Vegetatívne rozmnožovanie okrasných rastlín: Podrobný sprievodca
Rozmnožovanie rastlín je kľúčové pre každého záhradkára a milovníka rastlín. Pochopenie rôznych metód a techník umožňuje nielen rozšíriť zásoby obľúbených druhov, ale aj zachovať ich zdravie a vitalitu. Táto oblasť zahŕňa široké spektrum postupov, od jednoduchého výsevu semien až po zložitejšie vegetatívne metódy.
Základné princípy rozmnožovania rastlín
Rozmnožovanie rastlín je proces, ktorým sa vytvárajú nové rastlinné jedince. Existujú dva hlavné spôsoby rozmnožovania: generatívne (pohlavné) a vegetatívne (nepohlavné). Vegetatívne rozmnožovanie využíva časti rastliny, ako sú odrezky, odnože, hľuzy alebo vrúbľovance, na vytvorenie geneticky identických kópií rodičovskej rastliny.
Vegetatívne rozmnožovanie je spôsob nepohlavného rozmnožovania rastlín, pri ktorom vznikajú nové jedince z častí materskej rastliny, ako sú korene, stonky, hľuzy, cibule či odrezky. Pri tomto procese nedochádza k spájaniu pohlavných buniek, a preto majú nové rastliny rovnaké genetické vlastnosti ako materský jedinec. Využíva sa prirodzene v prírode (napr. tvorba poplazov u jahôd), ale aj cielene v záhradníctve a poľnohospodárstve, najmä pri rozmnožovaní ovocných a okrasných rastlín.
Výhody vegetatívneho rozmnožovania
Hlavnou výhodou je rýchlosť a spoľahlivosť. Rastliny si zachovávajú vlastnosti materského jedinca, čo je dôležité pri pestovaní odrôd s cennými úžitkovými vlastnosťami. Navyše, mnohé druhy, ktoré sa zo semien rozmnožujú ťažko alebo vôbec, možno takto jednoducho množiť.
Ekonomický charakter dopestovania si rastliny do požadovanej veľkosti je tiež veľkou výhodou. Jedna rastlina vie dať mnoho odrezkov bez toho, aby sme ohrozili jej zdravie.
Aké druhy rastlín sa najčastejšie rozmnožujú vegetatívne
Medzi najčastejšie patria ovocné dreviny (jablone, hrušky, vinič), okrasné rastliny (ruže, hortenzie, muškáty) a zeleniny s cibuľami či hľuzami (cesnak, cibuľa, zemiaky).
Rozdiel medzi vegetatívnym a pohlavným rozmnožovaním
Vegetatívne rozmnožovanie je nepohlavné - rastliny vznikajú z časti materskej rastliny a geneticky sú s ňou totožné. Pohlavné rozmnožovanie (generatívne) prebieha prostredníctvom semien a prináša genetickú variabilitu, teda nové kombinácie vlastností.
Techniky vegetatívneho rozmnožovania
Záhradné rastliny tvoria špecializované útvary slúžiace k vegetatívnemu rozmnožovaniu. Pri priamom vegetatívnom rozmnožovaní neštepíme rastliny na podpník, ale použijeme iba niektorý vegetatívny orgán. Pri všetkých postupoch je dôležité, aby boli materské rastliny zdravé, predchádzame tým rozširovaniu chorôb, zvlášť vírusových a mykoplazmózových.
Rozmnožovanie odrezkami
Rozmnožovanie odrezkami je jedným z najjednoduchších a najefektívnejších spôsobov, ako zadarmo získať viac rastlín. Takto môžeme značne znížiť naše náklady vynaložené na záhradu. Väčšinu okrasných drevín rozmnožujeme odrezkami.
Ideálnym obdobím na vytváranie odrezkov vybraných rastlín a krov je počas celého vegetačného obdobia, v závislosti na type odrezku, ktorý chceme vytvoriť.
Jarné odrezky
Odrezky môžeme odoberať počas jarného obdobia, keď sa rastlina prebúdza z vegetačného pokoja a začína rašiť nové výhonky. Práve tie sú ideálnymi časťami na efektívnejšie zakorenenie v tomto čase.
Letné odrezky
Jednou z ďalších variant je aj množenie prostredníctvom odrezkov, ktoré už majú mladé zelené drevo (jednoročné). Tieto odrezky robíme počas celého leta, keď je rastlina vegetačne aktívna. Najlepšie si to vieme predstaviť pri rastlinách, ako sú ruže alebo vavrínovce. Začiatok leta (koniec júna, júl, prípadne aj august, podľa priebehu počasia) je pre mnoho drevín najvhodnejším časom na rozmnožovanie polovyzretými odrezkami. Mladé pružné výhonky, ktoré nie sú ani príliš mäkké (vodnaté), ani úplne zdrevnatené, totiž výborne zakoreňujú.
Jesenné odrezky
Ideálnym drevom pre letné až jesenné odrezky je staršie a tvrdšie drevo (jednoročné). Medzi rastliny na takého odrezky môžeme radiť napr. Cezmínu alebo Zemolez.
Ako na odrezky?
Odrezky odoberáme zo stredu rozkonáreného vrcholu zdravých rastlín, ktoré nemajú kvety. Odrezky aj listy odoberáme zo stredu rozkonáreného vrcholu zdravých rastlín, ktoré nemajú kvety. Pri rozmnožovaní stromov odrezkami je lepšie ich odlamovať než rezať nožom alebo nožnicami, lebo takto nepomliaždime ich pletivo. Na konci odlomeného konárika - odrezku takto zostane trochu staršieho dreva. Odrezky odlamujeme tak, aby ich drevnatá časť bola dlhá asi 10cm. Zvyšnú nevyzretú, bylinnú časť odrežeme. Potom odstránime všetky listy v spodnej polovici odrezku. Ošetrené odrezky potom napicháme do priepustného substrátu v úplnom tieni. Priame slnko by ich zabilo. Je výhodné prestrieť si predtým na substrát agrotextíliu (vodopriepustnú netkanú textíliu) a uchytiť ho hrubším drôtom ohnutým to tvaru písmena "U". Do agrotextílie potom narežeme dierky a odrezky picháme do nich. Proces zakoreňovania trvá minimálne 4-6 mesiacov a jeho dĺžka závisí do teploty, vlhkosti aj druhu zakoreňovaných rastlín. My zvykneme začať so zakoreňovaním rezkov vonku, mimo skleníka, v júli a pokračujeme aj v auguste. Počasie však umožňuje začať aj v júni, niekedy aj máji.
Kvitnúce kríky možno jednoducho rozmnožiť drevitými odrezkami. Na jeseň si treba vyhliadnuť vhodnú materskú rastlinu, z ktorej budeme neskôr, po opadaní listov, odoberať drevité odrezky. Krík musí byť dobre rozrastený, dospelý a zdravý. Odrezky odoberáme neskoro na jeseň alebo zavčasu na jar z neolistených kríkov. Režú sa jednoročné výhonky v dĺžke 15 až 20 cm s hrúbkou ceruzky. Odrezok má mať 6 až 8 jednotlivých pupeňov pri striedavom postavení listov, prípadne dvojíc pri kríkoch s protistojnými listami. Režeme tak, aby horná časť odrezku bola zrezaná rovno a v takej výške, že chráni vrchný pupeň, a v spodnej časti použijeme šikmý rez. Vďaka tomu spoľahlivo rozoznáme hornú a spodnú stranu odrezka (čo je dôležité pri vkladaní do pôdy).
Vrcholové odrezky listnatých drevín
Opadavé druhy sa rozmnožujú od júna do augusta. Odrezky musia byť vyzreté, ale nie príliš zdrevnatené ani mäkké. Ako pomôcka na určenie správneho času rozmnožovania vám môže poslúžiť to, že kôra má byť na reznej ploche hnedkastá, čo je znakom čiastočného zdrevnatenia. Vždyzelené druhy sa rozmnožujú približne od augusta do októbra. Zvyčajne do konca zimy nevytvoria korene.
Odrezky sa odoberajú a upravujú ostrým nožom alebo nožnicami. Ich dĺžka sa riadi odstupom listových uzlov a v závislosti od druhu rastliny býva 5 až 15 cm. Spodné listy treba z odrezkov odstrániť. Pri mnohých druhoch viete z jedného výhonka narezať viacero kusov.
Odrezky ihličnanov
Ľahko zakoreňujú tuje (Thuja), cyprušteky (Chamaecyparis) a borievky (Juniperus). Najvhodnejší čas na odoberanie odrezkov je od začiatku augusta do konca septembra. Záhradkári, ktorí nemajú k dispozícii skleník, by mali podľa možnosti začať rozmnožovať čo najskôr, aby čo najdlhšie využili prirodzené teplo.
Odrezkami si môžete rozmnožiť takmer všetky druhy z čeľade cyprusovitých, teda borievky, tuje, cyprušteky, cédrovce, cyprusy, ale aj tisy, tisovce, nízke odrody smrekov, jedlí a borovíc.
Odrezky musia byť na báze dostatočne zdrevnatené, pretože nezdrevnatené časti v substráte zahnívajú. Spravidla sa využíva celý tohtoročný výhonok, ktorý obsahuje aj kúsok minuloročného dreva. Odrezky sa z výhonka odtŕhajú alebo odrezávajú. Krátkym trhnutím ho oddelíte, prečnievajúca pätka kôry sa odreže, ponechá sa len krátky zvyšok, aby sa dal dobre zapichnúť do substrátu. Dĺžka odrezkov je rôzna. Napríklad trpasličie ihličnany sa režú na 2 až 4 cm, zatiaľ čo cyprušteky a borievky môžu mať dĺžku 15 až 20 cm. Pretože sa miesto odberu odrezka z materskej rastliny neskôr prejaví na tvare dcérskej, používajú sa len vrcholové výhonky.
Drevité odrezky
Na rozdiel od iných druhov odrezkov, tieto musia byť bez listov. Rozmnožujú sa nimi bujne rastúce listnaté dreviny a kvitnúce kry, zatiaľ čo medzi ihličnanmi sa dajú použiť iba pri opadavých metasekvojach (Metasequoia).
Drevité odrezky sa z rastlín odoberajú po opadnutí lístia od novembra do januára. Získavajú sa zo silných jednoročných, zdrevnatených výhonkov, ktoré sa môžu v celej dĺžke ihneď spracovať na jednotlivé odrezky (dĺžka je zvyčajne 15 až 30 cm, no stačí i to, ak majú 2 zdravé púčiky), alebo sa ešte v celku uložia na chladnom, no nezamŕzajúcom mieste v piesku do jari.
Koreňové odrezky
Možno nimi rozmnožovať len listnaté dreviny a konkrétne druhy, ktoré tvoria nové výhonky z adventívnych púčikov na koreňoch - rôzne druhy divo rastúcich ruží, sumach (Rhus), drieň obyčajný (Cornus mas). Odoberajú sa koncom jesene. Len čo začnú pučať (koncom februára), prenesú sa na svetlé miesto. Postupne sa otužujú a následne vysádzajú do nádob či priamo do záhrady.
Najskôr treba odkryť koreňový systém materskej rastliny a následne z neho odrezať korene s hrúbkou ceruzky až palca. Následne sa uložia do debničky s vlhkou rašelinou a až do spracovania sa nechajú na nezamŕzajúcom mieste, kde nesmú vyschnúť. V priebehu zimy sa postupne režú na 5 cm kúsky (odrezky) a označí sa ich polarita (spodný a horný koniec). Potom sa kolmo alebo mierne šikmo napichajú do črepníkov tak, aby ich zakrývala vrstva rozmnožovacieho substrátu hrubá 1 až 2 cm. Treba ich dôkladne zaliať a až do jari uložiť na chladnom mieste.
Ako si rozmnožiť ríbezle pomocou odrezkov
Rozmnožovanie delením
Delenie je jednoduchá a účinná metóda vegetatívneho rozmnožovania, ktorá pomáha obnoviť rast rastlín, zachovať ich charakteristiky a zvýšiť ich počet. Delenie trvaliek nielenže zvyšuje ich počet, ale pomáha aj revitalizovať ich rast. Trávy spravidla rozmnožujeme delením trsov. Tiež môžeme množiť delením trsov, ktoré sa najviac uplatňuje pri okrasných trávach a rastlinách trsového charakteru.
Rozmnožovanie potápaním
Používame pri získavaní nových kríkov ríbezlí, viniča a iných drevín. Postupujeme tak, že jednoročné výhonky ohýbame do pôdy okolo materského kríka. Potopená časť výhonka v pôde nám za 1 - 2 roky dobre zakorení. Po oddelení od pôvodného kra môžeme nové kríky vysadiť na trvalé miesto v záhradke. Podstatou je ohnutie výhonu do jamky s hĺbkou 0,1 až 0,2 metra tak, aby jeho vrcholová časť vyčnievala nad pôdu. V jamke výhon v mieste ohybu upevníme dreveným háčikom a jamku zasypeme úrodnou pôdou. Podstatou je postupné prihŕňanie výhonkov kríkovej materskej rastliny úrodnou pôdou. Tie v spodných častiach vytvoria korene a môžu sa oddeliť od materskej rastliny. Takto sa rozmnožujú vegetatívne podpníky a drevnaté kríkové bobuľoviny.
Rozmnožovanie odnožami
Pri niektorých rodoch však odnože držia pevne a treba ich opatrne oddeliť nožom. Ak sa prirodzene vytvárajú dcérske rastliny, ostrým nožom ich odrežeme. Snažíme sa pritom zachovať čo najviac nepoškodených koreňov. Rozmnožuje ich delením trsov alebo výsevom zo semien. Niektoré druhy sa dajú vypestovať zo semien, no existujú aj také, ktorých výhonky pri styku s pôdou rýchlo zakoreňujú a vy tak poľahky získate nové rastliny, takzvané odnože.
Rozmnožovanie cibuľami a hľuzami
Rozmnožovacie cibuľky tvorí cesnak a cibuľa. Hľuzy tvorí georgína, zemiak. Hľuznaté rastliny sa rozmnožujú rozdelením hľuzy. Dcérske cibuľky opatrne odtrhneme rukou. Dôležité je, aby na každej zostalo niekoľko korienkov. Pri niektorých rodoch však odnože držia pevne a treba ich opatrne oddeliť nožom.
Jarné cibuľoviny
Cibuľoviny sú rastliny pochádzajúce z drsnejších oblastí, suchých a chudobných na živiny, preto si v priebehu vývoja vytvorili viacero spôsobov prežitia s cieľom zachovania rodu. Narcisy (Narcissus), šafrany (Crocus), tulipány (Tulipa) a ďalšie rody vytvárajú okrem semienok na nadzemnej časti po odkvitnutí kvetu aj dcérske cibuľky pod zemou, ktoré sa nazývajú brut. Hlavná cibuľa vytvára na svojom podcibulí viacero ďalších menších alebo drobných cibuliek - tými ich môžeme bez problémov svojpomocne rozmnožovať. Odobratie dcérskych cibuliek pritom rastlinám vôbec neškodí, práve naopak, zabráni sa tomu, aby trsy cibuľovín v priebehu rokov príliš zhustli a jednotlivé rastliny sa vzájomne utláčali a z roka na rok slabšie kvitli.
Cibule odkvitnutých rastlín vyberieme zo zeme, keď listy zvädnú. Dcérske cibuľky oddeľujeme od materskej tak, že ich opatrne odtrhneme rukou. Dôležité je, aby na každej dcérskej cibuľke zostalo niekoľko korienkov. Pri niektorých rodoch však odnože držia pevne a treba ich opatrne oddeliť nožom. Rezné rany alebo prípadné väčšie tržné rany treba potom vydezinfikovať práškom z dreveného uhlia. Dcérske cibuľky zasadíme do nádob s piesčito-humóznou pôdnou zmesou. Pri miernej zálievke cibuľky čoskoro zakorenia a ďalej porastú. Neskôr ich môžeme jednotlivo nahrnkovať, aby zosilneli vo výživnejšom substráte.
Ľalie a hľuznaté rastliny
Cibuľnatými kráľovnami leta sú statné ľalie, z ktorých niektoré druhy môžeme ľahko vegetatívne rozmnožiť pacibuľkami, cibuľkami alebo šupinami cibúľ. Jedna skupina ľalií (Lilium bulbiferum, L. tigrinum) sa okrem semien rozmnožuje aj stonkovými pacibuľkami vyrastajúcimi počas vegetačného obdobia v pazuchách listov na nadzemnej časti stonky. Tie môžeme na jeseň oddeliť a vysadiť. Iná skupina ľalií (Lilium davidii, L. henryi) sa rozmnožuje aj podzemnými pacibuľkami, ktoré sa vytvárajú na podzemnej časti stonky. Aby sme ich mohli na jeseň vybrať, musíme stonku odtrhnúť. Cibuľa ďalšej skupiny (Lilium martagon, L. carniolicum) sa skladá z mnohých mäsitých šupín, ktoré nemajú spoločnú šupku, preto sa ľahko rozoberajú.
Hľuznaté rastliny sa najjednoduchšie rozmnožujú rozdelením hľuzy. Dá sa to však najmä pri väčších hľuzách, ale aj tak získame len obmedzený počet nových rastlín (3 až 4). Ďalšou možnosťou vypestovania väčšieho počtu rastlín je odrezkovanie. Môžeme si tak rozmnožiť väčší počet napríklad georgín (Dahlia) a z jednej rastliny získať aj 10 nových. Georgínami si môžeme vyzdobiť aj balkón, lodžiu alebo terasu a pestovať ich aj v kvetináčoch.
Štepenie, vrúbľovanie a očkovanie
Ovocné dreviny sa nepohlavne rozmnožujú potápaním, vrúbľovaním alebo očkovaním. Ovocné stromy a kry (pestované navrúbľovaním na podpník) nie sú vhodné na množenie odrezkami. Nepriame vegetatívne rozmnožovanie, štepenie, spočíva v tom, že spájame časť ušľachtilej odrody (púčik alebo vrúbeľ) s vhodným podpníkom. Jednou z možností je Forkertov spôsob očkovania. Oproti klasickému očkovaniu do tvaru „T“ má veľkú výhodu. Nie sme závislí od toku miazgy a očkovať môžeme v období, keď miazga začína alebo prestáva prúdiť. Skoro na jar, počas studeného a suchého obdobia, od polovice júla do polovice októbra a pri použití zimných vrúbľov aj v apríli a v máji. Ovocné stromy sa vo veľkovýrobe množia najmä očkovaním na spiaci púčik. Niektoré druhy sa tiež rozmnožujú vrúbľovaním. Deje sa tak počas zimy, ak máme podpníky namnožené v skleníku, alebo vonku v prírode. V prírode vrúbľujeme v predjarí, hneď na začiatku pučania podpníkov. Dôležité je, aby boli vrúble počas vrúbľovania v štádiu absolútneho pokoja (nesmú byť ani trochu napučané). Režeme ich preto uprostred zimy a ukladáme do piesku v chladnej pivnici. Vegetatívne rozmnožovanie ovocných drevín sa využíva najmä štepenie, vrúbľovanie, očkovanie či zakoreňovanie odrezkov. Cieľom je zachovať odrodové vlastnosti a zabezpečiť vyššiu úrodu aj kvalitu plodov.
Ako si rozmnožiť ríbezle pomocou odrezkov
Substrát a starostlivosť o odrezky
Príprava substrátu
Pôdu pred samotným zakoreňovaním dôkladne pripravíme. Záhony zrýľujeme, urovnáme. Substrát, do ktorého budeme umiestňovať odrezky rastlín, by mal byť vzdušný, ľahký a nie príliš prehnojený. Mal by mať jemne kyslé pH. Pred zapichovaním odrezkov si najprv tenkým kolíkom alebo ceruzkou vytvoríme hlbšie jamky a potom do nich vložíme odrezky, aby sme prípadný práškový stimulátor predčasne nezotreli. Odrezky zapichujeme v takej vzdialenosti od seba, aby sa listy susedných neprekrývali - čím majú odrezky väčšie, respektíve dlhšie listy, tým ďalej od seba ich treba umiestniť. Príliš husto napichané odrezky vytvárajú totiž prostredie vhodné na rýchle šírenie hubovitých chorôb, ktoré by nám mohli zničiť celú množenú kultúru. Po napichaní treba ku každému odrezku substrát pevne pritlačiť, aby stál rovno aj po jemnom pokropení vodou.
Použitie stimulátorov
Na urýchlenie zakoreňovania odrezkov sa veľmi osvedčili stimulátory. Odrezky potom ošetríme ponorením asi 1 centimetra ich spodnej časti do zakoreňovacieho prášku alebo kvapaliny s obsahom rastlinných hormónov. Pri druhoch s horším zakoreňovaním sa používajú rastové stimulátory a zahmlievanie jemne rozstrekovanou vodou.
Starostlivosť o zakoreňujúce odrezky
Mnohé rastliny ľahko a rýchlo zakorenia vo vode. Odrezkom odstránime spodné listy až po hladinu vody. Vložíme ich do pohára a umiestnime na svetlé miesto. Pravidelne meníme vodu. Po napichaní odrezkov treba množiarenskú debničku alebo kvetináč postaviť na veľmi svetlé miesto, ale s rozptýleným svetlom. Nikdy nesmú stáť na priamom slnku. Odrezok je totiž charakteristický tým, že jeho listová časť s odparovacou plochou je väčšia než ešte nevyvinutá koreňová podzemná časť s nasávacou funkciou. Na vytvorenie ochrannej atmosféry, najmä pred vyschnutím hornej nadzemnej časti odrezkov, prikryjeme debničku alebo kvetináč fóliou z priehľadného plastu alebo prepichaným polyetylénovým vrecúškom. Odrezky treba pravidelne hmliť, veľmi jemne kropiť a vlhčiť, lebo nesmú zaschnúť, zároveň aj substrát má byť vlhký, no musí zostať prevzdušnený. Rast nových listov na jedincoch je znamením, že odrezky zakorenili a možno ich presádzať.
Nové rastliny, ktoré sme si vegetatívne namnožili, opatrne po jednom vyberieme zo spoločného priestoru lopatkou na presádzanie tak, aby sme nepoškodili nové korienky, a presadíme do kontajnerov primeranej veľkosti s výživnou zeminou (jednotlivo). Potom ich treba umiestniť do studeného pareniska alebo na chránené miesto v záhrade. Tu rastliny aj prezimujú prikryté vzdušnou prikrývkou z čečiny. Na jar už budú jedince dostatočne silné, aby ich bolo možné zasadiť na určené miesto. Slabšie, menej vyvinuté rastlinky treba presadiť do väčšieho kvetináča (kontajnera) a nechať zosilnieť vo výživnej zemine ešte jeden rok.
Praktické príklady vegetatívneho rozmnožovania
Rozmnožovanie krušpánu (Buxus sempervirens)
Rozmnoženie vždyzeleného krušpánu (Buxus sempervirens) sa vyplatí v prípade, že chceme v záhrade vytvoriť obrubu ružového záhona alebo členenie bylinkovej záhradky či vždyzelenej partie. V auguste sú mladé výhonky krušpánu ideálne vyzreté na vegetatívne rozmnoženie odrezkami. Správne vyzreté drevo výhonkov zabezpečí dobré zakorenenie. Na odrezky použijeme vrcholové alebo bočné vetvičky dlhé asi 8 až 10 cm, ktoré odtrháme z väčšej vetvičky. Listy na výhonku v spodnej časti odstránime (odtrhneme rukou) a ponecháme len niekoľko dvojíc okolo vrcholu (6 až 8). Takto pripravené odrezky ponoríme koncom vetvičky (prípadne namočíme) do rastového stimulátora a potom zasadíme do nádoby naplnenej zmesou piesku a záhradnej zeminy (v pomere 1 : 1). Krytom z priehľadnej fólie ochránime zasadené výhonky pred vysýchaním. Nádobu umiestnime vonku na teplom polotienistom mieste (má byť chránené pred priamymi slnečnými lúčmi). Kultúru priebežne rosíme. Po niekoľkých týždňoch sa objavia prvé korienky.
Rozmnožovanie hortenzie veľkolistej (Hydrangea macrophylla)
Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla) sa uplatní v záhrade, v nádobách na balkóne či terase, v nevykurovanej hale i v zimnej záhrade. Je efektná veľkými listami a kvetenstvami, kompaktným rastom kríka a má množstvo kultivarov odlišných farbou kvetov - od bielej cez zelenkastú či bieloružovoú až po ružovú. Zriedkavú modrú farbu kvetu dosiahneme vhodnou kyslosťou substrátu a špeciálnym hnojením s obsahom hliníka. Z materskej rastliny odstrihneme zdravé výhonky bez kvetov, ktoré nesú aspoň štyri listy. Potom zredukujeme ich odparovaciu plochu tým, že ich zmenšíme na polovicu (odstrihneme nožnicami). Malé kvetináče naplníme čerstvým pestovateľským substrátom alebo zeminou určenou na pestovanie rododendronov a mierne ho utlačíme. Ak používame hlinené kvetináče, je dobré ich pred naplnením zeminou nechať nasiaknuť vodou, aby neodoberali na okrajoch vlhkosť substrátu. Do stredu substrátu v kvetináči urobíme tenším kolíkom otvor a doň zapustíme zelený odrezok tak hlboko, aby obe najspodnejšie nasadenia listov boli ponorené v zemine. Kvetináč potom treba zakryť priehľadným plastovým vreckom alebo skleneným poklopom a postavíme na svetlé, ale nie oslnené miesto. Optimálna teplota je 20 °C. V priebehu dvoch-troch týždňov sa vytvoria korene a nové listy. Do väčšieho kvetináča presádzame mladé hortenzie až vtedy, keď v pôvodnom zeminu dobre prekorenia.
Rozmnožovanie georgín (Dahlia)
Hľuzu georgíny zasadíme skoro začiatkom roka (najlepšie vo februári) do kvetináča tak, aby koreňový krček zostal voľný a nebol zakrytý zeminou. Po zaliatí postavíme kvetináč na svetlé teplé miesto. Po dvoch-troch týždňoch sa na rastline objavia prvé výhonky. Keď dorastú do výšky 10 cm, treba ich odrezať (pracujeme s čistým nožom) aj s malým kúskom tela hľuzy alebo oddeliť od hľuzy silným trhnutím (ktorým vytrhneme aj malú časť pôvodnej hľuzy). Na dezinfekciu rán použijeme prášok dreveného uhlia, ktorým ich jemne posypeme. Získané odrezky napicháme do substrátu s nízkym obsahom živín, ktorý si pripravíme z rašeliny a piesku, prípadne kúpime pripravenú zmes v obchode (substrát pre výsevy a množenie). Spodný koniec odrezku môžeme ošetriť stimulátorom zakoreňovania. Odrezky umiestnime po 4 až 5 do väčších kvetináčov. Plastový kryt na kvetináči ochráni odrezky pred vyschnutím. Odrezky pravidelne zalievame a vetráme. Asi po štrnástich dňoch vytvoria korienky a stanú sa samostatnými jedincami schopnými prežitia. Po vytvorení korienkov rastliny opatrne vyberieme zo spoločného kvetináča a rozsadíme jednotlivo do menších kvetináčov. V tejto fáze treba zastrihnúť konce výhonkov, aby sa rastlinky lepšie rozvetvili.
tags: #vegetativne #rozmnozovanie #okrasnych #rastlin