Tuja východná (Platycladus orientalis): Vždyzelený ihličnan s bohatou históriou a liečivými vlastnosťami

Tuja východná, latinsky známa aj ako Platycladus orientalis, je fascinujúci vždyzelený ihličnan z rodiny cyprusovitých (Cupressaceae). Pôvodne pochádza zo severovýchodnej Číny a priľahlých oblastí, pričom jej presný pôvodný areál je dnes ťažké presne definovať. Pre svoju krásu a nenáročnosť sa rozšírila po celom svete a stala sa obľúbenou okrasnou drevinou v mnohých záhradách.

V latinčine sa pre tuju východnú vžilo označenie „strom života“, čo evokuje jej blahodarné účinky a liečivé vlastnosti, ktoré sú známe už po stáročia.

Charakteristika a vzhľad

Tuja východná tvorí menšie stromy, ktoré dorastajú do výšky 5 až 15 metrov, pričom najmohutnejšie exempláre môžu dosiahnuť až 30 metrov s priemerom kmeňa okolo 1 metra. Často však rastie aj ako hustý, len niekoľko metrov vysoký ker.

Kmeň stromu býva nerovný a má červenohnedú kôru, ktorá sa odlupuje v tenkých prúžkoch. Koruna je spočiatku kužeľovitá a s vekom sa stáva okrúhla až nepravidelne rastlá. Štíhle vetvy sa často lámu pod ťarchou mokrého snehu.

Listy sú šupinaté, blízko seba, asi 2 mm dlhé a 1 mm široké, ploché a kýlnaté. Na rozdiel od bežnejších tují má tuja východná väčšie, ploché, šupinaté ihlice a často aj svetlejšiu zelenú farbu. Koreňový systém je pomerne plytký a jemne vetvený, iba niekoľko koreňov siaha hlbšie do pôdy.

Samčie šištice sú vajcovité, žltozelené, asi 3 mm veľké, zatiaľ čo samičie šištice rastú jednotlivo na koncoch vetvičiek, sú obvajcovité a v mladosti modrastozelené. Dozrievajú v prvom roku, sú drevnaté, červenohnedé a takmer 2 cm veľké. K opeleniu vetrom dochádza v marci a apríli, zrelé semená zo šišiek vypadávajú v októbri. Dobre klíčia zo stratifikovaných semien vysiatych začiatkom roka.

Pestovanie a nároky

Tuja východná je veľmi obľúbený ihličnan vďaka svojej nenáročnosti na starostlivosť a klimatické podmienky. Je to teplomilný druh, ktorý rastie aj na veľmi chudobnej pôde a nevyžaduje príliš veľa vlahy. Dobre sa jej darí v alkalických zeminách, ktoré iným rastlinám nevyhovujú, avšak salinitu príliš netoleruje. Pochádza z prechodu lesa do stepí a často rastie spoločne s brezami, dubmi a borovicami.

Najlepšie prospieva na plnom slnku, kde sa najlepšie vyfarbujú najmä zlato sfarbené kultivary. Znesie aj ľahký polotieň, ale v tieni redne a stráca farbu. Na pôdu je pomerne nenáročný - vyhovuje jej priepustná, ľahšia až stredne ťažká pôda, pokojne aj suchšia, s pH 6,0-7,5. Na rozdiel od zeravu západného lepšie znáša sucho, ale horšie reaguje na premokrenie a ťažké, studené pôdy.

Mulčovanie je vhodné, najmä u mladých rastlín. Zálievka je dôležitá hlavne po výsadbe, kým rastlina dobre nezakorení. Dospelé rastliny sú pomerne odolné voči suchu, čo z nich robí vhodnú voľbu pre suchšie stanovištia a mestské záhrady. Hnojenie sa vykonáva striedmo - na jar postačí kompost alebo hnojivo pre ihličnany. Prehnojenie dusíkom nie je vhodné.

Mrazuvzdornosť zeravu východného je nižšia ako pri zerave západnom. Väčšina kultivarov znáša teploty okolo -18 až -22 °C, niektoré aj viac, ale mladé rastliny môžu v tuhých zimách namŕzať. Preto sa odporúča chránené, slnečné stanovište, ideálne bez studených vetrov.

Odrody tuje východnej

Tuja východná má mnoho vyšľachtených kultivarov, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou a farbou. Tu sú niektoré obľúbené odrody:

• Tuja východná ´ELEGANTISSIMA´: Táto odroda má širší, kužeľovitý tvar s vyvýšenými výhonkami a pomalým tempom rastu. Lístie vo forme malých šupín je na jar zlato-žlté, neskôr svetlo-zelené a v zime červeno-hnedé. Je to veľmi odolná odroda, najlepšie sa jej však darí v stredne vlhkej a dobre priepustnej pôde. Vyžaduje slnečné alebo polotienisté stanovisko, ktoré je dobre chránené pred vetrom.
• Tuja východná ´PYRAMIDALIS AUREA´: Pôsobivá, kužeľovito rastúca tuja s intenzívnou zeleno-žltou farbou výhonov. Je to pomaly rastúci, stĺpovitý kultivar s jemne kužeľovitým tvarom. V 10. roku dosahuje výšku cca 1,5 m a šírku 0,5 m. Výhony majú sviežu zelenožltú farbu, ktorá na zimu nadobúda medený odtieň. Vyzerá veľmi pôsobivo aj v prípade, že ju pestujeme v skupinovej výsadbe alebo ako živý plot.
• Tuja východná ´AUREA NANA´: Nízky, kompaktný a veľmi dekoratívny zakrpatený ihličnan, ktorý je obľúbený pre svoje zlatožlté sfarbenie, pomalý rast a pravidelný guľovitý až široko kužeľovitý tvar. Patrí medzi ideálne dreviny do menších záhrad, skaliek, predzáhradiek aj nádob. Rastie ako nízky, hustý ker, obvykle 0,8 až 1,5 metra vysoký a podobne široký. Rast je pomalý, pravidelný a rastlina si dlhodobo udržuje kompaktný tvar bez nutnosti rezu. Mladé výhonky sa pri pučaní intenzívne farbia do žltých až oranžovo-žltých farieb. V lete zafarbenie Tuje východnej Aurea Nana prechádza do zeleno-žltých odtieňov a v zime prechádza do oranžovo hnedavých tónov. V polotieni je farba skôr žltozelená.
• Tuja Orientalis Berkmannii: Odroda trpasličieho vzrastu, v lete má peknú zlato žltú farbu, ktorá na jeseň nadobudne červený odtieň. Tuja má korunu hustú a plnú. Svojou krásou ihneď každému udrie do očí, výborne sa hodí do alpínia, alebo skupiny trpasličích drevín.
• Tuja Orientalis Meldensis: Táto odroda rastie pomalšie. Tvoria ju konáre obrastené ihlicovitými lístočkami, sviežo zelenej farby. Zvlášť dobre znáša rast v nádobe, alebo balkónovom kvetináči.

Pre lepšiu orientáciu v charakteristikách týchto odrôd si pozrite nasledujúcu tabuľku:

Liečivé vlastnosti a využitie

Pre terapeutický efekt využívali tuju po stáročia americkí Indiáni, od ktorých ich vedomosti prevzali aj európski osadníci. Vývar z mladých vetvičiek a listov používali na liečbu kašľa, horúčok, bolesti hlavy, prečistenie od parazitov aj proti pohlavne prenosným chorobám. Topicky tuju využívali na urýchlenie hojenia popálenín, úľavu od reumatizmu, artrózy, dny, bradavíc a lupienky.

V súčasnosti sa tuja najčastejšie využíva proti bradaviciam a polypom v podobe tinktúry, tiež ako súčasť prírodnej liečby akútnej bronchitídy a pri ďalších respiračných komplikáciách. Pôsobí tiež diureticky. Pretože tuja pôsobí proti baktériám, vírusom a hubám, má potenciál využitia aj v oblasti čistenia poranení, popálenín či kožných infekcií.

Esenciálny olej z tuje sa získava parnou destiláciou z listov, kôry a vetvičiek. Olej je buď úplne priesvitný alebo ľahko zažltnutý so sviežou gáfrovou vôňou. Vo vysokej koncentrácii obsahuje látku thujon, ktorá je vysoko toxická a môže tvoriť až 65% oleja, preto je potrebné s ním zaobchádzať veľmi opatrne.

tags: #tuja #vychodna #botany

Populárne príspevky:

• Sprievodca pestovaním papradí v závesných kvetináčoch
• Ako pestovať jahody na balkóne
• Zimozeleň menšia 'Atropurpurea' vo vašej záhrade
• Prečítajte si o Anemone japonica
• Informácie pre nákup bytového textilu v e-shope RÚŽA