Poľnohospodárstvo a udržateľnosť vo Švédsku: Od obilnín po zlatú vodu

Švédsko, krajina rozprestierajúca sa vo východnej časti Škandinávskeho polostrova pri pobreží Baltského mora, je známa svojimi rozsiahlymi lesmi a vodnými plochami. Hoci väčšina populácie (85 %) žije v mestských oblastiach, vyše polovicu krajiny pokrývajú lesy, ktoré majú zásadný vplyv na hospodárstvo a ekológiu štátu.

Krajina je piatym najrozľahlejším štátom Európy s rozlohou približne 450 000 km2 a je charakteristická svojou pretiahnutou formou, čo vedie k značným regionálnym rozdielom v podnebí a poľnohospodárskych podmienkach. Zatiaľ čo juh a západné pobrežie sú lodiam prístupné po celý rok, Botnický záliv uzamkne ľad na jeden až päť mesiacov do roka. Južné a stredné Švédsko má miernejšie podnebie a je kľúčovou oblasťou pre poľnohospodársku výrobu, zatiaľ čo chladný sever má kratšiu vegetačnú dobu, len do 120 dní, a vyznačuje sa rozsiahlymi divokými oblasťami a najvyššími horami.

Mapa Švédska s vyznačenými poľnohospodárskymi oblasťami

Poľnohospodárske špecifiká a výzvy

Vzhľadom na geografiu krajiny možno na poľnohospodárstvo využiť len 7% územia, čo predstavuje približne tri milióny hektárov ornej pôdy, sústredené prevažne v strednom a južnom Švédsku. Asi polovica tejto pôdy sa využíva na pestovanie krmovín. Vo Švédsku hospodári približne 65 000 poľnohospodárskych podnikov, pričom len asi 25 000 z nich pracuje na plný úväzok. Priemerná výmera fariem je 36,5 hektára, a v posledných rokoch dochádza ku koncentrácii poľnohospodárstva, kedy ubúda fariem s výmerou do sto hektárov.

Jedným z pretrvávajúcich problémov je priemerný vek poľnohospodárov. Len 5 percent z nich je mladších ako 35 rokov a 22 percent už dosiahlo vek 65 rokov. Mnoho švédskych poľnohospodárov sa okrem obrábania pôdy venuje aj lesníctvu.

Rastlinná výroba

Obilninárstvo patrí medzi významné oblasti švédskeho poľnohospodárstva, s výmerou 970 tisíc hektárov. Najrozšírenejšími obilninami sú pšenica, jačmeň a ovos. Najväčšiu produkciu obilnín dosahuje juh krajiny, zatiaľ čo smerom na sever pribúda kŕmneho obilia. Dlhodobé priemerné úrody ozimnej pšenice dosahujú 6,3 tony z hektára. Olejniny sa pestujú prevažne v južnom a strednom Švédsku, cukrovej repe sa darí iba na úplnom juhu.

Sever Švédska má strategický vojenský význam, a preto vláda v Štokholme plánuje investovať do vybudovania zásobární obilia v krajoch Norrbotten, Västerbotten, Västernorrland a Jämtland, ktoré by sa mali využiť v prípade vojny alebo krízy. Švédska poľnohospodárska agentúra zdôrazňuje vysokú energetickú hodnotu chleba a obilnín, pričom odhaduje, že iba na obilninách by tri mesiace dokázalo prežiť 90 - 95 percent populácie bez nutričného deficitu.

Pole pšenice vo Švédsku

Špeciálna rastlinná výroba

V oblasti špeciálnej rastlinnej výroby, kam patrí pestovanie vína, zeleniny, ovocia a byliniek, je situácia stabilizovaná, aj keď, podobne ako u nás, robia problémy lacné dovozy zo zahraničia. Hodnota švédskej špeciálnej rastlinnej výroby dosiahla približne 3,5 miliardy švédskych korún (niečo vyše 400 miliónov eur) a je o 5 percent vyššia ako rok predtým. Dlhodobým problémom sú vysoké náklady na energie.

Zaujímavosťou je produkcia ľadového vína z vinárstva Blaxsta, ktoré zasadilo prvý vinič v roku 2000 a dnes hospodári na výmere 2,6 hektára pôdy. Ročná produkcia je asi 6000 litrov 8 až 10 druhov vín. Vinárstvo sa nachádza 120 kilometrov juhozápadne od Štokholmu a ponúka aj doplnkové služby ako prenájom vínnej pivnice, reštauráciu a ubytovanie.

Živočíšna výroba

V živočíšnej výrobe čelia Švédi podobným výzvam ako Slovensko. Počet dojníc poklesol o 14 percent za posledných päť rokov na takmer 280 tisíc kráv, čo vedie k plneniu mliečnej kvóty len na 82 percent. Pokles výroby hlásia aj chovatelia ošípaných, pričom domáca produkcia bravčového mäsa nepostačuje na krytie domácej potreby, a dovoz je zabezpečovaný najmä z Dánska a Nemecka. Švédi skonzumujú v priemere 36 kilogramov bravčového mäsa ročne, čo je o 66 percent viac ako odporúčania pre zdravú výživu.

Ekonomicky zaujímavou oblasťou je chov koní, v ktorom je Švédsko lídrom v Európe v prepočte na obyvateľa, s 360 tisícmi chovanými koňmi. Kone prinášajú príjem približne 22 miliárd švédskych korún (približne 2,6 miliardy eur), z čoho približne polovica pochádza zo stávkovania.

Chov koní vo Švédsku

Organické poľnohospodárstvo a udržateľnosť

Švédsko je na čele organického poľnohospodárstva v EU, spolu s Rakúskom a Estónskom. Hoci oficiálne certifikované plochy tvoria menej ako desatinu celkovej rozlohy, predpokladá sa, že organickým spôsobom sa pestuje na oveľa väčšej ploche, ktorá nie je oficiálne zaregistrovaná. V posledných rokoch zaznamenal podobný rast aj počet registrovaných organických producentov.

IKEA, ako jeden z popredných švédskych podnikov, má stratégiu trvalej udržateľnosti založenú na recyklácii a získavaní energie výhradne z obnoviteľných zdrojov, ako aj na preprave tovaru s nulovými emisiami. Prináša solárne panely do domácnosti a energeticky úsporné riešenia, čím prispieva k udržateľnejším domácnostiam.

Guldkannan (Zlatý džbán): Inovácia v hnojení

Jedným z inovatívnych prístupov k udržateľnému pestovaniu a riadeniu zdrojov živín je projekt "Guldkannan" (Zlatý džbán), ktorý bol vynájdený Åsou Lövberg v roku 2009. Zlatý džbán je kombináciou kanvy a mobilného WC, ktorý umožňuje hobby záhradkárom využívať ľudský moč ako hnojivo pre rastliny. Moč, nazývaný aj "zlatá voda", je cenné prírodné tekuté hnojivo, ktoré obsahuje draslík, fosfor, dusík, minerály, stopové prvky, aminokyseliny, hormóny a vitamíny.

Profesor Håkan Jönsson a docent Tom Ericsson zo Švédskej univerzity poľnohospodárskych vied (SLU) potvrdili, že moč poskytuje rastlinám všetky živiny, ktoré potrebujú. Zistili, že mnohé komerčné hnojivá nemajú správnu rovnováhu živín a môžu spôsobovať zbytočné emisie do prírody. Naopak, odporúčajú dávkovanie okolo 50-100 miligramov dusíka na liter vody, čo je oveľa menej, než je uvedené na mnohých komerčných produktoch.

Guldkannan - Zlatý džbán pre ekologické hnojenie

Zlatý džbán získal ocenenia za dizajn, materiály a životné prostredie, a je zastúpený v Technickom múzeu aj Severskom múzeu. Bol uvedený na trh v roku 2009 a odvtedy ho používa takmer 15 000 spokojných používateľov po celom svete, vrátane švédskych hradov a kráľovskej rodiny. Okrem záhradníctva sa využíva aj na lodiach, kde rieši problém s odpadovou vodou a prispieva k ochrane životného prostredia pred eutrofizáciou spôsobenej fosforom a dusíkom v moči.

Moderná poľnohospodárska technika a inovácie

Švédsky trh s poľnohospodárskymi strojmi zažíva rýchly rozvoj, pričom spoločnosti ako Swedish Agro Machinery a HORSCH sú lídrami v inováciách. Swedish Agro Machinery predala už stý postrekovač značky HORSCH za krátky čas, čo potvrdzuje vysoký dopyt po kvalitnej technike. Švédski poľnohospodári majú na technológiu vysoké nároky, najmä na stroje s vysokou účinnosťou a kvalitou práce, ako sú sejačky a stroje na spracovanie pôdy.

Spoločnosti sa zameriavajú na profesionálnych poľnohospodárov a ponúkajú stroje s pracovným záberom 6 metrov a viac. Nové trendy, ako je znižovanie používania chemických prostriedkov na ochranu plodín, vedú k rastúcemu záujmu o technológiu plečkovania a bránenia. Firmy tiež kladú dôraz na prvotriedne služby a podporu zákazníkov, s intenzívnymi školeniami pre predajný a servisný tím a inovatívnymi riešeniami ako je systém HorschConnect, ktorý umožňuje servisným technikom vzdialene pomáhať vodičom traktorov.

tags: #svedsko #pestovanie #plodiny

Populárne príspevky: