Svíb biely: Rozmnožovanie a pestovanie

Poznáte rastlinu, ktorá sa mení počas ročných období ako chameleón? Predstavujeme vám svíb a jeho neodolateľné podoby! Známych je asi 40 až 50 druhov svíbov, pre ktoré však neplatia žiadne všeobecné pravidlá pestovania. Zaraďujú sa totiž do dvoch skupín s celkom odlišnými vlastnosťami a požiadavkami. Do prvej skupiny patria druhy s farebnou kôrou a konármi, ktoré sa vyfarbujú najmä v zime, ako napríklad svíb krvavý (Swida sanquinea), svíb výbežkatý (Swida stolonifera) a svíb biely (Swida alba). Druhá skupina sú druhy, ktoré sa pestujú pre ich nádherné kvety a výrazné sfarbenie listov v jeseni. Patrí sem svíb Nuttallov (Swida nuttallii), svíb japonský (Swida kousa) a svíb kvetnatý (Swida florida).

Nenáročné na pestovanie

Svíbom vyhovuje štandardná záhradná pôda, hoci niektoré kvitnúce druhy, ako napríklad svíb japonský, uprednostňujú skôr bezvápenatú zeminu. Najlepšie sa im darí na slnku, avšak odrody s panašovanými listami, s ozdobnou kôrou či zelenými listami, znesú aj polotieň. Na podporu kvitnutia a tvorby listov môžete raz ročne (na jar alebo na jeseň) aplikovať prírodné organické hnojivo. Počas leta ich pravidelne polievajte.

Rez a tvarovanie

Kvitnúce svíby sú považované za vysoké kry, ktoré sa pestujú zväčša ako nízke stromy. Najlepšie, ak ich necháte voľne rásť a do ich vzhľadu zasahuje len minimálne. Radikálny rez doslova neznášajú. Stačí, ak odstránite z koruny iba mŕtve drevo. Stromový vzhľad docielite očistením kmeňa do výšky 60 až 90cm. Dávajte pri tom pozor, aby ste nepoškodili kvitnúci obrast.

Svíby s efektnými farebnými konármi sú presný opak. Vytvárajú husté krovité húštiny a aby vám neprerástli cez hlavu, treba ich pravidelne v marci obnoviť radikálnym rezom. Po tomto zásahu vyrastú z kra vždy nové mladé konáriky, ktoré sú oproti starému drevu farebnejšie a ešte dekoratívnejšie.

Rozmnožovanie

Svíby s farebnou kôrou si môžete rozmnožiť dvoma spôsobmi - z pružných polovyzretých odrezkov alebo z drevitých vyzretých odrezkov. Polovyzreté odrezky odoberajte od júna do augusta z tohtoročných stonkových vrcholov, pričom by nemali byť dlhšie ako 7 cm. Vrcholové odrezky potom namočte do stimulátora rastu a zasaďte do nádoby so špeciálnou zeminou určenou na rozmnožovanie. Zakorenenie trvá približne štyri týždne, ale pri svíbe bielom a výbežkatom to môže byť ešte o niečo dlhšie.

Z tohto dôvodu je preto lepší a spoľahlivejší spôsob rozmnožovania pomocou vyzretých odrezkov, ktoré sa odoberajú v jeseni. Odrezok by mal mať približne šesť púčikov a mal by byť zrezaný tesne nad púčikom. Šikmý rez veďte od púčika smerom hore. Odrezky vysaďte do voľnej pôdy na miesto chránené pred vetrom, kde nebudú vystavené rýchlemu vysušeniu. Taktiež použite stimulátor rastu a priepustný substrát. Vložte ich do pôdy tak, aby štvrtina každého odrezka trčala nad úrovňou pôdy.

Postup rozmnožovania drevitými odrezkami:

Na odber drevnatých odrezkov sú ideálne zdravé, bohato rozkonárené dreviny zo slnečných miest.
Z opadaných krov si vyberieme najdlhšie výhony, jednoročné a dobre vyzreté.
Koniec odrezka upravíme, nemusíme však rezať šikmo.
Drevnaté odrezky, ktoré chceme zakoreniť, by mali mať dĺžku 15 - 20 cm.
Odrezky si po nastrihaní sústredíme na jedno miesto. Na prácu nám poslúži starý záhradný stôl.
Časť odrezkov môžeme zazimovať v pivnici, ideálne vo vyššej nádobe s vlhkým pieskom.
Odrezky zasypeme takmer po vrchnú časť pieskom.
Druhú časť pripravených odrezkov zapichneme priamo do pôdy na vyhradenej časti záhona.
Odrezky zapichneme do pôdy takmer až po koniec tak, aby sme nepoškodili puky.
Pôdu v okolí odrezkov dôkladne utlačíme, a to zo všetkých strán.

Ivan Hričovský: KEDY REZAŤ KRÍČKOVÉ RÍBEZLE?

Pomocou vyzretých drevitých odrezkov si v neskorom jesennom období môžeme rozmnožiť budleju, zlatovku, liesku, vajgéliu, pajazmín, kolkvíciu, kériu, tavoľník, kalinu alebo aj okrasnú ríbezľu. Zakorení nám aj štedrec, odrezky však odoberáme neskôr, ideálne až začiatkom roka. Z iných drevín sa môžeme pokúsiť týmto spôsobom rozmnožiť vtáčí zob či tamarišku. Odrezky odoberáme po opadaní listov, od novembra do januára. Mal by mať dĺžku asi 15 - 20 cm, nevyhnutné je, aby mal aspoň dve zdravé očká. Na spodnej strane odrezku musí byť rez vedený asi 3 mm pod očkom, nad horným očkom nechajme asi 2 cm. Vždy je lepšie označiť si odlišným spôsobom rezu hornú a dolnú časť, korene sa vždy vytvoria len v pôvodne spodnej časti odrezka. Dovtedy si ich uskladníme na chladnom a tmavom mieste, kde nebude mrznúť. Môže to byť napríklad pivnica.

Druhy svíbu a ich charakteristika

Svíb biely (Swida alba) je ker s červenou kôrou. Nové farebné konáre vyrastajú každú jar, pričom vytvárajú 1,5m vysokú húštinu, ktorá sa každým rokom rozširuje. Tento druh je vhodný do živých plotov, ale i ako solitér. Najžiadanejšia odroda tohto druhu, ktorá vyniká výraznými červenými konármi, je ‘Sibirica’.
Svíb biely ‘Elegantissima’ vyniká výraznými listami s bielymi okrajmi.
Svíb výbežkatý ‘Flaviramea’ (Swida stolonifera) má žiarivožlté konáre, ktoré sú mimoriadne efektné hlavne v zime.
Svíb japonský (Swida kousa) je nádherný pomaly rastúci vysoký ker s tmavozelenými listami a veľkými efektnými kvetmi. Zväčša sa pestuje ako malý strom. Bez úprav dorastá do výšky sedem metrov a kvitne od júna do júla. V jeseni vyfarbuje listy do sýtočervených až vínových odtieňov.
Veľké kvety a žiarivé jesenné farby listov, od žltej cez oranžovú až po sýtočervenú, ponúka aj svíb japonský var. chinensis (Swida kouse chinensis) a Swida florida ‘Rubra’.
Ďalšie druhy, ktoré sa oplatí mať v záhrade, sú svíb striedavolistý (Swida alternifolia), svíb kanadský (Swidacanadensis), Swida controversa, svíb Nuttallov (Swida nuttallii).

Starostlivosť o svídu bielu (Cornus albumu), známu tiež ako biely drieň alebo svída krvavá, je pomerne jednoduchá a môže priniesť do vašej záhrady atraktívny ker s nápadnými červenými vetvami a zaujímavým jesenným sfarbením. Tento ker je obľúbený pre svoju nenáročnosť, dekoratívny vzhľad v zimnom období a schopnosť prilákať vtáctvo vďaka svojim plodom.

Svída biela preferuje slnečné až polotienisté stanovište. Pre optimálne sfarbenie vetiev je najlepšie umiestniť rastlinu na miesto s dostatkom slnečného svetla. V polotieni tiež dobre rastie, ale farba vetiev môže byť menej intenzívna. Tejto rastline sa najlepšie darí vo vlhkejšej, dobre odvodnenej pôde. Svída je veľmi adaptabilná a znáša širokú škálu pôdnych podmienok od piesočnatých po ílovité. Ideálna je humózna, mierne kyslá až neutrálna pôda.

Sviedu bielu možno vysádzať na jar alebo na jeseň. Vykopte jamu približne dvakrát väčšiu ako je koreňový bal rastliny a premiešajte zeminu s kompostom. Pri výsadbe dodržujte rozostupy 1-1,5 metra, pokiaľ plánujete skupinovú výsadbu. Po výsadbe zalievajte pravidelne, kým sa rastlina neuchytí. Svída biela preferuje vlhšiu pôdu, ale zavedené rastliny sú pomerne odolné voči krátkodobému suchu. Počas vegetačného obdobia môžete aplikovať vyvážené hnojivo na okrasné kríky raz ročne na jar. Svída nie je na živiny príliš náročná, prehnojovanie nie je nutné.

Pre udržanie atraktívneho vzhľadu a podporu intenzívneho sfarbenia vetiev je dôležitý pravidelný rez. Hlavný rez robte na konci zimy (február-marec), kým odstránite až tretinu starších vetiev pri zemi a skrátite ostatné vetvy. Tým podporíte rast nových výhonov s intenzívnym sfarbením. Svída biela je veľmi mrazuvzdorná (znáša teploty až do -35 ° C) a nevyžaduje zvláštnu ochranu v zime. Naopak, zimné obdobie je dobou, kedy najviac vynikne jej dekoratívna hodnota vďaka farebným konárom, najmä na snehovom pozadí.

Sviedu bielu možno ľahko rozmnožovať drevitými rezňami odobratými v období vegetačného pokoja, polodrevitými rezňami v lete, hriežením alebo delením starších kríkov. Dodržiavaním týchto pokynov zaistíte, že vaša svída biela bude zdravo rásť a bude vás tešiť svojimi nápadnými vetvami v zime, jemnými kvetmi v lete a farebnými listami na jeseň.

Drieň výbežkatý, Svíb, (Cornus sericea al. Swida sericea al. Drieň výbežkatý je rýchlo rastúci, opadavý, úplne mrazuvzdorný, rozložitý ker s podzemnými drevnatými poplazmi. V zime zaujme svojimi konármi, ktoré sú sfarbené na žlto, oranžovo alebo červeno. Krík sa rád rozrastá do šírky. Vytvára veľmi dlhé konáre, ktoré sa ohýbajú a prevísajú, nezriedka sú aj poliehavé. Pri dotyku so zemou zakoreňujú a potom sa opäť oblúkovito dvíhajú. Listy sú podlhovasté vajcovité, na koncoch predĺžené a zašpicatené. Kvety sú drobné, biele až mierne nažltlé, vyrastajúce v 3 - 6 cm širokých súkvetiach. Plody sú biele guľaté bobuľovité kôstkovice, veľké 0,5 - 1 cm.

Drieň sa zvykne rozmnožovať drevitými odrezkami alebo výsevom semien. Odrezky odoberieme zo zdravej rastliny pomocou ostrého noža alebo záhradných nožníc. Potom ich dáme zakoreniť buď rovno do substrátu, alebo do nádoby s vodou. Drevnaté odrezky sadíme hlbšie do zeme.

Umiestnenie a pôda pre drieň výbežkatý:

Rastlina dobre a rýchlo rastie na slnku aj v polotieni.
Vyhovuje mu bežná záhradná zemina, na pôdu nie je vôbec náročný. Dobrá je priepustná až hlinitá pôda, vlhká a výživná.
Drieň výbežkatý má rád vlhkú pôdu.

Kvitnutie a rez drieňa výbežkatého:

Oficiálne kvitne od mája do júla. Kvitnutie závisí aj od stanovišťa a životných podmienok, alebo aj od uskutočneného rezu. Kvietky sa však môžu objavovať až do mrazov (október, november).
U drieňa výbežkatého je potrebný silný spätný rez, inak nám vytvorí húštinu. Kvitne na tohtoročnom dreve, podobne ako mnoho iných drevín, kvitnúcich v lete a na jeseň (hortenzia metlinatá, alebo tavoľník japonský).
Ideálne obdobie na rez je v zime (december až február) v čase, keď nemrzne.
Každoročným spätným rezom všetkých konárov docielime rast nových výhonkov a bohaté kvitnutie. Zrezávajú sa všetky konáre päť až dvadsať centimetrov nad zemou. (Podobne ako pri budleji). Odstraňuje sa až 80 % dreva.
Rastliny potom nevyhoľujú a kvitnú už pri zemi. Pre zachovanie kríkovitého tvaru skracujeme viac konáre po obvode, menej v strede.

Zvykne sa pestovať ako okrasná drevina, často pozdĺž ciest, diaľnic, alebo v mestskej parkovej výsadbe.

Svíb biely 'Aurea' - atraktívny svída s výrazne sfarbeným listom, patrí medzi dlhoveké kríky pochádzajúce zo severovýchodnej Ázie. Kultivar sa vyznačuje žltozeleným až zlatožltým olistením, ktoré dodáva výsadbe svetlý tón aj v polotienistých častiach záhrady. V našich podmienkach dorastá približne 2-3 m výšky a podobnej šírky. Habitus je vzpriamený až široko rozkladitý, neskôr s množstvom mladých výhonov, ktoré majú na konci zimy a skoro na jar výrazne červené až purpurové sfarbenie. Listy má široko vajcovité, mäkké, s jasným žltozeleným odtieňom, ktorý pretrváva celé vegetačné obdobie. V júni a júli nesie drobné, biele až smotanové kvetenstvo v chocholíkoch s priemerom 3-5 cm. Po odkvitnutí sa objavujú biele až modrasté guľovité plody, ktoré slúžia ako zdroj potravy pre drobné vtáctvo. Rastlina je plne mrazuvzdorná a vďaka farebnému drevu poskytuje výrazný zimný efekt aj v období bez listov. Uplatnenie nachádza v solitéroch, voľne rastúcich živých plotoch, prírodných výsadbách, okolo vodných prvkov alebo ako svetlý kontrast v kombinácii s tmavozelenými drevinami.

Svíb biely 'Sibirica' - patrí medzi najvýraznejšie kultivary svídy bielej, je cenený predovšetkým pre intenzívny zimný efekt. Vytvára vyšší, hustý a rozložitý opadavý ker dorastajúci približne 2,5-3 m výšky aj šírky. Rast je stredne rýchly a rastlina postupne vytvára široko krovitý habitus s množstvom vzpriamených prútov. Listy sú vajcovité, sviežo zelené, počas vegetácie zdravo olistené a na jeseň sa výrazne vyfarbujú do purpurových až ružovofialových odtieňov. V priebehu neskorej jari až leta sa objavujú drobné, krémovo biele kvety usporiadané v plochých kvetenstvách. Po odkvitnutí sa tvoria biele guľovité bobule, ktoré sú dekoratívne a predstavujú zdroj potravy pre vtáctvo. Najväčšiu okrasnú hodnotu však kultivar prináša po opade listov - holé jednoročné a dvojročné výhony získavajú intenzívne šarlátovo červené sfarbenie, ktoré vyniká najmä v zimnom období, pri mraze alebo na pozadí snehu.

Svíb (Cornus) je krásna okrasná drevina, ktorá je obľúbená pre svoje výrazné farebné stonky, ktoré vynikajú najmä počas zimy. Táto všestranná rastlina sa často využíva v záhradách na vytváranie farebných kontrastov, ako solitér alebo ako súčasť živých plotov. Existuje niekoľko druhov svíbu, ktoré sú populárne pre svoje dekoratívne vlastnosti.

Cornus alba (Svíb biely) - Tento druh svíbu je známy svojimi červenými alebo purpurovými stonkami, ktoré sú obzvlášť pôsobivé počas zimy. Dorastá do výšky 2 až 3 metre a na jar kvitne drobnými bielymi kvetmi.
Cornus sericea (Svíb krvavý) - Tento druh má tiež farebné stonky, zvyčajne tmavočervené, a je obľúbený pre svoje nápadné zimné sfarbenie.
Cornus florida (Svíb kvetnatý) - Tento druh pochádza z Ameriky a je známy svojimi veľkými bielymi alebo ružovými kvetmi.
Cornus mas (Drieň obyčajný) - Tento druh je špecifický pre strednú Európu a je známy svojimi skorými jarnými kvetmi a jedlými plodmi.

Svíb je nenáročná rastlina, no správna starostlivosť dokáže maximalizovať jej krásu a zdravý rast.

Tipy na pestovanie svíbu:

Slnečné až polotienisté miesto: Svíb najlepšie rastie na plnom slnku, kde dosiahne svoju plnú farebnú intenzitu, najmä počas zimných mesiacov, keď jeho farebné stonky skutočne vyniknú.
Vlhká, dobre priepustná pôda: Tento ker preferuje pôdu bohatú na organické látky, ktorá dobre udržiava vlhkosť, ale zároveň je priepustná.
Pravidelná zálievka pre mladé rastliny: Mladé rastliny svíbu potrebujú pravidelné polievanie, aby sa správne zakorenili.
Pravidelné orezávanie pre nový rast: Svíb znáša orezávanie veľmi dobre. Orezávajte ho skoro na jar, aby ste podporili nový rast.

Svíby sú nádherné rastliny, ktoré môžu obohatiť vašu záhradu farebnými stonkami a hustým lístím. S týmito tipmi na pestovanie si môžete byť istí, že váš svíb bude rásť zdravý a krásny počas celého roka.

tags: #svida #biela #rozmnozovanie