Pestovanie ruží: Od výberu po starostlivosť a rozmnožovanie

U nás vari už niet záhradky, v ktorej by sa nepestovali i ruže. Mnohí záhradkári získali pomerne bohaté poznatky a praktické skúsenosti v ich pestovaní a rozmnožovaní. Tí, ktorí sa pestovaniu ruží venujú už dlhšie, poznajú i pomerne zložité botanické triedenie ruží. Medzi pojmy sadové a parkové ruže sa často dávalo znamienko rovnosti. To viedlo neraz k názoru, že sadové ruže sú určené výlučne do veľkých parkov a nie do malých záhrad. Možno i preto sú sadové ruže pomerne málo známe a rozšírené medzi záhradkármi.

Botanické ruže a mnohé staršie i novšie kultivary majú mohutný vzrast, dosahujú výšku až 3 metre. Rast je vzpriamený, mierne previsnutý, pri niektorých druhoch najmä v dospelosti až rozložitý. Malé sadové ruže dosahujú výšku od 0,6 do 1,5 m. Kobercové ruže majú charakter silne rozložitý až plazivý - držia sa pri zemi. Sú preto vhodné na zakrytie pôdy. Možno ich použiť ako náhradu za trávnik, na zakrytie nerovnosti terénu, vysádzané na svahoch zamedzujú erózii pôdy.

Kvet botanických ruží a niektorých hybridov je jednoduchý. Mnohé sadové ruže majú kvet plný, stavaný ako veľkokveté ruže. Je jednoduchšie ako väčšiny záhonových ruží. Rez sa obmedzuje len na odstraňovanie starých a suchých výhonkov a na občasné presvetľovanie. Výhonky odrezávame od ich základu. Razkvitnúce ruže kvitnú na starom dreve, preto ich v prvom roku po výsadbe nerežeme. Po odkvitnutí nemusíme šípky odstraňovať, pôsobia okrasne až do jesene. Výnimku prirodzene tvoria plodové ruže, ktoré pestujeme pre plody - šípky. Ruže opakujúce kvitnutie, najmä lambertiánky a kordesovky skracujeme asi o jednu tretinu, čím dosiahneme bohaté rozkonárenie. Zimná ochrana pri väčšine druhov nie je potrebná.

Botanické druhy možno rozmnožovať aj zo semena. Pretože semená klíčia obyčajne až v druhom roku, je vhodné stratifikovanie. Pri ružiach, ktoré boli získané buď výberom z populácií divorastúcich druhov, alebo zámerným mnohonásobným krížením, nie je tento spôsob rozmnožovania vhodný, pretože potomstvo môže byť značne odlišné od materských druhov a kultivarov. Pri vegetatívnom rozmnožovaní máme záruku, že potomstvo bude mať vlastnosti materských rastlín. Rozmnožujeme očkovaním, v zimných mesiacoch vrúbľovaním na koreňové odrezky, kopcovaním, potápaním a odrezkami. Odrezky niektorých kultivarov sa ťažko ujímajú, treba použiť stimulátor a odrezky prihrievať. To však v podmienkach záhradkára nie je vždy ľahko uskutočniteľné. Týka sa to i našej osvedčenej plodovej ruže ,Karpatia'. Záhradkár si ju môže rozmnožiť kopcovaním, alebo potápaním. Kopcovaním však získame len toľko nových jedincov, koľko výhonkov má materský ker. Potápaním získame podstatne viac nových jedincov. Najlepšie je na jar zrezať materský ker na 3 až 4 púčiky a počas vegetácie postupne zakrývať nové výhonky zemou, pieskom alebo rašelinou a polievať.

Rôznorodosť druhov a kultivarov dáva viacero možností ich použitia. Pre chatové osady, chaty pri lesoch, chalupy a väčšie záhrady sú vhodné všetky robustnejšie druhy. Pri chatách v lesnom prostredí sa najlepšie uplatnenia botanické ruže (aj plodové) vysádzané ako solitéry, alebo v skupinkách po 2 až 4 kry. Tu by aj tie najkrajšie čajohybridy pôsobili cudzo, rušivo. Práve v takomto prostredí treba využiť výškové rozdiely na vytvorenie pôsobivej scenérie tak, aby pozadie lesa a naša výsadba tvorili jeden harmonický celok. Je prirodzené, že i tu používame trávnik ako veľmi dôležitý prvok, ktorý plní viac funkcií: vytvára ružiam priaznivú mikroklímu, je prechodom medzi vysokou a nižšou výsadbou a okrem toho dotvára farebné pôsobenie ruží.

Druhy a kultivary ruží

R. pomifera, kultivar ,Karpatia' - výška 2 až 2,5 m, kvet ružovočervený v priemere 30 až 50 mm.
R. rugosa - ker vysoký 1,5 až 2 m, rozložitý. Kvet červený v priemere 60 až 100 mm veľký.
R. cinnamomea - tvorí ker vysoký 1,5 m. Má ružové až purpurovočervené kvety v priemere 30 až 50 mm.
R. moyseii - ker vysoký 1 až 3 m. Kvety v priemere 40 až 60 mm majú tmavočervenú farbu.
R. roopae - tvorí až 3 m vysoké kry. Plody majú 2700 až 3000 mg % vitamínu C.
R. pendulina (R. alpina) - dosahuje výšku okolo 1 m. Má ružové až purpurovočervené kvety v priemere 50 mm.

Plodové ruže majú pre záhradkára veľký význam, pretože okrem pekných, jednoduchých kvetov sú zdrojom vitamínu C, vitamínu B2, A, K a P. Boli v nich objavené i látky nazvané flavonoidy, ktoré pôsobia priaznivo pri obmedzovaní artériosklerózy.

Ďalšie kultivary:

,Fruhlingszauber' - rozložitejší rast, výška do 3 m.
,Galway Bay' - vzpriamený rast, výška 2,5 m.
,Erfurť - ker dosahuje výšku 2 m, má rozložitejší rast.
,Lichtkonigin Lucia' - vzpriamený rast, výška 1,5 m.
,Maigolď - ker je rozložitejší, dosahuje výšku 2,5 m.
,Nymphenburg' - vzpriamený rast, výška 1,2 m.
,Fruhlingsschnee' - má mohutný vzpriamený rast, výška 2 m.
,Dirigent' - vzpriamený rast, výška 1,2 m. Kvet stredne veľký, poloplný, usporiadaný v zhlukoch.

Zo starých sadových ruží spomenieme len dve:

,Gruss an Teplitz' (Pozdrav Tepliciam) - ker dosahuje výšku 1,8 m. Kvety sú usporiadané v bohatých zhlukoch majú svietivočervenú farbu a silnú, korenistú vôňu. Priemer kvetov je 60 až 70 mm. August Jäger vo svojom Rosenlexikone jej dal prívlastok Svetová ruža. Pestuje sa na celom svete, žiaľ, u nás je veľmi málo známa. V USA sa uvádza aj pod menom ,Virginia R. Coxe'.
,Parkzierde' (Okrasa parku) - ker vysoký asi 1,5 m má vzpriamený vzrast.

,Eyepainť - širokorastúci ker dosahuje výšku 0,8 m až 1,5 m.
,Yesterday' - ker má kompaktný rast výšky 400 až 600 mm.
,Swany' - biele kvety usporiadané v bohatých zhlukoch na krátkych stopkách pôsobia ako nádherný koberec.
,Rosa Sancta' (svätá ruža) - za svoje meno vďačí tomu, že v Etiópii ju vysádzali okolo kostolov a na cintorínoch. Mnohí ružiari sa nazdávajú, že ide o tú istú ružu, ktorá sa v období rokov 500 až 200 pred našim letopočtom používala v Egypte pri pochovávaní múmií. Ker rastie do plochy a dobre pokrýva zem. Má jednoduché, asi 70 mm veľké kvety, jemnoružovej farby, ktorá prechádza do bielej.
,The Fairy' - ker má rozložitý rast do výšky 0,6 m.
,Weddind Day' - má silno rastúce výhonky bohato tŕnisté.
,Nozomi' - japonský výpestok má plazivý rast s veľkým množstvom malých konárikov.
,R. F. J. Grootendorst' - vysoká 1,5 až 2 m. Kvety svietivočervenej farby majú lupene na koncoch zvlnené, takže sa podobajú kvetom klinčekov.
,Feuerwerk' - vysoká 1,5 m, rast vzpriamený.
,Fruhlingsgold' - vysoká 3 m.
,Parkjuwele' - dorastá do výšky 1 m.

Zo botanických ruží je to už popisovaná R. rugosa, ktorá vytvára takmer nepreniknuteľné živé ploty. V prímorských častiach Nemecka sa v záhradkových osadách používa na živé ploty medzi jednotlivými parcelami a to i napriek tomu, že plot dosahuje šírku až 3 metre. Takýto plot je hotovou plantážou plodových ruží. Vhodné sú tiež ďalšie botanické ruže, ako R. canina. R. rubrifolia.

To je len malá ukážka sortimentu sadových ruží. Žiaľ, u nás je ich pestovanie a ponuka slabšia. Napriek tomu sme chceli poukázať na niekoľko zaujímavých ruží, z ktorých by záhradkár okrem krásy mal aj úžitok. Bolo by vhodné zamyslieť sa aj nad možnosťou používať sadové ruže na vytváranie živých plotov a to nielen v chatových osadách, ale aj v záhradkových osadách.

Pestovanie a starostlivosť

Ruže vyniknú v každej modernej i vidieckej záhrade a pestovať ich môžete aj na balkónoch či terasách vo vegetačných nádobách. Pre sadenie ruží vyberte slnečné a vzdušné stanovište. Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus. Pred výsadbou odporúčame doplniť záhon nech sadíte do akejkoľvek zeminy. Sadeniciam ruží najskôr odstráňte nepotrebné výhony a ponechané skráťte zrezaním na počet očiek zodpovedajúcich sile kríka, obvykle na 2-3 očká. Odstráňte poškodené korienky a ostatné skráťte zhruba na polovicu. Potom vykopte jamy, do ktorých budete vysádzať jednotlivé rastliny. Každá jama musí byť taká hlboká a široká, aby ste do nej postavili ružu s koreňmi bez akéhokoľvek ohýbania. Ruže vysádzajte tak, aby bolo miesto štepu zhruba 3-5 cm pod pôdou. Zeminu pevne utlačte a poriadne polejte.

Vhodné umiestnenie rastlín aj spôsob ich výsadby sú tiež závislé od jednotlivých druhov ruží. Napríklad pnúce ruže by ste mali vždy vysádzať pozdĺž steny alebo pergoly, zatiaľ čo ruže do voľnej pôdy zase do záhonov samostatných či zmiešaných. Veľkokvetým ružiam postačí vzdialenosť od seba 34-45 cm, zatiaľ čo stromčekové ruže potrebujú rozostupy až 80-100 cm. Zeminu si pripravte ideálne na jar a zapracujte do nej hnojivo so stopovými prvkami, ktoré do jesennej výsadby zaistia pôde ideálne podmienky a do budúcna silu a zdravie vysadeným ružiam.

Ruže do voľnej pôdy môžete vysádzať od októbra do konca mája, a to v prípade, že nie je pôda zamrznutá a pod snehom. V tej chvíli by totiž mohlo dôjsť k poškodeniu koreňov. Ruže do pestovateľských kvetináčov môžete vysádzať v podstate celý rok, okrem obdobia, kedy mrzne. Pokiaľ si vyberiete ruže v rašelinnom bio-obale (teda akýkoľvek druh ruže z našej ponuky), máte istotu, že pri sadení nepoškodíte koreňový systém, pretože sa v tomto obale vysádzajú rovno do pôdy. Rašelinový bio-obal sa potom v priebehu niekoľkých týždňov v krajine sám rozloží. Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť.

Ak chcete od vašich ruží silné výhony a intenzívnejšie kvitnutie, potom rozhodne nepodceňujte závlahu. Občasné poliatie dažďom im naozaj nestačí. V priebehu vegetácie im dodávajte výdatnú závlahu mimo hlavného slnečného úpalu, a to zhruba raz týždenne. Pri veľkej horúčave zalievajte aspoň dvakrát týždenne. Pokiaľ ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky.

Okrem výdatnej závlahy je potrebné pravidelne odstrihávať odkvitnuté kvety a zvädnuté listy. To preto, aby sa všetka energia mohla sústrediť do kvetov nových. Každý druh ruže sa zastriháva iným spôsobom. Aj pred zimou je potrebné rastlinu dostatočne poliať, aby nevyschla. Pokiaľ vám to okolitý priestor dovolí, skyprite pôdu ruže a pohnojte alebo zakryte napríklad mulčom z listov či lesnou hrabankou. Keď vytvoríte okolo ruže kopček zeminy, ochránite tak korene pred zimnými mrazmi. Niektoré druhy ruží je potrebné prikrývať, ak by teploty klesali pod -10 ° C. Iné sú zase takmer mrazuvzdorné.

Ruže sú bežne veľmi odolné voči nebezpečným chorobám, avšak môže sa stať, že ich nejaká choroba postihne. Najčastejšie ruža napadá čierna škvrnitosť a múčnatka. Čierna škvrnitosť je plesňovitá choroba, ktorá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte. Múčnatka ružová je taktiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte. V oboch prípadoch napadnutú rastlinu ošetrite fungicídnym prípravkom. Ďalej môžu ruže napadnúť vošky, na ktoré zaberá buď domáci postrek z mydlovej vody alebo napr. chemické prostriedky.

Schematické znázornenie správnej výsadby ruže

Rozmnožovanie ruží

Je možné vypestovať ružu zo semien? Pestovanie semien ruží sa v praxi využíva zriedka. Semená ruže sú malé ľahké trojuholníkové zrnká, nejasne podobné pohánke. Najkvalitnejší semenný materiál pre ruže sa získava zo zrelých plodov. Zhromažďujú sa a v strede opatrne rezajú ostrým nožom s krátkou čepeľou. Musíme sa pokúsiť zhromaždiť semená bez toho, aby sme ich poranili.

Aby semená lepšie klíčili, musia sa extrahovať priamo z ovocnej dužiny. Aby sa zabránilo infekcii osiva plesňovými chorobami alebo plesňami, odporúča sa ich vydezinfikovať. Na tento účel sa semená rozložia na povrch dna sita, ktorý sa potom vloží do hlbokej nádoby, do ktorej sa naleje peroxid vodíka. Aby boli semená kvalitne dezinfikované, uchovávajú sa na tanieri najmenej 2 - 3 hodiny.

Nasledovanie týchto semien bude vyžadovať stratifikáciu. Za týmto účelom je potrebné zabezpečiť im podmienky, ktoré simulujú zimné obdobie. Semená sa zvyčajne umiestňujú do dolných oddelení chladničky na niekoľko dní. Neodporúča sa ich dávať do mrazničky.

Na urýchlenie klíčenia semien sa bavlnená podložka alebo gáza hojne navlhčia peroxidom vodíka a semeno sa položí na ich povrch. Zhora sú semená pokryté rovnakou bavlnenou podložkou ponorenou do použitej látky. Výsledné „konštrukcie“ sa umiestnia do igelitových vrecúšok a pevne sa zviažu a potom sa presunú do zatienenej miestnosti s teplotou vzduchu asi +18 ° C. V období od 15-20 dní do 2 mesiacov začne hromadný vzrast sadeníc.

Dôležité! Naklíčené semená by mali byť pravidelne vetrané, aby sa odstránili plesnivé vzorky.

Výsev sadeníc a starostlivosť o ne

Semená sa zriedka vysievajú priamo do otvoreného terénu. Namiesto toho sa zvyčajne praktizuje metóda pestovania sadeníc. Najčastejšie ide o použitie špeciálnych rašelinových tabliet, ktoré sa kupujú v špecializovaných záhradných predajniach. Zakúpené tablety sa vložia do malých pohárov, hrncov alebo iných vhodných nádob a potom sa naplnia vodou. Vďaka tomu sa obsah pohárov nafúkne do takej veľkosti, ktorá umožní pestovanie sadeníc v nich.

V rašelinových tabletách sú špeciálne výklenky, vo vnútri ktorých sú umiestnené sadenice ruží, ktoré začali klíčiť. Na úrodnej pôdnej zmesi tvoria za krátke obdobie plnohodnotný silný koreňový systém. Rašelinový substrát zvyčajne obsahuje všetky potrebné živiny, takže výsadby nepotrebujú ďalšie hnojenie. Postupne začne substrát vysychať a potom bude potrebné zavlažovanie. Prebytok vlhkosti zároveň nie je pre sadenice o nič menej nebezpečný ako jej nedostatok alebo absencia.

Hlavnou podmienkou rýchleho zakorenenia a rastu sadeníc je teplota vzduchu v rozmedzí +18 ... 20C. V takom prípade by minimálna povolená doba denného svetla mala byť 10 hodín. Ak sa sadenice pestujú v zime, je povolené umelo zvyšovať dĺžku denného svetla.

Ak sa na semenákoch pred presadením do otvoreného terénu začnú vytvárať prvé púčiky, musia byť včas odrezané. Ich prítomnosť neumožní vytvorenie silného a silného koreňového systému v semenákoch a v pokročilých prípadoch môže úplne zničiť výsadby.

Príprava na transplantáciu

Potom, čo sadenice normálne a mierne zdrevnatejú, je dovolené ich presadiť na trvalé miesto. Najlepšie je vykonať tento postup v druhej polovici jari. V praxi sa transplantácia často vykonáva na jeseň, ale v tomto prípade existuje veľké riziko, že mladé sadenice neprežijú blížiacu sa zimu a vymrznú. Radšej počkajte, kým príde jar.

Príliš náhla výsadba rastlín je neprijateľná. Nedostatočne vytvrdené rastliny rýchlo zomrú vonku alebo budú slabé a nedokážu vytvárať svieže kvety. Rastliny sú na krátky čas vynesené von a potom späť. Postupne sa zvyšuje doba pobytu sadeníc na čerstvom vzduchu. Po určitom čase si rastliny zvyknú na meniace sa kultivačné podmienky a potom budú pripravené na presadenie.

Pôda na transplantáciu rastlín by mala byť ľahká konzistencia, hlinito-piesčitá. Ak pozemok nezodpovedá tomuto popisu, je dovolené vylepšiť jeho stav pomocou rašeliny, piesku alebo kriedy. Ruža uprednostňuje mierne kyslé pôdy, pH by sa malo pohybovať od 5,5 do 6,5. Ak pôda túto požiadavku nespĺňa, možno situáciu napraviť dolomitovou múkou alebo vápnom. Všeobecne by plocha nemala byť príliš osvetlená, ale ani zatienená. Rastliny by sa nemali vysádzať v blízkosti stromov alebo domov. Nemal by byť žiadny vietor a prievan.

Ďalšie informácie! Určité odrody popínavých ruží sa ľahko adaptujú na tienisté podmienky.

Počas jarného kopania pôdy je vhodné pridať drevný popol alebo polohnilý hnoj. Nepoužívajú sa čerstvé organické hnojivá, pretože by mohli zničiť výsadbu.

Štandardná šírka výsadbovej jamy je pol metra, zatiaľ čo hĺbka sa môže líšiť v závislosti od typu pôdy. Na hlinených plochách pridajte k dĺžke koreňového systému 15 cm. Zároveň na hlinených pôdach, ktoré sú zvyčajne ťažké a vlhké, by hĺbka otvoru mala byť 60-70 cm.

Postupný postup výsadby pozostáva z nasledujúcich krokov:

Do jamy nalejte humus alebo kompost zmiešaný s 1-2 lyžicami dreveného popola.
Na vrch tejto zmesi vytvorte z plodnej vrstvy malú kôpku.
Na tejto vyvýšenine je umiestnená sadenica, ktorá narovnáva svoje korene.
Potom je otvor pokrytý zeminou.
Konečným postupom výsadby je mulčovanie, ktoré udrží vlhkosť v pôde a zabráni rastu buriny. Spravidla sa používajú mulčovacie materiály: humus; kompost; suchá pôda.

Poznámka! V prvých 10 - 12 dňoch si vysadené rastliny vyžadujú úkryt pred slnkom.

Výsadba semien na otvorenom teréne

V niektorých prípadoch sa bežne vysádza osivo priamo na miesto trvalého kultivácie. Táto metóda neznamená 100% záruku normálneho klíčenia ani väčšiny semien, je však rýchlejšia a nespôsobuje toľko problémov v porovnaní so metódou sadeníc. Takto sa zvyčajne vysádzajú čínske semená.

Sadivový materiál sa pripravuje na výsadbu rovnakým spôsobom ako pri sejbe sadeníc. Semená musia byť najskôr vyklíčené, potom sú presadené do oplodnenej a uvoľnenej pôdy. Semená by sa nemali zakopávať hlboko v pôde, stačí ich pokryť vrstvou zeme, ktorá nie je vyššia ako 5 mm. Tento spôsob výsadby sa zvyčajne vykonáva v auguste.

Následné sledovanie rastlín

S nástupom prvého mrazu by mali byť rastliny vysadené priamo na otvorenom teréne chránené pred nepriaznivými faktormi zimného a jesenného obdobia. Za týmto účelom sú výsadby pokryté senom alebo fóliou. Uprostred jari, keď je teplé počasie, by sa mal prístrešok čo najskôr odstrániť, až kým sa nezačne proces rozkladu rastlinnej hmoty. Ak však hrozia opakujúce sa jarné mrazy, prístrešok by sa mal uschovať do mája.

Jednoduché pestovanie ruží: Sprievodca pre začiatočníkov k nádhernej záhrade

tags: #sneza #ruza #pestovanie