rumančeka kamilkového

Rumanček kamilkový patrí medzi najdlhšie používané liečivé rastliny v histórii ľudstva. Už v starovekom Egypte sa považoval za posvätnú bylinu zasvätenú bohu slnka menom Ré a využíval sa na balzamovanie či liečbu horúčok.

Starí Egypťania považovali rumanček kamilkový za dar od boha Slnka. Keď vedci skúmali zabalzamované telo faraóna Ramzesa II. (Veľkého), v jeho žalúdku našli aj rumančekový peľ. Práve z obdobia vlády Ramzesa II. (od roku 1290 do roku 1224 pred n. l.) pochádza najviac informácií o rituálnom využití tejto rastliny.

Natieranie tela, vlasov aj odevov rumančekovým olejom, najmä z náboženských dôvodov, patrilo v starých kultúrach medzi významné rituály. Povesť rumančeka ako liečivej byliny bola v Egypte veľmi rozšírená a dodnes sa tam pestuje.

Poznali ho starovekí Gréci aj Rimania a paleobotanické nálezy aj archeologické vykopávky svedčia o tom, že s ním prichádzali do styku aj národy, ktoré obývali Európu ďaleko pred nimi, už v období neolitu (9 000 - 7 000 r. pred n. l.). Starovekí Gréci a Rimania ho odporúčali na tráviace ťažkosti, hojenie rán a zápaly. Hippokratés, Dioscorides aj Galén uznávali jeho liečivé vlastnosti, pričom Rimania ho pridávali aj do voňavých kúpeľov.

V stredovekej Európe sa rumanček stal neoddeliteľnou súčasťou kláštorných záhrad, kde ho mnísi pestovali na výrobu čajov proti nespavosti, nervozite a tráviacim problémom. Okrem toho sa používal na odpudzovanie hmyzu a ako univerzálny liek v ľudovej medicíne. V strednej Európe sa tradovalo, že pomáha pri nachladnutí, kožných problémoch či zápaloch.

S rozvojom modernej vedy v 19. a 20. storočí sa začali podrobnejšie skúmať jeho účinky a potvrdili sa jeho protizápalové, antibakteriálne a upokojujúce vlastnosti. Dnes je rumanček obľúbenou súčasťou bylinných čajov, mastí, pleťových vôd a arómoterapie. Jemná sladkastá vôňa a účinné terapeutické vlastnosti z neho robia jednu z najobľúbenejších liečivých rastlín na svete.

Rozšírenie a pestovanie rumančeka

Rumanček kamilkový pochádza z južnej a východnej Európy a Prednej Ázie. V súčasnosti je však rozšírený skoro po celom starom kontinente. S týmto rastlinným druhom sa stretneme aj v iných častiach sveta, pretože má veľkú schopnosť prispôsobovať sa, tým pádom aj veľkú variabilitu. Nachádza sa v severnej Afrike (Egypt, Etiópia), v Ázii (Turecko, Afganistan, Irán, Pakistan, severná India, Japonsko), v Severnej Amerike a Južnej Amerike (východné pobrežie USA, Kuba, Argentína, Brazília) a obilím bol zavlečený aj do Austrálie a na Nový Zéland.

Rastie ako poľná burina, na rumoviskách ale aj na lúkach. Obľubuje výživné, na dusík bohaté hlinité pôdy, čiastočne sa vyhýba vápnitým pôdam. V poslednej dobe sa pestuje i v poľných kultúrach, pričom najväčšími producentmi sú krajiny ako Egypt, Maďarsko alebo Nemecko.

Rumančeku sa bude dariť na svetlom a teplejšom mieste, ktoré je chránené pred vetrom. Pestujte ho na slnečnom mieste a na ľahkej, dobre priepustnej pôde. Vysievať môžete na jeseň alebo na jar. Na jar vysievajte čo najskôr, už v marci až apríli, do riadkov vzdialených 45 až 60 cm.

Semená rumančeka sú veľmi drobné a potrebujú na klíčenie svetlo, preto ich vysievajte na pevný povrch pôdy a zľahka pritlačte. Klíčia rýchlo, zvyčajne do 7 až 14 dní, pri teplotách okolo 15 až 20 °C. Pri výseve je dôležité dodržiavať spon približne 20 x 20 cm, aby mali rastliny dostatok priestoru na rast. Po výseve je dobre zabezpečiť semienkam vlhkú pôdu.

Rumanček kvitne väčšinou od mája až do októbra a priťahuje množstvo opeľovačov, najmä včely a motýle. Je dobrým susedom pre rajčiaky, jahody, uhorky, hrach, fazuľu, zeler, ale aj šalát a špenát. Cibuľu a pór ochráni pred háďatkami. Pred hubovými a plesňovými chorobami chráni zeleninu na hriadke, stačí ho vysejať po jej obrube.

Od semienka po dúšok: Ako pestovať a používať harmanček

Zber a sušenie rumančeka

Z rumančeka sa zberajú kvety. Aby si zachovali čo najviac účinných látok, je dôležité dodržiavať správny čas ich zberu a postup sušenia.

Zber si preto načasujte na poludnie a ideálne za slnečného a suchého počasia. Kvety zberajte v čase plného kvitnutia, keď sú úplne otvorené, ale jazykovité biele lupienky ešte nezačali opadávať smerom nadol. Najvyšší obsah liečivých silíc majú kvety ráno po oschnutí rosy a pred silným popoludňajším slnkom. Obdobie zberu trvá od mája do júla v závislosti od klimatických podmienok a stanovišťa.

Predmetom zberu sú oficiálne vo všetkých svetových liekopisoch rozvíjajúce sa kvetné úbory Flos chamomillae. Sú veľmi háklivé, veľmi ľahko sa zaparujú a drobia. Pri zbere ich nemôžeme stláčať a môžeme ich navrstvovať do výšky najviac 0,1 m.

Po zbere je dôležité rumanček správne vysušiť, aby si zachoval liečivé účinky. Kvety sa rozložia v tenkej vrstve na sito, papier alebo plátno a sušia sa na vzdušnom tienistom mieste pri teplote do 35 °C. Priame slnko nie je vhodné, pretože by spôsobilo vyblednutie kvetov a stratu účinných látok. Počas sušenia v tieni a vetrania netreba materiál obracať a premiešavať, lebo úbory sa rozpadajú. Sušenie prirodzeným spôsobom trvá asi 10 až 14 dní.

Správne usušený rumanček si zachová žlto-bielu farbu a intenzívnu sladkastú vôňu. Pred uskladnením alebo balením treba ešte drogu nechať na kôpkach, preosiať a až potom zosýpať. Po usušení sa kvety uchovávajú v sklených nádobách, v papierových alebo plátenných vreckách na suchom a tmavom mieste. Plastové nádoby či igelitové vrecká nie sú vhodné, pretože môžu spôsobiť navlhnutie a plesnivenie. Pri správnom skladovaní si rumanček udrží liečivé vlastnosti približne jeden rok.

Liečivé účinky a použitie rumančeka kamilkového

Rumanček kamilkový má priaznivé účinky na organizmus pri vnútornom aj vonkajšom použití. Má silné protizápalové a antibakteriálne vlastnosti, čím pomáha pri ekzémoch, akné či psoriáze.

Obsahové látky:

Silice (až 1 % s hlavnými obsahovými látkami chamazulenom, bisabololom a spiroétermi)
Flavonoidy
Kumaríny
Triesloviny
Sliz

Bohaté chemické zloženie drogy a jej silice je predpokladom širokého liečebného účinku a použitia.

Vnútorné použitie:

Pomáha pri tráviacich ťažkostiach, nadúvaní, kŕčoch a hnačkách.
Zmierňuje zápaly močových ciest a podporuje zdravie čriev.
Pôsobí priaznivo na normálnu funkciu dýchacieho systému, ukľudňuje pri suchom kašli a škriabaní v hrdle.
Rumančekový odvar sa osvedčil aj pri bolestiach hrdla a zápaloch dutín.
Silica zvyšuje počet srdcových sťahov a rozširuje cievy hlavného mozgu.
Podporuje relaxáciu, spánok, duševnú pohodu a pozitívnu náladu.
Jeho upokojujúca aróma pomáha odbúrať stres, nervozitu a nespavosť.
Má vplyv na prirodzenú obranyschopnosť organizmu (imunitný systém) a pôsobí ako antioxidant.
Schopnosť podporovať potenie je užitočná pri horúčke.

Čaj pre pokojné bruško a prísun dôležitých látok je možné užívať po celú dobu tehotenstva. Pre malé aj väčšie deti je vhodný na denné užívanie v rámci pitného režimu.

Vonkajšie použitie:

Využíva sa na upokojenie podráždenej pokožky, hojenie rán a sedacie kúpele pri hemoroidoch.
Zvonku sa používa na kúpeľ pri zápaloch sliznice očí, zápaloch maternice a konečníka.
Pomáha pri zápaloch a kameňoch obličiek a močového mechúra.
Je obľúbený ako kloktadlo pri zápale ústnej dutiny a nosohltanu.
Rumanček prirodzene zosvetľuje vlasy aj pleť, redukuje kruhy pod očami a pôsobí proti vráskam.
Pravidelná starostlivosť o pokožku s rumančekom podporuje jej regeneráciu, rozjasnenie a hydratáciu.
Kvety a silice rumančeka sa aj dnes využívajú pri výrobe kozmetiky, mydiel, vlasových prípravkov, parfumov, pien a solí do kúpeľa.
Kvetné úbory sa tradične používali na zosvetľovanie a ošetrovanie vlasov a na výrobu antialergických kožných krémov.

Spôsoby prípravy:

Zápar (čaj): Jednu čajovú lyžičku sušeného kvetu prelejeme 200-250 ml vriacej vody a necháme 15 minút lúhovať pod pokrievkou. Potom scedíme a takto pripravený čaj užívame 3x denne. Precedený zápar z 15 - 18 g drogy na 1 liter vody užívame naraz, obyčajne 3 šálky denne po jedle. Každá dávka musí byť pripravená čerstvo.
Výťažok (za studena): Pripravujeme z 10 čajových lyžíc drogy a 2 šálok studenej vody.
Bylinné víno: V jednom litri dobrého vína (biele alebo červené) macerujeme 10 dní 50 g kvetných úborov, 10 g pomarančových alebo citrónových šupiek a 10 až 15 kociek cukru. Všetko precedíme.
Elixír proti nervozite a nespavosti: Do 90-percentného konzumného liehu (100 g) namočíme 50 g rumančekového kvetu, kúsok pomarančovej kôry a kúsok škorice. Zmes necháme celý týždeň stáť. Z 350 g vody a 400 g cukru uvaríme sirup. Ochladený sirup zmiešame s precedeným liehom. Elixír vlejeme do fľaše a dobre uzavrieme.
Pleťová voda po opaľovaní: Na prípravu jemnej, ochladzujúcej a regeneračnej pleťovej vody použite polievkovú lyžicu jojobového oleja, do ktorej pridajte tri kvapky rumančekovej silice, dve kvapky levanduľovej a jednu kvapku mätovej silice.

Možné riziká užívania:

V terapeutických dávkach nie sú nežiaduce vedľajšie účinky. Pri niekoľkonásobnom prekročení dávok sa môže dostaviť zvracanie. Pri použití rumančeka sa v niektorých prípadoch objavili alergické reakcie. Následný rozsiahly výskum však ukázal, že pri prehľade až 50 správ, ktoré hovorili o alergických reakciách rumančeka kamilkového, sa zistila zámena druhov. Išlo pritom o použitie druhu rumana smradľavého (Anthemis cotula L.), ktorý obsahuje látku antekotuloid. Tá vyvoláva kontaktné dermatitídy.

Pozor ale na rumanček roľný, ide o iný druh rumančeka, ktorý vyzerá podobne, ale nepoužíva sa na spomenuté účely.

tags: #rumancek #rolny #herbar