Ruže: Kráľovná kvetov s bohatou históriou a symbolikou

Ruža je symbolom lásky, trpezlivosti, pôvabu, nevinnosti, mladosti i nádhernej ženskosti. Len máloktorá kvetina v sebe nesie takú krásu, ako práve ruža. Len máloktorý sviatok je natoľko spojený s ružami, ako práve Valentín. Červená ruža je totiž prejavom lásky, a preto je logicky hojne využívaná práve v Deň svätého Valentína, čo je sviatok zamilovaných. Ruže zaujímajú dlhodobo prvé miesto v predajnosti.

Historické korene a mýty

Je neuveriteľné, že prvé dochované zmienky o ruži sú už z obdobia pred neskutočnými 35 miliónmi rokov. Približne takto staré sú totiž skameneliny tejto nádhernej kvetiny, ktoré našli archeológovia. Grécka mytológia dokonca hovorí o ružiach a ich božskom pôvode. Vyrástli vraj z kvapiek krvi boha Adonida, ktorý predstavuje životodarnú silu prírody, ktorá sa neustále obnovuje. Vďaka tomu sa ruže stali symbolom nielen znovuzrodenia, ale tiež lásky, ktorá nikdy neumiera. Existuje ešte ďalšia verzia pôvodu, kedy došlo k stvoreniu ruže bohom Dionýzom, ktorý ju zasvätil Afrodite, bohyni lásky. Účastníci slávností na počesť boha Dionýza nosili na hlavách ružové vence, čo bolo spojené aj s presvedčením, že ruža schladzuje horúčosť z vína a pomáha zabrániť vyzradeniu tajomstva, dokonca aj v opitosti. V priebehu 15. storočia sa ruže stali symbolom vojny o kontrole Anglicka. Biela ruža značila rod Yorkovcov a červená rok Lancasterov. Tieto symboly viedli k následnému označeniu série bitiek občianskej vojny ako Vojna ruží, ktorá trvala dlhých 33 rokov. Ruža milovala Napoleonova prvá manželka Jozefína a dokázala ich sama vypestovať na 250. Tento kvet bol menovaný v roku 1986 národnou kvetinou Spojených štátov a dodnes tiež zostáva v znakoch mnohých štátov a miest. Vo svojom znaku ju má v Českej republike viac ako 50 miest.

Ruže patria medzi jedny z najstaršie pestovaných rastlín vôbec. Najstaršia ruža, ktorá bola objavená, má neuveriteľných 1000 rokov. Záznamy o tejto ruži rastúcej pri nemeckej katedrále Hildesheims pochádzajú z roku 815. V roku 1945 bola bombardovaní katedrála zničená, avšak ker tejto ruže prežil a dokázal preraziť aj sutiny. Ruže sú považované za jedny z najdlhovekejších rastlín vôbec.

Ruže sa po stáročia považujú za symbol krásy, lásky a elegancie. Ich nadčasová príťažlivosť, jemná vôňa a bohatá symbolika robia z týchto kvetov obľúbený výber pre záhradkárov, umelcov a romantikov po celom svete. Ich pôvod môžeme vysledovať až do starovekých civilizácií v Perzii, Egypte a Číne, kde boli ruže pestované nielen pre svoju krásu, ale aj pre ich praktickú hodnotu. V starovekom Grécku boli ruže spájané s Afroditou, bohyňou lásky a krásy. V Ríme boli ruže zasvätené bohyni Venuši a stali sa symbolom radosti, luxusu a romantiky. Počas stredoveku sa ruže stali symbolom tajomstiev a mystiky. V kresťanskej symbolike sa ruže spájali s Pannou Máriou. V období renesancie sa ich popularita rozšírila a stali sa symbolom vznešenosti a elegancie. V 15. storočí sa ruže stali symbolom politického konfliktu počas Anglickej ružovej vojny.

Symbolika farieb

Ruže sú známe svojou bohatou symbolikou, ktorá sa mení v závislosti od farby kvetu.

Červené ruže: Symbolizujú lásku a vášeň. Červená ruža je tradičným darčekom na Valentína a vyjadruje hlboké city a romantickú náklonnosť.
Biele ruže: Predstavujú čistotu, nevinnosť a nové začiatky. Sú obľúbené na svadbách a krstoch, kde symbolizujú nový začiatok a duchovnú čistotu.
Žlté ruže: Sú symbolom priateľstva a radosti. Tieto kvety prinášajú šťastie a pozitívnu energiu, často sa používajú na oslavy priateľstva a veselé príležitosti.
Ružové ruže: Vyjadrujú vďačnosť, obdiv a eleganciu. Sú vhodné ako darček na vyjadrenie uznania a vďaky za podporu a lásku.
Oranžové ruže: Symbolizujú entuziazmus, túžbu a energiu. Vyjadrujú vášeň a energiu, často sa používajú na vyjadrenie radosti z úspechu alebo nových začiatkov.
Modrá ruža: Modré ruže nie sú prírodné. Vznikajú vždy z ruží bielej farby a to tak, že sa stonka ponorí do kvapaliny, ktorá je zafarbená prírodným farbivom.
Čierna ruža: Rovnakým spôsobom vznikajú aj ruže čierne. Symbolizujú smútok, tmu a evokujú aj smrť. Aj preto sú častou kvetinou pri smútočných udalostiach.

Aj keď to niektorí ľudia neriešia, sú aj tí, pre ktorých je celkový počet naozaj podstatný a má nejaký konkrétnejší význam. A práve ten je pri počte 3 ruží doslova kúzelný. Znamenajú šťastie a radosť, že s niekým, koho milujete, môžete zdieľať svoj život. Hovoria, že druhého milujete a neviete si bez neho predstaviť život. Darovanie kvetov má svoju symboliku, preto sa koľkokrát zaujímame, či konkrétny počet má nejaký význam. Áno, je to tak, pretože aj nepárny a párny počet ruží má svoj konkrétny zmysel. Párny počet kvetov sa väčšinou dáva k smútočným príležitostiam. Avšak aj párny počet kvetov značí bezhraničnú lásku, úctu k druhému a oddanosť. Oproti tomu nepárny počet sa hodí na akúkoľvek príležitosť. Vyjadruje radostné chvíle a šťastné okamihy. Vždy ale pamätajte na to, že nie je až taký dôležitý počet, ale či kvet darujete srdcom.

Druhy a odrody ruží

Rod ruží má cez 150 druhov a dobrou správou je, že na kvetinových farmách neustále vznikajú nové odrody. Svet ruží je naozaj veľký a zorientovať sa v ňom nie je jednoduché. Jednotlivé druhy ruží sa delia do rôznych skupín, tried, hybridov a kultivarov, z ktorých si dokáže vybrať naozaj každý a záleží len od vkusu pestovateľa, aký druh a kultivar si zvolí.

Botanické ruže

Sú pôvodné druhy ruží vyskytujúce sa voľne v prírode a často sa označujú aj ako botanické ruže. Kvitnú od jari do skorého leta a väčšina z nich má jednoduché kvety.

Historické ruže

Sú staré kultivary ruží vyšľachtené ešte pred zavedením čajových hybridov ruží - teda do roku 1867. K ich prednostiam patria odolnosť proti chorobám, výraznejšia vôňa a prirodzená krása.

Ruže alba alebo “biele ruže” vznikli z druhu rosa arvensis a sú jedny z najstarších pestovaných historických ruží.
Ruže centifolia známe aj ako kapustové či provensálske ruže boli vyšľachtené v 17. storočí v Holandsku z viacerých druhov ruží vrátane ruže damascénskej.
Damascénske ruže patria k najstaršie pestovaným ružiam, ktoré sa dostali do Európy už v 13. storočí zo stredného východu.
Portlandské ruže sú pomenované po vojvodkyni z britského Portlandu, ktorá v 18. storočí po prvý krát úspešne vypestovala ruže kvitnúce viac krát do roka.
Pôvodné čajové ruže pochádzajú z orientálnych kultivarov druhov rosa chinensis a rosa gigantea.
Ruže bourbon pochádzajú z rovnomenného ostrova z indického oceána, ktorý v súčasnosti poznáme pod názvom Réunion.
Ruže noisette boli prvý krát vypestované v Južnej Karolíne z kultivarov rosa chinensis parson’s pink a rosa moschata.
Čínske ruže boli po stáročia šľachtené vo východnej Ázii z pôvodného druhu rosa chinensis a do Európy sa dostali až koncom 18. storočia.
Hybridy perpetual pochádzajú z kríženia čínskych ruží s európskymi kultivarmi.

Moderné ruže

Čajové hybridy ruží sa stali najpopulárnejšími ružami 20. storočia a dodnes sú jedny z najpestovanejších druhov. Boli vytvorené krížením hybridov perpetual s čajovými ružami v druhej polovici 19. storočia. V roku 1867 bola predstavená ruža ‘La France’ - prvý predstaviteľ novej triedy ruží, čo bolo zároveň míľnikom vzniku všetkých moderných ruží. Čajové hybridy dostali do vienka gény od oboch rodičov a vlastnosťami sú niekde medzi hybridmi perpetual a čajovými ružami. Ich kvety sú veľké, pekne formované s centrálnym pukom a jedna stonka je zakončená väčšinou jedným kvetom. Popularita čajových hybridov v záhradách v súčasnosti klesá najmä kvôli náročnosti ich pestovania.

Polyantha ruže pochádzajú z kríženia ázijských druhov rosa chinensis a rosa multiflora a do Európy boli privezené koncom 19. storočia spolu s čajovými hybridmi.
Ruže floribunda vznikli krížením ruží polyantha s čajovými hybridmi čím sa dosiahlo, že táto nová skupina ruží kvitla tak bohato a vytrvalo ako polyanthy a zároveň mala tvar a farby kvetov čajových hybridov ruží.
Ruže grandiflora vznikli spätným skrížením ruží floribunda s čajovými hybridmi.
Anglické ruže boli vyšľachtené v 60. rokoch minulého storočia Davidom Austinom. Skrížil preto historické ruže s čajovými hybridmi a floribundami a úspešne sa mu podarilo skombinovať ich vlastnosti.
Kanadské ruže boli vyšľachtené v Kanade, aby odolali tamojším klimatickým podmienkam.
Ťahavé ruže (climber a rambler) majú dlhšie a ohybnejšie stonky ako klasické kríkovité formy.
Miniatúrne/trpasličie ruže dorastajú do výšky 15 - 100 cm.
Pôdopokryvné ruže boli vyvinuté koncom 20. storočia a nie sú náročné na starostlivosť.
Stromčekové ruže nie sú samostatná skupina ruží, pretože ide len o akýkoľvek druh alebo kultivar ruží naštepený na špeciálnom ružovom kmienku.

Pestovanie a starostlivosť

Mnohým krovitým ružiam sa darí v pôde a podmienkach, v ktorých by sa nedarilo čajovým hybridom, pričom rez a udržiavanie sú pomerne jednoduché. Problém spočíva v tom, že si o nich ľudia myslia, že sú „staromódne“, čo však nie je pravda. Vybrať si môžeme z množstva moderných hybridov. Nie všetky z nich predstavujú kry obrovského vzrastu, sú aj jemné, len 60-centimetrové kultivary. Existuje dokonca druh krovitých ruží, ktoré sú vhodné do každej záhradky, pričom možnosť výberu je obrovská. U nás rastie divo asi 15 druhov.

Základom pri pestovaní je správny výber miesta a vhodne pripravený substrát. Pri výbere miesta by sme sa mali vyhýbať suchým a horúcim stanovištiam.

Pôdu je potrebné pred výsadbou poriadne pripraviť a spracovať. Okrem uvedeného k zdravému rastu prispieva aj správna výživa, to znamená aplikácia kvalitného hnojiva určeného na ruže. Dobré je tiež používať tekuté železo, čo je obzvlášť vhodné pri vápenatých pôdach. Pestovanie vo vápenatých pôdach môže vyvolať žltnutie listov (chloróza). Žltnutie listov môže byť spôsobené aj pôdou, ktorá je nevzdušná a premokrená. Preto je vhodné pravidelne prekyprovať zeminu.

K starostlivosti o ruže patrí aj pravidelné odstraňovanie odkvitnutých kvetov, poškodených a napadnutých listov. Ďalším problém, s ktorým sa môžete stretnúť pri pestovaní ruží, sú plané výhony, tzv. vlky. Tieto plané výhony sú zjavne odlišné a je potrebné ich odstraňovať. Planý výhon je ľahko rozpoznateľný, vyznačuje sa bujným rastom.

Začiatok a obdobie leta sú síce krásne, ale na druhej strane prajú vzniku chorôb. Ruže sú napádané múčnatkou, hubou marsonína, hrdzou, cikádami, červcami a voškami.

Rez ruží

Rez ruží sa obmedzuje sa len na omladenie prestarnutých nevzhľadných krov, pretože presvetľovanie je obtiažne.

Jarný rez ruží: Základom je vždy odstrániť najskôr všetky prestarnuté, slabé alebo odumreté konáriky, aby sme podporili tvorbu nových a celkovo zlepšili rastovú kondíciu rastlín. Hoci základné pravidlá rezu sú prakticky rovnaké, i tak by sme mali vedieť, do ktorých skupín ruží patria naše odrody. Dôležité je vedieť i to, či počas sezóny kvitnú len raz alebo opakovane. Ak pestujeme ruže v severnejších oblastiach Slovenska, s rezom môžeme počkať až do polovice apríla, treba ho však urobiť ešte pred pučaním zároveň v období keď už nehrozia veľmi silné nočné mrazy.

Záhonové - opakovane kvitnúce kríčkovité ruže často sadíme do väčších skupín, preto ich musíme udržiavať v kompaktnom tvare, čo docielime krátkym rezom.
Čajohybridy preto zrežeme na tretinu až štvrtinu pôvodnej výšky.
Floribundky, polyantky a miniatúrne ruže skrátime o tretinu až polovicu.
Po reze by na každom výhonku malo zostať 4 až 5 dobre vyvinutých a zdravých púčikov.
Stromčekové: keďže stromčeková ruža sa skladá z podpníka a na ňom navrúbľovanej odrody, pri reze musíme postupovať podľa toho, do ktorej skupiny patrí. Režeme o niečo hlbšie ako napríklad rovnakú odrodu v podobe kra.
Popínavé: po vysadení popínavej ruže chceme, aby čo najskôr vyrástla a prekryla vymedzený priestor na pergole či treláži. Preto ju v prvých rokoch režeme len veľmi mierne. Popínavé ruže kvitnú na krátkych bočných výhonkoch vyrastajúcich z hlavných konárov. Skracujeme ich na 3 až 4 púčiky, čo je asi 10 až 15 cm. Kvetov sa dočkáme až v ďalšej sezóne, keď z nich vyrastú kvitnúce výhonky. Tie musíme skrátiť počas nasledujúcej zimy. Aj popínavá ruža postupne starne. Zmladiť ju môžeme úplným odstránením alebo skrátením niektorého z kostrových konárov.
Pôdopokryvné: týmto, na rez prakticky úplne nenáročným a opakovane kvitnúcim ružiam postačí, keď im odstránime prestarnuté konáre a zastrihneme výhonky, ktoré nám prekážajú v práci na okolitých záhonoch, alebo obmedzujú v raste iné rastliny.

Zazimovanie ruží

Na zimnú ochranu ruží, ale aj iných rastlín, ktoré zostávajú na záhone, no potrebujú pomoc, aby bez poškodenia prečkali mrazy, používame len vzdušné prírodné materiály (piliny, kôra, štiepka, čečina, pôda, lístie, slama, papierové vrece, jutovina, netkaná textília). Nikdy nepoužívame plastové vrecia a fólie, ani perforované. Počas slnečných zimných dní sa vzduch pod nimi rýchlo zohrieva, drží sa vlhkosť. Pri použití napríklad na zazimovanie koruniek stromčekových ruží môžu predčasne pučať, pričom nočný mráz púčiky poškodí.

Pred zazimovaním ruže najskôr upravíme rezom.
Ako prvé odstránime odkvitnuté kvety.
Z korunky vyrežeme odumreté a poškodené drevo. Vyhýbame sa hlbokým zásahom. Do príchodu zimy sa už veľké rezné rany nestihnú dostatočne zaceliť a mráz by mohol poškodiť pletivá.
Okolie spodnej časti kmienka nasypeme vrstvu pilín alebo nakopcujeme zeminu ako pri kríčkových ružiach. Korene budú chránené proti premrznutiu. Vo vyšších a chladnejších polohách aj kmienky obalíme jutovinou.
Korunky prikryjeme viacvrstvovým papierovým alebo jutovým vrecom, obalíme záhradnou tkaninou alebo čečinou.
V novembri nakopcujeme záhonové (kríčkové) ruže, čím ochránime korene aj miesto očkovania pred mrazom.

Ruža jabĺčková

Mať vo svojej záhrade zaujímavý ker, ktorý má nielen pekné, voňavé kvety, ale neskôr aj veľké, chutné a šťavnaté plody, to je iste sen nejedného záhradkára. Najmä, ak ide o ker, ktorého plody sa obsahom blahodárnych látok vyrovnajú plodom ruže šípovej. Ruža jabĺčková, prípadne dužnoplodá, je druh ruže pestovaný pre svoje veľké plody využiteľné na kuchynské spracovanie. Pochádza z južnej časti strednej Európy. V roku 1973 bola do zoznamu povolených odrôd zapísaná odroda Karpatia. Táto odroda je najdostupnejšia a aj najviac rozšírená.

Táto odroda má mnohé pozitívne vlastnosti. Rastie veľmi bujne, má vzpriamený rast, v období rodivosti mierne rozložito. Jednoročné výhony sú hrubé, vzpriamené, červené a len riedko ostnaté. Listy sú nepárno perovité s dvoma radmi tmavozelených lístkov, na rube matné chlpaté. Koncom mája kvitne veľkými ružovými kvetmi. Kvety sú odolné voči neskorým mrazíkom a chladnému počasiu. Plody sú veľké, guľovité až hruškovité, červenej farby v priemere až päť centimetrové. Sú jemne porastené chĺpkami a vyrastajú v skupinách po dvoch až troch. Ide o veľmi úrodnú odrodu. Plody podľa oblasti, kde ich pestujeme, dozrievajú na prelome augusta a septembra. Úroda z jedného kríka v dospelosti je až niekoľko kilogramov kvalitných plodov. Plody po prezretí mäknú a klesá aj obsah vitamínu C v plodoch.

Ruža šípová (Rosa canina)

Ruža šípková (iné názvy pozri nižšie; lat. Rosa canina) je druh z rodu ruža (Rosa), 1-3 metre vysoký ker. Súčasný slovenský názov tejto rastliny, vyskytujúci sa už od 19. storočia, je ruža šípová. Staršie slovenské názvy sú ruža šípková, šíp divý, ruža obyčajná, ruža divá, ruža planá, ruža psia, ruža. Staršie názvy a dnes ešte ľudové názvy sú šíp(k)ová ružička, šíp, šípka, šípok, šípek, psia ruža, divá ruža, planá ruža, cirňova ružička.

Vyskytuje sa takmer v celej Európe. Rastie na slnečných stráňach, medziach, v priekopách a na okrajoch lesov. Vyskytuje sa od nížin až do hôr do výšky 1 200 m n. m. Šípová ruža má vzpriamené alebo previsnuté tŕnisté vetvy. Dlhé výhony niekedy šplhajú po blízkych stromoch. Tŕne bývajú hákovito zahnuté. Listy sú tenké, päť- až sedempočetné, s relatívne úzkymi prílistkami a s elipsovitými, tupo končistými, ostro dvojito pílkovitými lístkami. Kvitne v máji a v júni. Voňavé kvety bohaté na nektár majú ružovú alebo bielu farbu, merajú asi 5 až 6 cm v priemere a vyrastajú po 1-3 na 0,5 až 2 cm dlhých stopkách. Korunné plátky sú 2 až 2,5 cm dlhé. Lesklé červené šípky, ktoré dozrievajú v auguste a septembri, sú 2-3 cm dlhé a ich tvar býva rôzny, od vajcovitého až po guľatý. Semená uložené vo vnútri šípok sú chránené ostrými chĺpkami. Ker má hnedú kôru.

Predtým sa v ružovej vode zo šípok umývali ruky. Bežné je dnes využitie v gastronómii. Je známy pokrm staršieho dáta rosée, čo bol ochutený kapún plnený okvetnými plátkami šípovej ruže. Šípky sú jedlé a bohaté na vitamíny, najmä na vitamín C. Varí sa z nich čaj na posilnenie organizmu a vzhľadom na to, že šípky pôsobia aj mierne močopudne, dá sa použiť aj pri ochoreniach močového ústrojenstva alebo obličiek. Zo šípok je možné vyrábať tiež sirupy, zaváraniny, kompóty, domáce víno alebo šípkový likér. Šípkový čaj pôsobí preventívne proti nachladnutiu a infekciám, spevňuje cievne steny a priaznivo pôsobí pri kŕčových žilách.

Ruža z Jericha

Poznáš Ružu z Jericha, Jericho Rose, Ressurection Rose alebo Selaginella lepidophylla? Ide o označenie pre jednu a tú istú rastlinu. V článku nájdeš komplexné informácie o tejto nesmrteľnej rastline vrátane jej pôvodu, histórie, údržby a pestovania a v neposlednom rade to, aký má súvis s Vianocami.

Pôvod a história

Ruža z Jericha je jedinečná rastlina, ktorá pochádza najmä z púštnych oblastí Texasu a Mexika. Ide o oblasti, ktoré sú teplé a suché, teda nemajú dostatok vlahy. Preto v týchto častiach, nie až tak vhodných na pestovanie, prežíva jedinečným spôsobom. Totižto keď vyschne, stočí svoje vetvičky do pevného, no veľmi ľahkého klbka. Preto je jej odborný názov Plavúnka Schúlivá. Hneď, keď sa dostane k vlhkosti, začne sa rozvíjať do tvaru ruže, ktorá je vo vnútri zelená (vďaka prebiehajúcej fotosyntéze).

Ružu z Jericha prvýkrát našli v hrobkách faraónov už pred 4 000 rokmi. V minulosti sa dokonca tradovala z generácie na generáciu ako rodinný zázrak. Jericho ruža však v sebe nesie legendu. Ak sa nachádza v rozkvitnutom stave, jej tvar pripomína rozvinuté, či vľúdne ruky. Podľa spomínanej legendy ide o ruky Panny Márie, ktorá rastlinu venovala, ako poďakovanie pri úteku z Egypta. Preto sa občas tomuto skvostu hovorí aj Egyptská ruža.

Údržba a pestovanie

Ruža z Jericha je symbolom znovuzrodenia. A to práve na základe jej správnej údržby, ktoré zvládne naozaj každý. Stačí vziať široký, plytký tanier, naplniť ho vodou a suchú Ružu z Jericha položiť dovnútra. Už po pár minútach budeme môcť vidieť prvé známky života. Celkové prebudenie ruže trvá približne 24 hodín, po ktorých by mala vyzerať celkom úchvatne. Po úplnom rozvinutí vodu z taniera vylejeme tak, aby boli namočené iba korene. V tomto stave by sme mali ružu nechať niekoľko dní a následne ju nechať znova vyschnúť a na niekoľko týždňov odpočinúť. Tento proces môžeme opakovať veľakrát. Bohužiaľ sa nedá určiť, koľkokrát je ruža schopná takto rozkvitnúť, ale keď si uvedomíme, ako dlho sa dokáže túlať po púšti, tak sa nemusíme obávať.

Veľmi dôležité je, akou vodou Ružu podlievaš. Ideálna je voda izbovej teploty a najmä bez chlóru. Neodporúčame rastlinu držať stále vo vode. Raz za čas ju na niekoľko týždňov nechaj vysušiť, aby si mohla “oddýchnuť”. Uvidíš, takýmto spôsobom ti vydrží aj niekoľko rokov.

Ruža z Jericha a Vianoce

Čo má Ruža z Jericha spoločné s Vianocami? V prvom rade je to spomínaná symbolika znovuzrodenia, resp. znovuzjednotenia rodiny pri vianočnom stole, kde sa všetci “schúlime do jedného klbka”. Preto je tiež úžasným tipom na darček, síce trošku netradičným, no za to určite originálnym. Rovnako je krásnou vianočnou dekoráciou do bytu, napríklad na stôl, keďže jej zelené konáriky pripomínajú ihličie. Koniec koncov, ktoré iné rastliny môžu úplne vyschnúť a “zomrieť” a následne po niekoľkých hodinách vo vode opäť ožiť? Je to ako vianočný zázrak.

Ruže Kordes a Slovensko

Ruže od svetoznámej šľachtiteľskej firmy Kordes patria nielen medzi najkrajšie, ale sú i odolné voči najčastejším chorobám. Ich história je so Slovenskom spätá viac, než by ste si mysleli... Všetko to začalo koncom 19. storočia, kedy v rozáriu grófky Márie Henriety Chotekovej (1863 - 1946) v Dolnej Krupej absolvoval prax ako záhradnícky učeň jeden z členov rodiny Kordesovcov a zakladateľ ružiarskej tradície, Wilhelm, neskôr pre rozlíšenie označovaný ako Wilhelm Kordes I. Popri praxi našiel zaľúbenie v jednej deve z tamojšej dediny a neskôr grófka stála aj pri krste ich syna Petra. Na počesť grófky Chotekovej sa každoročne koná výnimočná udalosť - Slávnosť ruží. V Dolnej Krupej sa zachovala aj časť kedysi rozsiahleho anglického parku, navrhnutého slávnym záhradným architektom Heinrichom Nebbienom (1778 - 1841).

Kordesovci sa obchodovaniu s ružami venujú od roku 1887. V októbri toho roku Wilhelm Kordes I. (1865 - 1935) založil záhradnícky podnik vo svojom rodisku Elmshorn v Nemecku, krátko nato sa presídlil do mesta Klein Offenseth-Sparrieshoop. Dnes, keď sa práci s ružami venuje už štvrtá generácia rodiny, má firma asi 150 zamestnancov a do obchodov ročne dodáva okolo dvoch miliónov ruží. Pri šľachtení nových odrôd získava krížením ročne až 80-tisíc semenáčikov, ktoré absolvujú počas ôsmich až desiatich rokov prísne a náročné výberové skúšky. Z nich údajne iba 4 až 6 najlepších pomenujú a zaradia ako novinky do predaja. Obchodné zastúpenie majú v 35 štátoch sveta a rezané ruže, ktoré kupujete v supermarkete, pravdepodobne tiež pochádzajú z ich podnikov v Afrike (Keňa).

Doteraz Kordesovci vyšľachtili okolo 500 odrôd ušľachtilých ruží, z ktorých vyše 60 získalo ocenenie ADR (Die Allgemeine Deutsche Rosenneuheitenprüfung). Vo svete bolo zatiaľ takto vyznamenaných viac než dvetisíc odrôd ruží. Väčšina novších ruží je patentovo chránená a povolenie rozmnožovať získajú iba škôlky, ktoré si zakúpia licenciu, aj preto je ich cena o niečo vyššia ako iných ruží. Odrody sú dostupné v záhradných centrách aj na slovenskom trhu s okrasnými rastlinami. Na lepšie zorientovanie zákazníka sú označené farebnými štítkami s fotografiou ich kvetov, zaradením do skupiny, menom a stručnou charakteristikou rastliny, kde je v tabuľke uvedená výška a šírka, intenzita vône, odolnosť listov, mrazuvzdornosť a vzdialenosť rastlín pri výsadbe.

Symbolika kvetov v dejinách umenia (1. časť)

tags: #ruza #ktora #vyrastla