Pestovanie hlivy ustricovej: Komplexný sprievodca pre domácich pestovateľov

Pestovanie hlivy ustricovej (Pleurotus ostreatus) v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a pri troche snahy to zvládne každý. Táto jedlá huba, ktorá patrí medzi najzdravšie huby na našom území, je obľúbená pre svoju arómu a blahodarné účinky. Hliva ustricová je drevokazná huba, ktorá sa vo voľnej prírode živí rozkladom dreva listnatých stromov. Jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm a majú mäsitú štruktúru. Vďaka svojim vlastnostiam sa stala vyhľadávanou jedlou hubou na prípravu rôznych jedál po celom svete.

Nutričné hodnoty a zdravotné benefity hlivy

Hliva ustricová je bohatá na bielkoviny (až 25 %), vlákninu, vitamíny a minerály a má priaznivé účinky na zdravie. Významné je, že výrazne znižuje hladinu tzv. „zlého“ LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu, čo znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imunomodulačné účinky, vďaka čomu je vyhľadávanou superpotravinou.

Z konzumného hľadiska je zaujímavá nutričná hodnota hlivy ustricovej. V priemere sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie.

Pozoruhodný je aj ich relatívne vysoký obsah minerálnych látok, ktorý predstavuje asi 10 % zo sušiny. Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, a to len 45 kalórií na 100 g plodníc. Veľmi zaujímavý je obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Pozoruhodný je aj ich vplyv na odbúravanie cholesterolu. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok. Igor Čurila, bývalý banský technik, ktorý v Bani Nováky približne pred 20 rokmi začínal s pestovaním hlivy v banských štôlňach, zdôrazňuje, že hliva obsahuje vzácne látky ako napríklad glukán, ktoré zvyšujú odolnosť organizmu proti vírusom a jeho imunitu proti civilizačným chorobám.

Spôsoby pestovania hlivy

Hlivu je možné pestovať extenzívne aj intenzívne. Intenzívnym spôsobom ju pestujeme na slame vo vreciach, extenzívne na pňoch listnatých drevín vonku. Potreby na pestovanie sú pre väčšinu pestovateľov ľahko dostupné, preto sa hliva teší veľkému záujmu amatérskych pestovateľov. Výnosy hlivy dosahujú 10 - 30% hmotnosti substrátu.

Intenzívne pestovanie hlivy na slame

Intenzívne pestovanie hlivy ustricovej využíva ligno-celulózové materiály, najmä odpady ako sú piliny, stružliny, kukuričné kôrovie a pšeničná slama. Technológia je trochu zložitejšia, vyžaduje si tepelné preparovanie substrátu a svetlú vetranú miestnosť s teplotou okolo 15 °C. Rodivosť je však veľmi skorá, intenzívnejšia, aj keď krátkodobá. Výťažnosť je až 25 % zo sušiny substrátu. Viacnásobným zopakovaním produkčného cyklu v tej istej miestnosti však dokážeme vytvoriť aj na malej ploche už veľmi slušnú produkciu.

1. Príprava prostredia na pestovanie

Miestnosť, v ktorej plánujeme pestovať hlivu ustricovú, by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu, stabilnú teplotu 8 - 15 °C, mala by mať okno na ventiláciu a prepustenie prirodzeného slnečného svetla (možno nahradiť umelým osvetlením) a ľahko umývateľné povrchy (napr. keramická dlažba, leštený betón). Väčšinou sa na pestovanie hlivy používajú pivnice či garáže s oknom a prirodzeným svetlom. Aby sme sa vyhli budúcej kontaminácii substrátu rôznymi plesňami či hmyzom, miestnosť je nevyhnutné vyčistiť. V prvom rade je potrebné saponátom vyčistiť podlahu, prípadne keramické obklady a následne dezinfikovať steny tekutými dezinfekčnými postrekmi na báze chlóru alebo alkoholu. Priestory dobre vetráme a vlhkosť vzduchu prípadne zvyšujeme kropením podlahy.

2. Príprava substrátu

Hliva ustricová ako aj iné druhy hlivy rastú na širokom spektre organických materiálov (slama, seno, piliny listnatých drevín, suché lístie, kartón, kávový odpad alebo iné druhy organických zvyškov obsahujúcich celulózu a lignín), z ktorých rozkladom čerpajú živiny. Organický materiál by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok), nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním.

Pre pestovanie na slame je potrebná pšeničná, žitná alebo repková slama, ktorú je vhodné narezať alebo podrviť na cca 1 - 2 cm dĺžku. V prípade kávového odpadu je naopak problém s príliš malou frakciou, ktorá sa má pri väčších množstvách tendenciu zhutňovať, a preto je ju vhodné zmiešať napr. s nasekanou slamou. Hliva bude rásť na klátikoch dlhých 30-80 cm, samozrejme len z listnatých stromov. Drevo by nemalo byť zoťaté dlhšie ako pol roka.

Slama sa vloží do veľkej nádoby, zaleje horúcou vodou a nechá sa v nej odstáť až do vychladnutia. Potom sa slama z vody vyberie a ešte raz zaleje vriacou vodou a znovu sa nechá vychladnúť. Prípadne sa slama vloží do veľkej nádoby, zaleje teplou vodou, uvedie sa do varu a varí sa pri teplote 100°C približne hodinu. Aby mala hliva ustricová k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, ktoré by jej konkurovali, či znehodnotili hlivu, je substrát potrebné pred samotným naočkovaním hlivy sterilizovať. Substrát vložte do nádoby (hrniec alebo kotol s pokrievkou) s vodou tak, aby bol celý ponorený, vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu cca 30 min. Aby substrát ostal pod hladinou horúcej vody, môžete ho zaťažiť mriežkou alebo sitkom.

3. Naočkovanie substrátu

Všetky operácie, ktoré nasledujú po sterilizácii substrátu, by ste mali vykonávať v čistej miestnosti s vydenzifikovanými povrchmi. Substrát je potrebné nechať po pasterizácii odtiecť od prebytočnej vody. Ak stlačíme substrát v dlani, mala by sa z neho vytvoriť kompaktná hrudka, no vytiecť by malo len pár kvapiek, takže ho nechajte po pasterizácii dostatočne dlho odtiecť. Substrát necháme po pasterizácii a odkvapkaní vychladnúť na izbovú teplotu (chladnutie môžeme urýchliť tým, že substrát rozhrnieme na čistom, vydenzifikovanom povrchu). Po vychladnutí môžeme do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme cca. 5% z objemu substrátu.

Pripravený substrát môžeme naočkovať hlivou ustricovou. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo na iných živných médiách. Naočkovanie takejto sadby znamená, že ju jednoducho rovnomerne premiešame s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3% k objemu substrátu). Ak pridáme do substrátu viac sadby hlivy ustricovej, jej mycélium prenikne celým substrátom rýchlejšie, čím sa zabráni kolonizovaniu inými plesňami, baktériami či hmyzom a produkcia plodníc sa mierne zvýši. Jedným litrom sadby naočkujeme asi 25-30 kg mokrej slamy (substrátu) - t.j. asi dve až tri vrecia s priemerom 30 cm a výškou 70 cm. Sadbu nekupujeme zbytočne dlho dopredu.

4. Inkubácia a rast plodníc

Po zaočkovaní sadbou hlivy môžeme substrát vložiť do plastových (PE) vreciek/vriec, pričom do každého môžeme vložiť 4 až 10 kg substrátu. Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých substrát dôsledne utlačíme. Ideálne sú pevné a priehľadné vrecká, pretože akékoľvek napadnutie plesňami je ihneď viditeľné a kontaminované vrecko môžeme odstrániť z inkubačnej miestnosti. Plastové vrecká následne uzavrieme šnúrkou (prípadne zošívačkou) a narobíme do nich dierky s priemerom 1-2 cm, ktoré rozmiestnime cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby. Do vreca spravíme asi dvadsať zárezov dlhých 1 až 2 cm. Vrece s takto pripraveným (naočkovaným) substrátom uložte do tmavej miestnosti s teplotou okolo 22 °C.

Inkubácia (obdobie od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc) trvá zvyčajne 17 až 27 dní. Počas inkubácie hlivy ustricovej je potrebné v kultivačnej miestnosti udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C (iné druhy hlivy si vyžadujú iné teplotné podmienky - napr. hliva buková 15 až 25 °C a teplomilná hliva lievikovitá/miskovitá či hliva kráľovská 20 až 30 °C), vysokú vlhkosť vzduchu (75 - 80%), ktorú môžeme udržiavať poprašovaním kultivačnej miestnosti vodou a dostatočné vetranie. Teplotu je potrebné kontrolovať, aby neklesla pod 13 °C a nepresiahla 30 °C. Podhubie prerastá substrátom najlepšie pri 27 °C. Dobre spracovaný substrát pri optimálnej teplote prerastie za štrnásť dní, čo poznáte podľa rovnomerne zbeleného povrchu. Ak sa rast podhubia zastaví ešte v neprerastenom stave, je potrebné uvoľniť horný špagát, prípadne zväčšiť otvory v dolných rohoch vreca. Ak sa vo vreci objaví iná pleseň, znamená to, že sme slamu zle ošetrili, prípadne nebola dodržaná dostatočná hygiena pri očkovaní.

Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po cca 3. týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie a vtedy je pripravená vytvárať plodnice, pretože sa jej míňajú živiny a to je pre hubu signál aby začala tvoriť plodnice. Tvorbu plodníc môžeme podporiť aj znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simuláciu chladného jesenného počasia) a následne teplotu v miestnosti opäť zvýšime na 8 - 18 °C. Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla), pričom intenzita svetla má efekt na ich rast (málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie). Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili dierky. Plodnice sa vytvárajú 4 až 10 dní v závislosti od podmienok. Ak majú plodnice dlhé nožičky a malé klobúky, znamená to nedostatok čerstvého vzduchu, prípadne svetla. V prípade, že sa plodnice nezačnú tvoriť, je vhodné vrecko premiestniť na dva až tri dni do chladnejšej miestnosti s teplotou 6 °C až 12 °C, prípadne nechať vrecia na tri chladnejšie noci vonku.

5. Zber plodníc

Hlivu môžeme začať zbierať akonáhle sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby). Plodnica hlivy je zrelá, keď klobúčik získa svetlejšiu farbu a je plochý. Kvalita plodníc však časom stráca kvalitu, takže nečakajte kým prezrejú a zbytočne nezačnú produkovať spóry. Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti, a preto je ich vhodné zberať ešte pred tým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom. Po prvej vlne tvorby plodníc môžeme plastové vrecko úplne rozrezať (ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie). Ďalšia vlna vytvárania plodníc nasleduje po cca 9 dňoch. Hliva rodí približne 4 mesiace, potom sa živiny zo slamy vyčerpajú a je potrebné založiť novú kultúru, ktorá sa dá urobiť aj preočkovaním už použitej slamy na čerstvú. V domácich podmienkach tak môžete pozberať tri až štyri úrody.

Zberajú sa celé trsy plodníc bez ohľadu na to, či sú v trsoch malé plodničky. Trs vytočte z vreca tak, aby otvor po ňom zostal čistý bez zvyškov huby. Plodnice hlivy môžete skladovať v chladničke pri teplote do 4 °C maximálne päť dní. Plodnice ukladajte lupeňmi nahor. Zvyšky hlúbikov odstráňte, aby nedošlo k plesniveniu. Potom necháme substrát odpočívať 7-10 dní pri teplote 20 °C.

Extenzívne pestovanie hlivy na dreve

Extenzívne pestovanie hlivy je veľmi jednoduchý spôsob pestovania. Výhodou je dlhodobé plodenie, dekoratívnosť húb na záhrade a takmer bezprácna likvidácia kmeňov listnatých stromov. Nevýhodou je, že kultúra najviac plodí v dobe, keď rastú huby v prírode. Vonkajšie podmienky taktiež spôsobujú zníženú kvalitu plodníc.

1. Výber vhodného dreva a miesta

Vhodnými drevinami na pestovanie hlivy sú orech, buk, topoľ, osika aj breza. Naopak, nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny (s výnimkou čerešne). Problémy by mohol spôsobovať aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín. Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. V prípade tvrdých drevín budete na prvú úrodu čakať dlhšie než pri mäkkých. Okrem správneho výberu dreviny je dôležité, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, teda maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry. Niektoré zdroje uvádzajú, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníkov je to mýtus.

Pre extenzívne pestovanie je najvhodnejší čerstvo porazený zdravý kmeň živých listnatých stromov (topoľ, osika, orech a iné) s priemerom 15 - 20 cm. Kmeň s kôrou narežeme na dĺžku 20 - 50 cm (kratší kmeň skôr prerastie podhubím). Najvhodnejší čas na prípravu klátu je počas jesene a zimy. Klátik môžeme, samozrejme, pripraviť aj počas jari či skorého leta.

Miesto pestovania by malo byť vlhkejšie, tienisté v záhradke (nie je vhodné priame slnečné svetlo). Klátiky zakopeme do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom. Vyberáme tienisté miesto s vlhkou pôdou. V mieste však nesmie byť vysoká hladina spodnej vody, pretože podhubie pod vodou v krátkom čase odumiera.

2. Metódy očkovania hlivy na dreve

Spôsobov, ako naočkovať pník, je viacero. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cez neho prerastať.

• Očkovanie do rezných plôch pňov: Z pňa odrežte asi 10 cm kotúč. Na zrezanú plochu pňa naneste tenkú vrstvu sadby, prikryte odrezaným kotúčom a prichyťte klincami. Na hornú reznú plochu stojaceho kmeňa nasypeme sadivo (celé balenie), priklopíme kolieskom a pripevníme klincom.
• Očkovanie do zárezov: Do zárezov sa očkuje tak, že do nich natlačíte sadbu a potom prekryjete štepárskou páskou, aby sadba nevysychala. Zarezy narežte motorovou pílou do 1/3 kmeňa striedavo z jednej aj druhej strany.
• Očkovanie do vyvŕtaných otvorov (kolíčková metóda): Najprv navŕtajte po obvode pňa otvory o priemere 12 až 15 mm a dĺžke asi 50 mm, do nich natlačte sadbu a otvory zatrite štepárskym voskom alebo zalejte parafínom. Použiť môžete aj gumové zátky. Priemer otvorov by mal byť približne 8 mm a vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčíte. Potom sa zapečatia voskom. Postačí aj ten z obyčajnej sviečky.
• Očkovanie klátov v zemi: Očkovať môžete aj klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube v teréne. Na očkovanie počkajte do konca apríla, najneskôr do konca septembra. Klát musí byť starý maximálne rok. V tomto prípade sa očkujú korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou.

Do vyschnutého, starého alebo chorého dreva neočkujeme! Neočkujeme tiež do celkom čerstvo zrezaných stromov, z ktorých tečie miazga, pretože tá zabraňuje rastu plesní. Po naočkovaní otvory zalejeme parafínom alebo štepárskym voskom, zárezy prekryjeme štepárskou páskou tak, aby sadba nevysychala. Naočkované kmene potom ukladáme do PE vriec, ktoré hore zaviažeme cez valček vaty špagátom. Ak očkujeme viac kmeňov naraz, môžeme na tienistom mieste vonku urobiť z kmeňov hranicu, obaliť fóliou a nechať prerásť spolu. Iná možnosť je nechať prerásť kmene v hlbokej jame v zemi.

3. Prerastanie a rodenie klátikov

Naočkované klátiky vložíme do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže ním byť v najjednoduchšom prípade uzavreté vrece z polyetylénu, umiestnené na tienistom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici, ale aj v tieni stromov alebo chaty. Môžeme ich však vložiť aj do zemnej vlhkej jamy. Naočkované klátiky občas pokropíme vodou. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C. Doba prerastania je 2 - 4 mesiace podľa vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva. Tvrdé drevo prerastá dlhšie.

Koncom augusta klátiky prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a vsadíme 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Preto prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra. Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká. Jej trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu. V čase sucha ich občas môžete poliať.

Naočkované pne zakryte fóliou a vrstvou zeminy, prípadne iným materiálom, aby ste zabránili prístupu škodcom a priamemu slnečnému žiareniu. Ak pripravujete pne na jar, nechajte ich prerastať päť mesiacov. V zimnom období je to šesť až osem mesiacov. Potom fóliu odstráňte a pne zakopte do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom. Pne rodia na jar a na jeseň, niekedy po výraznejšom ochladení aj v lete, ako aj počas miernej zimy. Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Mäkké drevo rodí tri roky, tvrdé päť až šesť rokov. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkovo rodia 3 až 4 roky. Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn.

Využitie hlivy v kuchyni

Kuchárske využitie hlivy ustricovej je pestré. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo parížsky rezeň, chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici, na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Chutná je aj pripravená na ihle, v polievke a vítaná je čerstvá, použitá do novoročnej kapustnice. Bežne sa konzumujú iba klobúky húb, ale tuhé hlúbiky sa dajú usušiť a rozomlieť na tzv. hubový prášok.

Pre lepšiu prehľadnosť si pozrite nasledujúcu tabuľku, ktorá porovnáva intenzívne a extenzívne pestovanie hlivy:

tags: #slimaky #pri #pestovani #hlivy

Populárne príspevky:

• Všetko o figovníkoch
• Všetko o rakytníku
• aký je skrytý význam kvetov
• Všetko o čílskej ružovej tarantule
• Divozel veľkokvetý v kozmetike