Všetko, čo potrebujete vedieť o tujách: Sprievodca výsadbou, starostlivosťou a odrodami

Tuja (Thuja) patrí medzi stálozelené dreviny, ktoré majú svojich zástancov aj odporcov. Napriek modernej minimalistickej dobe výsadieb sú tuje stále obľúbené ihličnaté rastliny do záhrad a na pozemky. Sú cenené pre rýchly rast, jednoduchú údržbu a schopnosť tvarovania.

Tuje sa vysádzajú ako samostatné rastliny, tak aj vo forme živých plotov. Patria medzi často používané ihličnany pre získanie zelenej steny, ktorá dokáže v krátkom čase opticky oddeliť priestor, izolovať ho od komunikácie a tiež dokáže nahradiť pevné oplotenie. Tuje sú nenáročné na pôdne podmienky a vlahu a dobre rastú na plnom slnku aj v polotieni. Sú vhodné pre rýchle vytvorenie steny a bariéry takmer bez zasahovania.

Obľúbené druhy a odrody tují

Tuja má päť hlavných druhov, ktoré sa uvádzajú v literatúre. U nás sa však využívajú dva, maximálne tri druhy, ktoré majú svoje vlastné poddruhy.

Tuja západná (Thuja occidentalis)
Tuja riasnatá (Thuja plicata)
Tuja japonská (Thuja standishii)
Tuja kórejská (Thuja koraiensis)
Thuja sutchuenensis

Tuja západná (Thuja occidentalis)

Tuja západná je najbežnejšia v záhradách a je ideálna na živé ploty. Dorastá do výšky až 20 metrov, má kužeľovitú, hustú korunu s rovnomerne rozostavanými vetvami. Najčastejšie rastie vo vlhkom prostredí, v okolí riek, ale nemá problém vyrásť aj v iných podmienkach.

Medzi najobľúbenejšie odrody tuje západnej patria:

Tuja Smaragd: Konkrétna odroda rodu Thuja, známa svojim úzkym, stĺpovitým rastom a jasne zelenými ihlicami. Smaragd je stredne vysoký ker alebo strom, ktorý dosahuje výšku približne 3-4 metre a šírku okolo 1 metra. Jeho stĺpovitý tvar a kompaktný rast ho robí ideálnou voľbou pre živé ploty, zelené steny, alebo ako solitérnu rastlinu v záhradách. Ihlice majú sýto zelenú farbu po celý rok, sú jemné, mäkké a plné. Smaragd je pomerne nenáročný na starostlivosť, potrebuje slnečné stanovište a dobre odvodnenú pôdu. Je odolný voči väčšine škodcov a chorôb. Pravidelné zavlažovanie je dôležité počas prvého roka po výsadbe.
Tuja Brabant: Obľúbený kultivar druhu Thuja occidentalis, ktorý sa vyznačuje hustým stĺpovitým rastom. Obvykle dosahuje výšku 5-8 metrov a šírku 1-2 metre. Jednou z hlavných výhod tuje Brabant je jej rýchly rast, môže pridať niekoľko metrov na výške za rok, rýchlo vytvárajúce hustú bariéru alebo zelené pozadie v krajine. Je relatívne nenáročná na starostlivosť a prispôsobivá rôznym podmienkam. Uprednostňuje dobre odvodnenú pôdu, ale znáša širokú škálu typov pôd. Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť a potláča rast buriny.
Gold: Zlatožlté sfarbenie a kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 6 metrov a na zimu mení farbu na tmavšiu.
Holmstrup: Kužeľovitá, štíhla tuja, dorastá do výšky 4 metrov, v zime zelené sfarbenie, je mrazuvzdorná a odolná voči vetru.
Globe: Rastie do tvaru gule, dorastá do výšky 1 metra, na jar sa sfarbuje do žlta, inak je žlto-zelená.
Malonyana: Úzka tuja, dorastá do výšky 15 metrov, vetvy husto pri sebe, tmavo zelené sfarbenie.
Sunkist: Kužeľovitý tvar, rýchlo rastie, vetvy husto pri sebe, dorastá do výšky 6 metrov, vetvy sú zlatožlté, v zime stmavnú.
Teddy: Je rovnako vysoká ako široká, guľovitý tvar, nízky vzrast, šedo-zelené sfarbenie.
Wareana Lutescent: Kužeľovitý rast, žltozelená farba, dorastá do výšky 1,3 metra a je 1 meter široká.

Tuja riasnatá (Thuja plicata)

Tuja riasnatá, známa aj ako tuja obrovská, je veľký, statný strom, ktorý je považovaný za jedného z najväčších ihličnatých stromov Severnej Ameriky. Môže dosiahnuť výšku až 60 metrov a priemer kmeňa cez 5 metrov. Má pyramidálny tvar so širokou korunou a hustým porastom ihlíc, ktorý vytvára tmavo zelený až žltozelený lesklý vzhľad. Je cenená pre svoj estetický vzhľad a veľkosť, čo ju robí atraktívnym stromom pre veľké záhrady, parky a verejné priestory.

Je veľmi odolný voči vetru a znesie aj vlhké a daždivé podnebie. Hoci preferuje dobre odvodnenú pôdu, je schopný rásť aj na miestach s horšími pôdnymi podmienkami. Má tiež významný hospodársky význam ako zdroj dreva pre stavebníctvo, výrobu nábytku a rezivo. Drevo tuje riasnatej je známe pre svoju pevnosť, odolnosť a príjemnú vôňu.

Tuja riasnatá je rozšírená na severozápadnom pobreží Severnej Ameriky, často rastie spolu s douglaskou tisolistou a jedľovcom rôznolistým. Okrem vlhkých lesov sa vyskytuje aj ako pobrežný strom v zalesnených bažinách a pri brehoch potokov a riek. Stromu sa darí aj v tieni a je schopný reprodukcie aj v tienistých miestach.

Medzi obľúbené podskupiny tuje riasnatej patria:

Whipcord: Svojím výzorom je veľmi odlišná od klasických tují, je to malý ker, ktorý rastie pomaly a jeho vetvičky rastú smerom nadol. Je veľmi nenáročný na starostlivosť.
4Ever Goldy: Vyšľachtený druh, ktorý dobre znáša zimu, v lete má žiarivo zelenú farbu a na zimu sa mení na zlatožltú. Rastie pomaly.
Gerderland: Dorastá do výšky 7 metrov, rastie rýchlo, má zelené listy, ihlice sú ploché a lesklé, má husto rastúce konáre a preferuje slnečné miesta.
Atrovirens: Výška až 30 metrov, celoročne zelený, mohutný strom, vetvy rastú smerom dohora a má celoročne zelené sfarbenie.

Ako sadit tuju smaragd tuju smaragdová TUJELACNO.SK

Tuja východná (Platycladus orientalis)

Tuja východná je druh vždyzeleného ihličnanu pôvodom z východnej Ázie. Tento ker alebo strom má mnoho zaujímavých vlastností a je obľúbeným okrasným druhom v záhradách. Je to stredne veľký ker alebo strom, ktorý môže dosiahnuť výšku okolo 5-8 metrov. Má tenké, svetlo hnedé kmene a ihlice sú tmavo zelené, mäkké a šupinovité. Ihlice sú malé a jemné, pripomínajúce pierka.

Tuja východná preferuje slnečné alebo polotienisté stanovište. Rastie najlepšie v dobre odvodnenej pôde s mierne kyslým až neutrálnym pH. Má rada pravidelnú zálievku, ale je tolerantná voči miernemu suchu po zakorenení. Je odolná voči chladu a znáša mierne mrazivé podnebie. Vďaka svojmu pyramídovitému tvaru a hustému porastu sa často využíva ako solitér alebo na vytváranie živých plotov. Je všeobecne odolná voči väčšine chorôb a škodcov, ale môže byť náchylná na napadnutie strapkami alebo molicami.

Tuja japonská (Thuja standishii)

Tuja japonská je vzácnejšia odroda s citrónovou vôňou dreva, často pestovaná ako solitér. Dosahuje výšku 20-35 metrov a má jasne zelené, aromatické ihličie.

Tuja kórejská (Thuja koraiensis)

Tuja kórejská je menšia a odolnejšia voči chladu, s dekoratívne sfarbenými ihlicami, zhora zelenými a zozadu belavými. Dorastá do výšky 5-10 metrov a má hustú, kompaktnú korunu, čo ju robí vhodnou pre okrasné výsadby a malé záhrady.

Charakteristika tuje

Ihličie

Ihličie je vždy zelené a neopadáva. Zvyčajne je sploštené a skladá sa zo šupinatých a mäkkých vetvičiek v protiľahlých pároch. Samotné ihličie má žltozelenú farbu, ktorá je v letných mesiacoch viac v zelených odtieňoch a v zime opäť žltne. Vetvy sú mierne od seba a smerom hore sa zužujú. Jednotlivé vetvičky sa zohýbajú smerom dolu. Ihličie je zelenkasté s jemným bielym sfarbením, pri starnutí hnedne. Na hlavnom výhonku sú dlhé 8-10 mm, špičkou sa odchyľujú od výhonku, pod špičkou majú malú výraznú vyvýšenú žľazu. Na bočných výhonkoch sú listy dlhé 2-3 mm, takmer bez žľazy, horná strana je tmavozelená, lesklá, spodná strana je žltozelená s nápadným striebristým vzorom. Po rozdrvení je výrazne príjemne aromatické.

Plod a semená

Keďže ide o jednodomé drevo, kvety sú rôzneho pohlavia. Samčie šišky sú veľké asi 2 mm, guľovité, žltohnedé a rastú na konci výhonkov. Samičie šišky sú veľké 2-3 mm, guľovité, zelené, rovné a rastú na konci výhonkov. Na stopke je 5-6 párov kožovitých šupín. Tuje kvitnú v apríli a máji.

Výsadba tují

Výsadba tují je pomerne jednoduchá, ale je dôležité dodržiavať správne kroky pre úspešný a zdravý vývoj rastlín. Dreviny zakúpené v kontajneroch sa vysádzajú od marca do novembra, alebo do trvalého zamrznutia pôdy, podľa podmienok. Najlepšie termíny výsadby sú skorá jar (marec - apríl) a neskorá jeseň (september - október).

Kedy sadiť tuje

Tuja nemá striktne určený čas na výsadbu. Môžete ich vysádzať po celý rok, okrem obdobia, kedy je pôda zamrznutá. Ak je rok veľmi teplý, s pokojným svedomím by ste mohli tuju zasadiť aj v novembri. Dajte si však pozor na nočné teploty, nesmú byť pod nulou.

Je rozdiel, či ste tuju kúpili vykopanú zo zeme s balom alebo rastúcu v črepníku:

Koreňový bal: Keď sa strom vykope zo zeme (v tzv. stromovej škôlke), zabalí sa aj so zeminou, v ktorej rástol, do jutovej sieťoviny (pri väčších kusoch do pletiva). Pričom sa skracujú korene, niekedy až o polovicu z pôvodnej veľkosti. Preto je vhodné ich sadiť v jarnom období alebo začiatkom jesene (marec, apríl alebo september, október). Takéto tuje potrebujú rok na zakorenenie a viac času na to, aby začali rásť.
V črepníku: Podľa odborníkov sa tuje rastúce v črepníku lepšie a rýchlejšie zakorenia a prispôsobia sa pri sadení do zeme. Je to z toho dôvodu, že pri koreňových baloch sa korene skracujú. Tuje v črepníku majú tiež svoj bal, ale ten už je prerastený novými koreňmi, ktoré sa tam zakorenili. Takéto tuje môžete sadiť celoročne. Odporúča sa však chladnejšie obdobie, a to koniec jesene alebo skorý začiatok zimy.

Príprava pôdy a miesta výsadby

Pred výsadbou si vyberte správnu odrodu rastlín a oboznámte sa s jej požiadavkami. Tuje zvyčajne obľubujú presvetlené polohy, ale dokážu rásť aj na čiastočne slnečných miestach. Uprednostňujú dobre priepustnú pôdu. Pred výsadbou sa uistite, že pôda spĺňa požiadavky rastlín.

Správna výsadba tují znamená aj dobrú prípravu pôdy. Pôda by mala byť voľná, preto ju dobre vykopte. Tuje majú radi úrodnú a dobre priepustnú pôdu. Nikdy nesaďte tuje priamo do trávnika.

Vyberte slnečné miesto alebo miesto so slabým tieňom.
Pôda by mala byť neutrálna, poprípade trochu kyslejšia.
Pôdu prekyprite a prevzdušnite.
Pôdu navlhčite, tuje majú rady vlhké prostredie.

Ako sadiť tuje

Pripravte si jamy v minimálnom rozmere 40x40x40 cm. Na spodok jamy môžete prisypať záhradný substrát na tuje, alebo zmiešame rašelinu s hlinou v pomere 50 ku 50. Následne dáme tuju do jamy. Vrchná časť koreňového balu by mala byť cca 5 cm pod zemou. Následne tuju zasypeme záhradným substrátom, hlinou, alebo hlinou zmiešanou s rašelinou.

Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozpichajte koreňový bal rukou, ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadol. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju, zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát a hneď neprihnojujte.

Tuje s koreňovým balom sa predávajú najmä v marci a koncom októbra, kedy je vhodné vysádzať voľnokorenné dreviny, resp. balené v jutovine alebo so zemným balom. Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať.

Rozostupy pri výsadbe

Rozostupy pri výsadbe sú veľmi dôležité. Spon vysádzaných drevín sa udáva podľa výšky plota v budúcnosti. Pokiaľ chcete živý plot do výšky 4-5 m, potrebujete rozostupy 80-90 cm od seba. Pokiaľ chcete finálnu výšku plota do 3 m, rozostup 70 cm je ideálny. Menšie ploty - menšie rozostupy. Minimálne však 50 cm od seba. Od oplotenia je tiež vhodné dodržať vzdialenosť 70-80 cm.

Pri nesprávnom rozostupe v budúcnosti hrozí pomalý rast, zakrpatenie každej druhej dreviny vo výsadbe, slabé prírastky, konkurenčný boj o vodu, živiny, koreňový priestor. Hustá výsadba sa rovná nevetraný priestor a vznik múčnatiek, hubových ochorení atď.

Grafické znázornenie správnych rozostupov pri výsadbe tují

Starostlivosť o tuje

Tuje nie sú náročné na starostlivosť. Zo začiatku však budú vyžadovať malú pomoc z vašej strany, kým sa nezakorenia. Bežnou starostlivosťou sa rozumie primeraná závlaha počas celého roka.

Polievanie

Bezprostredne po výsadbe, po dobu 1-2 rokov aj počas zimy, keď nemrzne, je dôležité tuje intenzívne zalievať. Hlavne v letných mesiacoch pri nedostatku vlahy. Tuje v lete sú náchylné na usychanie, ktoré je zapríčinené nedostatočným úhrnom zrážok. V horúcom lete polievať i 2x do týždňa, hlavne na rozpálených betónových terasách. Odporúča sa kvapková závlaha pre jednoduché a rovnomerné polievanie. Pri vysádzaní je to zanedbateľná cenová investícia, ktorá sa osvedčila.

Polievať je potrebné každý deň po dobu jedného mesiaca. Nemôžete to však prehnať. Musíte sa riadiť podľa toho, aké je počasie. V ťažkých, nepriepustných a ílovitých pôdach zalievať opatrne, naopak v suchých piesočnatých pôdach výdatne a často.

Hnojenie

Tuje po zasadení nehnojte minimálne polroka, optimálne je počkať 3-6 týždňov, alebo dokonca celý rok, aby stromček mohol vkladať viac energie do zakoreňovania. Hnojenie mladého stromčeka hneď po zasadení môže mať za následok sfarbenie konárov a žltnutie.

Pre správny rast a zdravie tují je dôležité správne ich hnojiť:

Vyvážené hnojivo: Pre tuje sa odporúča používať vyvážené hnojivo so zmesou živín, ako je dusík (N), fosfor (P) a draslík (K). Hnojivo by malo mať rovnomerné pomery týchto živín, napríklad 10-10-10 alebo 14-14-14.
Pomer dusíka a draslíka: Dusík podporuje rast zelenej hmoty a zelenej farby ihlíc. Draslík je dôležitý na posilnenie odolnosti rastliny voči chorobám a nepriaznivým podmienkam.
Aplikácia hnojiva: Hnojivo sa obvykle aplikuje na tuje na jar, krátko po prebudení rastliny zo zimného spánku. Môžete použiť granulované hnojivo alebo tekuté hnojivo rozpustné vo vode.
Frekvencia hnojenia: Tuje zvyčajne vyžadujú hnojenie raz ročne. Pokiaľ používate dlhodobo uvoľňujúce sa granulované hnojivo, môže byť potrebné iba jedno ošetrenie na jar.
Starostlivosť po hnojení: Po aplikácii hnojiva je dôležité zaliať rastlinu dostatočným množstvom vody.

Na jar používame hnojivo s obsahom dusíka, napríklad cererit 1-2x ročne alebo bežne dostupné hnojivá na konifery. V auguste a septembri používame hnojivo s obsahom draslíka pre vyzrievanie pletív. Odporúčame používať aj horkú soľ.

Strihanie

Strihanie nerobíme ihneď po výsadbe. Najvhodnejšie je prvý rok nechať rastlinku zakoreniť a začať strihať v druhom roku. V tomto období sa najlepšie rez zacelí. Tuje striháme cca 2-3x ročne, zo strán, vrchol nechávame dorásť do požadovanej výšky, až potom zastrihneme. Pokiaľ chcete extra hustý plot, zostrihnite aj vrchol, ten sa pravdepodobne rozvetví na 2.

Rez tují je ideálne vykonať prvýkrát na jar v mesiaci apríl, druhý letný rez v júni a posledný na koniec augusta - september. Strihajú sa nožnicami alebo krovinorezom. Ideálny rez je tesne pred dažďom, pod mrakom, nie v horúčavách.

Prvé strihanie je vždy zmladzovacie. Slúži na vytvarovanie živého plota a odstránenie konárov, ktoré sa poškodili počas zimy. Miesto rezu nemusíte zatierať štepárskym voskom, pretože tuja sa hojí rýchlo a všetky poranené miesta zakryje jej miazga.

Staršie tuje postupne po tretinách. Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Mnoho pestovateľov robí chybu, keď začne tieto ihličnaté stromčeky strihať počas leta, čím môžu ohroziť hlavné vetvy stromu a spôsobiť odumretie niektorých vedľajších vetiev. Najlepším časom na strih tují je pred letom, alebo začiatkom jesene.

Zazimovanie

Tuje nie je potrebné špeciálne zazimovať. Mali by sme dať pozor na dostatok vody a na to, aby voda nezamrzla. Niektoré zdroje uvádzajú, že je lepšie omotať tuje špagátom, aby sa konáre nezlomili pod váhou snehu. Ak máte tuje v črepníkoch, bolo by vhodné ich izolovať starou plachtou alebo dekou.

Rast tuje v črepníkoch

Tuje môžete ľahko pestovať aj v črepníku na schodisku, terase alebo balkóne. Dôležité je kúpiť veľký črepník, aby mala tuja miesto. Ak je plastový, je vhodné ho obaliť dekou alebo starou látkou, aby boli korene zaizolované. Nezabudnite pravidelne polievať aj v zime, nedovoľte však, aby vám voda v črepníku zamrzla. Pre udržanie teploty môžete zeminu zasypať pilinami, udržia vlhkosť a teplotu. Odporúčajú sa 45x45 plastové črepníky.

Bežné problémy a ich riešenia

Aj keď nie je veľa chorôb a škodcov, ktorí by tuje poškodzovali, je dobré vedieť, ako sa ich zbaviť alebo im predchádzať. Je vhodné poznať, čo sa s danou tujou deje a ako zakročiť.

Hnednutie a žltnutie konárov

Priveľa alebo nedostatok vlahy: Tuje milujú vlhkosť. Po zasadení potrebujú tuje vlahu a dostatok vody, rovnako aj v zimnom období. Ak tuje začnú žltnúť, môže to byť spôsobené vysychaním. Dôležité je zvoliť správne množstvo vody, aby sme ich nepreliali.
Posypová soľ: V zime sa soľ z ciest môže dostať do zeme a nepriaznivo vplývať na tuje, ktoré zmenia farbu na hrdzavú. Odporúča sa sadiť tuje ďalej od ciest, kde sa používa posypová soľ.
Domáce zvieratá: Moč psov alebo mačiek môže spôsobovať hrdzavenie vetvičiek, ak si strom vyberú na pravidelnú potrebu.
Prehnojenie: Hnojenie mladého stromčeka hneď po zasadení môže mať za následok sfarbenie konárov a žltnutie.
Priadzoček tujový: Tento druh mole nakladie v júni vajíčka na vetvy tuje. Larvy sa po vyliahnutí zahryznú do vetvičiek, čo spôsobuje hnednutie. Proti tomuto škodcovi sú dostupné postreky.
Nedostatok horčíka: Ak staršie tuje žltnú alebo hnednú, môže to byť kvôli nedostatku horčíka. Živiny z pôdy sa po rokoch vyčerpajú. Riešením je postrek z horkej soli, ktorý zvyšuje horčík a pomáha dosiahnuť krajšiu, zelenšiu farbu.

Vplyv tují na ovocné stromy

Hovorí sa, že tuje výrazne škodia ovocným stromom. Odborníci tvrdia, že tuje ovocným stromom neškodia chorobami alebo škodcami. Avšak tuje môžu spôsobiť tienenie na ovocné stromy, teda sa k stromom nedostane dostatočné svetlo, čo spôsobí zníženú úrodu. Ak vysadíte tuje blízko ovocných stromov, môžu im odoberať vlhkosť a živiny.

Fauna a flóra Chorvátska (kontext pre záhradkárov)

V pobrežných oblastiach Chorvátska sa i napriek vysokej koncentrácii ľudských obydlí darí vysokému počtu živočíchov. Typickým znakom je rôznorodosť voľne žijúcich, často endemických druhov a jedinečná druhová pestrosť motýľov. K tunajším zvláštnostiam patria napríklad šakali obývajúci polostrov Pelješac.

Vo vnútrozemí môžete natrafiť na zajacov, jarabice, tetrovy, líšky, jazvece a kuny. Hojne sa vyskytuje medveď, vysoká a čierna zver. Na Jadrane sa darí zástupcom stredomorskej fauny. More je domovom takmer 380 druhov rýb, z ktorých väčšina, napríklad sardely, tuniaky a makrely, patrí k takzvaným modrým rybám (plava riba). Z hlavonožcov sa v Jadranskom mori vyskytujú kalmáre, sépie a chobotnice, z mäkkýšov slávky jedlé a ostranky jadranské.

Rastlinstvo chorvátskeho Jadranu je typicky stredomorské. Prevláda stále zelená vegetácia, avšak súvisle rastúce listnaté lesy sú zastúpené málo. Vo výške okolo 300 metrov nad morom sú rozšírené najmä kroviny a zakrpatené stromy ako borievka, rozmarín, vavrín a dub. K bežným drevinám patria rôzne druhy borovíc a časté sú i okrasné rastliny ako palmy, agáve, oleandre, aloe alebo cyprušteky privezené zo subtropického pásma. Typickou pestovateľskou oblasťou je delta rieky Neretvy a okolie Dubrovníka. Darí sa tam zelenine a citrusom, z ktorých najpopulárnejšie sú najmä mandarínky a pomaranče, ďalej broskyniam, marhuliam, kiwi, olivovníkom a figovníkom. Veľmi rozšírenou plodinou celého chorvátskeho prímoria je vinič hroznorodý.

tags: #stihla #tuja #v #chorvatsku