Rumanček roľný – vzácna burina a jej komplexná regulácia

Rumanček kamilkový (Matricaria recutita L., staršie aj rumanček pravý; ľudovo harmanček, kamilka) je jednoročná, silno aromaticky voňajúca bylina z čeľade astrovité (Asteraceae).

Ilustrácia rumančeka kamilkového s popisom kvetov a listov

Je to jednoročná, terofytná bylina s rozvetvenou stonkou, vysokou od 0,1 do 0,5 m. Rumanček kamilkový je jednoročná bylina vysoká 15 až 50 cm, s 15 - 30 cm holou, vzpriamenou, rozkonárenou stonkou, s jemnými, dvojito perovito strihanými listami. Jej listy sú dva- až trikrát perovito strihané a čiarkovité. Rastliny prezimujú (sú hiberálne). Na konci stonky rastú jednotlivé úbory s vypuklým, dutým lôžkom a so žltými rúrkovitými a bielymi jazykovitými kvetmi. Kvetný úbor má žltý terč a kužeľovité, duté lôžko, priemerne 4 - 5 mm vysoké. Kvety má v metlinato usporiadaných úboroch; zvonka biele jazykovité kvety (12 - 20) pri všetkých úboroch sklonené smerom nadol (kvitnú máj - september), zvnútra veľa žltých rúrkovitých kvetov, kvetné lôžko kužeľovité i pologuľovité, duté, holé, bez plievok. Kvetné úbory sa nachádzajú na hlavnej stonke a vedľajších stonkách. Skladajú sa z okrajových bielych jazykovitých samičích kvetov a vnútorných rúrkovitých obojpohlavných kvetov. Rastliny začínajú kvitnúť v máji a kvitnú po celé leto až do konca septembra. Peľové zrná sú viac-menej guľovitého tvaru s pórmi. Zo spodného semenníka sa po opelení vyvíja nažka, ktorá je v dobe zrenia pozdĺžne zakrivená. Plod je nažka. Meria 1 až 2 mm, na vnútornej strane má päť rýh a na vonkajšej strane je žľaznato bodkovaná. Hmotnosť 1000 semien rumančeka sa pohybuje od 0,03 do 0,08 g (Georgiev a Kostava, 1985). Semená sú schopné hneď klíčiť a vysoká klíčivosť sa zachováva 5 rokov. Rumanček je rastlina s veľmi vysokou efektívnosťou reprodukcie. Celá rastlina príjemne vonia.

Pôvod a rozšírenie rumančeka

Rumanček pochádza z južnej a východnej Európy a Prednej Ázie. Pôvodným domovom rumančeka kamilkového je predná Ázia, južná a východná Európa. Pôvodný areál rozšírenia zahŕňal južnú Európu a oblasť Stredomoria. U nás rastie roztrúsene v burinových porastoch, predovšetkým na obilných poliach a pri cestách. Obľubuje výživné, na dusík bohaté hlinité pôdy, čiastočne sa vyhýba vápnitým pôdam. Rastie ako poľná burina, na rumoviskách ale aj na lúkach. V súčasnosti je však rozšírený skoro po celom starom kontinente. S týmto rastlinným druhom sa stretneme aj v iných častiach sveta, pretože má veľkú schopnosť prispôsobovať sa, tým pádom aj veľkú variabilitu. Nachádza sa v severnej Afrike (Egypt, Etiópia), v Ázii (Turecko, Afganistan, Irán Pakistan, severná India, Japonsko), v Severnej Amerike a Južnej Amerike (východné pobrežie USA, Kuba, Argentína, Brazília) a obilím bol zavlečený aj do Austrálie a na Nový Zéland. V priebehu doby sa pestovaním postupne rozšíril i do iných teplejších oblastí Európy i do Ameriky a Ázie. V poslednej dobe sa pestuje i v poľných kultúrach. Okrem tradičných, miestnych kultivarov rumančeka sa čoraz viac presadzujú vyšľachtené kultivary s vyšším obsahom účinných látok.

Rumanček v histórii a kultúre

Starí Egypťania považovali rumanček kamilkový za dar od boha Slnka. Keď vedci skúmali zabalzamované telo faraóna Ramzesa II. (Veľkého), v jeho žalúdku našli aj rumančekový peľ. Práve z obdobia vlády Ramzesa II. (od roku 1290 do roku 1224 pred n. l.) pochádza najviac informácií o rituálnom využití tejto rastliny (vládol 67 rokov a dožil sa úctyhodných 90 rokov). Natieranie tela, vlasov aj odevov rumančekovým olejom, najmä z náboženských dôvodov, patrilo v starých kultúrach medzi významné rituály. Povesť rumančeka ako liečivej byliny bola v Egypte veľmi rozšírená a dodnes sa tam pestuje. Poznali ho starovekí Gréci aj Rimania a paleobotanické nálezy aj archeologické vykopávky svedčia o tom, že s ním prichádzali do styku aj národy, ktoré obývali Európu ďaleko pred nimi, už v období neolitu (9 000 - 7 000 r. pred n. l.). V tom čase sa ešte len začalo zavádzanie prvých divorastúcich rastlín. Staré mýty napovedajú o účinkoch rumančeka viac. Napríklad v bájach severoeurópskych germánskych národov patril medzi deväť posvätných bylín. Známa rakúska liečiteľka Mária Trebenová (*1907 - †1991) rozprávala o žene, ktorá žila vo Švajčiarsku a volali ju rumančeková bosorka.

Zber a spracovanie rumančeka

Na liečebné účely sa zbierajú úbory (Flos chamomillae). Predmetom zberu sú oficiálne vo všetkých svetových liekopisoch rozvíjajúce sa kvetné úbory Flos chamomillae (Kresánek a Krejča, 1982). Zber sa robí 3 - 4 razy do roka za pekného počasia. Sú veľmi háklivé, veľmi ľahko sa zaparujú a drobia. Pri zbere ich nemôžeme stláčať a môžeme ich navrstvovať do výšky najviac 0,1 m. Ak chcete kvety rumančeka usušiť kvalitne, treba dodržať viacero zásad, aby sa nezaparili alebo nerozdrobili. Počas sušenia v tieni a vetrania netreba materiál obracať a premiešavať, lebo úbory sa rozpadajú. Materiál sa suší v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach v tieni alebo v sušiarenských zariadeniach pri teplotách do 35 °C. Sušenie prirodzeným spôsobom trvá asi 10 až 14 dní. Pri sušení kvetných úborov umelým teplom nesmie teplota prekročiť viac ako 35 °C. Pred uskladnením alebo balením treba ešte drogu nechať na kôpkach, preosiať a až potom zosýpať. Na jej skladovanie sú najlepšie tesne sa zatvárajúce nádoby, pričom je potrebné chrániť ich pred svetlom a vlhkom.

Liečivé účinky a použitie

Droga obsahuje silicu s bisabololom, azulénom a i.; ďalej flavonoidy, kumaríny, cholín a celý rad ďalších účinných látok. Bohaté chemické zloženie drogy a jej silice je predpokladom širokého liečebného účinku a použitia (Duke, 1985). Rumančeková droga pôsobí protizápalovo, dezinfekčné, potopudne a uvoľňuje kŕče. V liečbe, najmä pri detských chorobách patrí k najobľúbenejším drogám. Používa sa aj pri chrípkových ochoreniach (potopudný a upokojujúci účinok), pri žalúdočných a črevných ťažkostiach a proti hnačkám. Dezinfekčný účinok rumančeka sa uplatňuje pri zápaloch močových ciest. Pomáha pri kŕčoch a bolestiach brucha, vetroch, bolestivých ranách a bolestiach zubov. Je vynikajúci prostriedok pri zápaloch. Účinný je aj pri reume, seknutí v krížoch, ťažkostiach v tehotenstve a črevných ochoreniach. Jeho silu si môžete otestovať pri nádche, zápale čelových dutín, očných spojiviek, kožných nádoroch, vredoch a ťažko hojacich sa vyrážkach. Odvar či čaj z rumančeka pôsobí proti zápalovým chorobám, pri chorobách tráviaceho traktu, znižuje bolesť, hojí rany a bráni tvorbe jaziev. Rumanček pôsobí upokojujúco. Zvonku sa používa na kúpeľ pri zápaloch sliznice očí, zápaloch maternice, konečníka a pri hemoroidoch. Dobré výsledky sa dosahujú aj pri zápaloch a kameňoch obličiek a močového mechúra. Silica zvyšuje počet srdcových sťahov a rozširuje cievy hlavného mozgu.

1 ŠÁLKA PRED SPÁNKOM: Tento ČAJ ZASTAVÍ SARKOPÉNIU PO 60 | SilníaZdraví

Recepty a prípravky

Čaj z rumančeka kamilkového (zápar): 1 kávová lyžička na šálku vody. Pije sa niekoľkokrát denne. Na vonkajšie použitie sa pripravuje zápar z 3 g drogy na 1 dcl vody. 15 - 18 g drogy rumančeka zalejeme 1 l vody a necháme vylúhovať pol hodiny. Precedený zápar užívame naraz, obyčajne 3 šálky denne po jedle. Každá dávka musí byť pripravená čerstvo.
Výťažok: pripravujeme za studena z 10 čajových lyžíc drogy a 2 šálok studenej vody.
Bylinné víno: v jednom litri dobrého vína (biele alebo červené) macerujeme 10 dní 50 g kvetných úborov, 10 g pomarančových alebo citrónových šupiek a 10 až 15 kociek cukru. Všetko precedíme.
Elixír proti nervozite a nespavosti: do 90-percentného konzumného liehu (100 g) namočíme 50 g rumančekového kvetu, kúsok pomarančovej kôry a kúsok škorice. Zmes necháme celý týždeň stáť. Z 350 g vody a 400 g cukru uvaríme sirup. Ochladený sirup zmiešame s precedeným liehom. Elixír vlejeme do fľaše a dobre uzavrieme.

Kozmetické použitie

Kvety a silice rumančeka sa aj dnes využívajú pri výrobe kozmetiky, mydiel, vlasových prípravkov, parfumov, pien a solí do kúpeľa. Kvetné úbory sa tradične používali na zosvetľovanie a ošetrovanie vlasov a na výrobu antialergických kožných krémov. Na prípravu jemnej, ochladzujúcej a regeneračnej pleťovej vody po opaľovaní použite polievkovú lyžicu jojobového oleja, do ktorej pridajte tri kvapky rumančekovej silice, dve kvapky levanduľovej a jednu kvapku mätovej silice.

Upozornenie na zámeny a alergické reakcie

Pri použití rumančeka sa v niektorých prípadoch objavili alergické reakcie. Následný rozsiahly výskum však ukázal, že pri prehľade až 50 správ, ktoré hovorili o alergických reakciách rumančeka kamilkového, sa zistila zámena druhov. Išlo pritom o použitie druhu rumana smradľavého (Anthemis cotula L.), ktorý obsahuje látku antekotuloid. Tá vyvoláva kontaktné dermatitídy (Hausen, Busker a Carle, 1984).

Veľmi podobný je najmä hojný parumanček nevoňavý (heřmánkovec nevonný - neobsahuje silicu - Tripleurospermum perforatum Mérat, syn.: Matricaria inodora L. a i.), ktorý je mierne aromatický, má okrajové biele jazykové kvety, ale kvetné lôžko je plné.

Regulácia burín v poľnohospodárstve

Rumanček roľný patrí medzi burinné druhy, ktoré sa na poliach vyskytovali pomerne často i v minulosti, ale vplyvom systematického používania herbicídov v minulých rokoch sa ich výskyt podstatne znížil. V súčasnosti sú však zaznamenané vzostupné trendy v ich výskyte. Niektoré, ako nevädza poľná, maky, pastierska kapsička, peniažtek roľný, ostrôžka poľná, sa na poliach vyskytovali v podprahových množstvách a v niektorých oblastiach z polí takmer vymizli. Súčasne môžeme na poliach pozorovať silné výskyty burín, ktoré boli v minulosti takmer neznáme. V posledných rokoch sa šíri i ostrôžka východná. Silne sa rozšírili šalát kompasový, bolehlav škvrnitý, úhorník liečivý, fialka roľná a zemedym lekársky.

Stratégie regulácie burín

Aby regulácia burín splnila svoj význam, musia jednotlivé opatrenia na sebe premyslene nadväzovať. Cieľom je postupné znižovanie zásoby generatívnych a vegetatívnych diaspór v pôde. Hlavnou podstatou regulácie je spoľahlivo eliminovať burinné rastliny, ktoré silne konkurujú plodinám už krátko po vzídení na jeseň. Pri zanedbaní pravidiel regulácie burín dochádza k závažnému poškodeniu porastu, ktorému nezabránime ani jarnými aplikáciami účinných herbicídov.

Kľúčové aspekty regulácie:

Vylúčenie opakovaných aplikácií herbicídov s rovnakými účinnými látkami po sebe.
Dodržovanie odporúčanej dávky vody.
Voľba optimálneho termínu aplikácie herbicídov vo vzťahu k citlivým fázam burín.
Striedanie plodín - ozimín a jarín, obilnín, strukovín a okopanín má okrem celej rady pozitívnych vplyvov aj významné regulačné pôsobenie na reprodukciu burín. Opakovanou sejbou ozimných plodín po sebe sa vytvoria optimálne podmienky pre rozšírenie ozimných burín.

tags: #rumancek #rolny #vznesena #burina