Pestovanie stĺpovitých hrušiek: Kompaktný strom pre bohatú úrodu
Stĺpovité hrušky sú ideálnou voľbou pre pestovateľov, ktorí majú málo miesta, no nechcú sa vzdať vlastnej úrody chutných hrušiek. Tieto moderné odrody rastú v úzkom, vzpriamenom tvare, takže zaberajú minimum priestoru, ale prinášajú bohatú a pravidelnú úrodu veľkých, šťavnatých plodov. Vďaka svojmu kompaktnému rastu sa stĺpovité hrušky hodia do menších záhrad, úzkych záhonov, ale aj do väčších kvetináčov na terasách či balkónoch. Stĺpovité ovocné stromy sa stávajú čoraz obľúbenejšími v moderných záhradách a mestských prostrediach, kde je priestor často obmedzený. Stĺpovitá hruška je jedným z najobľúbenejších druhov v tejto kategórii - vďaka svojej kompaktnosti, bohatej úrode a estetickému vzhľadu.
Charakteristika a výhody stĺpovitých hrušiek
Stĺpovité hrušky sú špeciálne vyšľachtené odrody, ktoré rastú vertikálne a zaberajú minimálny priestor. Majú úzky, štíhly tvar a plody sa vyvíjajú blízko kmeňa, čo umožňuje pestovať ich aj v menších záhradách alebo v nádobách na balkónoch a terasách. Tieto stromy dosahujú výšku zvyčajne okolo 2 až 3 metrov a šírku len asi 60 cm až 1 meter. Stĺpovité dreviny a dreviny v tvare písmena U dosahujú v priebehu prvých piatich rokov nezávisle na odrode, kvalite pôdy a zvolenom stanovišti, výšku 2,0-2,5 metra. Dorastajú maximálne do výšky 4 metre. Strom dosahuje priemer 30 cm, a preto je treba vysadzovať stĺpovité dreviny v odstupe asi 60 cm. Všetky stĺpovité ovocné dreviny sú navrúbľované na slabo rastúce robustné podpníky - docielia sa tým vynikajúce vlastnosti - ako odolnosť voči mrazu, nenáročnosť na pôdu a tvorba plodov na rôznych stanovištiach. Prvé plody sa začínajú vytvárať už po 2-3 rokoch od zakúpenia a úroda je rovnako bohatá ako v prípade podstatne väčších tradičných ovocných drevín. Stĺpovité ovocie je vynikajúce na pestovanie v malých záhradách, na balkónoch a terasách. Okrem toho ho ocení každý, kto si praje vysokú úrodu na malej ploche, chce plody pohodlne oberať a chce sa venovať pestovaniu viacerých druhov stĺpovitých drevín.
Výber odrody a podpníka
Pri výbere správnej odrody je potrebné prihliadať aj na samotný podpník, na ktorom je odroda naštepená. Výber správneho podpníka ovplyvňuje rast, veľkosť, úrodnosť aj životnosť hrušky. Do väčších záhrad a horších pôd je ideálny hruškový semenáč (hruška planá) - rastie silno, znáša sucho a plodí neskôr, ale je dlhoveký. Do menších záhrad a teplých oblastí je vhodná dula - zabezpečí skorý zber a menší vzrast stromu, no vyžaduje kvalitnú pôdu a oporu. Hruška planá - dožíva sa až 100 rokov, do plnej rodivosti sa dostáva trochu neskôr. Poskytuje vysoké úrody po celú dobu rastu a dobre odoláva mrazom. Pri výsadbe odporúčame spon 4m x 5m. Dula Adams - je slabšie rastúci podpník. Pri výsadbe odporúčame spon 4m x 2,5m. Rodia skoro a to už do 4 roku od výsadby. Pri pôdach s vyšším pH sú ideálnou voľbou odrody naštepené na podpníku semenáča hrušky. Na slabo kyslých až neutrálnych pôdach prosperujú predovšetkým hrušky s dulovým podpníkom. Podpník Hruška Kavkazská - vzrastovo menší ako plánka, alebo semenáč. Do rodivosti vstupuje neskôr. Vysoko odolný voči mrazu a chorobám. Výška stromu do 6 metrov.
Príklady odrôd stĺpovitých hrušiek:
- Garden Pearl: Samoopelivá odroda vhodná do menších záhrad alebo na pestovanie v nádobách. Plody sú stredne veľké, základná farba je hnedozelená s jemným červeným líčkom na slnečnej strane. Dužina je šťavnatá, aromatická a veľmi chutná. Zber sa začína koncom septembra a začiatkom októbra.
- Decora: Skorá zimná odroda, vhodnými opeľovačmi sú Clappova, Williamsova, Amfora. Plody sú stredne veľké, šupka hladká, lesklá zeleno žltá s červeným líčkom. Dužina je biela, šťavnatá, maslová. Do rodivosti vstupuje skoro, rodí pravidelne a bohato. Plody dozrievajú koncom septembra až začiatkom októbra. Konzumne od začiatkom decembra a vydržia až do konca februára. Je odolná voči chrastavitosti, vhodná aj do stredných polôh. Dorastá do výšky 2-2,5m. Môžeme ju pestovať v nádobách, na terasách a balkónoch. Hruška ´Decora´ patrí medzi skoré zimné odrody, plody dozrievajú od konca septembra do začiatku októbra. Do konzumnej zrelosti prichádzajú začiatkom decembra, pri dobrom skladovaní vydržia až do februára. Hruška ´Decora´ je typická stredne veľkými plodmi s maslovou dužinou lahodnej chuti, ktoré sú vhodné na priamu konzumáciu, alebo ďalšie spracovanie.
- Saphira: Zaujme výraznou chuťou a je vhodná aj na pestovanie v menších priestoroch.
- Sunrise: Pre milovníkov skorých odrôd, ktorá ponúka osviežujúcu chuť a zber hrušiek už na začiatku sezóny.
Podmienky pre pestovanie
Stĺpovité dreviny potrebujú slnečné až polotienisté stanovište. Pôda musí byť hlboká a vlhká. Ak stojí drevina na suchom stanovišti, môže predčasne zhodiť plody. Pre výsadbu stĺpovitej hrušky je potrebné vybrať slnečné miesto, kde bude strom dostávať aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Pôda by mala byť dobre priepustná, bohatá na živiny, s mierne kyslým až neutrálnym pH (okolo 6,0 - 7,0). Hruške sa dobre darí v teplých a stredne teplých oblastiach, ktoré majú priemernú ročnú teplotu 7,5 až 9°C. Pôda, v ktorej hrušku pestujeme by mala byť hlboká, humózna, ideálne ľahká, hlinito-piesočnatá. Pre stromy hrušiek vyberáme teplé a slnečné stanovište, najlepšie s južnou orientáciou a chránené proti vetru. Pôda by mala byť stredne ťažká, dobre priepustná, bez vysokej podzemnej vody.
Výsadba
Pre ovocné stromy sa vyhĺbia jamy cca 60 cm a hlboké najmenej 40 cm. Jama má byť dobre vysušená a kyprá (kamenisté dno nie je vhodné). Plastový kontajner odstránime. Koreňový bal so zeminou dôkladne zalejeme. Strom sadíme tak hlboko, aby bolo miesto očkovania tesne nad zemou. Výsadba stromov s voľným koreňom: Všetky korene ovocných stromov pred výsadbou čerstvo zastrihneme. Rezná plocha musí byť biela, poškodené korene odstránime. Korene prihrnieme zeminou, ušliapeme a rastlinu výdatne zalejeme. Zakrytím miesta výsadby mulčovacou kôrou zabránime vysušovaniu a priaznivo tak ovplyvníme rast. Pred výsadbou je dôležité si upraviť toto miesto tak, že vykopeme k výsadbe hrušky jamu cca 60cm x 60cm x 100cm. Vykopanú pôdu upravíme podľa potreby - do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame zase hlinitú. Pridávame do nej tiež odležaný maštaľný hnoj alebo kvalitný záhradný substrát. Pred výsadbou upravíme korene stromu tak, že odstránime poškodené a príliš dlhé korene. Následne takto upravený koreňový systém namočíme do vody na minimálne 2h ( ale nie viac ako 24h). Väčšina mladých ovocných stromčekov potrebuje v prvých rokoch svojho rastu aj primeranú oporu. Kôl alebo drôtenku si pripravíme už k vyhĺbenej výsadbovej jame. Následne stromček zvisle vložíme do jamy a prihadzujeme zeminu, tak aby sa dostala dobre aj pod korene a zaplnila postupne celú jamu. Po prešliapaní jamy ešte prihodíme zeminu a nakoniec prelejeme jamu zhruba 20 litrami vody. (miesto výsadby môžeme zamulčovať kôrou alebo lístím).
Zavlažovanie
Rastliny na balkónoch a terasách denne zalievame, sucho je veľkým nepriateľom tejto skupiny rastlín. Vysadené v črepníku zalievame pravidelne. V čase zakoreňovania stromčeka venujeme zálievke zvýšenú pozornosť a tiež pri výsadbe do príliš piesčitých pôd - tu je pravidelná zálievka nutnosťou. Ak stojí drevina na suchom stanovišti, môže predčasne zhodiť plody.
Hnojenie
Hnojenie stĺpovitých ovocných drevín je jednoduché; rastliny nie sú náchylné na choroby a sú odolné voči škodcom. Ak sa chce dosiahnuť dobrá úroda ovocia, musí sa dodať príslušná dávka hnojiva. Na druhej strane, nadmerné hnojenie znižuje odolnosť voči chorobám, ovplyvňuje nepriaznivo chuť a obmedzuje skladovateľnosť. Osvedčilo sa každoročné, pravidelné základné hnojenie v neskorej jeseni alebo skoro na jar organickými plnými hnojivami, ktoré sa pri plnom výnose rozšíri o dávky fosforečnato-vápenatých minerálnych hnojív do konca júna. V rokoch dobrej úrody hnojíme dlhopôsobiacimi prostriedkami. V neskorej jeseni zapracovávame do zeme hnojivá obsahujúce humus. Na jar použite vyvážené hnojivo s pomerom NPK 10-10-10 (dusík-fosfor-draslík) alebo špeciálne ovocné hnojivo, keď začne rastový cyklus. Na konci jari alebo začiatkom leta môžete aplikovať hnojivo s vyšším obsahom draslíka, aby ste podporili tvorbu kvetov a plodov. Stromčeky v nádobách sa majú prihnojovať od kvitnutia až do zberu pravidelne raz za mesiac tekutým hnojivom. Dôležité pre správny rast stromu hrušky je dodávanie potrebných živín, ako je dusík, vápnik, fosfor, draslík a horčík. Draslík a fosfor môžeme pridať do zeminy už pred samotnou výsadbou a potom pridávať s ďalšími živinami v priebehu vegetácie. Dusík aplikujeme hlavne na jar. (na jeseň sa rýchlo a ľahko splavuje do pôdy). Najjednoduchšie pre bežného spotrebiteľa je pridanie trochu NPK na jeseň, a potom znovu na jar. Rovnako sa snažíme dopĺňať humus do pôdy.
Rez
Rez je len minimálny. V lete sa režú spätným rezom dlhé bočné výhony na 2 - 3 oká. Tieto krátke výhony tvoria už v rovnakom roku násadu plodov. Rovnako aj na zimu môžeme dlhé, bočné výhony skrátiť na 2 - 3 oká. Tvorba bočných výhonov sa z roka na rok znižuje, strom si tak zachová svoj typický stĺpovitý tvar. V 1. V 2. roku odstraňujeme prebytočné konkurenčné výhony a zároveň iné najslabšie výhony skrátime zhruba o polovicu. Čím je ich rast slabší, tým viac ich režeme. Hlavné výhony zakracujeme v rovnakej výške, tak aby vždy posledné očko smerovalo von z koruny. Terminál zakrátime, tak aby prevyšoval základné vetvy o ¼ - 1/3 dĺžky. V 3. V 4. roku je postup znova podobný, ale na výhonoch, kde sa už objavujú prvé kvety rez ešte viac obmedzíme. V 5. roku by mala už väčšina stromov naplno rodiť. Udržovací rez: udržujeme ním strom v dobrej kondícií, tak že zmladzujeme základné výhony. Pri jemnom zmladzovacom reze skracujeme výhony do dvojročného dreva, zhruba o ¼ dĺžky. Pri stredne hlbokom reze redukujeme do 3-4 ročného dreva, zhruba o ½ dĺžky. Hlboký zmladzovací rez je niekedy nutný iba u veľmi slabo rastúcich odrôd hrušiek a to až na 1/3 pôvodnej dĺžky. Zmladzovací rez: vykonávame predovšetkým u polokmeňov a vysokokmeňov, kde skracujeme základné vetvy podľa veku stromu. Najprv sa prevedie presvetlenie koruny po ktorom zakrátime základné vetvy na 1-2m ich dĺžky.
Ako orezávať stĺpovité jablko
Ochrana rastlín
Hnojenie stĺpovitých ovocných drevín je jednoduché; rastliny nie sú náchylné na choroby a sú odolné voči škodcom. Ak sa chce dosiahnuť dobrá úroda ovocia, musí sa dodať príslušná dávka hnojiva. Na druhej strane, nadmerné hnojenie znižuje odolnosť voči chorobám, ovplyvňuje nepriaznivo chuť a obmedzuje skladovateľnosť.
Hrušky najčastejšie napáda hrdza hrušková. Ide o hubovú chorobu, ktorej hlavným nositeľom je jalovec čínsky a jalovec chvojka. Hrdza aj prezimuje a v priebehu apríla či mája sa rozširuje na hrušky, na ktorých napadá listy, kde vytvára oranžové „hrdzavé“ škvrny. Na konci leta sa hrdza sťahu naspať na jalovce. K infikovaniu hrušky môže prísť aj na niekoľko 100m. Preventívne odporúčame postrek pred kvetom alebo tesne po odkvitnutí.
Ak má vaša hruška pokrútené listy s hrbolkami rôznych farieb (zelené, hnedé), s najväčšou pravdepodobnosťou je napadnutá roztočom - vlnovník hruškový, ktorý obvykle prezimuje v kôre. Preventívne sa môžete brániť niekoľkými spôsobmi. Na jar použijeme postrek sulkou alebo iným siričitým prípravkom. Počas skorej jari (do 5°C) ošetríme hrušku prípravkom proti prezimujúcim škodcom a následne pred kvetom použijeme prípravok na savé škodce, napr.
Hrušky môže napadnúť aj moniliová choroba plodov, ktorá sa prejavuje vytváraním žlto sfarbených prepadlín na plodoch. Táto choroba sa šíri veľmi rýchlo (v závislosti na teplote a vlhkosti), výskyt sa snažíme obmedziť prebierkou plodov a fungicídnym prípravkom, napr.
Chrastavosť hrušková: táto plesňová choroba sa prejavuje takmer čiernymi škvrnami na listoch a plodoch. Bakteriálna spála: táto choroba spôsobuje zhnednutie a odumieranie koncov vetiev. Vošky: malý hmyz, ktoré sa živia miazgou listov a môžu spôsobiť deformácie a zakrpatenie listov. Roztoče: spôsobujú škvrny a opadávanie listov.
Opeľovanie
Podľa odrody sa stĺpovité dreviny delia na samosprašné alebo potrebujú opeľovače. Zasadením ďalšej odrody v blízkosti samosprašnej získate, vďaka krížovému opeleniu, vyššiu úrodu. Cudzoopelivé dreviny vyžadujú v čase kvitnutia vhodného opeľovače. Mal by kvitnúť v rovnakom čase a nachádzať sa v blízkosti (do cca. 0,5 km) opeľované odrody. Na stĺpovitej ovocnej drevine sa môžu objaviť postranné výhonky. Na stĺpovitej ovocnej drevine sa môžu objaviť postranné výhonky. Tieto je potrebné v zime (približne od novembra do februára) zastrihnúť na cca. 3 vonkajšie očká. Na jar vždy prisypte ku stromu trochu komplexného hnojiva na ovocné dreviny.
Zimná ochrana
Stromy vysadené v záhrade nepotrebujú z pravidla žiadnu zimnú ochranu. V prípade silných mrazov môžeme strom pestovať na južnej, chránenej strane. Súčasne môžeme použiť čečinou alebo drevenú vlnu na prikrytie. Vysadené v črepníkoch musia byť na zimu chránené. Najlepšie je umiestniť ich na svetlé, suché miesto. V prípade príliš suchej a extrémne chladnej zimy by inak mohlo dôjsť pod vplyvom sucha k poškodeniu koreňového balu. Pri pestovaní v nádobe je nutná ochrana pred zimou. Nádobu zakryte, obaľte a podložte tkaninou alebo novinami. Nezabudnite na príležitostnú zálievku.
Záleží na vybranom podpníku hrušky, niektoré sú plne mrazuvzdorné a tak nie je potreba sa im toľko venovať počas proti mrazovej ochrane. Ale aj takýmto stromov vieme pomôcť natretím tzv. Vápenným mliekom; jedná sa o 20% zmes haseného vápna s vodou. Pred samotným náterom je vhodné odstrániť starú a odumretú kôru kmeňa a až potom ju aplikovať. Takto ošetrený strom je chránený nielen pred mrazíkmi, ale aj pred slnkom.
Pestovanie na balkóne a terase
Stĺpovité ovocie môžeme ľahko pestovať aj v nádobách na terase či balkóne. Základné pravidlo: Čím väčší je črepník, tým je lepší rast a úroda. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1). Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu. Stĺpovité dreviny a dreviny v tvare U sú obzvlášť vhodné na pestovanie v drevených nádobách alebo terakotových kvetináčoch, objem týchto nádob by však nemal byť menší než 25 litrov. Okrem toho dbajte na voľbu správnej substrátovej zmesi a na to, aby bola pôda pravidelne zavlažovaná.
Počas zimných mesiacov neodosielame živé rastliny v období nevhodného počasia, aby sme zabránili ich poškodeniu mrazom. Z tohto dôvodu môže dôjsť k predĺženiu dodacích lehôt.
tags: #stlpovita #hruska #pestovanie