Henri Matisse: Maliar, Fauvista a Múza Kvetov

Henri Matisse je jedným z najvplyvnejších francúzskych maliarov dvadsiateho storočia a tvorcov moderného umenia. Narodil sa v roku 1869 a už v 13-tich rokoch bol prijatý na prestížnu školu École des Beaux-Arts v Paríži. Študoval tam päť rokov, potom sa presťahoval do Londýna a nakoniec sa usadil v Nice, kde žil po zvyšok svojho života. Umelcova práca sa vyznačuje odvážnym použitím farieb a jednoduchých foriem, ktoré sú často redukované na niekoľko tvarov či línií. Experimentoval aj s novými technikami, ako sú napríklad koláže, výrezy a sochy, aby vytvoril nové vizuálne efekty.

Henri Matisse - Vodca Fauvizmu

Fauvizmus bolo nezávislé umelecké hnutie založené na Jesennom salóne v októbri 1905 v Paríži. Išlo o krátkodobé umelecké hnutie, ktoré vzniklo čiastočne v dôsledku skupín vytvorených samotnými umelcami. Začalo sa kontroverznou výstavou umeleckých diel Matissa, Alberta Marqueta, Vlamincka, Deraina a Keesa van Dongena. Svetlé a čisté farby, ktoré umelci hrubo aplikovali na plátno, boli považované za škandalózne. Rovnako poburujúco vnímali aj dielo „Žena v klobúku“, vďaka ktorej sa Henri Matisse stal vodcom skupiny.

Pojem fauvizmus je odvodený zo slova „fauve“, čo znamená „divoká šelma“. Štýl sa vyznačuje svetlými a kontrastnými farbami a odvážnymi ťahmi štetca. Fauvizmus sa stal základom pre vznik súčasných umeleckých hnutí, ako je napríklad expresionizmus, kubizmus a surrealizmus.

Skutočný cestovateľ a inšpirátor

Henri miloval cestovanie! Nové miesto bolo pre neho zdrojom inšpirácie. Tam nachádzal nové svetlo a priestory, ktoré sa neskôr stali súčasťou jeho tvorby. Zo svojich ciest si nosil spomienkové skice a fotografie, aby si všetky miesta uchoval v pamäti. Cestovanie začal z Francúzska, kde navštívil napríklad Nice a Paríž, potom obdivoval okrem iného Korziku, Anglicko, Maroko a Alžírsko.

Predchodca koláže

Kvôli zdravotnému stavu sa Henri Matisse musel vzdať normálneho maľovania - rakovina hrubého čreva mu nedovolila vstať z postele. Napriek tomu však neprestal tvoriť! Vynašiel techniku „gouache découpé“ (technika vyrezávania papierových koláží). Matisse ležal v posteli a vyrezával rôzne postavy z listov papiera maľovaných technikou gvaš a následne ich jeho pomocníci lepili podľa pokynov na plátno. Jeho najpopulárnejšie diela vytvorené touto technikou sú Jazz (1947), La Tristesse du roi (1952) a The Snail (1953).

Zábery Henriho Matissea, ako vystrihuje z papiera

Henri Matisse - tvorba a najznámejšie diela

Obrazy Henriho Matissa patria medzi najdrahšie obrazy, ktoré sa kedy na svete predali. Môžete ich obdivovať v súkromných galériách a múzeách po celom svete. Jedným z Matissových najslávnejších diel je obraz „Tanec“ namaľovaný v roku 1910 na zvláštnu objednávku ruského zberateľa umenia Sergeja Shchukina. Matissove obrazy, ktoré tiež stoja za zmienku, sú: „Radosť zo života“ (1906), „Červené štúdio“ (1911), „Otvorené okno“ (1905), „Žena vo fialovom plášti“ (1937).

Musée Matisse - šanca obdivovať diela Henriho Matissa zblízka

Hlboká náklonnosť Matissa k okúzľujúcej Nice vyústila do vytvorenia múzea, ktoré je po ňom pomenované. Vila Garin de Cocconato bola zvolená za jeho sídlo, ktoré sa nachádzalo v blízkosti rezidencie samotného maliara. Perfektne sa hodila na vystavovanie jeho diel, ktoré sám umelec a neskôr aj jeho dedičia odovzdali mestu. Prvé otvorenie sa konalo 5. januára 1963 a dodnes tu môžete obdivovať Matissovu tvorbu. Musée Matisse v Nice má dôležité diela spojené s kaplnkou vo Vence: 13 makiet pre ornáty a rúcha, 3 makety pre kaplnku, 2 štúdie pre vitráže La Jérusalem céleste a maketu pre Les Abeilles, 2 veľké kresby reprezentujúce svätých.

Kaplnka vo Vence - Matissovo majstrovské dielo

V roku 1943 sa Monique Bourgeois, bývalá nočná zdravotná sestra a modelka Henriho Matissa, zotavovala v ošetrovateľskom dome dominikánskych mníšok. Mníšky zúfalo potrebovali kaplnku a sestra Jacques ukázala Matissovi svoje náčrty pre vitráže. S pomocou brata Louisa-Bertranda Rayssiguiera, otca Marie-Alain Couturiera a v spolupráci s architektom Augustom Perretom a majstrom sklárom Paulom Bonym, začal Henri Matisse pracovať na projekte po návrate do Reginy v roku 1949. Základný kameň bol položený 12. decembra 1949 Monsignorom Rémondom, biskupom z Nice, ktorý ju vysvätil 25. júna 1951. Matisse k tomuto dielu povedal: „Táto práca mi zabrala štyri roky exkluzívnej a usilovnej práce a je výsledkom celého môjho pracovného života. Napriek všetkým nedokonalostiam ju považujem za svoje majstrovské dielo.“

Z generácie na generáciu - syn Pierre Matisse ide v stopách svojho otca

Henri Matisse odovzdal lásku k umeniu aj svojim synom. Mal troch synov a dvaja z nich sa rozhodli ísť v stopách svojho otca. Najviac z nich vynikal najmladší (narodený v roku 1900). Jeho syn Pierre Matisse bol známym obchodníkom s umením. Na podnet svojho otca otvoril vo veku 31 rokov galériu v New Yorku, kde sa zaoberal umením ďalších 65 rokov. Vo svojej galérii vystavoval diela otca a mnohých ďalších súčasných umelcov, okrem iného: Alexandra Caldera, Marca Chagalla, Françoisa Rouana, Roberta Matta, Georgesa Rouaulta, Andrého Deraina. Vďaka zapojeniu do vývoja umenia bol považovaný za jednu z najdôležitejších osobností, ktoré prispeli k rozkvetu moderného umenia.

Ruža veľkokvetá 'Henri Matisse'

Dom Delbard predstavuje Henriho Matissea! Veľkí milovníci ruží už pochopili slovnú hračku. My ostatní, povedzme menej odborníci, by sme mali vedieť, že Henri Matisse je krásna ruža s mohutnými kvetmi, ako z rozprávky. A nie len tak hocijaká rozprávka, ale skutočný ľúbostný príbeh, pretože jej prítomnosť je veľmi romantická. Je to perfektné prostredie na prechádzky v záhrade počas letných popoludní.

Ruža veľkokvetá 'Henri Matisse', latinsky Rosa VK 'Henri Matise', je súčasťou skupiny opadavých rastlín z čeľade Rosaceae - ružovité. Patrí medzi veľkokveté ruže. Pod jej vyšľachtenie sa v roku 1993 vo Francúzsku podpísal sám Delbard. Ide o neobvykle zfarbenú a mimoriadne obľúbenú odrodu. Okúzľujúci kultivar 'Henri Matisse' je veľkokvetá ruža dosahujúca v dospelosti výšky cca 80-90 cm. Tvorí červenooranžová púpätá, ktoré rozkvitajú do podoby nádherných červeno-ružovo-bielych, melírovaných kvetov s pronikavou, lahodnou vôňou. Bola pomenovaná podľa francúzskeho maliara a sochára Henriho Matisse, patriaceho k fauvistom. Umelec ako keby sám pridal ruku so štetčekom k dielu pri jej stvorení.

Ruža Henri Matisse s jej krásnymi farbami

Charakteristika ruže 'Henri Matisse'

Výška: 80 - 100 cm
Farba kvetov: Červená, ružová, biela (melírované)
Vôňa: Lahodná, prenikavá
Listy: Tmavozelené, zdravé a jasné
Kvitnutie: Bohaté a opakované
Odolnosť rezaného kvetu: Približne 5 dní
Kvalita: 1+ (prémiová) - dvojročné kríky, veľmi pevné, naštepené na momentálne najlepšom podpníku na svete, ktorý ružiam dodáva vitalitu a dlhú životnosť.

Ruža veľkokvetá 'Henri Matisse' v záhrade

Je vhodná do parkov, ale aj do rodinných záhrad.
Homogénne pozadie pre ruže vytvorí okrasné trávy.
Ružu ochráni pred škodcami bylinky - vysaďte ju s meduňkou, rozmarínom alebo šalviou.
Je vhodná aj do vázy.
Nádherného efektu dosiahnete aj v kombinácii s plamienkami alebo nižšími aksamitníkmi.
Ideálne miesto pre záhon ruží nájdete predovšetkým na juhozápadne orientovaných plochách chránených pred poludňajším úpalom.

Návod na pestovanie ruže 'Henri Matisse'

Stanovište

Ruža veľkokvetá 'Henri Matisse' vyžaduje hlinitopiesočnatú pôdu s dostatkom humusu a čo najviac svetla. Avšak pri výsadbe na celodenné priame slnko jej hrozí úpal, trpí suchom, bledne a rýchlo odkvitne. Naopak pri nedostatku svetla má rastlina nepekné predĺžené výhony. Preto je najlepšie zvoliť také miesto, kam nesvieti poludňajšie slnko, alebo vysadiť urostlejší strom či ker, ktorý bude ružiam mierne tieniť. Ruže nesaďte do bezprostrednej blízkosti stromov, ktoré by ruži brali príliš živín či vlahy, resp. tam, kde by taký strom vytváral tzv. dažďový tieň. Ruže obľubujú slnečné stanoviská. Pôda musí byť hlboká a priepustná. Veľa krát je náchylnosť rastlín na choroby spôsobená zlým stanoviskom.

Pôda a kyprenie

K svojmu zdravému rastu potrebujú hlbokú, kyprú a humóznu pôdu. Jedným z najdôležitejších faktorov starostlivosti o ruže je kyprenie pôdy. Kyprením dochádza k porušeniu kapilárnosti pôdy, čím sa znižuje výpar. Súčasným skyprením odstraňujeme burinu a pôda sa prevzdušňuje, čo je potrebné pre správnu funkciu koreňov. Kypíme do hĺbky 50 až 80 mm. Pokiaľ ruža za tuhej zimy vymrzne, odporúča sa nevysádzať druhú na rovnaké miesto.

Doba výsadby

Marec až máj, október až po mrazy.
V črepníku celoročne.

Výsadba

Ruže sú pripravené na výsadbu. Odstráňte fóliu, v ktorej je zabalený koreň rastliny. Jama pre rastlinu musí byť tak hlboká a široká, aby sa mohla okolo koreňov doplniť zemina. Miesto očkovania musí byť asi 2 cm pod zemou. Korene prikryť zemou, pritlačiť a dobre zaliať. Po vysadení ker prihrnieme, aby bol chránený proti vysúšaniu a mrazu. Nikdy nesaďte ruže po ružiach, lebo tam je pôda unavená. Do starého ružového záhonu môžete nové ruže nasadiť až po 6 - 8 rokoch. Ak je to nutné skôr, treba vymeniť zem až do hĺbky 50 cm. Nezáleží na tom, či tam ruže boli jeden, alebo viac rokov.

Hnojenie

Rozličné podľa druhu pôdy a klimatických podmienok. V zime sa osvedčilo prikrytie pôdy maštaľným hnojom, ktorý sa na jar plytko zapracuje. Letné pokrytie pôdy kompostom, drtenou kôrou alebo rašelinou zabezpečí rovnomernú pôdnu vlhkosť. K vlastnému hnojeniu sa používajú organické a minerálne hnojivá. Pri dostatočnom pohnojení maštaľným hnojom nie je nutné hnojenie fosforom. V súčasnosti existuje niekoľko dobrých druhov hnojív založených tiež na minerálnej báze, ktoré obsahujú všetky výživné látky potrebné pre ruže. Vyvarujte sa jednostranného a neskorého (po 1. auguste) dávkovania dusíka, ktorý nepriamo ovplyvňuje výskyt múčnatky. Pokiaľ pestujete ruže v črepníku, použite hnojivo určené priamo na ruže. Ruže sú potom odolnejšie a kvetnatejšie.

Zavlažovanie

Najvhodnejšie polievanie je pomocou hadice ku koreňom, čím sa chránia puky a kvety a zabráni sa tak napadnutiu rastliny múčnatkou. Hlboké korene ruží zabezpečujú i v lete dostatočné zásobovanie vodou. Pri potrebe ďalšieho zavlažovania je dôkladná zálievka (30 l/m²) lepšia, ako denné slabé polievanie. Nikdy nezalievať ruže pri vysokých teplotách, len ráno a večer. V črepníku potrebujú veľa vody. Obyčajne sa zalievajú raz denne. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.

Zimná ochrana

Najlepšou zimnou ochranou je nahrnutie výhonov zeminou. Prikryť ich môžete aj rúnom, čečinou alebo mulčovacou zmesou. Správne vyzretie výhonu je najlepšou ochranou voči mrazu. Ukončenie výhonu v nesprávnom termíne spôsobuje, že výhonky sa dostatočne neotužujú a prechádzajú do zimy oslabené. Ak sú ruže v črepníkoch, postavte ich na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom.

Rez

A: Zimný rez: Pred začiatkom zimy sa všetky výhony - podľa sily rastu odrody - zostrihnú na rovnakú výšku cca 30 - 50 cm.B: Jarný rez: Po zime nasleduje hlbšie zrezanie. Všetky staršie a slabšie výhony sa úplne odstránia. Ponechá sa 3 - 5 dobrých výhonov, ktoré sa zostrihnú na 2 až 3 očká (cca 10 - 15 cm), podľa intenzity rastu strihanej odrody.C: Letný rez: Odkvitnuté kvety zostrihnúť, podporuje to rast nových výhonkov a kvetov. Nižšie zrezanie rastlinu oslabuje a znižuje jej kvitnutie. Kvôli jednotnému vzhľadu sa u obzvlášť silno vzrastlých odrôd odporúča rovnomerné hlbšie zrezanie.Pokiaľ sú ruže v črepníku, režte ich ako bežné ruže.

Nežiaduce výhonky

Stáva sa, že pod miestom naočkovania vyženú divé, nežiaduce výhonky. Väčšinou ich spoznáme podľa svetlejšieho olistenia. Treba ich odstrániť, najlepšie odtrhnúť. Môžu sa však aj odstrihnúť priamo v mieste vyhnania.

Ochrana rastlín

Postreky proti hubovitému ochoreniu a savým škodcom by mali byť prevádzané preventívne, v apríli až septembri, v 10 - 14 dňových intervaloch počnúc vyrašením na jar.

Čierna škvrnitosť: Neklamným znakom čiernej škvrnitosti sú načernalé škvrny na zažltnutých, neskôr opadaných listoch. Tvorí na povrchu listu okrúhle hnedé až čierne škvrny, ktoré vedú pri väčšom napadnutí v neskorom lete a na jeseň k úplnému opadávaniu listov. Takto oslabené rastliny trpia ešte v dvoch nasledujúcich rokoch.
Vošky ružové: Vysávajú listy, špičky výhonkov a mladé púčiky. Ich výskyt stúpa v období sucha. Pri silnejšom napadnutí postriekať vhodným prostriedkom.
Pilatka dreňová: Spôsobuje pokrútenie výhonkov smerom nadol, čo je dôsledok požierania drene výhonku larvou. Ochrana: Napadnuté výhonky odrežeme až po dutú časť stonky. Pri rozsiahlejšom výskyte použijeme vhodný postrek. Vyrezaním výhonu nájdeme vyžranú chodbičku pilatky.
Múčnatka ružová pravá: Táto huba vytvára belavé povlaky na listoch, výhonkoch a púčikoch. Ochrana: Napadnuté výhonky odstrihnúť a spáliť! Preventívna ochrana - týždenné postreky, ktoré sa musia striedať. V počiatočnom štádiu sa huba nachádza na povrchu listov, neskôr zmenou teploty a vlhkosti prenikne dovnútra.

tags: #ruza #do #polotiena #henri #matise