Sibírsky husky: Rozmnožovanie, história a starostlivosť o výnimočné plemeno

Sibírsky husky je plemeno, ktoré na prvý pohľad zaujme svojím typickým vzhľadom severského ťažného psa. Je to atletické plemeno, ktoré si vyžaduje značné množstvo cvičení a duševnej stimulácie, aby zostalo po celý svoj život šťastné a zdravé. Darí sa mu v aktívnych domácnostiach a je ideálny pre majiteľov, ktorí majú radi outdoorové a zimné aktivity, beh, turistiku alebo psie športy.

Vzhľad a charakteristické vlastnosti sibírskeho huskyho

Sibírsky husky je stredne veľký, atleticky stavaný pes s dobre vyvinutými svalmi. Dosahuje výšku v kohútiku približne 50 až 60 centimetrov a hmotnosť nepresahuje 28 kilogramov. Sučky sú o niečo menšie, s výškou 50 až 56 cm. Je známy najmä vďaka svojim modrým očiam, ktoré dodávajú jeho vzhľadu chladnú eleganciu. Existujú však aj jedince s jantárovými očami alebo husky s jedným modrým a jedným hnedým okom. Väčšinu zástupcov tohto plemena zdobí výrazné zafarbenie na chrbte. Brucho, hruď a nohy sú biele a mnoho husky má na tvári viacfarebnú „masku“. Stredne veľké, husto osrstené uši sú vysoko posadené blízko pri sebe. Jeho srsť má niektoré špeciálne vlastnosti, ktoré zabezpečujú ochranu pred chladom. Hustá, dvojitá srsť ho chráni pred extrémnymi teplotami a je prispôsobená na ochranu pred zimou aj horúcimi letnými mesiacmi.

Zakrútený chvost husky - tzv. líščí chvost - nemá takmer žiadnu podsadu a slúži na praktické účely: v snehovej búrke sa psy schúlia a zastrčia nos pod chvost, ktorý potom slúži ako vzduchový filter a predhrieva vzduch. Labky sú menšie ako u podobne stavaných psov, čo znamená, že nimi uniká menej tepla.

Sibírsky husky je známy svojou priateľskou, spoločenskou a energickou povahou. Tento pes sa vyznačuje silným charakterom a nezávislosťou, čo ho robí výnimočným spoločníkom pre aktívnych ľudí. Pokiaľ ide o správanie k ľuďom, husky je veľmi priateľský a rád trávi čas v spoločnosti. Nie je vhodný ako strážny pes, pretože je príliš milý a spoločenský na to, aby bol agresívny voči cudzím ľuďom. Husky je známy svojím charakteristickým vytím, ktorým komunikuje alebo si „rozpráva“ so svojím majiteľom, najmä ak sa cíti osamelo alebo má nedostatok pozornosti. Namiesto toho priťahujú pozornosť svojím vlčím zavýjaním.

História a pôvod sibírskeho huskyho

Sibírsky husky pochádza z drsného prostredia Sibíri, kde si získal významné miesto medzi kočovnými kmeňmi Čukčov. História plemena je pomerne neznáma, ale DNA testy potvrdzujú, že patria medzi najstaršie plemená psov. Predkovia dnešného huskyho žili na Sibíri. Tieto vytrvalé psy sa preslávili v roku 1909, keď obchodník s kožušinami William Goosak, ktorý pochádzal zo Sibíra, prihlásil svoje psy na preteky psích záprahov „All Alaska Sweepstakes“. Jeho tím skončil na treťom mieste a porazil osvedčené aljašské malamuty. V nasledujúcom roku sa na popredných miestach umiestnili aj psy sibírskeho pôvodu.

Domorodí obyvatelia nepoznali kov, používali luk, šípy, kamene, kremeň alebo kosti na konci harpúny. Boli málo organizovaní. Spravidla rozumeli nárečiu iba najbližších susedných kmeňov. Nemali kmeňovú federáciu a neboli spojení s Ruskom. Možno aj preto sa tak veľmi spoliehali na svojich psov, ktorí boli nástrojom ich vynaliezavosti. S početnými skupinami (16-18 i viac psov) svojich psích spoločníkov a nenahraditeľných pomocníkov mohli cestovať po zamrznutej krajine, pričom prekonávali až 100 míľ za jeden deň, čo zároveň umožňovalo každému mužovi vrátiť sa s úlovkom ťahaným psami malej veľkosti.

Pôvodné záprahové psy boli vytrvalí bežci - aj ako rodinné psy potrebujú veľa pohybu. Ekonomika a náboženstvo boli so psami späté. Najlepších psov vlastnili najbohatší ľudia. Mnoho náboženských obradov sa sústreďovalo okolo husky. Vládlo presvedčenie, že dvaja husky strážia bránu do neba a nepustia dnu nikoho, kto sa správal počas života ku psom kruto.

Celý život kmeňa sa krútil okolo psov. Ženy vychovávali šteňatá, rozhodovali o tom, ktoré budú ponechané. Vyberali iba najlepšie sučky a psy, zvyšné sučky sa utrácali a psy kastrovali. Výhodou kastrovaných psov bola miernejšia povaha a nižšia spotreba krmiva v dôsledku pomalšieho metabolizmu. Husky sa využívali aj ako spoločníci detí. Nebolo výnimkou, aby pes spal v stane, pretože bol schopný ho vyhriať svojím živočíšnym teplom. Nočná teplota sa spravidla merala podľa počtu psov potrebných na udržiavanie tepla (napr. dva psy na noc, tri psy na noc atď). Úlohou mužov bolo starať sa o tréning a výcvik. Keď prišla zima, psy ktoré nepracovali, boli uviazané. Iba najlepšie nekastrované psy sa mohli páriť so sučkami, čo bolo zárukou, že iba tie najlepšie mohli splodiť potomstvo. V lete boli psy voľne pustené a lovili vo svorke. Do osád sa vracali, keď napadol sneh a potravy začínalo byť málo. Aj z tohto dôvodu sa u nich zachoval silný lovecký pud.

Import sibírskeho huskyho do Ameriky a „Štafeta Života“

Soby, psy, snežnice a iné hmotné predmety zo živote v stanoch sú dokazom o čulých kontaktoch medzi Kamčatcami, Korjakmi, Jukagirmi a Čukčami, ktoré súviseli, ako potvrdzujú aj písomné záznamy, s aktívnym obchodom s tovarom rozličného druhu a pôvodu, vrátane psov. Napriek tomu si Čukčovia držali psy v relatívne čistej forme. Uskutočnilo sa niekoľko importov sibírskych psov do Severnej Ameriky. Na jeseň roku 1908, kedy sa po prvýkrát uskutočnil pretek All Sweepstakes, prišli prvé sibírske psy. Ruský obchodník s kožušinami William Goosak, priniesol desať psov do Nome z oblasti Anadyr na Sibíri.

V roku 1925 sa Seppala a jeho Siberiani stali národnými hrdinami so slávnym „Sérum behom“, ktorý zachránil mesto Nome pred epidémiou záškrtu. Doktor Curtis Welch ako jediný lekár v meste pomocou rádiového spojenia požiadal o pomoc. Niekoľko detí umrelo a ďalšie boli ťažko choré. Nemocnica v Anchorage mala potrebné sérum, ale ako ho dopraviť do Nome v mrazivej zime? Podľa oficiálneho vyhlásenia jediným bezpečným spôsobom boli psie záprahy. Z Anchorage bolo dopravené sérum na železničnú stanicu 27. januára 1925. Do 297 míľ vzdialenej Nenany sa začal veľký závod o život.

Potom bolo sérum prostredníctvom špecifickej záprahovej štafety dopravené do Nome. Gunnar Kasson bol posledným musherom tohto závodu o život. So svojim tímom vedeným jeho lídrom Baltom prešiel 53 míľ. Na pamiatku tejto historickej udalosti bol po Baltovej smrti v roku 1933 vystavený v Cleveland Museum of Natural History. Najdlhší úsek prešiel so svojimi siberianmi vedenými slávnym lídrom Togom už vtedy legendárny Leonhard Seppala. Prebehli 340 míľ proti smrti, pričom žiadny iný tím neurazil viac ako 53 míľ.

Uznanie plemena

Seppala zostal žiť v Novom Anglicku, vyhral veľké množstvo pretekov a položil základ budúcemu plemenu Sibírsky husky, ktoré bolo oficiálne uznané Americkým kennel klubom (AKC) v roku 1930. Prvým Sibírskym huskym, ktorý bol zapísaný do AKC v decembri 1930, bola Fairbanks Princess Chena (Bingo II x Alaska Princess), narodená 16. 9. 1927, chovateľa Julien A. Hurley, majiteľky pani Elsie K. Reeser.

Rozmnožovanie sibírskeho huskyho

Schopnosť rozmnožovať sa je jednou zo základných vlastností živočíšnej ríše, vedúcou k zachovaniu jej rozmanitosti druhov. Psy sa rozmnožujú pohlavnou cestou. Nový jedinec vzniká z dvoch buniek, samčej a samičej. Novo vzniknutá bunka, tzv. zygota predstavuje kombináciu genetického materiálu pôvodných buniek pochádzajúcich zo spermie a vajíčka.

Pohlavný cyklus u súk

Suky pohlavne dospievajú v 7 až 12 mesiaci života. V tomto veku sú schopné rozmnožovania, i keď nakrývanie sa pri prvom háraní neodporúča z viacerých dôvodov. Prvým z nich je nedokončený vývoj kostry a s tým súvisiaci nedostatočný priestor v panve. Ďalším je pozastavenie telesného vývoja suky počas gravidity, keďže sa jej organizmus zameria na vývoj plodov, čím sa preruší vlastný vývoj a dozrievanie jedinca. Často sa môžeme stretnúť s názorom, že počas prvého hárania suka nemôže zabreznúť. Ide o mylný názor. Prvé háranie môže mať iný priebeh ako ostatné hárania, môže byť aj kratšie, suka je však schopná počať mladé.

Fázy pohlavného cyklu u suky:

Proestrus: V tomto období dozrievajú vo vaječníkoch folikuly a dochádza k zdureniu pošvy. Suky zvyknú častejšie močiť, prípadne sú prítulnejšie - správanie je individuálne pre každého jedinca. Ku koncu tohto obdobia sa objavuje svetločervený krvavý výtok z pošvy spôsobený praskaním ciev sliznice.
Estrus (ruja): Nadväzuje naň ďalšie obdobie, odborne nazývané estrus, alebo tiež obdobie vlastnej ruje. Praskajú folikuly, uvoľňujú sa vajíčka a výtok sa z červenej mení na hnedú. Ku koncu estra je suka ochotná kopulovať. Niektoré suky zvyknú byť neposlušné, vyhľadávajú psiu spoločnosť.
Metestrus: Druhá fáza plynule prechádza do ďalšej fázy nazývanej metestrus. Je to obdobie konca ruje. Na vaječníkoch vzniká žlté teliesko, ktoré hormonálne udržuje brezivosť a sliznica maternice je pripravená prijať oplodnené vajíčka. Pri úspešnom nakrytí prechádza ruja do gravidity. V prípade, že krytie neprebehlo, prejde suka do štádia pokoja.

Celé obdobie ruje trvá od troch do štyroch týždňov, fáza farbenia trvá od 7 do 14 dní. Pes má diestrický cyklus - to znamená, že sa ruja vyskytuje u psov dvakrát ročne. Suky hárajú spravidla začiatkom jari a koncom leta.

Párenie a gravidita

Párenie (pohlavný akt, nakrývanie/krytie) je zložitý reflexný dej, ktorý tvorí celý rad podmienených a nepodmienených reflexov. Pri párení dochádza k zasunutiu stoporeného údu psa do pošvy suky. Na záver pohlavného aktu je semeno ejakulované do pošvy suky. K nepodmieneným reflexom pri párení radíme reflex vztoporenia penisu, zasunutie penisu, reflex trenia a reflex vysemenenia. Vlastné párenie delíme na tri fázy:

Predohra: Slúži na zoznámenie sa zvierat (pokiaľ nežijú v spoločnej domácnosti).
Akt párenia: Začína plynulým prechodom z predošlej fázy. Suka pripravená prijať psa, rozkročí zadné nohy, ohne chvost na bok. Za priaznivých podmienok (pes ani suka nie sú „začiatočníci“, nerušia ich vonkajšie vplyvy), dochádza k zasunutiu vztoporeného penisu do pošvy.
Zviazanie: Je fáza, pri ktorej dochádza k enormnému zväčšeniu tzv. toporivých teliesok a žaluďa penisu, čo zabezpečí prechod dávky semena do pošvy a následne maternice suky. Ejakulácia semena prebieha u psa po kvapkách v sekundových až trojsekundových intervaloch počas celého priebehu fázy zviazania. Pes zostáva so sukou buď v polohe, keď sa opiera bruchom o jej chrbát a predné nohy sa jemne (podľa výšky psa a suky) dotýkajú zeme, alebo sa otočí suke chrbtom a počas zviazania psi stoja opretí zadnou časťou tela o seba. Pri týchto polohách dochádza k naťahovaniu pošvy a maternice, čím vzniká v maternici podtlak, ktorý zabezpečí prechod spermií cez krčok maternice do jej vnútra.

Gravidita suky trvá priemerne 63 dní. Priebeh gravidity je veľmi individuálny. Niektoré suky na začiatku brezivosti menia svoje správanie - sú maznavejšie, viac jedia. U iných sa zasa prejavuje nechutenstvo. V polovici gravidity sa dajú plody nahmatať v brušnej dutine, toto vyšetrenie by však mal robiť len skúsený chovateľ alebo veterinárny lekár. Zvykom je previesť vyšetrenie ultrazvukom pre potvrdenie, prípadne vylúčenie kotnosti, keďže u niektorých súk sa po nakrytí môže objaviť takzvaná falošná gravidita. V druhej polovici kotnosti je možné cítiť pohyby plodov, suke sa zväčšuje brucho najmä v oblasti slabín. Niekoľko dní pred pôrodom dochádza k zväčšeniu mliečnych žliaz a k zdureniu pošvy.

Pôrod a vývoj šteniat

Pôrod prebieha v troch fázach a trvá od 6 do 12 hodín, prípadne dlhšie. Prvá fáza pôrodu sa prejavuje nepokojom suky, ktorého miera je veľmi individuálna. V druhej fáze dochádza k otvoreniu krčku maternice s viditeľnými sťahmi. Tretia fáza pôrodu začína vypudením plodu a končí pôrodom placenty. Plody sú uložené v dvoch placentách, pričom prvý plodový obal praská už v pôrodných cestách. Z druhej placenty vyslobodzuje matka šteňa lízaním, prípadne prehryznutím. Pupočnú šnúru taktiež suka prehryzne.

Šteňatá sa rodia slepé a hluché, nemajú ani vyvinutý čuch. Majú dobre vyvinutý sací reflex. Dokážu sa presúvať na kratšiu vzdialenosť lezením, nevedia sa však postaviť. 12 deň po narodení otvárajú šteňatá oči, zatiaľ však dobre nevidia. Dvoj- až trojtýždňové šteňatá začínajú chodiť, sú schopné samostatne sa vyprázdňovať, čo dovtedy zabezpečuje matka stimuláciou pohlavného orgánu a konečníka lízaním. V približne 20. dni života začínajú šteniatka reagovať na zvukové a čuchové podnety. V období medzi tretím a dvanástym týždňom sa šteňatám zdokonaľujú zmysly a začínajú byť sociálne aktívne. V piatom týždni sa dokážu naháňať, hrýzť a prenášajú v tlame predmety. Toto obdobie je veľmi dôležité z hľadiska socializácie, t. j. navykania šteniat na rôzne živočíšne druhy, čo je nevyhnutné pre bezkonfliktné spolunažívanie šteňaťa najmä s človekom.

Medzi šiestym a ôsmym týždňom je vhodné obdobie na odchod šteniat k novým majiteľom, kde postupne spoznáva hierarchiu „svorky“ a dostáva výchovné lekcie. Tretí až šiesty mesiac života šteniat je dôležitý pre výchovu a výcvik, keďže v tomto období sa šteňa zaraďuje do života vo svojej svorke a je ochotné a schopné rýchlo sa učiť. Medzi šiestym mesiacom a rokom života šteňaťa prichádza psia puberta, ktorá pre chovateľov - začiatočníkov predstavuje jedno z najťažšie zvládnuteľných období, keďže sa pes snaží v hierarchii prepracovať vyššie. Od jedného roka je pes telesne vyvinutý a postupne sa začína upokojovať a duševne dozrievať.

Starostlivosť a chov sibírskeho huskyho

Sibírsky husky je, pokiaľ ide o starostlivosť, nenáročný: Jeho srsť sa ľahko vyčesáva a počas výmeny srsti potrebuje len o niečo viac pozornosti než zvyčajne. Srsť by ste mali často kefovať najmä počas výmeny srsti, pretože tieto psy veľmi pĺznu. Svojho štvornohého priateľa radšej neumývajte. Väčšinu nečistôt možno jednoducho zotrieť suchým uterákom alebo vykefovať. Odporúča sa pravidelná kontrola uší, očí a zubov, pretože toto plemeno môže byť náchylné na infekcie uší kvôli svojej aktívnej povahe. Zuby by mali byť pravidelne čistené, aby sa predišlo tvorbe zubného kameňa.

Na chov huskyho je ideálny dom alebo byt so záhradou zabezpečenou pred útekom. Tam sa môže husky medzi vychádzkami a behom neustále pohybovať. Ale pozor: mnohí husky radi kopú diery v záhrade - tí, ktorí radi udržiavajú krásny trávnik by si mali pred zaobstaraním psa zvážiť svoje priority. Ak sa aj napriek tomu rozhodnete ponechať svojho huskyho na záhrade, určite by ste mali zvážiť aj spoločníka v podobe druhého psa. Aj keď rád trávi čas v záhrade, kontakt s rodinou je pre neho veľmi dôležitý. Saňové psy sú v podstate zvyknuté na veľkú svorku a neradi sú sami. V opačnom prípade svoju nespokojnosť dávajú najavo zavýjaním.

Výživa

Sibírsky husky má efektívny metabolizmus a dokáže zužitkovať menšie množstvo potravy než iné plemená jeho veľkosti. Tento pes si nevyžaduje veľké množstvo krmiva, no musí byť nutrične hodnotné. Odporúča sa kŕmiť dvakrát denne, pričom by mali mať jedlo s dostatkom živočíšnych bielkovín, ako je hovädzie, kuracie alebo lososové mäso. Krmivo by malo byť bez obilnín a ďalších prísad, ktoré by mohli spôsobovať alergie. Vzhľadom na riziko torzie žalúdka sa odporúča po jedle nechať psa odpočívať a nezaťažovať ho fyzickou aktivitou. Pri výbere kvalitného krmiva pre sibírskeho husky je zásadné uprednostniť možnosti bohaté na bielkoviny.

Tabuľka odporúčaného krmiva pre sibírskeho huskyho:

Typ krmiva	Hlavné zložky	Vhodné pre
Suché krmivo (granule)	Kuracie mäso, hovädzie, losos, ryža, ovos	Aktívne a pracovné plemená
Mokré krmivo (konzervy)	Morka, divina, zelenina	Dospelé psy všetkých plemien (ako doplnok)
Surová/varená strava	Surové mäso, varená zelenina	Alternatívna strava pre skúsenejších chovateľov

Výcvik a aktivity

Husky je prirodzene inteligentné, no zároveň tvrdohlavé plemeno, čo môže výcvik urobiť náročným pre neskúseného majiteľa. Tento pes vyžaduje tréning, ktorý je založený na pozitívnom posilňovaní a dostatku trpezlivosti. Pri výcviku sa odporúča dôraz na poslušnosť a orientáciu na pána, čo je dôležité najmä kvôli jeho silnému loveckému pudu. Sibírsky husky je nezávislý a preto je potrebné začať s výcvikom už od šteniatka. Včasný začiatok im pomôže stať sa dobre vychovanými členmi rodiny. Potrebujú dostatok pohybu pretože sú známe svojou rýchlosťou a láskou k behu. Husky je pracovné plemeno, čo znamená, že sú zvyknutí na prácu. Sibírsky husky potrebuje pohyb podľa možnosti čo najčastejšie a je predurčený na život v chlade.

Zo športového hľadiska je najobľúbenejšou aktivitou severského psa beh - či už popri bicykli alebo pri behaní. Dogdancing alebo tréning agility medzi jeho obľúbené disciplíny nepatria, hoci ako vždy, výnimky potvrdzujú pravidlo. Najlepšou disciplínou pre sibírskeho huskyho sú, samozrejme psie záprahy, pri ktorých ťahá sane. Tento vzrušujúci psí šport môžete so svojím štvornohým priateľom praktizovať aj na Slovensku. Psie záprahy, skijoring, bikejoring alebo akákoľvek činnosť zahŕňajúca ťahanie a beh je pre toto plemeno obzvlášť vhodné. Cvičenie sa musí vykonávať na vodítku alebo v bezpečnom priestore, pretože tieto psy majú tendenciu sa túlať a na zavolanie sa nemusia vždy vrátiť. Plemeno môže byť extrémne múdre pri úteku, takže je vyžadovaný bezpečný domov alebo elektronický obojok s GPS.

Zdravie a životnosť

Sibírsky husky je v zásade zdravé plemeno, ktoré sa dožíva priemerne 12 až 15 rokov. Priemerná dĺžka života sibírskeho huskyho je 10 až 14 rokov. Dobrou správou je aj to, že sibírski husky sú len zriedka chorí. Napriek dobrej kondícii a výkonnému pohybovému aparátu sa štvornohí priatelia nesmú preťažovať - najmä nie vo fáze rastu. Váš sibírsky husky si musí svalstvo na dlhé behy - bicyklovanie či ťahanie saní - budovať pomaly. V ideálnom prípade by sa mal takto trénovať až keď je už úplne dospelý.

Pri kúpe od chovateľa sa uistite, že predkovia vášho vysnívaného psíka boli pred chovom vyšetrení na dyspláziu bedrových kĺbov. Sibírski husky majú tiež sklon k dermatóze reagujúcej na zinok. V tomto prípade črevo neabsorbuje dostatok zinku prostredníctvom bežnej stravy, čo môže okrem iného spôsobiť kožné problémy.

Medzi najčastejšie zdravotné problémy, na ktoré môžu byť husky náchylní, patria:

Dysplázia bedrového kĺbu: Ide o dedičné ochorenie, pri ktorom je nedostatočné prekrvenie bedrového kĺbu, čo vedie k poškodeniu hornej časti stehenných kostí. Spočiatku je dysplázia často bez príznakov, no s pribúdajúcim vekom psa sa môže vyvinúť zápal, bolesť a krívanie. Typickým príznakom je, že pes ťahá nohu.
Epilepsia: Epilepsia je často dedičný stav a má tendenciu sa prejaviť, vo veku od 3 mesiacov do 3 rokov. Ak je váš Husky náchylný na epilepsiu, pravdepodobne mu budú predpísané lieky na zvládnutie záchvatov.
Dermatóza reagujúca na zinok: Porucha vstrebávania zinku môže spôsobiť problémy s kožou a srsťou.
Sivý zákal (katarakta): Často sa vyvíja spolu s progresívnou atrofiou sietnice a spôsobuje zakalenie očnej šošovky. Na postihnutom oku je viditeľná membráne podobná vrstva.
Dystrofia rohovky: Je dedičné ochorenie, ktoré sa môže vyvinúť u psa akéhokoľvek veku. Je veľmi bolestivé a môže viesť k vážnym očným problémom až k slepote.
Progresívna atrofia sietnice (PRA): Ide o geneticky podmienené ochorenie očí, pri ktorom sa poškodzuje sietnica a degenerujú svetlocitlivé bunky (čapíky a tyčinky). Zrak sa postupne zhoršuje až po úplnú slepotu.

Ako nájsť svojho vysnívaného huskyho

Ak chcete, aby sa sibírsky husky stal členom vašej rodiny, mali by ste si vyhľadať renomovaného chovateľa. Najlepšie je chovateľa navštíviť a spoznať tak šteniatko aj rodičovské zvieratá. V ideálnom prípade si chovateľ preverí aj vás, chce predsa vedieť, či môžete šteniatku ponúknuť dobrý a druhovo vhodný domov. Uistite sa, že chovateľ je členom chovateľského klubu a nekupujte čistokrvného psa bez rodokmeňa - aj keď vás láka nízka cena. Predpokladaná výhodná kúpa psa môže znamenať vysoké náklady do budúcnosti. Za nedostatočné zdravotné prehliadky, očkovania či hygienické opatrenia u šteniatok môžete neskôr zaplatiť vo forme vysokých účtov za veterinárne ošetrenie. Fanúšikovia tohto plemena môžu nájsť renomovaných chovateľov sibírskeho huskyho prostredníctvom národných zastrešujúcich organizácií. Ak hľadáte dospelého psa alebo by ste prijali aj kríženca, mali by ste sa obrátiť na združenia Husky v núdzi, útulky pre zvieratá alebo organizácie na pomoc záprahovým psom. Náhradné domovy sa budú snažiť spolu s vami zistiť, ktorý štvornohý priateľ vám najviac vyhovuje. Bez ohľadu na to, či ide o psíka od chovateľa alebo o zviera z útulku: očkovací preukaz je nevyhnutnosťou.

tags: #sibirsky #husky #rozmnozovanie