Trvalky na zimu: Ktoré druhy vyberať a ako sa o ne postarať

Trvalky sú trváce rastliny, ktoré sa dožívajú viac ako dva roky a rok čo rok obnovujú svoj rast a reprodukciu. Od letničiek a dvojročných rastlín sa odlišujú práve tým, že dokážu prezimovať v záhrade. Ak sa chcete rok čo rok tešiť z tých istých rastlín v záhrade, mali by ste siahnuť po vytrvalých trvalkách.

Pestovanie trvaliek prináša množstvo výhod, ktoré ocení každý záhradkár. Jednou z najväčších predností je ich dlhodobá estetická hodnota - raz zasadené trvalky sa rok čo rok vracajú a postupne sa rozrastajú, čím vytvárajú nádherné záhony plné farieb a textúr. Trvalky sú väčšinou nenáročné na starostlivosť, lepšie odolávajú nepriaznivým klimatickým podmienkam a sú dostupné v bohatej ponuke veľkostí, tvarov a farieb. Sú odolné a nenáročné na starostlivosť, vďaka čomu sú ideálne pre ľudí, ktorí chcú krásnu záhradu bez neustálej údržby.

Odolnosť trvaliek voči zime a mrazu

Koľko stupňov pod nulou vydrží daná trvalka, určuje jej pôvod. Juhoafrický mys fuchsiový je zvyknutý na iné podnebie ako napríklad fialka alpská. Napríklad sasanka plstnatá zo severovýchodnej Číny toleruje mínusové teploty aj o 10 stupňov nižšie ako jej odolná príbuzná z Japonska veternica japonská či veternica hupehenská pochádzajúca zo strednej Číny.

Aj podmienky umiestnenia v rámci záhrady sú rozhodujúce pre zimnú odolnosť trvaliek. Veľkú úlohu v tom hrá typ pôdy, vlhkosť a slnečné žiarenie. Mokré zimy najviac postihujú stredomorské trvalky, ako je napríklad šalvia lekárska, tymian, saturejka či levanduľa. Ak im ale poskytnete dobrú drenážnu vrstvu na odtok vody, veľa tým získate. Na tieto účely sa do ťažkej ílovitej pôdy zapracováva štrk či drobný drvený kameň. Dobrú drenáž potrebujú aj vždyzelené hrubolisté rastliny, ako je napríklad rozchodník či všetky stepné druhy. Správna príprava pôdy je vo všeobecnosti kľúčom k úspechu. Príliš bohatá pôda môže zasa poškodiť extrémne odolné druhy, ako je stračonôžka.

Väčšina bežne pestovaných trvaliek je mrazuvzdorná a bez problémov prezimuje. Dôležité je správne stanovište, drenáž pôdy a výber vhodného druhu. Pri výbere trvaliek do záhrady je dôležité zohľadniť ich odolnosť voči mrazu a požiadavky na pôdne podmienky. V chladnejších oblastiach je vhodné vyberať mrazuvzdorné druhy, ako napríklad echinacea purpurová, klinček bradatý či gypsomilka biela, ktoré dobre znášajú nízke teploty a na jar opäť ožívajú.

Trvalky vhodné na zimovanie v záhone

Namiesto prázdnych, uprataných záhonov v záhradách čoraz častejšie vidieť odkvitnuté rastliny, ktorých hnedé plody a súplodia zahalené do inovate alebo snehu sú zaujímavou okrasou a dotvárajú zimnú náladu. Pozitívny vedľajší efekt je ten, že staré stonky a listy chránia prezimujúce púčiky rastlín pred nízkymi teplotami, napríklad pri jesenných chryzantémach. Okrem toho sa vtáčiky potešia niekoľkým ľahko nájdeným semienkam. Ak ponecháme v záhone niektoré zaujímavé trvalky (napr. stračonôžka, rozchodník, okrasné trávy), získame aj v zime atraktívny záhon, ktorý pridáva štruktúru a zaujímavosť.

V zimnom záhone nesmie chýbať napríklad sápa záhradná, Agastache rugosa, rozchodník veľký, rudbekia žiarivá, echinacea purpurová a ježibaba belasá, ale ani okrasné trávy, vždyzelené paprade či trvalky. Listy bergénií, mliečnikov a pakostov sa počas chladných dní sfarbia na jasnočerveno.

Ponechať počas zimy môžete na záhonoch suché súplodia ježibaby (Echinops ritro), rozchodníkovca (Hylotelephium telephium), rebríčka (Achillea filipendulina), rudbekie (Rudbeckia fulgida), veroniky (Veronica spicata), sápy (Phlomis russeliana), monardy (Monarda didyma), veternice (Anemone hupehensis), echinacei (Echinacea purpurea) alebo liatry (Liatris spicata). Trvalky so zoschnutými súkvetiami vyniknú pred pozadím zo vždyzelených listnáčov alebo pred porastom vyšších a stredne vysokých okrasných tráv, ktoré sa takisto pred zimou nezrezávajú. Viac ako jedna dve stonky vynikne menší porast. V záhrade by ste však nemali nechávať všetku nadzemnú časť trvaliek. Stačí len niečo, mohlo by prísť k nekontrolovanému šíreniu rôznych trvaliek po celej záhrade. Zimný vietor totiž môže drobné semená zo suchý plodov rozniesť aj na miesta, kde sa vám to nemusí hodiť.

Zaujímavým spestrením trvalkového záhona v mrazivom období sú aj vždyzelené trvalky. Patria k nim napríklad čemerice alebo bergónie, ktorým sa vyplatí vyhradiť nielen miesto na okraji záhona ale aj také, ktoré bude dobre viditeľné.

Vonku vám celoročne vydrží hneď niekoľko trvaliek. Veľmi odolná je čemerica (Helleborus). Ďalšími odolnými trvalkami sú veternica (Anemone hupehensis), chryzantéma (Chrysanthemum) či astra (Aster). Atraktívnymi zvončekovými kvetmi vás poteší nízky vresovec (Erica). Z krov vám vonku vydrží vždyzelený vres obyčajný (Calluna vulgaris). Kvitne od jesene až do zimy. Skímia (Skimmia japonica) je listnatý ker s elegantnými kvetmi, ktorého lesklé listy sú tmavozelené počas celého roka. Vaše oko určite poteší aj perovec (Pennisetum), čo je mimoriadne odolná okrasná tráva, ktorá aj počas zimy vytvára zaujímavý akcent.

Prehľad mrazuvzdorných trvaliek a ich vlastnosti

Tu je prehľad niektorých overených trvaliek vhodných do našich podmienok:

• Levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia): Mrazuvzdorná, suchomilná trvalka na slnečné stanovištia s priepustnou pôdou. Zniesť dokáže mrazy do -25 °C.
• Echinacea purpurová (Echinacea purpurea): Patrí medzi najodolnejšie kvitnúce trvalky, dobre znáša teplo a vietor. Mrazuvzdornosť do -40 °C.
• Rebríček (Achillea millefolium): Mimoriadne odolný voči suchu, horúčave aj vetru, kvitne dlho a bohato. Mrazuvzdornosť do -25 °C.
• Pakost (Geranium): Prakticky neprestáva kvitnúť, vytvára hustý koberec, ktorý potláča burinu. Mrazuvzdorný do -30 °C.
• Šalvia hájna (Salvia nemorosa): Elegantná, moderná trvalka s úzkymi klasmi fialových kvetov. Mrazuvzdorná do -25 °C.
• Kocúrnik (Nepeta faassenii): Nenáročná trvalka, ktorá kvitne takmer bez prestávky od jari do jesene. Mrazuvzdorný do -25 °C.
• Rozchodník nápadný (Sedum spectabile): Sukulentná trvalka, ktorá odoláva suchu a poskytuje vysoký dekoratívny efekt aj v zime. Mrazuvzdornosť do -40 °C.
• Rudbekia (Rudbeckia): Žiarivé žlté kvety s tmavým stredom, mimoriadne odolná voči chorobám a horúčave. Mrazuvzdornosť do -25 °C.
• Hosta (bohyška): Neodmysliteľná pre polotienisté a tienisté stanovištia, vytvára kontrasty a štruktúru. Mrazuvzdorná do -30 °C.
• Kostrava Gautierova (Festuca gautieri): Nízka okrasná tráva, nenáročná a dlhoveká. Mrazuvzdorná do -29 °C.
• Klinček bradatý (Dianthus barbatus): Mrazuvzdornosť do -40 °C.
• Balonovec veľkokvetý (Platycodon grandiflorus): Mrazuvzdorný do -40 °C.
• Gypsomilka biela (Gypsophila paniculata): Mrazuvzdorná do -40 °C.

Umiestnenie a pôdne podmienky

Skôr ako vysadíte trvalky odolné proti zime, musíte vybrať vhodné miesto. Trvalky sa umiestňujú buď na miesta vhodné na detailné pozorovanie jednotlivých rastlín, napríklad k oddychovému zákutiu, alebo tak, aby sa v pokoji dala vnímať celková kompozícia, teda na miesto, kam sa dá pozerať cez okno obývačky či terasy. Pri menších skupinách stačí opora v pozadí, pri väčších sú nevyhnutné pevné oporné body priamo v záhone, ktorými sú obyčajne dreviny. Tie prispievajú k dekoratívnosti skupiny v zime, a opadavé dreviny pridávajú farebný efekt nielen počas kvitnutia, ale aj na jeseň. Trvalková skupina sa vysádza vždy nepravidelne, rastliny sa však neumiestňujú náhodne.

Slnečné miesta uprednostňuje napríklad stračonôžka, gypsomilka, ozdobnica čínska a rozchodník. Ak tieto rastliny nie sú na slnku, slabo rastú a majú len málo kvetov. Iné druhy uprednostňujú naopak skôr polotienisté alebo tienisté miesta. Patria sem orlíčky, čemerice, náprstník a bergénie. Informujte sa už pred kúpou vašich mrazuvzdorných trvaliek ohľadne najlepšieho umiestnenia príslušnej odrody. Trvalky odolné proti zime sú skutočnými majstrami prežitia. Odrodám, ako je nátržník alebo klinček slzičkový sa obzvlášť dobre darí na suchých a neúrodných pôdach, zatiaľ čo kocúrnik alebo rudbekia sa dobre prispôsobia horúcim letným miestam.

Nízke mrazuvzdorné trvalky, ako sú klinčeky bradaté a Bergénie, môžete použiť ako olemovanie záhonov, vyššie trvalky ako boľševník môžu stáť aj medzi listnatými drevinami. Typ pôdy zohráva dôležitú úlohu pri úspešnom pestovaní trvaliek. Rastliny ako balonovec veľkokvetý alebo echinacea preferujú dobre priepustnú pôdu, zatiaľ čo gypsomilka sa najlepšie rozvíja v ľahších, piesočnatých pôdach.

Výsadba trvaliek

Trvalky v kvetináči môžete vysádzať od jari do jesene. Ideálny čas na výsadbu trvaliek je na jar alebo na jeseň. Na jar je najlepšie sadiť trvalky po posledných mrazoch, keď pôda už začne otepľovať, ale ešte nie je príliš suchá. Jeseň je tiež vhodná, pretože rastliny majú dostatok času na zakorenenie pred príchodom zimy. Keď vysadíte svoje trvalky na jar, tieto väčšinou ukážu svoje prvé kvety už v lete alebo na jeseň rovnakého roka. Trvalky, ktoré zasadíte na jeseň, vytvoria silné korene na zimu a v nasledujúcom roku majú spravidla nádherné kvety. Citlivé trvalky ako Echinacea a Paeonia a podobné druhy vysádzame na jar.

Príprava pôdy spočíva najmä v jej dôkladnom skyprení a odburinení. Pôdu pre trvalkové partie treba najskôr dobre zrýľovať. Väčšine trvaliek vyhovuje hĺbka spracovania na výšku rýľa, t.j. asi 30 cm. Nižším trvalkám stačí plytšie obrobenie, vysokým naopak mierne hlbšie obrobenie. Odburinenie je jedným z hlavných predpokladov úspešného pestovania. Zvlášť nepríjemné sú buriny, ktoré sa rozrastajú podzemkami, ako sú pýr, kozia noha, pichliač roľný či podbeľ.

Pred výsadbou skyprite pôdu do hĺbky približne 25 cm a dôkladne odstráňte koreňovú burinu. Silno zhutnenú alebo zaburinenú pôdu ideálne kompletne vymeňte. Pri kyprení pôdy môžete hneď primiešať kompost. Ílovitá pôda má sklon k zamokreniu a nie je dobrá pre rast trvaliek. Skyprite ju preto pieskom a uľahčíte tak odtok vody. Rastliny potom vsaďte do zeme tak, aby bol povrch koreňového balu v jednej výške s povrchom zeme. Pri výsadbe rôznych odrôd dbajte na to, aby farby, čas kvitnutia a predovšetkým výška rastu spolu harmonizovali. Pôdopokryvné trvalky, ako sú nátržník alebo zimozeleň, sú vhodné napríklad najmä na prechod k trávnikom alebo pod stromami a kríkmi. Vezmite pritom na vedomie vzdialenosti druhov rastlín. Ideálny je uzavretý porast, pri ktorom sa listy susedných trvaliek mierne dotýkajú. Ak je to možné, vysaďte rastliny tak, aby sa porast uzavrel najneskôr do druhého roka.

Väčšie rastliny sa sadia na vzdialenosť 0,8 - 1,2 m, stredne veľké do vzdialenosti 0,5 - 0,6 m a menšie trvalky do vzdialenosti 0,3 - 0,4 m. Ak nie je možnosť vysadiť zakúpené sadenice hneď, založia sa na zatienenom mieste do pôdy a zavlažia sa. Sadenice sa vysádzajú s pomocou lopatky alebo motyčky. Dlhé korene možno skrátiť nožom. Koreňový bal je vhodné vopred dobre namočiť a po výsadbe dôkladne zaliať. Trvalky sa sadia väčšinou tak hlboko, aby pučiace výhonky boli na úrovni povrchu pôdy. Pri výsadbe trvaliek je veľmi prospešná nástielka povrchu pôdy, ktorá zabraňuje presychaniu a klíčeniu semien burín.

Zazimovanie trvaliek

Väčšina trvaliek si nevyžaduje špeciálnu ochranu proti zime, pretože ich nadzemné časti sa počas studeného ročného obdobia stiahnu alebo odumrú. Na jar trvalky samé znova vyženú nové výhonky. Konkrétne to môžu byť suché súplodia a nadzemné časti vybraných bohato rozrastených trvaliek. Záhrada získa vďaka nim počas zimy zaujímavú podobu a atmosféru. Ich krásu znásobí námraza alebo jemný snehový poprašok. Zároveň poskytnete potravu niektorým živočíchom alebo dokonca zimné útočisko užitočnému hmyzu. Spolu s ponechanými suchými súplodiami trvaliek vyniknú v zimnej záhrade aj žltkasté steblá a odkvitnuté súkvetia okrasných tráv a papraďorastov.

Niektoré mrazuvzdorné trvalky, ako je pampová tráva, neznášajú veľmi dobre vlhkosť. Tieto rastliny zviažte okolo listov a potom to celé zafixujte pomocou šnúry alebo viazacieho drôtu. Dážď tak steká zvonku pozdĺž rastliny a vo vnútri nedochádza k hnilobe. Okolo koreňov pampovej trávy navrstvite ako dodatočnú ochranu listy. Citlivejšie rastliny, ako sú fuksie alebo provensálska levanduľa, nie sú v našich zemepisných šírkach skutočne odolné proti zime. Nezabúdajte aj na to, že vaše trvalky potrebujú trocha vody aj v zime - množstvo je ale oveľa menšie ako v teplejších mesiacoch. Trvalky, ktoré trpia nedostatkom vody, sa dajú ľahko rozpoznať podľa zvinutých listov. Svoje trvalky najlepšie zalejte pred prvým mrazom.

Na balkóne a terase môžete v chladných mesiacoch ponechať i úžitkové rastliny, napríklad bylinky. Typicky sa balkónové rastliny pestujú v kvetináčoch či iných nádobách, a preto sú v zime náchylné predovšetkým na namŕzanie koreňov. Výborným izolantom je bublinková fólia. Takto „zlepšený“ kvetináč však nepôsobí úplne estetickým dojmom, preto odporúčame obaliť ho ešte jutovinou, ktorú poriadne zafixujte, napr. jutovým špagátom. Rastliny, ktoré budú zimovať vonku, treba zalievať. No vyvarujte sa polievania počas mrazov, rastlinám by ste uškodili. Taktiež je dôležité predchádzať premočeniu substrátu, ktorý môže zamrznúť. Pôda má byť vlhká, nie mokrá a preliata. Nádoby, v ktorých zimujú rastliny, musia byť z mrazuvzdorného materiálu.

Starostlivosť o trvalky

V porovnaní s inými skupinami rastlín si trvalky vyžadujú menej práce. Práce spojené s ošetrovaním nie sú každý rok rovnaké. V prvom roku založenia trvalkovej partie sa treba starať najmä o to, aby sa rastliny čo najskôr ujali a čo najrýchlejšie narástli. Treba teda častejšie zalievať (najmä v suchom období), pôda sa však nesmie zbytočne premokriť. Kým rastliny narastú tak, že začnú pôdu úplne zakrývať, treba občas prekypriť pôdu medzi rastlinami. Okopávka má však význam iba v suchom, teplejšom období, kedy podkopaná burina rýchlo uschne.

• Mulčovanie: Používajte mulč, tak budete musieť menej zavlažovať, pretože vlhkosť sa uchováva dlhšie. Mulčovanie pomáha chrániť korene pred mrazom a znižuje riziko poškodenia rastlín. Na zabránenie šíreniu buriny je užitočné použiť mulč, ktorý udržiava pôdu vlhkú a bráni rastu burín.
• Hnojenie: Namiesto hnojiva použite len trochu kompostu. Pri záhonoch s chudobnou pôdou je nevyhnutné občasné prihnojovanie. Z organických hnojív sa dá použiť kompost, z anorganických tekuté viaczložkové hnojivá, ktoré sa aplikujú v období intenzívneho rastu pred kvitnutím jednotlivých druhov. Prihnojovať môžeme začať až v nasledujúcom roku po výsadbe. Čerstvo vysadené rastliny nehnojíme. V jesennom období prestávame hnojiť rastovými, dusíkatými hnojivami a uprednostňujeme hnojivá na vyzrievanie, fosforečné a draselné, aby rastliny pred zimou lepšie vyzreli.
• Strihanie: Zrezanie je potrebné len vtedy, keď trvalky príliš bujnejú alebo začnú hniť. Potom platí: Nechajte dve šírky ruky nad zemou. Trávy, ako ozdobnica čínska alebo proso prútnaté, ponechajte ideálne bez strihania. Svoju plnú nádheru rozvinú až na konci roka a bez strihania sú lepšie chránené pred mrazom. Zavesené listy odstráňte len v prípade potreby. Nie všetky trvalky si žiadajú jesenný strih. Rastliny, ako napr. echinacea, rudbekia, rozchodník alebo okrasné trávy (napr. ozdobnica čínska) je vhodné ponechať cez zimu neostrihané. Naopak, trvalky, ktoré sú náchylné na hnilobu alebo už majú nepekný vzhľad, zrežte a odrezané časti zlikvidujte, aby sa v záhone nerozmnožili choroby. Trvalky sa zmladzujú odstraňovaním odkvitnutých súkvetí alebo sa po odkvitnutí celé zrežú. Na jeseň sa odreže celá nadzemná časť pri zemi. Väčšinu trvaliek je najlepšie strihať na jar, aby sa podporil nový rast, alebo po odkvitnutí, aby sa odstránili uschnuté kvety.
• Zálievka: Trvalky treba polievať pravidelne, ale nie príliš často, aby sa zabránilo premokreniu.

Rozmnožovanie trvaliek

Delenie trsov

Delenie trsov je dôležitá technika, ktorá pomáha trvalkám rásť a rozširovať sa, zároveň podporuje ich vitalitu a kvitnutie. Zvoľte zdravé a dobre rozrastlé rastliny, trs jemne vyberte zo zeme a opatrne rozdeľte na menšie časti tak, aby každá mala aspoň niekoľko koreňov a výhonkov. Nové delené rastliny ihneď zasaďte na nové miesto, ktoré zodpovedá ich potrebám (správna pôda, svetelné podmienky).

Množenie odrezkami

Množenie rastlín pomocou odrezkov je efektívna technika, ktorá umožňuje rýchle získavanie nových rastlín. Odrezky môžeme získať z rôznych častí rastlín, ako sú stonky, listy alebo korene. Najčastejšie sa používajú odrezky stonky, ktoré sa odoberajú zo zdravých rastlín, pričom každý odrezok by mal mať minimálne dve očká. Odrezky umiestnite do vlhkej pôdy alebo nádoby s vodou. Pre úspech je dôležitá dostatočná vlhkosť, teploty medzi 18 - 24 °C a nepriame slnečné svetlo. Týmto spôsobom môžete efektívne získať nové rastliny, ktoré budú geneticky rovnaké ako materská rastlina.

Časté problémy a ich riešenia

• Múčnatka: Môže sa predchádzať výberom odrôd odolných voči múčnatke a pravidelným odstraňovaním postihnutých listov. Pri výskyte použite prírodné prostriedky, ako je roztok sódy bikarbóny alebo prostriedky a prípravky proti múčnatke.
• Hmyz: Vošky, roztoče, slizniaky a ďalší škodcovia môžu napadnúť trvalky. Prevenciou je pravidelný dohľad nad rastlinami a odstraňovanie napadnutých častí. Pri výskyte škodcov je možné využiť biologické metódy, ako sú predátory.
• Hniloba koreňov: K hnilobe môže dôjsť pri nadmernej vlhkosti alebo zlej drenáži. Pre zdravý a silný rast trvaliek je nevyhnutné dodržiavať preventívne opatrenia a včas reagovať na prvé príznaky problémov.
• Nevhodné umiestnenie: Nevhodné umiestnenie rastlín môže skutočne ovplyvniť ich zdravie a rast, preto je dôležité venovať pozornosť ich požiadavkám na svetlo, pôdu a drenáž.

tags: #trvalka #korene #sa #na #zimu #vyberaju

Populárne príspevky:

• Viac o púpave lekárskej
• Sprievodca pestovaním nechtíka
• Vôňa a farba frézií
• ako sa starať o hortenzie
• Objavte silu Aloe Blossom Herbal Tea pre pohodu