Rozmnožovanie ovocných drevín: Sprievodca pre domácich záhradkárov
Osvedčili sa vám niektoré odrody ovocných drevín a radi by ste svoj úspech znásobili? Skúste si ovocné dreviny, ktorým sa vo vašej záhrade zaručene darí, rozmnožiť sami! Celoročná starostlivosť v ovocnom sade, ktorá spočíva v reze, hnojení, zavlažovaní, ochrane či zbere úrody, má nepochybne svoje čaro. O to väčšia je však radosť, ak si ovocný strom „vyrobíme“ celkom sami.
Metódy rozmnožovania ovocných drevín
Existuje niekoľko spôsobov, ako si môžete sami rozmnožiť ovocné dreviny. Jednou z overených možností je Forkertov spôsob očkovania. Tento spôsob má oproti klasickému očkovaniu do tvaru „T“ veľkú výhodu, lebo nie sme závislí od toku miazgy a očkovať môžeme v období, keď miazga začína alebo prestáva prúdiť.
Pri priamom vegetatívnom rozmnožovaní neštepíme rastliny na podpník, ale použijeme iba niektorý vegetatívny orgán. Viaceré možnosti sú aktuálne aj v predjarnom a jarnom období.
Vačšinu okrasných drevín rozmnožujeme odrezkami. Odrezky odlamujeme tak, aby ich drevnatá časť bola dlhá asi 10cm. Zvyšnú nevyzretú, bylinnú časť odrežeme. Potom odstránime všetky listy v spodnej polovici odrezku. Odrezky je lepšie odlamovať než rezať nožom alebo nožnicami, lebo takto nepomliaždime ich pletivo. Na konci odlomeného konárika - odrezku takto zostane trochu staršieho dreva. Odrezky potom ošetríme ponorením asi 1 centimetra ich spodnej časti do zakoreňovacieho prášku alebo kvapaliny s obsahom rastlinných hormónov. Ošetrené odrezky potom napicháme do priepustného substrátu v úplnom tieni. Priame slnko by ich zabilo. Je výhodné prestrieť si predtým na substrát agrotextíliu (vodopriepustnú netkanú textíliu) a uchytiť ho hrubším drôtom ohnutým to tvaru písmena "U". Do agrotextílie potom narežeme dierky a odrezky picháme do nich. Proces zakoreňovania trvá minimálne 4-6 mesiacov a jeho dĺžka závisí do teploty, vlhkosti aj druhu zakoreňovaných rastlín. My zvykneme začať so zakoreňovaním rezkov vonku, mimo skleníka, v júli a pokračujeme aj v auguste. Počasie však umožňuje začať aj v júni, niekedy aj máji.
Ovocné stromy sa vo veľkovýrobe množia najmä očkovaním na spiaci púčik v 2. Niektoré druhy sa tiež rozmnožujú vrúbľovaním. Deje sa tak počas zimy, ak máme podpníky namnožené v skleníku, alebo vonku v prírode. V prírode vrúbľujeme v predjarí, hneď na začiatku pučania podpníkov. Dôležité je, aby boli vrúble počas vrúbľovania v štádiu absolútneho pokoja (nesmú byť ani trochu napučané). Režeme ich preto uprostred zimy a ukladáme do piesku v chladnej pivnici.
Rozmnožuje ich delením trsov alebo výsevom zo semien. Trávy spravidla rozmnožujeme delením trsov.
Pri všetkých postupoch je dôležité, aby boli materské rastliny zdravé, predchádzame tým rozširovaniu chorôb, zvlášť vírusových a mykoplazmózových. V predjarnom a jarnom období sa používajú drevnaté zimné odrezky, v lete polodrevnaté a bylinné s tým, že sa ponecháva iba časť listovej plochy. Pri druhoch s horším zakoreňovaním sa používajú rastové stimulátory a zahmlievanie jemne rozstrekovanou vodou.
Forkertov spôsob očkovania
Tento spôsob očkovania umožňuje rozmnožovať rastliny skoro na jar, počas studeného a suchého obdobia, od polovice júla do polovice októbra a pri použití zimných vrúbľov aj v apríli a v máji. S úspechom pritom môžeme takto rozmnožovať nielen všetky jadroviny, ale aj kôstkoviny, ktoré sa ťažko rozmnožujú vrúbľovaním.
Dva termíny na očkovanie
- Prvý vhodný termín: Prúdenie prvej miazgy - obdobie, keď ovocné dreviny začínajú vstupovať do vegetácie. V závislosti od lokality ide o mesiace apríl, máj až polovicu júna. Očkujeme na bdiace očko, pri ktorom, ak ste dodržali všetky zásady a prebehlo úspešné zrastenie s podpníkom, očko vypučí a začne rásť ešte v tom istom roku.
- Druhý vhodný termín: Prúdenie druhej miazgy, a to v auguste a v septembri, v prípade teplej jesene aj v októbri. Očkujeme na spiace očko ovocných drevín, to znamená, že prijaté očko prečká zimu a vypučí nasledujúcu jar.
Príprava podpníka
Pri starostlivosti o podpníky ovocných drevín postupujte rovnako ako pri klasickom očkovaní do tvaru „T“. Jeho príprava pred očkovaním spočíva v dôslednom zavlažovaní počas vegetácie, aby bol v dobrej kondícii. Približne 14 až 20 dní pred samotným očkovaním treba z podpníka odstrániť celý obrast asi do výšky 25 až 30 cm na konárový krúžok. Hrúbka podpníkov v mieste očkovania by mala byť minimálne 1 až 1,5 cm.
Nemusíme použiť špeciálny očkovací nožík s rozšírenou hornou časťou čepele ako pri očkovaní do tvaru „T“, pretože nepotrebujeme odlúpiť časť kôry na podpníku. Nožík však musí byť ostrý a čistý. Výška očkovania pri slaborastúcich podpníkoch by mala byť 20 až 25 cm nad koreňovým krčkom, pri silnejšie rastúcich stačí 5 až 10 cm.
Ďalšie metódy vegetatívneho rozmnožovania
Okrem očkovania existujú aj ďalšie metódy, ktoré môžete využiť na rozmnožovanie ovocných drevín:
- Odrezky: Podstatou je príprava odrezkov dlhých 150 až 200 milimetrov, ktoré mierne šikmo napicháme do kyprej úrodnej pôdy na vzdialenosť približne 100 milimetrov, tak aby vrchný púčik bol nad pôdou. Tento spôsob je vhodný pre druhy a odrody s horším zakoreňovaním odrezkov. Najčastejšie sa používa pri egreši, ríbezliach, lieskach, černiciach, viniči hroznorodom, rakytníku rešetliakovitom, dulách a ďalších druhoch.
- Potápanie: Obyčajne sa robí v predjarí, ale vhodné je tiež zelené potápanie, ktoré je aktuálne po dostatočnom zdrevnatení letorastov, napríklad pri egreši v júli po obraní úrody. Podstatou je ohnutie výhonu do jamky s hĺbkou 0,1 až 0,2 metra tak, aby jeho vrcholová časť vyčnievala nad pôdu. V jamke výhon v mieste ohybu upevníme dreveným háčikom a jamku zasypeme úrodnou pôdou.
- Hríbenie: Podstatou je postupné prihŕňanie výhonkov kríkovej materskej rastliny úrodnou pôdou. Tie v spodných častiach vytvoria korene a môžu sa oddeliť od materskej rastliny. Takto sa rozmnožujú vegetatívne podpníky a drevnaté kríkové bobuľoviny.
- Rozmnožovanie vzdušnými koreňmi: Obmenou je zakoreňovanie výhonov a letorastov priamo v korunách stromov. Na výhon navlečieme dvojité fóliové vrecúško a na báze výhonka otvor na dne vreciek zafixujeme obviazaním PE-páskou. Do vrecka nasypeme úmerne vlhkú úrodnú pôdu s kvalitným kompostom v pomere 1 : 1 a jeho hornú časť tiež priviažeme k zakoreňovanému výhonu.
- Výhony z koreňov: Môže sa uplatniť hlavne pri pravokorenných rastlinách, najčastejšie pri malinách, černiciach, rakytníku rešetliakovitom, pri niektorých višniach a slivkovinách. Takto získame aj vegetatívne podpníky - výhony z koreňov podpníkov štepených ovocných drevín. Najčastejšie je to pri stromčekových bobuľovinách, slivkovinách a niektorých jadrovinách.
- Rozmnožovanie pomocou poplazov: Bežne sa uplatňuje pri rozmnožovaní jahôd, pri ktorých sa zakoreňujú listové ružice poplazov (šľahúňov). Vytváranie koreňov urýchľuje, keď sa šľahúne v okolí ružíc opatrne prihrnú pôdou a zavlažia. V záhradkách sa občas takto rozmnožujú ríbezle a egreš.
Dobré rady na záver
Takéto rozmnožovanie ovocných stromov v domácich podmienkach má aj svoje nevýhody. Ak použijete najmä vírusmi napadnutý materiál, vaša radosť sa môže veľmi rýchlo premeniť na žiaľ. Preto je veľmi dôležité, aby boli podpníky aj vrúble v najväčšej možnej miere ošetrené proti chorobám a škodcom. Forkertovo očkovanie je spôsob, ktorý si vyžaduje určitý čas, kým sa ho naučíte zvládnuť.
Ako správne rezať ovocné stromy pri výsadbe - Rez jablone na štíhle vreteno
Ovocné rastliny poskytujú nenahraditeľné ovocie, ktoré je základnou zložkou výživy človeka. Čerstvé ovocie je zdrojom monosacharidov, ktoré sú pre organizmus človeka ľahko stráviteľné a z hľadiska výživy ďaleko výhodnejšie než sacharóza obsiahnutá v mnohých produktoch potravinárskeho priemyslu. Surové, ale i spracované ovocie je nositeľom tzv. ochranných látok, ku ktorým zaraďujeme vitamíny a minerálne látky.
Ovocné sady sú umelé biotopy. Majú prvky trávnatej krajiny spolu s lesnými prvkami a pripomínajú najkrajšie lesy. Rozptýlené ovocné plantáže nie sú izolované v krajine. Rozvíjajú svoju ekologickú funkciu v interakcii s okolitou krajinou. Rozsiahle ovocné výsadby patria k najcennejším poľnohospodárskym systémom v rámci trvalo udržateľných plodín. Špecifická hodnota je daná lokalizáciou v krajine. Sady sú prevažne trávnaté, starostlivosť o pôdu je rôzna, bez intenzívneho hnojenia a bez používania pesticídov, čo ďalej prispieva k biodiverzite druhov flóry a fauny.
Ovocné stromy pestované na sviežom základe majú hlboký koreňový systém, ktorý posilňuje pôdu a pôsobí proti erózii. V blízkosti konvenčne obrábaných poľnohospodárskych pozemkov koreňová sústava prijíma vyplavené živiny z hlbších vrstiev pôdy, odkiaľ sú už pre poľné plodiny nedostupné, čím sa pozitívne podieľa na dekontaminácii pôd a bráni znečisteniu podzemných vôd dusičnanmi.
Faktory prostredia pôsobia na rastlinu komplexne, pri vzájomnom pôsobení sa ich vplyv zosilňuje alebo oslabuje a jeho prejavy na rastline sú okrem iného ovplyvnené vekovým obdobím, veľkosťou koreňovej sústavy, kondíciou, druhom, odrodou, orgánom na ktorý pôsobia /staré drevo, výhonky, kvetné a vegetatívne púčiky/, fenofázou atď.
Svetlo podmieňuje intenzitu fotosyntézy, vývin rastliny, diferenciáciu kvetných púčikov, ovplyvňuje vyfarbenie plodov, charakter rastu rastliny a vstup do obdobia vegetačného pokoja (hromadenie asimilátov, vyzrievanie letorastov). Pri nedostatku svetla sú koruny viac vzpriamené, letorasty sú dlhé, tenké, menšia je intenzita rozkonárovania, púčiky sú menšie, nedostatočne vyvinuté, listy sú menšie, plody sú horšie vyfarbené a obsahujú menej cukrov.
Teplo ovplyvňuje transpiráciu, príjem vody a živín z pôdy, určuje dynamiku fenofáz a rastové procesy, ovplyvňuje tiež výskyt chorôb a škodcov, kvalitu plodov a skladovateľnosť (napr. v prípade zimných odrôd jadrovín).
Voda zohráva dôležitú úlohu v metabolizme, v príjme živín, transporte látok po organizme, zabezpečuje turgor rastlín, je stavebným prvkom organizmu.
Pôda má mimoriadny význam. Poskytuje rastlinám vodu, minerálne živiny, vzduch pre dýchanie koreňov a je miestom pre ukotvenie koreňov.
Ovocinárstvo je špeciálne výrobné odvetvie v rámci záhradníckej výroby. Súčasťou záhradníckej výroby je okrem ovocinárstva aj zeleninárstvo, kvetinárstvo, sadovníctvo a vinohradníctvo. Ovocinárstvo ako špecializované výrobné odvetvie produkuje jednak sadenice ovocných rastlín (tzv. škôlkarské výpestky)a jednak vlastné ovocie.
Vlastné ovocie (jablká, hrušky, marhule, slivky, višne, jahody a pod.) sa pestuje v ovocných sadoch. Sadenice ovocných rastlín produkujú ovocné škôlky. Ovocné škôlky sú miesta (firmy, podniky), kde sa rozmnožujú a pestujú ovocné rastliny. Ovocnou rastlinou z hľadiska typu rastliny môže byť strom (jabloň, orech a pod.), ker (ríbezľa, egreš), poloker (malina, černica) alebo bylina (jahoda).
tags: #stromy #rozmnozovanie #dokument