Štiav lúčný: Všestranná rastlina s bohatou históriou a využitím
Štiav lúčný, latinsky Herba rumicis acetosismaterská rastlina, je vytrvalá rastlina s priamou, až 50 cm vysokou lodyhou. Táto často sa vyskytujúca, stredne vysoká trvalka vyrastá z trvalého, guľovitého koreňa a dorastá do výšky 10 - 50 cm. Vyskytuje sa takmer na celom európskom kontinente, od západu po Ural a Kaukaz na východe. Zo severnej strany je jeho európsky areál ohraničený Škandináviou a na juhu siaha až na severozápad Afriky. V Ázii je rozšírený cez celý Sibír až na Ďaleký východ, do Strednej Ázie a cez severné územia Číny a Mongolska až na Kórejský polostrov a Taiwan. Zasahuje aj do severných oblastí Indie, Pakistanu a do Tibetu. Udáva sa, že sa v blízkosti Himalájí vyskytuje až do nadmorskej výšky 4 000 m. Druhotne sa dostal do Severnej a Južnej Ameriky aj Austrálie. Štiav lúčný je typickou rastlinou vlhkých lúk, pastvín, polí, riečnych a potočných brehov, rastie aj v priekopách pozdĺž ciest alebo niekedy aj na skládkach, väčšinou na dobre preslnenom stanovisku. Najlepšie mu vyhovujú pôdy vlhké až mokré, výživné, bohaté na dusík, neutrálne až kyslé, ktoré sú hlboké, hlinité alebo rašelinové.
Nadzemná časť tohto hemikryptofytu na jeseň odumiera, ale skoro na jar opäť vyklíči. Byle sú priame, málo vetvené, pozdĺžne ryhované, niekedy oinovatené a zospodu červenkasté. Dolné listy sú kopijovité podlhovasté, trikrát dlhšie ako širšie, na báze strelovité, so špicatými, odstátými lalokmi. Horné lodyžné listy sú kopijovité so strelovitou, poloobjímavou bázou. Listy bývajú mierne dužinaté a majú veľmi premenlivý tvar. Prízemné sú kopijovito podlhovasté, na báze majú špicaté, strelovito odstávajúce laloky a bývajú asi trikrát dlhšie než širšie. Horné byľové listy sú kopijovité, prisadnuté a objímajú byľ bazálnymi lalokmi.
Kvety tvoria latu s jednoduchými vetvami. V hornej časti sa byľ metlinovito rozvetvuje do niekoľkých vetví a na nich vyrastajú na tenkých, červenkastých stopkách drobné, jednopohlavné kvety združené po 4 až 8 do praslenov. Kvety majú šesť zelených, viac-menej červenkastých okvetných lístkov, tri vonkajšie sú menšie a tri vnútorné väčšie. V samičom kvete je šesť tyčiniek s jemnými nitkami s peľnicami a v samičom z troch plodolistov vytvorený vrchný, jednovaječný semenník s tromi červenastými bliznami. Kvitne od júna do augusta.
Peľ na blizny prenáša vietor, už slabý vánok stačí na rozochvenie peľníc. Po opelení sa zo semenníka vyvinie jednosemenná trojhranná nažka a vonkajšie okvetné lístky sa ohnú naspäť. Vnútorné lístky podrastú a tesne obalia nažku, sú však väčšie a vytvoria na nej tri krídelká. Takto vzniknuté útvary - krovky - bývajú veľké 3,5 až 5 mm, sú ružovkasté, blanité, srdcovito okrúhle a na báze majú malý výrastok, zvaný mozoľček. Rastlina sa prevažne rozmnožuje semenami (nažkami), ktoré po dozretí odpadávajú od stopiek a sú pomocou krídeliek roznášané vetrom aj na väčšie vzdialenosti.
Štiav lúčný obsahuje kyselinu šťaveľovú, antrachinónové deriváty, provitamín A, triesloviny, organické kyseliny, vitamín C a minerálne látky. Rastlina obsahuje veľa kyseliny šťavelovej, antrachinóny a ďalšie organické kyseliny, vitamín A, vitamín C, vitamín B1 a mnohé minerálne látky (draslík, vápnik, železo). Štiav je jeden z najlepších zdrojov železa. Je bohatý na vitamín C, E, K, A a vitamíny skupiny B. Obsahuje aj šťaveľan draselný, horčík, fosfor, síru, kremík v organickej podobe, vlákninu, aminokyseliny a chlorofyl.
Využitie štiavu lúčneho
Využíva sa v liečiteľstve, v apríli sa zbiera jej list, menej často koreň. Používa sa prevažne navonok, napríklad formou kašovitých obkladov pri ochoreniach kože alebo ako kloktadlo pri aftách v ústach. Sušený koreň býva súčasťou preháňavo pôsobiacich čajov. Pre osviežujúcu kyslú chuť sa v teplých letných mesiacoch listy niekedy žujú, na jar sa z mladých lístkov pripravuje polievka alebo sú súčasťou šalátov. Listy a stonky sa môžu jesť surové ako pochúťka, taktiež na prípravu šalátov, do polievok, prívarkov, a podobne. Môžete ich tiež dusiť, restovať, variť alebo marinovať. Je možné si z listov vylisovať aj čerstvú detoxikačnú šťavu. Používa sa aj koreň štiavu, z ktorého sa pripravuje vývar. Semená môžete použiť v krekroch alebo pečive.
Príprava nálevu: 1 čajovú lyžičku vňate štiava lúčneho zalejte 250ml vriacej vody a prikryté nechajte 5-10 minút vylúhovať.
Štiav menší je jedna z kľúčových rastlín, ktoré sa používajú na prípravu čaju Essiac. Čaj Essiac je silno antikarcinogénny a s veľkými úspechmi ho v Kanade používala sestra Rene M. Caisse. Štiav ako listovú zeleninu poznali už starí Gréci a Rimania. V Nemecku, Švajčiarsku, Chorvátsku, Bulharsku a Maďarsku patrí medzi obľúbenú zeleninu, zatiaľ čo u nás sa pestuje len ojedinele v záhradkách. Na jeho pestovanie Vám netreba mimoriadne záhradkárske zručnosti a môžete si ho nasadiť aj do kvetináča na balkóne.
Štiav pomáha pri prečisťovaní organizmu, podporuje činnosť čriev a má močopudné účinky. Zlepšuje trávenie, prispieva k zmierneniu prekyslenia v žalúdku a zníženiu vysokého krvného tlaku. Je tiež výborný na zbavenie sa ťažkých kovov z tela, ako napríklad olova, arzénu a ortuti. Je výborný na čistenie krvi a vnútorných orgánov, pomáha s trávením a je taktiež veľmi účinný na vonkajšie použitie. Môžete teda naniesť pastu zo štiavu (vyrobenú žúvaním alebo rozmixovaním rastliny) na pokožku na liečbu vyrážok, uštipnutí hmyzom, rezných rán a modrín. Pomáha vynikajúco pri zápche, ochoreniach krvi, kožných problémoch, reumatizme a poruchách trávenia.
Štiav je trvalka, ktorá dorastá do výšky 10 - 50 cm. Vo voľnej prírode sa vyskytuje šťavel lúčny, v našich záhradách sa bežne pestuje štiav Belwilsky, lyonský, štítnatý a záhradný. Štiav vypestujete zo semien. Vysievať ich môžete priamo na záhon počas apríla, vhodné je tiež predpestovanie priesad. Bude potrebovať polotieň s dostatkom vlhkosti, vhodné miesto je pod stromami či v blízkosti kríkov. Časť dňa dobre znáša aj priame slnko, ak by však bol na priamom slnku celý deň, bol by menej šťavnatý. Nároky na pôdu nemá veľké, okrem potrebnej vlhkosti. Semená zasejte a prihrňte nízkou vrstvou zeminy, maximálne 1 cm. Po vyklíčení skontrolujte hustotu rastliniek. Pokiaľ sú priveľmi nahusto, záhon pretrhajte. Štiav patrí k rastlinám, ktoré môžete množiť aj delením. Pokiaľ si chcete užívať bohatú úrodu listov, zaštipávajte kvetné výhonky, čím podporíte ich tvorbu. Pre dostatok vlhkosti bude štiav počas obdobia sucha potrebovať zalievanie. Zalievať je potrebné najmä mladé rastlinky, staršie znesú aj kratšie sucho. Počas období s dostatkom zrážok to nebude potrebné. Už 40 - 50 dní od vysievania môžete začať zberať svoju úrodu. Vhodný je postupný zber orezávaním, môžete sa rozhodnúť tiež pre zber raz za 3 - 4 týždne.
Listy štiavu pridávajte do šalátov, polievok a chutná je tiež kombinácia s vajíčkami a mäsom. Ich kyslú chuť oceníte tiež v omáčkach. Ak štiav nespotrebujete, môžete ho sušiť alebo mraziť. Pred mrazením listy opláchnite a zaparte vo vriacej vode (asi 1 minútu). Po vychladnutí a vysušení ho môžete uložiť do nádob alebo vreciek a zamraziť. Pridajte listy štiavu do receptu na vaše obľúbené smoothie a obohatíte tým jeho výživovú hodnotu. Štiav chutí naozaj fantasticky.
Pred sadením paradajok… Dajte toto do jamky! Starý záhradný trik
Štiav lúčný a jeho ekologický význam
Štiav lúčný je burinatá rastlina bez väčšieho ekonomického významu. Najviac škodí pri raste vo viacročných krmovinách, kde znižuje ich kvalitu. Je naopak dôležitou rastlinou pre niektoré druhy motýľov, ktoré na jeho listy kladú vajíčka, a potom slúži ako živná rastlina ich húseníc; takto sa rozmnožuje napr. ohniváčik zlatobyľový (Lycaena virgaureae), ohniváčik hadovníkový (Lycaena helle), ohniváčik štiavový, (Lycaena hippothoe), ohniváčik čiernokrídly (Lycaena phlaeas).
tags: #stiav #lucny #kvitnutie