Rozmnožovanie salamandry škvrnitej (Salamandra salamandra): Životný cyklus a ochrana
Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) je stredne veľký druh obojživelníka z čeľade salamandrovité (Salamandridae). Patrí medzi stavovce, ktoré majú premenlivú telesnú teplotu a kožu stále vlhkú. Jej nápadné sfarbenie, zväčša čierne so žltými alebo oranžovými škvrnami, je výstrahou, pretože na pokožke živočícha býva produkt jedových žliaz. Tento nápadne sfarbený živočích je na Slovensku chránený.
Charakteristika a výskyt salamandry škvrnitej
Salamandra škvrnitá má robustné telo na pomerne tenkých nohách s veľkým ústnym otvorom a výraznými vystupujúcimi očami. Na predných nohách má 4, na zadných 5 prstov. Na brušku má 25-27, na bokoch trupu 10-11 priečnych brázd. Koža je hladká a lesklá. Dospelý jedinec je dlhý 18 - 28 cm. Samce sú štíhlejšie a menšie, majú tenšie a dlhšie nohy, chvost na koreni trochu zhrubnutý. Sfarbenie a kresba na chrbte sa líši podľa miesta výskytu, príležitostne môže byť aj červené alebo oranžové. Horné viečka a príušné žľazy sú obvykle stále žlté.
Obýva vlhké listnaté, prevažne bukové lesy stredných polôh, zriedkavejšia je už v ihličnatých lesoch. Preferuje najmä listnaté alebo zmiešané lesy. Vyskytuje sa predovšetkým v 3. - 5. vegetačnom stupni, v nadmorských výškach v rozmedzí od 200 do 1200 m n.m. Najčastejšie sa zdržiavajú v blízkosti čistých lesných potôčikov a studničiek, kde sa rozmnožujú. Vyskytuje sa aj v podzemí, kde dokáže prežiť a aj metamorfovať. Geograficky je výskyt potvrdený v Európe, severozápadnej Afrike a západnej Ázii. Na Slovensku je salamandra škvrnitá pomerne častá, avšak pre svoj prevažne skrytý život (je to nočný, spravidla samotársky živočích) je možné ju spozorovať najmä po daždi, hlavne v jarnom období (rozmnožovanie).
Jedovatosť salamandry
Za očami má umiestnené žľazy, ktoré produkujú jedovaté výlučky. Konkrétne za hlavou má jedové žľazy - parotídy, z ktorých v prípade ohrozenia môže vylučovať jedovatú látku salamandrín až na vzdialenosť niekoľkých centimetrov. Jed nie je prudký, ale menšie živočíchy môže i usmrtiť. Z alkaloidov hlavne samandarin pôsobí na centrálnu nervovú sústavu, znižuje krvný tlak a má aj lokálne anestetizujúce účinky. Jed salamandrín, ktorý vylučuje zo žliaz za očami, nie je pre človeka príliš nebezpečný, ak sa však dostane napr. do očí spôsobuje zápal, zvonku dráždi sliznice. Ak sme si v neopatrnosti rukou pretreli oči, môžeme dostať silný zápal. V tomto prípade ich stačí opláchnuť čistou vodou. Pre menšie živočíchy, ktoré sa ju snažia napadnúť, môže spôsobiť silné svalové kŕče a zníženie krvného tlaku, spojené s náročnejším dýchaním. Jed vo väčšom množstve potom môže takého živočícha aj zabiť. Napriek tomu, jedovatá tekutina - salamandrín nie je pre človeka nebezpečná a salamandra v žiadnom prípade nie je škodca. Jej sfarbenie by malo varovať mnohých potenciálnych predátorov.
Životný cyklus a rozmnožovanie
Salamandra je živočích s nočnou aktivitou, cez deň sa ukrýva v dierach, pod pňami, v machu a pod. Len po teplejšom daždi ju môžeme stretnúť aj počas dňa. Na korisť väčšinou pasívne čakajú. Kŕmi sa červami, slizniakmi, hmyzom a larvami. Jeho potravou sa stávajú najčastejšie malé až stredne veľké bezstavovce (dážďovky, stonožky, drobný hmyz, pavúky, červy, slimáky a iné).
Párenie a kladenie lariev
Pohlavne dozrieva obyčajne v 4. roku, pohlavne dospieva v 3. až 4. roku života. Párenie prebieha na suchej zemi, ide pritom o priamy prenos spermatoforov. Samec, ktorý je pritom často na chrbte samice, prikladá otvor kloaky ku kloake samice. Pária sa v jeseň, v októbri-novembri, niekedy aj na jar. Obdobie rozmnožovania prebieha koncom leta a na jeseň. Oplodnená samica vynosí vajíčka a následne potomstvo až do vyššieho larválneho štádia. Vajíčka sa totiž až do larválneho štádia vyvíjajú v tele samice. Salamandra môže byť vajcoživorodá alebo živorodá. V podmienkach Strednej Európy (a všeobecne) je salamandra vajcoživorodá. Niektorí autori zastávajú názor, že živorodosť (viviparia) reprezentuje adaptívne prispôsobenie drsnejšiemu biotopu vo väčších nadmorských výškach. V niektorých vysokohorských populáciách sa mláďatá vyvíjajú v tele matky až do dospelosti.
Salamander Courtship - Plethodon shermani sperm transfer
Samica kladie larvy v počte 2-70 do potôčkov a studničiek, a to vždy tak, že do vody ponorí len zadnú časť tela. Kladenie lariev prebieha zväčša v noci a trvá niekoľko hodín až niekoľko dní. Po vyvinutí vajec v jej tele kladie približne 40 (maximálne 70) lariev, ktoré sú na rozdiel od žubrienok žiab hmyzožravé. Majú dĺžku do 30 mm a zväčša už vyvinuté predné nohy. Larvy sú mäsožravé, živia sa rybím poterom, drobnými kôrovcami alebo článkonožcami, často sa u nich prejavuje kanibalizmus. K premene (metamorfóze) u nich dochádza po troch mesiacoch, v júli až auguste. Premena lariev a ich prechod na súš trvá asi 4-5 mesiacov.
Zimné úkryty
Približne v novembri vyhľadávajú zimné úkryty, ktoré musia byť dostatočne vlhké a teplé. Dlhší čas vydržia aj teplotu -2,5 °C. Chladné obdobie prečkáva väčšinou v dierach v zemi napríklad po hlodavcoch, výborným útočiskom sú aj jaskyne a staré štôlne s relatívne stabilnou teplotou. Na zimovištia sa opäť odoberajú väčšinou v novembri. Na štandardných stanovištiach sa znova objavuje v priebehu marca a následne nastáva párenie.
Ochrana salamandry škvrnitej
Na Slovensku je salamandra škvrnitá chránená a v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z. má spoločenskú hodnotu 300 eur. Jej ochrana je dôležitá, pretože je súčasťou prirodzeného biotopu, v prírode má svoje miesto a živia sa hmyzom, mäkkýšmi, pavúkmi, dážďovkami. Je citlivá na zmeny ekosystému, nazývame ju tiež indikátor čistoty vôd.
Ohrozenia
Populácia salamandry klesá. Negatívny vplyv na jej populáciu má hlavne automobilová doprava (v čase rozmnožovania) a tiež znečisťovanie vodných tokov, jazierok a studničiek. Najmä počas migrácie, keď sa za daždivého počasia z lesov presúva rodiť do potokov, ju ohrozuje prechod cez cestu a automobilová doprava.
Ochranné opatrenia
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v čase rozmnožovania obojživelníkov, najmä žiab, inštaluje v čase ich rozmnožovania (migrácia na miesta rozmnožovania) na kritických úsekoch, popri cestách, fóliové zábrany a realizuje ich prenos cez teleso cesty, aby sa zabránilo ich úhynu na ceste. Na týchto úsekoch sú prenášané, v prípade výskytu aj salamandry škvrnité, ktoré väčšinou nemigrujú tak hromadne ako obojživelníky. Mnohí dobrovoľníci sa snažia prechádzajúce autá upozorniť na tieto živočíchy a v prípade potreby ich za dodržiavania všetkých opatrení prenášajú do potokov, kde salamandry rodia.
Čo by o salamandrách mala vedieť široká verejnosť? Ide o chráneného živočícha, znamená to nechytať, nehrať sa s ňou a nebrať si ju domov. Zo žliaz za očami produkuje jed salamandrín, ktorý môže podráždiť sliznicu človeka alebo pri kontakte s očami môže spôsobiť ich zápal. V súčasnosti sa ustanovenia zákona (§ 4 ods. 6 a 7 zákona 543/2002 Z. z.) uplatňujú vo vzťahu k obojživelníkom najmä pri realizácii nových líniových stavieb - ciest. V Česku je podľa vyhlášky 395/1992 Zb. kriticky ohrozeným druhom. Druhy žijúce na území Česka potom možno držať v ľudskej starostlivosti len na základe udelenej výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny.
tags: #salamandra #skvrnita #rozmnozovanie