Rýchlorastúca tuja: Komplexný sprievodca pestovaním a starostlivosťou

Tuja (Thuja) predstavuje rod stálozelených ihličnatých drevín, ktoré patria do čeľade cyprusovité. Vďaka svojmu hustému habitusu, celoročnej zelenej farbe a pomerne jednoduchej údržbe sú tuje medzi okrasnými ihličnanmi veľmi vyhľadávané. Majú svojich zástancov aj odporcov, ale aj napriek kritike patria medzi často používané ihličnany pre získanie zelenej steny, ktorá dokáže v krátkom čase opticky oddeliť priestor, izolovať ho od komunikácie a tiež dokáže nahradiť pevné oplotenie.

Tuje sú obľúbené ihličnaté rastliny na záhrady a pozemky, cenené pre rýchly rast, jednoduchú údržbu a schopnosť tvarovania. Vysádzajú sa ako samostatné rastliny, tak aj vo forme živých plotov. Tuje patria medzi nenáročné druhy, čo sa týka pôdnych podmienok a vlahy. Dobre rastú na plnom slnku aj v polotieni a sú vhodné pre rýchle vytvorenie steny a bariéry takmer bez zasahovania.

Najobľúbenejšie druhy a kultivary tují

Výber správneho kultivaru je kľúčový pre dosiahnutie požadovaného estetického efektu. Rod tují v sebe zahŕňa 5 rozličných druhov. V minulosti bolo do tohto rodu zaradených 6 druhov. Patria tu:

• Tuja západná (Thuja occidentalis)
• Tuja japonská (Thuja standishii)
• Tuja sečuánska (Thuja sutchuenensis)
• Tuja riasnatá (Thuja plicata)
• Tuja kórejská (Thuja koraiensis)
• Tuja východná (Thuja orientalis), či správne Tujovec východný (Platycladus orientalis syn. Biota orientalis) - v minulosti tento ihličnan patril do rodu tují, v súčasnosti sa radí do samostatného rodu.

V skupine týchto ihličnanov nájdeme veľké množstvo kultivarov, vďaka čomu máme k dispozícii veľkú rozmanitosť tvarov, veľkosti i farieb. Vysoké, krovité, zakrpatené i plocho rozložité, stromovité, kužeľovité, úzke, stĺpovité, guľovité, vajcovité, pravidelného i nepravidelného tvaru. V odtieňoch od tmavozelenej cez svetlozelenú až po zlatožltú farbu, ale i s modrým nádychom.

V našich podmienkach sa najčastejšie stretávame s nasledujúcimi druhmi a ich kultivarmi:

Tuja západná (Thuja occidentalis)

Najrozšírenejší druh. Má šupinaté listy, väčšinou zelenej farby. Tieto okrasné dreviny si získali svoju obľubu hlavne kvôli svojej nenáročnosti a jednoduchej kráse. Hodí sa do každej záhrady na živý plot, tvarovateľné dreviny, okrasný solitér, alebo roztomilý trpaslík do skalky. Medzi obľúbené kultivary patrí:

• Tuja Smaragd: Konkrétna odroda rodu Thuja, ktorá je známa svojim úzkym, stĺpovitým rastom a jasne zelenými ihlicami. Je to stredne vysoký ker alebo strom, ktorý dosahuje výšku približne 3-4 metre a šírku okolo 1 metra. Jeho stĺpovitý tvar a kompaktný rast ho robí ideálnou voľbou pre živé ploty, zelené steny alebo ako solitérnu rastlinu v záhradách. Ihlice tuje Smaragd majú sýto zelenú farbu, ktorá sa drží po celý rok, čo z nej robí obľúbenú rastlinu na vytváranie stálej zelenej štruktúry v záhradách. Ihlice sú jemné, mäkké a plné, čo dodáva rastline elegantný a príťažlivý vzhľad. Smaragd je pomerne nenáročný na starostlivosť. Potrebuje slnečné stanovište a dobre odvodnenú pôdu. Je odolný voči väčšine škodcov a chorôb, čo znižuje potrebu chemických postrekov. Dorastá do výšky 4 - 6 m a je ideálna na živý plot.
• Tuja Brabant: Obľúbený kultivar druhu Thuja occidentalis. Vyznačuje sa svojim hustým stĺpovitým rastom, čo ju robí skvelou voľbou pre vytváranie súkromia a ochrany pred vetrom. Obvykle dosahuje výšku 5-8 metrov a šírku 1-2 metre. Jednou z hlavných výhod tuje Brabant je jej rýchly rast. Môže pridať niekoľko metrov na výške za rok, rýchlo vytvára hustú bariéru alebo zelené pozadie v krajine. Je relatívne nenáročná na starostlivosť a prispôsobivá rôznym podmienkam. Uprednostňuje dobre odvodnenú pôdu, ale znáša širokú škálu typov pôd, vrátane ílovitých a piesočnatých. Dobrá je do znečisteného prostredia.
• Tuja Golden Smaragd: Rýchlorastúca, zlatožltá farba, vhodná na živý plot.
• Tuja Danica: Pomalyrastúca trpasličia odroda guľovitého tvaru, vhodná do skaliek. Dorastá do trpasličích rozmerov, má tvar sploštenej gule a patrí medzi dreviny s veľmi hustou a celistvou korunou, je to tuja silno zelenej farby. Za rok narastie okolo 5-10 cm a vďaka tomu patrí medzi dreviny ako výrazne vhodná do alpínii, alebo drevina na okrasné skalky.
• Tuja Teddy: Mäkučká tuja, vzrastom trpasličej dreviny pravidelnej gule. Lístky dreviny tuja teddy sú drobné, ihlicovitého tvaru. Farba dreviny je zelená a tuje teddy v zime zachádza do tmavších odtieňov. Táto tuja sa perfektne hodí ako dreviny na skalky, ale aj medzi iné dreviny.
• Tuja Kobold: Je sivozelenej farby ako základná odroda, táto trpasličia odroda s hustou a pravidelne tvarovanou korunou sa prefektne hodí do skaliek alebo na tvorbu malých okrasných, živých plotov.
• Tuja Little Champion: Táto odroda rastie ročne takmer 20cm. Tento veľmi zdravý a nenáročný ihličnan sa hodí do každej záhrady, ako okrasná gulička ale tiež dokáže tvoriť 1-2 metre vysoké súvislé deliace ploty a to bez strihania.
• Tuja Malonyana: Veľmi rozšírená a obľúbená odroda, táto tuja je najatraktívnejšia, ak má iba jeden dominantný kmeň, to sa však stáva málokedy. Výhonky dreviny tvoria dojem majestátnych stĺpov, a tak je táto tuja veľmi vhodná ako solitér.
• Tuja Malonyana Aurea: Túto odrodu dreviny tuja malonyana aurea vyšľachtili v Maďarsku. Tuja Malonyana menšieho vzrastu ako jej základná forma dreviny tuja, to vám však vynahradí intenzívne zlatožltou farbou dreviny, ktorá z nej robí neobvykle krásny solitér.
• Tuja Recurva Nana: Tieto maličké dreviny majú spočiatku tvar sploštenej gule, je to tuja, ktorej sa neskôr začínajú vyvíjať dominantné konáre, ktorých výhonky sú zaoblené a chumáčovito sa zhlukujú. Tuja pre svoju nezvyčajne vlnitú korunu si táto drevina získala veľkú obľubu ako tuja v skalkách a alpíniách.
• Tuja Rheingold: Táto odroda dreviny má mäkké lístky zlatožltej farby, zachádzajúce až do pomarančovej. Často sa stáva, že tuja má mladé výhonky a sú ružové, čo je výnimočné u tejto dreviny. Je to okrasný ker, ktorý narastie do výšky 2 metrov. Vo svojej plnej výške sa tuja Rheingold rozpadne na niekoľko terasovitých podkríčkov.
• Tuja Spiralis Mini: Táto tuja špirálovitá patrí medzi dreviny a tuje, ktoré majú výhradne trpasličí vzrast. Rastie do tvaru zahroteného kužeľa, pričom výhonky dreviny má špirálovito skrútené. Farba dreviny, tuje je sýto zelená, cez zimu môže tuja zájsť do sivozelenej farby dreviny.

Tuja riasnatá (Thuja plicata)

Tuja riasnatá (Thuja plicata) je veľký, statný strom, ktorý je považovaný za jedného z najväčších ihličnatých stromov Severnej Ameriky. Je nápadná svojou výškou a objemom. Môže dosiahnuť výšku až 60 metrov a priemer kmeňa cez 5 metrov. Má pyramidálny tvar so širokou korunou a hustým porastom ihlíc, ktorý vytvára tmavo zelený až žltozelený lesklý vzhľad. Je cenená pre svoj estetický vzhľad a veľkosť, čo ju robí atraktívnym stromom pre veľké záhrady, parky a verejné priestory. Jej impozantné rozmery a dekoratívny vzhľad priťahujú pozornosť a dodávajú krajine výrazný charakter.

Ďalšou výhodou tuje riasnatej je jeho odolnosť voči nepriaznivým podmienkam. Je veľmi odolný voči vetru a znesie aj vlhké a daždivé podnebie. Hoci preferuje dobre odvodnenú pôdu, je schopný rásť aj na miestach s horšími pôdnymi podmienkami. Tuja riasnatá má tiež významný hospodársky význam, je využívaná ako zdroj dreva pre stavebníctvo, výrobu nábytku a rezivo. Drevo tuje riasnatej je známe pre svoju pevnosť, odolnosť a príjemnú vôňu.

Tuja východná (Platycladus orientalis)

Tuja východná je druh vždyzeleného ihličnanu pôvodom z východnej Ázie. Tento ker alebo strom má mnoho zaujímavých vlastností a je obľúbeným okrasným druhom v záhradách. Je stredne veľký ker alebo strom, ktorý môže dosiahnuť výšku okolo 5-8 metrov. Má tenké, svetlo hnedé kmene a ihlice sú tmavo zelené, mäkké a šupinovité. Ihlice sú malé a jemné, pripomínajúce pierka. Preferuje slnečné alebo polotienisté stanovište. Rastie najlepšie v dobre odvodnenej pôde s mierne kyslým až neutrálnym pH. Má rada pravidelnú zálievku, ale je tolerantná voči miernemu suchu po zakorenení. Je odolná voči chladu a znáša mierne mrazivé podnebie. Vďaka svojmu pyramídovitému tvaru a hustému porastu sa často využíva ako solitér alebo na vytváranie živých plotov. Je všeobecne odolná voči väčšine chorôb a škodcov, ale môže byť náchylná na napadnutie strapkami alebo molicami.

Pestovanie a výsadba tují

Hoci sú tuje nenáročné, pre ich zdravý rast je potrebné dodržať niekoľko zásad. Preferujú slnečné až polotienisté miesta a výživnú, priepustnú pôdu. Ťažké a ílovité pôdy im nevyhovujú. Dobre rastú na plnom slnku aj v polotieni. Tuje sú vhodné pre rýchle vytvorenie steny a bariéry takmer bez zasahovania.

Termín výsadby

Dreviny zakúpené v kontajneroch sa vysádzajú od marca do novembra, alebo do trvalého zamrznutia pôdy, podľa podmienok. Najlepšie termíny výsadby sú skorá jar (marec - apríl) a neskorá jeseň (september - október). Výsadba tuje na jar po období mrazov umožňuje rastline usadiť sa pred vegetačným obdobím. Korene tuje majú potom dostatok času na rozvoj pred letnými horúčavami. Výsadba tuje na jeseň zase umožňuje rastline zakoreniť sa pred zimným pokojom. V chladnejších oblastiach majú korene možnosť zakoreniť sa počas jesene a zimy, čo vám poskytne zdravší štart do jari. Tieto časy sa môžu líšiť v závislosti od vašej konkrétnej polohy a klímy vo vašom regióne.

Príprava pôdy a výsadba

Výsadba tuje je celkom jednoduchá, je však dôležité dodržiavať správne kroky, aby sa zabezpečil úspech a zdravý vývoj rastlín. Na začiatku stojí za to vybrať si správnu odrodu rastlín a oboznámiť sa s jej požiadavkami. Tieto požiadavky si určite porovnajte s tým, čo máte vo svojej záhrade. Tuje zvyčajne obľubujú presvetlené polohy, ale dokážu rásť aj na čiastočne slnečných miestach. Uprednostňujú dobre priepustnú pôdu. Je dôležité vedieť, do akej pôdy tuje zasadiť. Pred výsadbou sa uistite, že pôda spĺňa požiadavky rastlín.

Pôda by mala byť voľná, preto ju dobre vykopte. Tuje majú radi úrodnú a dobre priepustnú pôdu. Nikdy nesaďte tuje priamo do trávnika.

Výsadbová jama by mala byť 2- až 3-krát širšia a hlbšia ako koreňový bal. Treba si pripraviť jamy v minimálnom rozmere 40x40x40cm. Na spodok jamy môžete prisypať záhradný substrát na tuje, alebo zmiešame rašelinu s hlinou v pomere 50 ku 50. Ak nemáte priepustnú pôdu, je potrebné na dno výsadbovej jamy použiť drenážnu vrstvu, napríklad ZeoSand alebo Zeolit Agro. Vyhĺbte asi o 0,5m hlbšiu jamu, aplikujte na jej dno 0,5 kg - 1 kg ZeoSandu alebo Zeolit Agro, (podľa veľkosti stromčeka). Následne ich prekryte vrstvou zeminy.

Pôdu odporúčame obohatiť aj o organické hnojivá z hmyzieho trusu (napr. TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík) alebo kvalitne rozležaný kompost či kravský alebo konský hnoj. Pri ich zapracovaní do pôdy doplníte živiny ako dusík, horčík, draslík či vápnik a ďalšie nevyhnutné mikroživiny, ktoré budú prístupné po dlhšiu dobu. Zároveň prispejete k efektívnejšiemu hospodáreniu s vodou a zamedzíte vyplavovaniu živín do spodných vôd.

Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozpichajte koreňový bal rukou ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadol. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju. Následne dajte tuju do jamy. Vrchná časť koreňového balu by mala byť cca 5cm pod zemou. Následne tuju zasypte záhradným substrátom, hlinou, alebo hlinou zmiešanú s rašelinou, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát a hneď neprihnojujte.

Tuje s koreňovým balom sa predávajú najmä v marci a koncom októbra, kedy je vhodné vysádzať voľnokorenné dreviny, resp. balené v jutovine alebo so zemným balom. Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať.

Rozostupy pri výsadbe

Rozostupy pri výsadbe sú veľmi dôležité. Spon vysádzaných drevín sa udáva podľa výšky plota v budúcnosti. Pri nesprávnom rozostupe v budúcnosti hrozí pomalý rast, zakrpatenie každej druhej dreviny vo výsadbe, slabé prírastky, konkurenčný boj o vodu, živiny, koreňový priestor. Hustá výsadba sa rovná nevetraný priestor a vznik múčnatiek, hubových ochorení atď. Od oplotenia je tiež vhodné dodržať vzdialenosť 70-80 cm.

Pokiaľ chcete živý plot do výšky 4-5 m, potrebujete rozostupy 80 - 90 cm od seba. Pokiaľ chcete finálnu výšku plota do 3 m, rozostup 70 cm je ideálny. Menšie ploty - menšie rozostupy. Minimálne však 50 cm od seba. Niektoré záhradníctva chcú pravdepodobne predať viac kusov na 1m, preto prezentujú rozostupy 0,4m od seba. Reálne je však vhodné urobiť rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boj o živiny a najmä kvôli svetlu. V prípade, že sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť. Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch. Tuje rastú priemerne 20-40 cm ročne. Je to závislé od kultivaru a podmienok pestovania. Vo vhodnej oblasti s pravidelným hnojením a primeranou závlahou rastú 25-40 cm ročne.

Starostlivosť o tuje: Zálievka, hnojenie a strihanie

Zálievka

Bežnou starostlivosťou sa rozumie primeraná závlaha počas celého roka. Bezprostredne po výsadbe, po dobu 1-2 rokov aj počas zimy, keď nemrzne. Tuje v lete sú náchylné na usychanie, ktoré je zapríčinené nedostatočným úhrnom zrážok. Problém však môže nastať aj vplyvom nesprávne prevedeného hnojenia či vplyvom iných faktorov. Preto sa odporúča v letných mesiacoch pri nedostatku vlahy intenzívne zalievať. V horúcom lete polievať i 2x do týždňa hlavne na rozpálených betónových terasách. Tuje je vhodné v prvých rokoch po výsadbe intenzívne zalievať. Hlavne v letných mesiacoch pri nedostatku vlahy. Odporúčame kvapkovú závlahu pre jednoduché a rovnomerné polievanie. Pri vysádzaní je to zanedbateľná cenová investícia, ktorá sa osvedčila. V črepníkoch používame priemerom čo najväčšie, aby mali tuje dostatok zeminy a živín na rast. Odporúčam 45x45 plastové. Plasty nesajú vodu koreňovému systému a rastlina udrží vlahu ak ju prípadne zabudnete poliať. Nezabúdame polievať i v zime (mierne), keď nie je zamrznutá zemina.

Hnojenie

Pre správny rast a zdravie Tují je dôležité správne ich hnojiť. Po zasadení tuje nehnojte minimálne polroka. Na jar používame hnojivo s obsahom dusíka. V auguste a septembri používame hnojivo s obsahom draslíka. Odporúča sa hnojiť raz za 3 - 4 týždne, a to od začiatku mája do konca augusta.

• Vyvážené hnojivo: Pre tuje sa odporúča používať vyvážené hnojivo so zmesou živín, ako je dusík (N), fosfor (P) a draslík (K). Hnojivo by malo mať rovnomerné pomery týchto živín, napríklad 10-10-10 alebo 14-14-14.
• Pomer dusíka a draslíka: Dusík je živina, ktorá podporuje rast zelenej hmoty a zelenej farby ihlíc. Preto je pre tuje dôležitý vyšší obsah dusíka v hnojive. Draslík je dôležitý na posilnenie odolnosti rastliny voči chorobám a nepriaznivým podmienkam.
• Aplikácia hnojiva: Hnojivo sa obvykle aplikuje na tuje na jar, krátko po prebudení rastliny zo zimného spánku. Môžete použiť granulované hnojivo alebo tekuté hnojivo rozpustné vo vode. Nasledujte pokyny na obale hnojiva pre správne dávkovanie a aplikáciu.
• Frekvencia hnojenia: Tuje zvyčajne vyžadujú hnojenie raz ročne. Pokiaľ používate dlhodobo uvoľňujúce sa granulované hnojivo, môže byť potrebné iba jedno ošetrenie na jar.
• Starostlivosť po hnojení: Po aplikácii hnojiva je dôležité zaliať rastlinu dostatočným množstvom vody. To pomôže živinám preniknúť do koreňov a minimalizuje riziko popálenia koreňov v prípade koncentrovaného hnojiva.

Na jar môžeme použiť cererit 1-2 x ročne alebo hnojivá, ktoré sú bežne dostupné na konifery. Koncom mesiaca august ukončiť hnojenie hnojivami obsahujúce vysoké množstvo dusíka a pokračovať s hnojivami obsahujúce draslo pre vyzrievanie pletív. Odporúčame používať aj horkú soľ, ktorú zakúpite v každom záhradníctve.

Strihanie tují

Strihanie nerobíme ihneď po výsadbe. Najvhodnejšie je prvý rok nechať rastlinku zakoreniť a začať strihať v druhom roku. V tomto období sa najlepšie rez zacelí. Pravidelný rez je nevyhnutný pre udržanie hustého živého plotu. Bez neho sa vytvára v spodných častiach viac drevnatých vetiev bez ihličia. Pri strihaní sa odporúča tvarovať plot do kónického tvaru (spodná časť širšia ako horná), aby svetlo prenikalo rovnomerne.

• Termín rezu: Ideálne dvakrát ročne - na konci jari (jún) a na konci leta (august/september). Najvhodnejšie obdobie, kedy strihať tuje je august/september. Tento úkon priaznivo vplýva na zahusťovanie a vitalitu rastliny.
• Pravidlá rezu: Nikdy nestrihajte hlboko do starého dreva bez ihličia, pretože tieto časti už neobrastú. Tuje striháme cca 2-3x ročne, zo strán, vrchol nechávame dorásť do požadovanej výšky až potom zastrihneme. Pokiaľ chcete extra hustý plot, zostrihnite aj vrchol, ten sa pravdepodobne rozvetví na 2. Rez tují je ideálne vykonať prvýkrát na jar v mesiaci apríl, druhý letný rez v júni a posledný na koniec augusta - september. Strihajú sa nožnicami alebo krovinorezom. Ideálny rez je tesne pred dažďom, pod mrakom, nie v horúčavách.

Pokiaľ chceme čím skôr vyššie tuje, tak strihanie môžeme robiť až vo výške, do ktorej má tuja rásť. Tu si treba uvedomiť, či chceme zachovať kontúru tuje alebo vytvoriť živý plot. Prvé strihanie je vždy zmladzovacie. Slúži na vytvarovanie živého plota a odstránenie konárov, ktoré sa poškodili počas zimy. Miesto rezu nemusíte zatierať štepárskym voskom, pretože tuja sa hojí rýchlo a všetky poranené miesta zakryje jej miazga. Veľa krát je nutné tuje zrezať viac ako o meter, keďže ich nikto nestrihal už niekoľko rokov. Odporúčame ich skrátiť postupne, najlepšie pol metra každý rok, až kým nedosiahnete požadovanú výšku. Vždy tak odstránite iba časť zeleného dreva a nezastavíte úplne rast vrcholu. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách. Mnoho pestovateľov robí pri pestovaní tují chybu, kedy začne tieto ihličnaté stromčeky strihať počas leta. Týmto spôsobom môžeme ohroziť hlavné vetvy stromu, a tým aj spôsobiť odumretie niektorých vedľajších vetiev. Najlepším časom na strih tují je pred letom, alebo začiatkom jesene. Tuje je potrebné strihať ako do šírky, tak aj do výšky - takto podporíme ich zahustenie a rast.

Choroby a škodcovia tují

Pri zanedbanej starostlivosti alebo nevhodných podmienkach sa môžu vyskytnúť rôzne problémy. Pravidelne kontrolujte aj zdravotný stav drevín.

Choroby tují

V našich klimatických podmienkach sa najčastejšie môžeme stretnúť týmito ochoreniami tují:

• Fytoftorová hniloba koreňov (Phytophthora spp.): Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Pri silnom napadnutí je odporúčané použitie fungicídnych prípravkov a doplnenie vápnika.
• Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina): Žltnutie tují je pravdepodobne spôsobené ich nedostatočnou výživou a / alebo nedostatočnou priepustnosťou pôdy, do ktorej sú vysadené. Môže ísť aj o obe príčiny súčasne.
• Spáľovka tuje (Kabatina thujae): Objavujú sa čierne škvrny na ihličí, ktoré idú zospodu tuje. Môže byť spôsobené napríklad prízemnými mrazmi. V každom prípade však určite nebude na škodu, ak napadnuté tuje postriekate niektorým z fungicídov, napríklad Kuprikol, Dithane, Champion, Ridomil, Syllit a podobne. Postrek je dobré opäť zopakovať približne po 10-14 dňoch, najlepšie iným fungicídom.

Keďže hubám vo všeobecnosti nevyhovuje zásadité prostredie, aplikácia KlinoGrow vo forme postreku je nielen vhodná pri napadnutí, ale aj ako jeho prevencia. Vhodné je zapracovať do pôdy KalciFerro - jemne mletý dolomitný vápenec. Jeho aplikáciou do pôdy nielen zlepšíte jej vlastnosti, zvýšite účinnosť hnojív, využitie živín, ale vyrovnáte pH pôdy a prispejete k vytvoreniu nevhodného prostredia pre huby napadajúce tuje. Okrem nadmernej vlhkosti a pH pôdy napadnutiu hubovými patogénmi sú náchylnejšie tie, ktoré majú nevyváženú výživu, poruchu vstrebávania niektorej zo živín, či stres z nevhodných pestovateľských podmienok.

Škodcovia tují

Škodcovia, ktorí si môžu pochutnávať na týchto rastlinách je niekoľko. Pozrime sa na tie, ktoré sa u nás vyskytujú najčastejšie:

• Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus)
• Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae)
• Mínerka tujová (Argyresthia thuiella)
• Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)
• Krasoň borievkový (Lamprodila festiva)
• Červce (Coccoidea) a puklice Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
• Roztočce - roztoč červený (Tetranychus urticae)
• Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
• Méry (Psylloidea)

Na parazity a chrobáčiky, ktorých larvy vŕtajú v tenkých konárikoch tují (ktoré sa následne odlamujú), použite bežný insekticíd. Určite Vám v záhradníctve poradia, ktorý postrek bude na tohto škodcu najúčinnejší.

Tuje sú vyschnuté, keď sa im farba ihličia zmení na bledozelenú a pri ohýbaní sa končeky ihličia lámu. Vyschnutým tujám už hnojenie nepomôže. Ak ešte nie sú úplne vyschnuté, potom je potrebné v dobre priepustných a zároveň suchých pôdach zvýšiť ich závlahu. V ťažkých ílovitých pôdach je potrebné zlepšiť ich priepustnosť zapracovaním pórovitého materiálu (napríklad keramzit, antuka, drvená borovicová kôra, perlit, kokosové vlákno a podobne).

tags: #rychlo #rastuca #tuja #starsia

Populárne príspevky:

• história talianskej ryže
• Inšpirácia pre sviatočnú tuju
• Teplotné požiadavky muškátov
• Viac o žltom kvete pripomínajúcom púpavu
• Sprievodca výberom a pestovaním okrasných rastlín s veľkými kalichmi