Vhodnosť predplodiny pre pestovanie kukurice
Výber vhodnej predplodiny je kľúčovým faktorom pre úspešné pestovanie kukurice. Jeho dôležitosť je ovplyvnená najmä pôdnymi a klimatickými podmienkami. Pri posudzovaní vhodnosti predplodiny sa zohľadňuje viacero kritérií, vrátane výšky úrody, množstva burín, ktoré predplodina zanechá, rizika výskytu chorôb a škodcov napádajúcich kukuricu, ako aj nákladov na prípravu pôdy po predplodine.
Kľúčové faktory pri výbere predplodiny
Medzi najvýznamnejšie činitele patrí vodný režim. Ak je vodný režim priaznivý, zvýšená intenzita hnojenia znižuje význam predplodiny. V suchších podmienkach sa do popredia dostáva nielen otázka dostatku vody, ale aj zrelosti pôdy a inhibičných javov, najmä po zaorávke väčšieho množstva surovej organickej hmoty. V takýchto podmienkach je potrebné zvoliť vhodný spôsob hnojenia tak, aby sa neprehĺbil negatívny účinok nedostatku vody.
V závislosti od pôsobenia zaoranej organickej hmoty môžu byť jednotlivé predplodiny rôzne vhodné. Ich vhodnosť sa dá v niektorých prípadoch ovplyvniť aj pestovateľskými zásahmi, napríklad podporou rozkladu organickej hmoty tekutými organickými alebo kvapalnými dusíkatými hnojivami.
Pestovateľská technológia by mala umožniť nielen vysokú úrodu kukurice, ale aj rešpektovať celkovú produktivitu rastlinnej výroby, prípadne absenciu živočíšnej výroby v podniku.
Význam zaradenia kukurice do osevného postupu
Pre rastlinnú výrobu je dôležité určiť vhodný podiel kukurice v štruktúre osevu a jej zaradenie do osevného postupu alebo do voľného striedania plodín. Pri pestovaní kukurice na siláž alebo na zrno (CCM) rozhoduje nadväzná živočíšna výroba, pri zrnovej kukurici aj odbytové možnosti.
Pri zaraďovaní do osevného postupu je potrebné rešpektovať pôdne a vlhkostné pomery, ktoré rozhodujú o vhodnosti predplodiny a následnej plodiny. Význam vhodného zaradenia kukurice v osevnom postupe vyplýva z jej náročnosti na intenzitu hnojenia predplodín a na spotrebu vody.
Z porovnania vplyvu rôzneho spôsobu striedania plodín vyplýva, že najvyššiu úroveň produkcie sme zaznamenali v systéme tetrakultúra, avšak pri najnižšej stabilite úrod. Naopak, najnižšia úroda zrna kukurice v dlhodobom priemere rokov 1994-99 bola pri opakovanom pestovaní kukurice v monokultúre (5 rokov po sebe). Najnižší rozptyl v úrovni produkcie bol zistený pri pestovaní kukurice na zrno v systéme trikultúra.
Úspešné viacročné opakované pestovanie kukurice po sebe je determinované najmä zásobou vlahy z jesenných a zimných zrážok a aplikáciou hospodárskeho kvapalného hnojiva na urýchlenie mikrobiálnych procesov spojených s rozkladom pozberových zvyškov kukurice z predchádzajúceho roka.
Celkovo možno konštatovať, že zaorávka kukuričnej slamy prináša v suchších podmienkach viac problémov ako zaorávka slamy obilnín. Tieto problémy sa najviac prejavia v prvom roku po zaorávke. Opakované zaoranie kukuričnej slamy je aktuálne pre pestovateľov, ktorí buď hospodária bez živočíšnej výroby, alebo ak chované zvieratá kukuričnú slamu vo výžive nepotrebujú.
Z hľadiska množstva a kvality pozberových zvyškov môže mať pri opakovanom pestovaní kukurice význam aj striedanie kukurice na zrno s kukuricou na siláž, najmä v suchších podmienkach. Organická hmota kukurice na zrno býva obyčajne horšie rozložiteľná.
Striedanie hybridov pri viacročnom opakovanom pestovaní môže vplývať na úrodu prostredníctvom rozličnej hĺbky zakorenenia jednotlivých hybridov.
Najvhodnejšie predplodiny pre kukuricu
V našich podmienkach v rámci osevného postupu najčastejšie možnosti predplodiny pre kukuricu na zrno predstavuje buď hustosiata obilnina (obyčajne ozimná pšenica), alebo viacročné krmoviny.
Čo sa týka iných, málo častých predplodín, neodporúčame kukuricu vysievať po repe cukrovej. Ešte väčšiu závislosť od vlhkostných podmienok vykazuje otázka vhodnosti viacročných krmovín ako predplodiny kukurice. S touto otázkou súvisí aj ďalšia, t.j. či po zaoraných viacročných krmovinách zaradiť najprv kukuricu a po nej pšenicu alebo opačne, t.j. najprv zasiať hustosiatu obilninu a po nej kukuricu.
Najvýhodnejšou predplodinou sa javí ozimná pšenica, najmä odroda tolerantná k vyšším dávkam hnojív, vrátane dusíkatých. Naopak, neosvedčuje sa sladovnícky jačmeň, ktorý neumožňuje použiť väčšiu dávku dusíka.
Kratšie vegetačné obdobie kukurice na siláž umožňuje zaraďovať ju v osevnom slede aj po zle prezimovaných, včas zaoraných oziminách, viacročných krmovinách, alebo podsevoch.
Kukurica na zrno ako predplodina kukurice na siláž sa môže prejavovať diferencovane v závislosti od technológie zberu a vlahových podmienok.
V závislosti od vlahových podmienok treba diferencovane posudzovať aj vhodnosť niektorých ďalších predplodín.
Viacročné krmoviny, najmä lucerna, ďatelinotrávne miešanky a dočasné trávne porasty sú vhodnejšou predplodinou vo vlhkejších oblastiach. Podobné stanovisko možno zaujať aj k rozoraným lúkam a pasienkom, ktoré sú dobrou predplodinou v oblastiach výdatnejších na zrážky.
Kukurica na siláž, správne ošetrovaná proti burinám a pôdnym škodcom a pri intenzívnej výžive, je dobrou predplodinou pre iné plodiny. Ak sa pri ošetrovaní proti burinám aplikovali primerané dávky herbicídov, môžu po nej nasledovať obilniny, najčastejšie jarný jačmeň, po včasnom zbere i ozimná pšenica.
Pri viacročnom pestovaní kukurice na jednom pozemku je kukurica na siláž vhodnou predplodinou pre kukuricu na zrno, resp. pre inú plodinu. Pri pestovaní kukurice na siláž po ozimnej medziplodine (čo prichádza do úvahy najmä v závlahových podmienkach kukuričnej výrobnej oblasti), najvhodnejšou predplodinou je ozimná raž na zelené kŕmenie. Neskoršie ozimné medziplodiny (raž s vikou, prípadne ozimná pšenica na zelené kŕmenie) môžu byť vhodnou predplodinou, ak sa včas pozberali, aby sa kukurica na siláž mohla zasiať najneskôr v poslednej dekáde mája.
V priaznivých agronomických podmienkach sa kukurica môže výhodne pestovať po sebe 3 roky, niekedy aj 4 roky.
Nevhodné predplodiny
Odporúčame vyhnúť sa pestovaniu kukurice po repe cukrovej, pretože repa cukrová má odlišné nároky na pôdne podmienky a môže zanechať v pôde zvyšky, ktoré nie sú pre kukuricu ideálne.
Vplyv pôdnych a klimatických podmienok
Kukurica siata (Zea mays L.) je rastlina s relatívne dlhým vegetačným obdobím. Vyžaduje pôdy s dostatkom humusu a živín, neutrálnej alebo slabo alkalickej reakcie (rozpätie pH 5,5-6,8). V oblastiach s priaznivými podmienkami dáva vyššie úrody ako pšenica, najmä tam, kde sa pšenici darí horšie.
Kukurica má zvýšené nároky na vlahu najmä do júla, pričom má hlboko siahajúcu koreňovú sústavu. Potom je menej odkázaná na zrážky, avšak čím je klíma nepriaznivejšia, tým viac do popredia vystupuje práve tento faktor.
Kukurica siata je citlivá na sucho, najmä počas obdobia tvorby kláskov, preto je dôležité udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú, no nie premokrenú. Najlepšie je polievať hlboko, aby voda prenikla ku koreňom a podporila silný rast.
Pestovanie kukurice vyžaduje dostatok slnka a správne podmienky. Kukurica potrebuje minimálne 6-8 hodín slnečného svetla denne, preto je dôležité vybrať pre ňu slnečné stanovište. Pôda by mala byť bohatá na živiny a dobre priepustná.
Technológie pestovania a ich vplyv
Výber pozemku a kvalitná príprava pôdy pred sejbou sú významnou zložkou agrotechniky kukurice siatej. Úspešný pestovateľ využíva informácie o pôdnej reakcii (pH pôdy) a o obsahu živín. Dôležité je vyrovnať zásobu vápnika, fosforu, draslíka a horčíka.
Pri redukovaných a konzervačných spôsoboch obrábania pôdy je základným náradím kyprič. Jeho použitím dochádza len k kypreniu pôdy do požadovanej hĺbky a jej drobeniu bez obrátenia. Rozhodujúcim faktorom, vplývajúcim na výšku úrod kukurice, je zvládnutie manipulácie s pozberovými zvyškami. Tieto môžu spôsobiť viazanie (imobilizáciu) dusíka, ktorý je potom menej prístupný pre pestovanú plodinu.
Pri predsejbovej príprave pôdy a sejbe kukurice na zrno i siláž má veľký význam teplota a štruktúra pôdy, dostupnosť vlahy a obsah vzduchu v pôde. Kukurica siata má pomerne veľké osivo, nevadí jej pôda hrubšej štruktúry. Cieľom je zabezpečiť vysokú poľnú vzchádzavosť a rovnomerné zapojenie zakladaného porastu.
Pri predsejbovej príprave pôdy je potrebné zabezpečiť hlavne jej dobré prekyprenie. Vtedy je koreňový systém schopný preniknúť hlbšie do podorničia a v prípade hydromorfných pôd čerpať vlahu v neskorších obdobiach vegetácie aj z hlbších vrstiev pôdy.
Význam hnojenia a vápnenia
Udržiavanie „správnej“ hodnoty pH je nevyhnutné na dosiahnutie vysokých výnosov a kvality aj v prípade pestovania kukurice. Hodnota pH poskytuje informácie o prísune vápna do pôdy. Požiadavka na vápno závisí od aktuálnej hodnoty pH, obsahu humusu a typu pôdy. Včasné jarné a predosevné hnojenie s rýchlo pôsobiacimi typmi vápna sa osvedčilo ako odporúčané.
Kukurica vyžaduje 300 l vody na výrobu 1 kg suchej hmoty. V porovnaní s inými kultúrnymi rastlinami má kukurica nízku potrebu vody na výrobu suchej hmoty.
Kukurica je náročná na dusík, preto je dôležité pridať hnojivo bohaté na dusík pri výsadbe a potom počas rastu rastlín. Požiadavky na síru a dusík sú úzko spojené, pretože tieto dva prvky sú viazané v rastlinnom proteíne v pomere 1:10. Preto je minerálne hnojenie sírou rozumné, napríklad síran amónny (SSA) v hnojive.
Úroveň hnojenia závisí od obsahu živín v pôde a očakávanej úrovne výnosu. Pre každú kampaň sa musí vykonať plán hnojenia.
Čas maximálneho odstránenia živín trvá asi 10 až 15 dní pred kvitnutím do 25 až 30 dní po kvitnutí. Počas tohto obdobia sa absorbuje 85 % potreby dusíka, 73 % potreby fosfátu a 96 % potreby draslíka.
Najlepšia stratégia aplikácie kukuričných hnojív pre VYSOKÝ výnos!
tags: #vhodnost #pod #na #pestovanie #kukurice