Šípové ruže: Sprievodca rozmnožovaním a pestovaním

Ruže patria bezpochyby medzi najhonosnejšie okrasné dreviny v záhrade a hovorí sa o nich ako o kráľovnách kvetov. Ak si však chcete do záhrady či na balkón vysadiť ruže, mali by ste vedieť, že bez vašej starostlivosti sa im nemusí dariť. Kľúčom k zdraviu ruží je správna starostlivosť, pretože len vďaka starostlivosti predchádzame chorobám. Ak pridáme pri výsadbe kompost, ruže zrezávame, polievame a hnojíme, odvďačia sa nám nielen zdravím, ale aj bohatým kvitnutím.

Často kúpime ružu, ktorá sa v našej váze krásne vyníma, no po dvoch troch dňoch náhle zvädne. Je to preto, lebo tieto „čerstvé ruže“ sú v posledných rokoch čoraz viac napúšťané chemikáliami, ktoré zabraňujú starnutiu kvetu. Mnohé ruže z hypermarketov sú staré v čase, keď ich kupujeme už niekoľko týždňov a ich kvet drží pohromade snáď len sila vôle a chémia.

Môže nastať situácia, že ruža síce prečká zimu bez znakov uhynutia, lenže počas slnečných mesiacov bude rásť pomaly. Nakoniec zakrpatie a zahynie, pretože ju nedokážu uživiť vlastné korene. V druhom prípade je to naopak. Ruža sa ujme, bude však rásť extrémne bujne. Výhonky budú dlhé a kvety budú len na koncoch. Ak nebude pri nich opora, tak sa aj pri slabom vetre budú vylamovať.

Dnes už vo veľkej miere musíte pri rozmnožovaní ruží nasadiť metódu pokus - omyl. Aby vám to nezabralo veľa času, bude najlepšie pracovať s dvomi, tromi odrodami šípových ruží naraz.

Metódy rozmnožovania ruží

Tak ako každá rastlina, aj ruže je možné sadiť zo semienka. Tento spôsob je však zdĺhavý a často sa využíva iba pri získavaní nových odrôd pri šľachtení. Najčastejšie ruže rozmnožujeme odrezkami a týmto spôsobom si môže ruže vypestovať naozaj každý.

1. Rozmnožovanie ruží zo semien

V šípkach ruže sa nachádzajú semená, ktoré môžete použiť na výsev. Ak chcete ruže rozmnožovať zo semienok, vysejte zozbierané semená koncom jesene. Za určitých okolností môžete získať aj novú odrodu: Pri opeľovaní existuje šanca, že sa skrížia rôzne odrody.

Na jeseň zozbierajte zrelé šípky.
Narežte ich a vyberte semená. Nasaďte si rukavice, pretože šípky môžu dráždiť pokožku. Semená sú maličké.
Semená vydrhnite handričkou.
Potom ich uložte do vrecúška s vlhkým kompostom a skladujte ich v izbe počas jedného týždňa.
Následne ich dajte do chladničky a nechajte ich tam šesť týždňov.
Po tomto čase vložte semená do výsadbovej nádoby s piesčitou zeminou. V zime môžete nádobu umiestniť aj na chladné miesto.
Keď začnú semená klíčiť, presťahujte ich na svetlejšie a teplejšie miesto. Často trvá aj niekoľko mesiacov, kým semená vyklíčia.
Len čo sa objavia prvé lístky ruží, rozsaďte priesady do malých črepníkov.

2. Rozmnožovanie ruží odrezkami

Rozmnožovanie ruží z odrezkov je najjednoduchší spôsob ako získať nové rastliny toho istého druhu. Ak máte odrodu, ktorej sa vo vašej záhrade darí alebo máte možnosť získať nový druh z inej záhrady, odobratie odrezkov je lacný spôsob ako rozšíriť vašu kolekciu. Zakoreniť odrezky je možné v podstate kedykoľvek počas roka, ale pre najlepšie výsledky je vhodné spraviť tak na jar alebo jeseň, kedy sa teplota pohybuje medzi 15 až 30 stupňov. Jún je najlepším obdobím prípravy odrezkov. Vyberať by sa mali výhonky, na ktorých presvitá farba pukov, no nie sú ešte celkom rozvinuté.

Mladé rastlinky môžete do voľnej pôdy vysadiť na jar budúceho roka. Dovtedy ich chráňte pred ostrým slnkom a mrazmi. Ak ste sa rozhodli množiť viac druhov a odrôd ruží, spomeňte si na ich poriadne označenie. Neskôr ľahšie spoznáte, či z mladej ružičky vyrastie popínavá alebo kríková ruža. Kvetináč s odrezkami je tiež vhodné zasadiť až po okraj do záhonu. Počas zimy je tak chránený pred chladom.

Krok za krokom: Rozmnožovanie ruží odrezkami

Výber výhonkov na odrezky: Vyberte výhony tesne pod pukom ruže, ktoré sú pred rozkvitnutím. Druhou možnosťou je výhon pod pukom, ktorému začali opadať lupene. Odrezky odoberieme zo zdravých jedincov zo slnečnej strany.
Strihanie odrezkov: Odrezané časti by mali byť 10 - 20 cm dlhé a obsahovať by mali 3 - 5 nód (miesta, kde na stonke vyrastajú listy, puky). Odrezok má mať asi 10 cm a aspoň 5 zdravých očiek.
Odstránenie listov: Odstráňte väčšinu listov a prípadne aj puky, ponechajte vrchný pár listov. Tým sa zmenší odparovacia plocha.
Ponorenie odrezkov do práškového stimulátora: Po odstrihnutí je treba odrezky vložiť do vody. Nožnicami čiastočne odstránime zelenú povrchovú vrstvu (nie po celom obvode, najlepšie na 3-4 miestach). Odrezky vložíme do zakoreňovacieho hormónu do hĺbky cca 5 cm. Práškový stimulátor podporí zakoreňovanie a rast budúcich rastliniek.
Príprava výsadbovej nádoby a zasadenie odrezku: Nádobu naplňte substrátom a poriadne ho pritlačte. Ošetrené odrezky pozapichujeme do substrátu, ideálne do hĺbky asi 3 cm a mierne šikmo. Odrezky zapichnite do zeme do hĺbky 5 cm. Ruže nepotrebujú špeciálnu pôdu, postačuje bežná záhradná zemina, ktorú zmiešate s malým množstvom piesku, čím sa podporí rast koreňov. Horný púčik na odrezku musí po zapichnutí vykúkať zo zeme.
Zvlhčenie a zakrytie odrezkov: Nezabudnite odrezok zavlažiť a prekryť pre udržanie vlhkosti. Zakryte výsadbovú nádobu.
Starostlivosť: Vysadené odrezky je nutné kontrolovať, polievať a občas zložiť kryt a vyvetrať. Spočiatku musíte odrezky udržiavať vždy vlhké. V tejto fáze nepotrebujú žiadne hnojivo. Inak by sa mohlo stať, že ruže nevytvoria dostatok koreňov.
Zakorenenie a presadenie: Zakorenenie zvyčajne trvá mesiac až dva. Potom ako začnú odrezky nahadzovať listy a korene na spodu kvetináča začnú prerastať von, môžeme odložiť kryt a rastliny aklimatizovať. Doprajte rastlinkám niekoľko mesiacov v kvetináči, kde zosilnia a budú schopné sebestačne rásť v záhrade. Počas prvej zimy chráňte odrezky pred chladom tunelom z tkaniny. Rastlinky následne presadíme do menších črepníkov a uložíme na zimu do prázdneho pareniska, kde prezimujú.

TIP od Anky z Liptova: Stonku ruže zrežeme len mierne do šikma a do rezu vtlačíme jedno semienko jačmeňa. Nevedno, aký proces tam prebehne, pravdou však je, že ruža "pustí" vďaka nemu korene a takto sa dá rozmnožiť. Ten istý spôsob sa dá aplikovať aj na kaktusy a sukulenty.

3. Rozmnožovanie ruží jesennými odrezkami

Popínavé ruže s dlhými výhonkami, ale aj kríčkové ruže a pôdopokryvné ruže môžete rozmnožovať odrezkami. Správny čas je neskorá jeseň. Približne 20 cm dlhé výhonky odstrihnite čistými záhradnými nožnicami. Mali by byť drevnaté a hrubé ako ceruzka. Odstráňte všetky listy. Pozapichujte ich v záhrade na miesto, kde majú neskôr rásť. Na pestovanie nepotrebujete špeciálnu pôdu, postačuje bežná záhradná zemina. Ešte predtým ju zmiešajte s malým množstvom piesku, čím sa podporí rast koreňov. Horný púčik na odrezku musí po zapichnutí vykúkať zo zeme. Spočiatku musíte odrezky udržiavať vždy vlhké. V tejto fáze nepotrebujú žiadne hnojivo. Inak by sa mohlo stať, že ruže nevytvoria dostatok koreňov. Počas prvej zimy chráňte odrezky pred chladom tunelom z tkaniny.

4. Štepenie ruží

Skúsení pestovatelia rozmnožujú ruže štepením, ktoré sa nazýva aj očkovanie. Na začiatku leta vložia do podpníka očko šľachtenej odrody. Štepenie je skutočne bezpečnou metódou na rozmnožovanie ruží. Je však náročnejšia: Semenáčiky musíte zasadiť už o rok skôr. Pri štepení ruží musíte mať určité skúsenosti. Tento spôsob je preto určený skôr pre profesionálov. Čajové ruže je možné rozmnožovať len očkovaním na podpníku divých ruží.

Výhonok, tzv. očko, vložte do intenzívne rastúcej divej ruže. „Rosa laxa“ slúži vo väčšine prípadov ako podpník divých ruží. Na stromčekové ruže sa poväčšine používa dlhovýhonková „Rosa canina“. Pri stromčekových ružiach sa vloží viac očiek do požadovanej výšky. Tie pustia výhonky zo všetkých strán. Pri všetkých štepených ružiach dávajte pozor na divoké výhonky. Vyrastajú z podpníka. Ruže pritom oberajú o energiu, ktorú potrebuje na výhonky čajovej ruže. Preto ich odstráňte. Rozmnožovanie ruží je samozrejme možné vykonať viacerými spôsobmi. Najnáročnejším spôsobom rozmnožovania ruží je očkovanie. Ruže sa očkujú začiatkom augusta do koreňového kŕčka, keď prúdi miazga. Z ruže odoberte vyzreté očko a na očistenom koreňovom kŕčku spravte čo najnižšie nad zemou rez v tvare T. Vsuňte do nej očko a zarovnajte ho rezom.

Starostlivosť o šípové ruže počas roka

Ak chceme, aby bola naša ruža krásna, zdravá a vitálna, musíme sa o ňu dobre starať počas celého roka. Správna starostlivosť je kľúčom k zdraviu ruží, pretože len vďaka nej predchádzame chorobám.

Výber miesta a pôdy

Pre sadenie ruží vyberte slnečné a vzdušné stanovište. Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus. Ideálne pH pôdy je 5 - 7. Ak je priveľmi kyslá, pridajte vápenec, ak je naopak moc alkalická, zapravte do nej rašelinu. Pred výsadbou odporúčame doplniť záhon nech sadíte do akejkoľvek zeminy. Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko.

Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť. Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Šípové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.

Výsadba ruží

Ruže do voľnej pôdy môžete vysádzať od októbra do konca mája, a to v prípade, že nie je pôda zamrznutá a pod snehom. V tej chvíli by totiž mohlo dôjsť k poškodeniu koreňov. Ruže do pestovateľských kvetináčov môžete vysádzať v podstate celý rok, okrem obdobia, kedy mrzne. Voľnokoreňové sadenice odporúčame vysádzať koncom októbra až do polovice novembra. Sadeniciam ruží najskôr odstráňte nepotrebné výhony a ponechané skráťte zrezaním na počet očiek zodpovedajúcich sile kríka, obvykle na 2-3 očká. Odstráňte poškodené korienky a ostatné skráťte zhruba na polovicu.

Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Veľkokvetým ružiam postačí vzdialenosť od seba 34-45 cm, zatiaľ čo stromčekové ruže potrebujú rozostupy až 80-100 cm.

Potom vykopte jamy, do ktorých budete vysádzať jednotlivé rastliny. Každá jama musí byť taká hlboká a široká, aby ste do nej postavili ružu s koreňmi bez akéhokoľvek ohýbania. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe.

Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Ruže vysádzajte tak, aby bolo miesto štepu zhruba 3-5 cm pod pôdou. Zeminu pevne utlačte a poriadne polejte.

Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.

Pokiaľ si vyberiete ruže v rašelinnom bio-obale, máte istotu, že pri sadení nepoškodíte koreňový systém, pretože sa v tomto obale vysádzajú rovno do pôdy. Rašelinový bio-obal sa potom v priebehu niekoľkých týždňov v krajine sám rozloží. Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť.

Jednoduché pestovanie ruží: Sprievodca pre začiatočníkov k nádhernej záhrade

Zálievka a hnojenie

Pokiaľ chcete od vašich ruží silné výhony a intenzívnejšie kvitnutie, potom rozhodne nepodceňujte závlahu. Občasné poliatie dažďom im naozaj nestačí. V priebehu vegetácie im dodávajte výdatnú závlahu mimo hlavného slnečného úpalu, a to zhruba raz týždenne. Pri veľkej horúčave zalievajte aspoň dvakrát týždenne. Ruže zalievajte ráno ku koreňom. Dbajte na to, aby sa voda nedostala na listy. Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Polievanie počas leta je vhodné vo večerných hodinách, no na jar, jeseň a počas zimy ruže večer nezalievajte.

Pokiaľ ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky. Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami. Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.

Hnojivo zapracujte začiatkom leta ku koreňom vo forme zálievky. Ruže často trpia nedostatkom železa (tzv. chlorózou), preto na ne použite hnojivo Kapka Profík Tekuté železo. Ďalším obľúbeným hnojivom je 2-zložkové hnojivo značky Floria. Hnojivá a postreky na ruže Nielen ruže, ale aj všetky rastliny vždy hnojíme tak, ako uvádza príbalový leták. Nikdy sa nesnažíme rastliny prehnojiť, pretože by sme im spálili korene a rastliny by boli náchylnejšie na choroby a škodce. Od polovice júla už neaplikujeme dusíkaté hnojivá, pretože by rastlina do jesene silno rástla a jej pletivá by nestihli do zimy vyzrieť. To znamená, že by mohla rastlina pri prvých mrazoch namrznúť.

Odporúčaný harmonogram hnojenia:

Skoro v predjarí: Ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží (napr. v marci, keď sú pôda a teploty priaznivé).
V polovici mája: Keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva.
Do konca septembra: Prihnojujeme ružu hnojivom s vyšším obsahom draslíka, vďaka ktorému vyzrejú pletivá, čo zabezpečí vyššiu odolnosť rastliny voči namrznutiu.

Rez ruží

Okrem výdatnej závlahy je potrebné pravidelne odstrihávať odkvitnuté kvety a zvädnuté listy. To preto, aby sa všetka energia mohla sústrediť do kvetov nových. Každý druh ruže sa zastriháva iným spôsobom. Hlavným cieľom rezu je uchovať zdravie ruže a podporiť jej rast. Správne vykonaný rez zaistí rovnováhu medzi starým a novým drevom, čím sa predĺži životnosť rastliny. Staré drevo ruží stráca vitalitu a schopnosť kvitnutia. Zdravá dreň je v mieste rezu biela alebo zelenkavá. Nahnedlá dreň nie je zdravá a je nutné ju odrezať. Rez by mal byť šikmý, vykonávame ho pár milimetrov od púčika, ktorý smeruje von z kra, aby zostalo vnútro dostatočne osvetlené. Výnimkou, keď striháme na vnútorný púčik, je rez prevísajúcich ruží, kde je rast do vnútra žiaduci.

Výhony by cez seba nemali nikdy prerastať. Ak sa výhony krížia, jeden z nich odstránime tak, aby sme zabezpečili vzdušnú a otvorenú stavbu kríka. Preriedením hustého vnútra prevzdušníme ker a zabránime prebytočnému hromadeniu vlahy v jeho vnútri. Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Každá skupina ruží sa reže odlišne.

Letný rez

Odkvitnuté kvety zastrihávame nad prvým listom, ktorý sa skladá z 5 lístkov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov.

V lete už robíme len menšie estetické úpravy v podobe skrátenia silných výhonov približne o 15 cm, slabé výhony môžeme skrátiť viac. Tu však platí pravidlo, že ruže kvitnúce jedenkrát ročne, botanické ruže a popínavé ruže nestriháme vôbec. Plané výhonky vyrastajúce zo zeme odstránime. Choré výhony odstránime - striháme ich až po zdravé drevo. Rez by mal byť mierne šikmý, aby sa v jeho mieste vďaka dažďovým kvapkám nedarilo hubovým ochoreniam. Odkvitnuté súkvetia pravidelne odstraňujeme. Vďaka tomu bude ruža stále kvitnúť a nebude míňať svoju energiu na rast plodov.

Jarný rez

V jari doprajeme ružiam hlbší rez. Ak ruže zostrihneme na jar, počas roka budú krajšie a budú mať pevnejšiu stavbu. Dĺžku výhonov môžeme ponechať na 4 až 5 očiek. Tento rez však nerobíme pri popínavých ružiach. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Kríkové ruže, určené na rez, striháme ešte v puku. Ruža vďaka tomu vydrží vo váze dlhšiu dobu.

Jesenný rez

V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Vysoké kríkové ruže, mnohokveté a veľkokveté ruže môžeme zrezať o jednu tretinu.

Špecifické rezy

Veľkokveté ruže na záhonoch: Zrezávajú sa na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky.
Popínavé ruže: Režú sa tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky.
Sadové ruže: Väčšinou nepotrebujú žiadny rez.
Miniatúrne ruže: Režú sa až na polovicu výšky kultivaru.
Stromčekovité ruže: Režú sa tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.
Ľahký rez: Tvorí menšie kvety na dlhých stonkách. Stonky zrežte na 80 - 100 cm, aby zostali iba tenšie stonky.
Nízky strih: Zdrevnatelé stonky zostrihnite na dĺžku 14 cm.

Pestovanie ruží v kvetináči

Ruže zasadené v kvetináči vyžadujú o mnoho viac pozornosti, ako tie, ktoré sú vysadené v zemi. Je treba myslieť na to, že je nutné ich zalievať častejšie, v letných mesiacoch to môže znamenať aj každý deň! Treba myslieť aj na hnojenie, v kvetináči je potrebné dopĺňať živiny, pretože ich veľmi rýchlo potrebujú a bez prídavného hnojenia začnú rastliny chradnúť.

Choroby a škodcovia ruží

Ruže sú bežne veľmi odolné voči nebezpečným chorobám, avšak môže sa stať, že ich nejaká choroba postihne. Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť. Po každom strihu chorej časti ruží pretrite čepele nožníc alkoholom, aby sa choroba nerozšírila na ostatné konáre.

Najčastejšie choroby

Čierna škvrnitosť: Je plesňovitá choroba, ktorá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte. Táto choroba síce rastlinu nezabije, ale oslabuje ju a znižuje jej schopnosť prezimovať. Pri prvom náznaku čiernych škvŕn na listoch je vhodné listy odstrániť a zničiť (neukladať na kompost). V tomto štádiu je dobré aplikovať postrek. V rámci prevencie je ideálne odstraňovať všetky listy opadnuté na jeseň.
Múčnatka ružová: Je taktiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte. Na listoch sa tvoria tmavé škvrny, ktoré spôsobia chradnutie rastliny. Na okvetných lístkoch ruží sa vytvoria rôznofarebné škvrny, puky hnednú a pokryjú sa sivým povlakom. Za sucha sa nevyskytuje.
Nádorovitá choroba: Táto choroba sa prejavuje nádormi v rôznych častiach rastlín kvôli mrazovým poškodeniam rastlín. Choré rastliny odstráňte a pôdu nezabudnite vydezinfikovať napr. dusíkatým hnojivom.

Najčastejší škodcovia

Vošky: Najčastejšie ruža napadá vošky. Najčastejšie sa zdržiavajú na pukoch a koncoch výhonkov. Za teplého a suchého počasia sa rýchlo množia. Spláchnite ich silným prúdom vody alebo zmáčadlom či mydlovou vodou. Lienky, parazitické osičky alebo zlatoočky ich dokážu zneškodniť. Proti škodcom môžeme tiež aplikovať postrek.
Pílovka ružová: Tento hmyz klasie vajíčka na listy, ktoré sa rúrkovito stočia. Oslabuje celú rastlinu. Skrútené listy otrhajte a spáľte.
Roztoče: Tento drobný “pavúk” cicia na spodnej strane listov.

Listy ruže napadnuté čiernou škvrnitosťou

Zazimovanie ruží

Aj pred zimou je potrebné rastlinu dostatočne poliať, aby nevyschla. Koncom jesene prihŕňame korene kompostom, kôrou alebo pilinami do výšky približne 20 cm. Je vhodné zvoliť taký materiál, ktorý môžeme na jar zapracovať do záhonov. Keď vytvoríte okolo ruže kopček zeminy, ochránite tak korene pred zimnými mrazmi. Niektoré druhy ruží je potrebné prikrývať, ak by teploty klesali pod -10 ° C. Iné sú zase takmer mrazuvzdorné. Ochrana - Pred zimou prihrňte k ružiam pôdu alebo kompost. Počas zimy prekryte kríky suchými konármi.

Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu (nakopcovanú zeminu) ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. Väčšina pestovaných ruží sa musí chrániť pred mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne.

Opadaných listov sa zbavujeme, odstránime ich zo záhonov, aby sa v nich neusadili spóry húb. Počas obdobia bez mrazov môžeme ružiam dopriať miernu zálievku.

tags: #sipove #ruze #rozmnozovanie