Pestovanie tují na kmienku: Kompletný sprievodca

Tuje patria medzi najčastejšie vysádzané ihličnaté stromy na záhradách. A to hlavne z toho dôvodu, že sa využívajú ako živý plot, ktorý vytvorí súkromie a lepšie tak oddelí váš priestor. A navyše to aj pekne vyzerá.

Ak aj vy plánujete tento rok vysadiť svoj zelený plot, iste sa vám o nich bude hodiť pár informácií. Tuje sú investíciou do budúcnosti.

Tuje a ich druhy

Tuje pochádzajú z rôznych kútov sveta, často si sú aj veľmi podobné. Líšia sa najmä veľkosťou, farbou a spôsobom ich využitia. Existuje veľké množstvo vyšľachtených odrôd tují.

Tuje patria do čeľade cyprusovité (Cupressaceae). Tuje majú v úzky pásoch sa olupujúci červenohnedý kmeň. Konáre vyrastajú mierne šikmo nahor až horizontálne. Ich listy sú typu ihlica, označované ako ihlicovité listy, ľudovo nazývané ihličie. Sú šupinovité, s obsahom éterických olejov. Z vrchnej strany sú jemne lesklé, tmavozelené, zo spodnej matné, žltozelené. Na hlavných výhonoch sú dlhšie (oproti bočným) a pichľavé. Na bočných sú približne polovičné (oproti hlavným), pritisnuté ku výhonku v oprotistojacich pároch. Kvety tuje a jej malé šišky sú nenápadné.

Rod tují v sebe zahŕňa 5 rozličných druhov. V minulosti bolo do tohoto rodu zaradených 6 druhov. Patria tu: Tuja západná (Thuja occidentalis), Tuja japonská (Thuja standishii), Tuja sečuánska (Thuja sutchuenensis), Tuja riasnatá (Thuja plicata), Tuja kórejská (Thuja koraiensis). Tuja východná (Thuja orientalis) či správne Tujovec východný (Platycladus orientalis syn. Biota orientalis) - v minulosti tento ihličnan patril do rodu tují, v súčasnosti sa radí do samostatného rodu.

V skupine týchto ihličnanov nájdeme veľké množstvo kultivarov. Vďaka tomu máme k dispozícii veľkú rozmanitosť tvarov, veľkosti i farieb. Vysoké, krovité, zakrpatené i plocho rozložité. Stromovité, kužeľovité, úzke, stĺpovité, guľovité, vajcovité, pravidelného i nepravidelného tvaru. V odtieňoch od tmavozelenej cez svetlozelenú až po zlatožltú farbu, ale i s modrým nádychom.

Výber je naozaj široký a môžete ich pestovať ako solitérne rastliny, v skalkách, skupinovej výsadbe, ako žitý plot, ale i v pestovateľských nádobách na balkónoch či terasách. V našich podmienkach sa stretneme s Tujou západnou (Thuja occidentalis), Tujou riasnatou (Thuja plicata), Tujou kórejskou (Thuja koraiensis) a Tujovcom východným (Platycladus orientalis) - niektorí predajcovia ho stále uvádzajú pod starým názvom Tuja východná (Thuja orientalis).

Rôzne druhy tují

Tuja západná - kultivary

Najčastejšie u nás pestovaná tuja západná ponúka veľké množstvo kultivarov rôznych veľkostí i farieb. Môžete si vybrať rýchlo alebo pomaly rastúci kultivar, vysoký alebo malý, ihlanovitý či guľatý... Či chcete živý plot, solitér alebo ozvláštniť vašu skalku či záhon, máte z čoho vyberať.

Obľúbené kultivary Tuja západná:

  • Tuja Smaragd: rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, smaragdovozelená farba, dorastá do výšky 4 - 6 m a šírky 0,8 m, vhodná na živý plot.
  • Tuja Golden Smaragd: rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, zlatožltá farba, dorastá do výšky 2 - 2,5 m a šírky 1 - 1,5 m, vhodná na živý plot.
  • Tuja Brabant: rýchlorastúca kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 5 m, dobre znáša znečistené prostredie, vhodná na živý plot.
  • Tuja Frieslandia: rýchlorastúca, široký kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 3 m, svetlozelená farba so žltými až krémovožltými mladými výhonkami, vhodná na živý plot.
  • Tuja Jantar: pomaly rastúca, stĺpovitý tvar, zelená farba so zlatožltými mladými výhonkami, na jeseň sa mení na tmavomedenú farbu, dorastá do výšky 2 - 3 m a šírky 1m, vhodná ako solitér, do skupinovej výsadby a kvetináča.
  • Tuja Danica: pomaly rastúca, okrúhly tvar, zelená farba, trpasličia odroda, dorastá do výšky 1m a šírky 60 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.
  • Tuja Meinekes Zwerg: pomaly rastúca, vajcovitý tvar, tmavozelená farba s krémovými mladými výhonkami, dorastá do výšky 2 m a (po 10. rokoch 0,80 m x 0,70m), vhodná do skaliek a kvetináčov.
  • Tuja Rheingold: pomaly rastúca, guľovitý tvar (neskôr široký kužeľ), zelená farba s oranžovozlatými mladými výhonkami, dorastá do výšky 3 - 4 m a šírky 2 - 4 m, vhodná ako solitér, do skupinovej výsadby a kvetináča.
  • Tuja Tiny Tim: pomaly rastúca, guľovitý tvar, sýtozelená farba, dorastá do výšky a šírky 40 - 50 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.
  • Tuja Mirjam: pomaly rastúca, guľovitý tvar, zlatožltá farba, dorastá do výšky a šírky 30 - 50 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.

Kultivary tují

Pestovanie tují

Tuje sú medzi okrasnými ihličnanmi asi najvyhľadávanejšie. Veľké pozitívum prinášajú svojim celoročným dekorom a jednoduchosťou pestovania. Nevyhovuje im ťažká a ílovitá pôda. Obľubujú výživnú, priepustnú pôdu. Zvládajú rôzne poveternostné podmienky, preto sú vhodné aj ako vetrolamy.

Zvlášť mladé stromčeky potrebujú pravidelnú zálievku, no aj pre staršie je nevyhnutná najmä v období sucha. Osobitne tuje pestované v pestovateľských nádobách alebo kvetináčoch počas suchej zimy potrebujú dostatočnú zálievku.

Pri výbere miesta pre tuje platí, že potrebujú aspoň polotieň. V kompletnom tieni asi nikdy nebudú dostatočne husté.

Pôda

Tuja je schopná rásť v rade pôd, ako je chudobná pôda a íl, najlepšie sa im darí vo vlhkých, úrodných, dobre odvodnených hlinitých pôdach. Vyhnite sa vlhkej pôde, ktorá zle odteká a vystavenie postreku alebo soli.

Pestovanie tuje vyžaduje humóznu, úrodnú a priepustnú pôdu; vyhýbať sa treba podmáčaným miestam.

Vysádzanie tují

Dreviny zakúpené v kontajneroch sa vysádzajú od marca do novembra, alebo do trvalého zamrznutia pôdy, podľa podmienok. Dreviny väčšie resp. Rýchlorastúce tuje nevyžadujú inak špeciálne podmienky pre rast. Vysádzanie tují sa odporúča skoro na jar, keď rozmrzne pôda, prípadne na jeseň, kým pôda nezamrzne. Tuje obľubujú priame slnko až mierny polotieň.

Rozostupy pri výsadbe sú veľmi dôležité. Spon vysádzaných drevín sa udáva podľa výšky plota v budúcnosti. Pokiaľ chcete živý plot do výšky 4-5 m, potrebujete rozostupy 80 - 90 cm od seba. Pokiaľ chcete finálnu výšku plota do 3 m, rozostup 70 cm je ideálny. Menšie ploty - menšie rozostupy. Minimálne však 50 cm od seba. Pri nesprávnom rozostupe v budúcnosti hrozí pomalý rast, zakrpatenie každej druhej dreviny vo výsadbe, slabé prírastky, konkurenčný boj o vodu, živiny, koreňový priestor. Hustá výsadba sa rovná nevetraný priestor a vznik múčnatiek, hubových ochorení atď.

Od oplotenia je tiež vhodné dodržať vzdialenosť 70-80 cm.

Výsadbovú jamu prispôsobte veľkosti stromčeka a jeho koreňového systému. Mala by byť 2-krát až 3-krát širšia a hlbšia ako koreňový bal tuje. Ak chcete skupinovú výsadbu alebo živý plot, prispôsobte vzdialenosť výsadbových jám podľa kultivaru, ktorý chcete vysadiť.

Schéma výsadby živého plotu z tují

Príprava pôdy

Príprava pôdy je pre budúce prosperovanie tují nevyhnutná. Ak nemáte priepustnú pôdu je potrebné na dno výsadbovej jamy použiť drenážnu vrstvu. Ako drenáž môžete použiť rôzne prírodné materiály. Ako viacúčelová drenáž vám poslúžia aj ZeoSand alebo Zeolit Agro.

Vyhĺbte asi o 0,5m hlbšiu jamu, aplikujte na jej dno 0,5 kg - 1 kg ZeoSandu alebo Zeolit Agro, (podľa veľkosti stromčeka). Následne ich prekryte vrstvou zeminy.

Pri ich zapracovaní do pôdy doplníte živiny ako dusík, horčík, draslík či vápnik a ďalšie nevyhnutné mikroživiny, ktoré budú prístupné po dlhšiu dobu. Zároveň prispejete k efektívnejšiemu hospodáreniu s vodou a zamedzíte vyplavovaniu živín do spodných vôd.

Zeminu, ktorú plánujete použiť na vysadenie, odporúčame obohatiť aj o organické hnojivá z hmyzieho trusu. V našej ponuke nájdete dva odskúšané a overené: TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík.

V rámci prípravy pôdy na výsadbu, môžete zapracovať kvalitne rozležaný kompost alebo kravský či konský hnoj. Vrstvu asi 2 cm dobre zapracujte do pôdy. Aby ste sa vyhli nepríjemnostiam, je dôležité, aby boli dobre rozležané.

Keď máte pripravenú zeminu na výsadbu, zalejte vodou výsadbovú jamu. Uvoľnite časť koreňov v koreňovom bale a umiestnite stromček s koreňovým systémom do výsadbovej jamy tak, aby povrch koreňového balu bol tesne pod vrchom jamy. Pripravenou pôdou zasypte koreňový systém a dobre utlačte. Nezabudnite zasadený stromček výdatne zaliať.

Voda a hnojivo

V prvom roku po výsadbe by ste Tuje nemali hnojiť. Bežnou starostlivosťou sa rozumie primeraná závlaha počas celého roka. Bezprostredne po výsadbe, po dobu 1-2 rokov aj počas zimy, keď nemrzne.

Tuje patria medzi nenáročné druhy, čo sa týka pôdnych podmienok a vlahy. Dobre rastú na plnom slnku aj v polotieni.

Pri pestovaní si dajte pozor aj na škodcov, ktorí môžu zapríčiniť odumieranie vetvičiek.

Hnojivá, ktoré obsahujú dusík, je potrebné použiť na jar a opakovanie si nechať až napríklad na jún. Určite nehnojte neskôr, keďže sa tak predĺži vegetačné obdobie a tuje nebudú toľko rezistentné voči mrazu. Mrazuvzdornosť sa dá posilniť vďaka hnojivám s obsahom draslíka. Aplikovať by sa mali v auguste či septembri.

Pre krásny a zdravý rast a prosperovanie je hnojenie u tují nevyhnutné. Odporúča sa hnojiť raz za 3 - 4 týždne, a to od začiatku mája do konca augusta.

Strihanie tují

Tuje striháme cca 2-3x ročne, zo strán, vrchol nechávame dorásť do požadovanej výšky až potom zastrihneme. Pokiaľ chcete extra hustý plot, zostrihnite aj vrchol, ten sa pravdepodobne rozvetví na 2. Rez tují je ideálne vykonať prvýkrát na jar v mesiaci apríl, druhý letný rez v júni a posledný na koniec augusta - september. Strihajú sa nožnicami alebo krovinorezom. Ideálny rez je tesne pred dažďom, pod mrakom, nie v horúčavách.

Je strihanie tují potrebné? Je rozdiel pri pomaly rastúcich tujách a rýchlorastúcich. Kým pomaly rastúce sa používajú spravidla ako solitéry, v skalkách či pestovateľských nádobách, rýchlorastúce sa zväčša vysádzajú ako živý plot. Ak rýchlorastúci kultivar nebudete pravidelne strihať, najneskôr 1 rok po výsadbe, nezískate požadovaný hustý živý plot poskytujúci súkromie a príjemný vzhľad. Pravidelný každoročný rez je preto nevyhnutný.

Tvarovanie rezom zabezpečuje dostatok slnečného svetla pre nižšie časti tuje. Ak ho nemajú, vytvára sa v nich viac drevnatých vetiev bez ihličia. Zároveň rezom zabezpečíte bohatšie smerovanie živín do nižších častí rastliny, vďaka čomu budú rovnaké pekne zelené ako vrchná časť. Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia. Na tých miestach, by ostali holé konáre bez ihličia, lebo len konáriky so zeleným ihličím dokážu dorásť.

Aby boli celé rastliny rovnomerne pokryté zeleným ihličím, odporúča sa tvarovať živý plot od mlada do tzv. kónického tvaru. Teda tak, že jeho spodná časť bude širšia a postupne smerom k vrcholu sa bude zužovať. Odporúčaný sklon strihu je 5° až 10°. Tento tvar zároveň pomáha predchádzať poškodeniam spôsobným snehovou nádielkou.

Pri strihaní tují začnite úpravu vždy spodnou časťou a následne boky. Ako poslednú zostrihajte vrchnú časť.

Kedy strihať tuju: Strihanie tují sa robí v čase vegetácie. Ideálnym časom na ich rez je neskoré leto až skorá jeseň. Ak ich nestihnete ostrihať v tomto čase, môžete to ešte urobiť počas neskorej jari po vyzretí nových výhonkov. Je dôležité prispôsobiť sa aktuálnym poveternostným podmienkam. Strihanie tují sa neodporúča počas horúcich dní.

S prvým strihaním po výsadbe môžete počkať 2 až 3 mesiace, do zakorenenia stromčekov. V tomto období nezabúdajte na pravidelnú bohatú zálievku. Živý plot z tují sa odporúča strihať 2x ročne pre získanie hustejšieho habitu. Prvý termín je na konci jari a druhý na konci leta.

Strihanie tuje nožnicami

Choroby a škodcovia tují

Pri pestovaní týchto krásnych ihličňanov sa môžeme stretnúť s niekoľkými problémami vo forme ochorení, škodcov či negatívnych vplyvov na tuje.

Choroby tují:

  • Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)
  • Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina)
  • Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
  • Spáľovka tuje (Kabatina thujae)

Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Pri silnom napadnutí je odporúčané použitie fungicídnych prípravkov a doplnenie vápnika.

Okrem nadmernej vlhkosti a pH pôdy napadnutiu hubovými patogénmi sú náchylnejšie tie, ktoré majú nevyváženú výživu, poruchu vstrebávania niektorej zo živín, či stres z nevhodných pestovateľských podmienok.

Škodcovia tují:

  • Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus)
  • Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae)
  • Mínerka tujová (Argyresthia thuiella)
  • Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)
  • Krasoň borievkový (Lamprodila festiva)
  • Červce (Coccoidea) a puklice
  • Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
  • Roztočce - roztoč červený (Tetranychus urticae)
  • Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
  • Méry (Psylloidea)

Škodcovia na tuje

Tuje v nádobách

Tuje môžete pestovať aj celoročne v nádobe, ideálne ak nie je plastová. Obyčajne skrášľujú vchod do domu, lemujú balkón či terasu. Nádoba musí byť dostatočne veľká, primeraná koreňovému balu pri kúpe. V malom kvetináči s minimom priestoru pre korene budú aj minimálne rásť. Doprajte im pravidelnú a výdatnú zálievku.

Pri pestovaní v nádobách je dôležité zabezpečiť drenážnu vrstvu, aby nadmerná voda mohla odtekať.

Ako zistiť, či je váš strom príliš alebo nedostatočne zaliaty // Škôlka Frisella

Sfarbenie tuje: Ak vaša tuja bude meniť v priebehu svojho rastu farby, nepanikárte, nie je na tom nič zlé. Pokiaľ ale začne silnejšie presychať, ide o signál, že niečo nie je v poriadku. Tuja môže meniť farbu pri nedostatku živín, ale aj pri jeho prebytku.

Vysychanie starších konárikov vo vnútri starších tují je prirodzený jav. Vo vnútri koruny nemajú dosť svetla a preto nedokážu ďalej žiť. Odstraňovanie suchých konárikov zvnútra koruny rastlinám neškodí, ale ani nepomôže. Časom z korunky vypadnú aj samé vplyvom dažďa, slnka a vetra. Trochu ho hádam možno obmedziť zlepšením priepustnosti pestovateľského substrátu, závlahy a výživy tují.

tags: #tuja #kmen #kmen

Populárne príspevky: