Tuja západná 'Aureospicata': Nenáročná krása pre vašu záhradu

Tuja západná (Thuja occidentalis), známa aj ako zerav západný, je vždyzelený ihličnatý strom alebo ker z čeľade cyprusovitých (Cupressaceae). Pôvodom pochádza z južnej časti východnej Kanady a priľahlej časti severu USA. Do Európy bola privezená už okolo roku 1540 a odvtedy ju tu úspešne pestujeme najmä ako okrasný strom v parkoch a záhradách.

Charakteristika tuje západnej

Tuja západná je menší až stredne veľký strom dorastajúci zvyčajne do maximálnej výšky 15 metrov a do priemeru kmeňa 90 cm. Výnimočne môže dosiahnuť až 30 metrov. V prírode rastie vo vlhkých lesoch, najmä v ihličnatých močiaroch, kde sa dožíva veľmi vysokého veku, často až vyše 1600 rokov.

Koruna má tvar hustého, pravidelného kužeľa, ktorý sa dá ľahko tvarovať. Kôra je červenkastohnedá, vláknitá a v tenkých prúžkoch sa odlupuje. Listy sú drobné, šupinovité a tesne priliehajúce ku konárikom. Usporiadané sú v rovinatých, vejárovitých výhonkoch, ktoré sú typickým znakom rodu Thuja. Farba listov je žltozelená až tmavozelená, v zime sa môže meniť na bronzovohnedú. Pri rozdrvení vydávajú charakteristickú živicovú vôňu.

Tuja západná je jednodomá rastlina - samčie aj samičie kvety sa tvoria na tom istom jedinci. Kvety sú nenápadné, drobné, bez okvetia. Samčie šištičky sú žltkasté a nachádzajú sa na koncoch výhonkov, samičie sú zelenkasté a o niečo väčšie. Kvitne skoro na jar, väčšinou v apríli.

Plodom je malá, podlhovastá, drevnatá šištica dlhá asi 1 cm. Spočiatku je zelená, po dozretí hnedne a otvára sa do niekoľkých šupín, ktoré obsahujú drobné, krídelkaté semienka. Plody dozrievajú na jeseň v tom istom roku.

Ilustrácia tuje západnej s detailom šupinovitých listov a šišiek

Tuja západná 'Aureospicata'

Medzi najznámejšie kultivary tuje západnej patria napríklad odrody Smaragd, Rheingold, Danica, Holmstrup a na Slovensku aj odroda Mlyňanská.

Odroda 'Aureospicata' je ihličnatý ker so širokým kužeľovitým alebo pyramídovým tvarom a silným rastom. Výhonky sú pevné, vzpriamené a odolné. Ihly sú tmavozelené, ale v teplom počasí získavajú končeky konárov zlatistý odtieň, čo dodáva rastline pôsobivý vzhľad. Vďaka zlatozeleným mladým výhonkom a silnému rastu je mimoriadne dekoratívna.

Po desiatich rokoch dorastá nad 3 metre a vytvára hustú, kompaktnú korunu. Staršie stromy dorastajú do 6 metrov s priemerom koruny až 4,5 metra. 'Aureospicata' je ideálna na solitéry, skupinové výsadby, živé ploty a špalierové výsadby.

Tuja západná 'Aureospicata' so zlatozelenými výhonkami

Pestovanie tuje západnej 'Aureospicata'

Tuje sú obľúbené vďaka celoročnému dekoru a jednoduchosti pestovania.

Výsadba

Odporúča sa vysádzať tuje skoro na jar po rozmrznutí pôdy alebo na jeseň pred príchodom mrazov. 'Aureospicata' najlepšie rastie v živných, vlhkých a priepustných pôdach. Zvládne aj piesočnaté a ílovité pôdy, ak má dostatok vlahy. Preferuje slnečné miesto, no dobre sa jej darí aj v polotieni či tieni.

Výsadbová jama by mala byť 2-3 krát širšia a hlbšia ako koreňový bal. V prípade nepriepustnej pôdy je nevyhnutné na dno výsadbovej jamy umiestniť drenážnu vrstvu. Ako drenáž možno použiť prírodné materiály ako ZeoSand alebo Zeolit Agro, ktoré zároveň dodávajú pôde živiny a zlepšujú hospodárenie s vodou. Zeminu určenú na výsadbu je vhodné obohatiť o organické hnojivá, napríklad z hmyzieho trusu (TRusEko Agro PRÉMIUM, Hnojík), ktoré dodajú rastlinám kvalitnú výživu a posilnia ich imunitu. Alternatívou je zapracovanie kvalitne rozležaného kompostu, kravského či konského hnoja (cca 2 cm vrstva). Pre zlepšenie pôdnych vlastností a zadržiavanie vody možno použiť Alginit alebo HUMAC®Agro.

Po zasadení stromčeka je dôležité výsadbovú jamu dôkladne zaliať a v prípade potreby pôdu mulčovať (napr. Keram Agro), čím sa zabráni nadmernému odparovaniu vody.

Pri zakladaní živého plota z odrody 'Aureospicata' sa odporúča spon 0,8-1 m.

Schéma správnej výsadby tuje s drenážou a mulčom

Zálievka a mulčovanie

Po výsadbe je potrebné pravidelne zavlažovať a mulčovať podklad pre udržanie vlhkosti. Mladé stromčeky vyžadujú pravidelnú zálievku, ktorá je nevyhnutná aj pre staršie jedince, najmä v období sucha. Osobitnú pozornosť si vyžadujú tuje pestované v nádobách počas suchej zimy.

Strihanie

Odroda 'Aureospicata' výborne znáša rez, takže je vhodná aj na tvarované živé ploty. Strihanie je kľúčové pre udržanie hustoty a požadovaného vzhľadu. Zabezpečuje dostatok slnečného svetla pre nižšie časti rastliny a podporuje bohatšie smerovanie živín. Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia, pretože na týchto miestach už rastlina nedokáže obnoviť rast.

Pre rovnomerné pokrytie zeleným ihličím sa odporúča tvarovať živý plot od mlada do kónického tvaru (spodná časť širšia, smerom k vrcholu sa zužujúca) so sklonom strihu 5° až 10°. Pri strihaní postupujte od spodnej časti, cez boky, až k vrchnej časti. Ideálny čas na strihanie je neskoré leto až skorá jeseň. Alternatívne je možné strihať aj neskoro na jar po vyzretí nových výhonkov. Strihanie by sa nemalo vykonávať počas horúcich dní. Prvý rez po výsadbe sa odporúča po 2-3 mesiacoch od zakorenenia. Živý plot z tují je vhodné strihať dvakrát ročne - na konci jari a na konci leta.

Nákres kónického tvaru živého plota tuje

Tuje (NOVÁ ZÁHRADA)

Hnojenie

Pre zdravý rast a vitalitu tují je nevyhnutné hnojenie. Odporúča sa hnojiť raz za 3-4 týždne od mája do konca augusta. Preferujú sa prírodné hnojivá. Vhodné sú organické hnojivá ako TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík, ktoré dodávajú vyvážené živiny, posilňujú imunitu a majú repelentné účinky na škodcov vďaka obsahu Chitínu. Tieto hnojivá nevedú k prehnojeniu ani spáleniu rastlín.

Ďalšími užitočnými prípravkami sú KlinoGrow (pre sýtejšie vyfarbenie a prevenciu hubových ochorení) a ZeoSand Sil M20 či MegaSil Agro (na ochranu pred slnečným žiarením, vyblednutím a na zvýšenie odolnosti voči patogénom, zároveň znižujú potrebu zálievky).

Choroby a škodcovia tuje

Pri pestovaní tují sa môžete stretnúť s rôznymi ochoreniami a škodcami.

Choroby tují

Najčastejšími ochoreniami v našich klimatických podmienkach sú:

  • Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)
  • Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina)
  • Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
  • Spáľovka tuje (Kabatina thujae)

Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Pri silnom napadnutí sa odporúča použiť fungicídne prípravky a doplniť vápnik. Aplikácia KlinoGrow vo forme postreku pôsobí preventívne a je vhodná aj pri napadnutí. Zapracovanie KalciFerro (dolomitný vápenec) do pôdy zlepšuje jej vlastnosti, vyrovnáva pH a vytvára nevhodné prostredie pre huby. Náchylnejšie na hubové patogény sú rastliny s nevyváženou výživou alebo stresom z nevhodných podmienok.

Škodcovia tují

Medzi bežných škodcov tují patria:

  • Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus)
  • Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae)
  • Mínerka tujová (Argyresthia thuiella)
  • Priadzoček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)
  • Krasoň borievkový (Lamprodila festiva)
  • Červce a puklice (Coccoidea)
  • Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
  • Roztočce - roztoč červený (Tetranychus urticae)
  • Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
  • Mery (Psylloidea)

Zbaviť sa škodcov môže byť náročné, nakoľko mnohí majú rôzne obranné mechanizmy.

Fotografie najčastejších škodcov tují

tags: #tuja #zapadna #aureospiacta

Populárne príspevky: