Pestovanie smrčkovcov a smrčkov: Od zberu po domácu kultiváciu
Smrčok jedlý (Morchella esculenta), známy aj ako smrčok obyčajný, je jedinečná a vysokocenená jedlá huba, ktorá je vyhľadávaná pre svoju výnimočnú chuť a vzhľad.
Hoci smrčkovce a smrčky sú typické jesenné huby, občas sa stáva, že narastú aj skoro na jar. Je to však zriedkavý jav a nikdy ich nie je veľa, zvyčajne len 1-2 plodnice.
Pre smrčkovce a smrčky sú ideálne lužné lesy, najmä v okolí Dunaja. V prirodzenom prostredí rastú vo svetle filtrovanom stromami, najčastejšie v okolí listnatých stromov ako brest, jaseň a dub. Objavujú sa často skôr, ako stromom opadnú listy.
Hľadanie smrčkov môže byť náročné, často bývajú ukryté pod lístím. Uprednostňujú lesy s množstvom popadaných konárov a lístia, kde rastie takmer žiadna iná vegetácia, alebo sa objavujú na svetlých okrajoch lesa v trnkách a hlohoch.
Na pestovanie smrčkovcov českých (Ptychoverpa bohemica) je potrebné myslieť na ich prirodzené prostredie. Zima však trvala veľmi dlho a teraz je otázne, za aký čas sa mycéliá v pôde zaktivizujú a prvé plodnice sa objavia. Odhaduje sa to na ďalších 1-2 týždne.
Pestovanie smrčkovcov a smrčkov doma
Smrčok jedlý (Morchella esculenta) nie je saprofyt, preto sa nedá pestovať umelo v klasickom zmysle ako napríklad šampiňóny. Avšak, existujú spôsoby, ako ho podporiť v raste v záhrade.
Smrčok hybridný (Morchella semilibera) sa dá extenzívne pestovať na záhrade v blízkosti stromov alebo kríkov. Korene stromov čiastočne obnažíme a prisypeme zrnitou sadbou. Prikryjeme vrstvou pôdy, ktorá musí byť úrodná a dostatočne zásobená živinami. Pôdu zabezpečíme proti vysychaniu, napríklad vrstvou slamy alebo lístia. Plodnice začnú rásť spravidla nasledujúci rok po sadbe a môžu sa na rovnakom mieste objavovať niekoľko rokov. Veľkosť stromov alebo kríkov nehrá veľkú rolu, stačia aj malé sadenice s rozvinutým koreňovým systémom.
Pôdu, na ktorej chceme vypestovať smrčok jedlý, obohatíme kompostom, rozdrvenými kúskami dreva, kôry, prípadne pieskom. Pôda by mala byť stále vlhká, ale nie premokrená - podobne ako vyžmýkaná špongia.
Každý smrčok obsahuje stovky tisíc mikroskopických spór schopných vytvoriť novú hubu. V prírode tieto spóry cestujú „letecky“. Ak si chceme smrčok vypestovať, potrebujeme ich zachytiť. Najjednoduchším spôsobom je nechať plodnicu odrastenej huby vytrúsiť spóry na pôde pripravenej na pestovanie huby.
Staršie, väčšie huby tohto druhu sú spravidla rovnako chutné ako mladé, menšie. Čím dlhšie rastú, zvyšuje sa však riziko poškodenia zvieratami alebo vplyvmi počasia. Smrčok zbierame zrezaním pri úrovni pôdy.
Charakteristika smrčkovcov a smrčkov
Smrčok jedlý resp. obyčajný má charakteristický tvar s pozdĺžnymi tzv. "rebrami". Vďaka svojej podobe je v lesnom prostredí veľmi dobre maskovaný.
Smrčok kužeľovitý, známy aj ako Morchella conica, má charakteristický kužeľovitý tvar s jemnými, pozdĺžnymi tzv. "rebrami".
Kulinárske využitie
Smrčok jedlý nie je u nás tak často používaný ako šampiňóny či dubáky, ale tí, ktorí poznajú jeho chuť, ho vyhľadávajú. Hubu môžete použiť do polievok, naplniť mäsom - dokonca sama chuťou pripomína mäso. Je to francúzska delikatesa, ešte chutnejší je smrčok český.
Sušené huby/hríby pred použitím v kuchyni hydratujte. Namočte ich do vlažnej vody na približne 30-60 minút. Huby/hríby takto zväčšia svoj objem a sú pripravené k akémukoľvek kuchynskému použitiu akoby boli čerstvé.
Smrčky v omáčke.
Dôležité upozornenia
Pozor na huby, ktoré sú podobné ako smrčok. Existuje viacero odrôd smrčkov, všetky majú podobné nároky na rast.
Smrčkovec bohužiaľ nie je hliva, že by sa dal tak jednoducho vypestovať. No ani nemá žiadne také účinky, vedecky podložené.
tags: #smrcok #jedly #pestovanie